Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/882/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613221623
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613221623.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľky S. D., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, D. L. E.,
právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou so sídlom Zimná 59, Spišská Nová Ves,
proti odporcovi I. Sejutovi, nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, D. L. E., právne zastúpenému JUDr.
Danicou Holkovou, advokátkou so sídlom Hviezdoslavova 7, Spišská Nová Ves, v konaní o návrhu
navrhovateľky na vylúčenie z užívacieho práva a protinávrhu odporcu o určenie spôsobu užívania

nehnuteľností, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 1. augusta 2014
č. k. 8C/194/2014-137

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie.

Navrhovateľka nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves Súd (ďalej aj „súd“) napadnutým uznesením vyslovil že opravuje zjavné
pochybenie v prvom výroku súdneho rozhodnutia z 26. mája 2014 č. k. 8C/194/2013-128 nasledovne:
„Súd v y l u č u j e odporcu z užívania nehnuteľností vedenej v Správe katastra Spišská Nová Ves
na LV č. XXXX a to rodinného domu so súpisným číslom XXXX nachádzajúcemu sa na parc.č. XXXX

a parc. registra C s parc.č. XXXX o výmere XXX mX a s parcelným číslom XXXX o výmere XXX mX v
KÚ D. L. Ves odo dňa právoplatnosti rozsudku.“

Svojerozhodnutieodôvodniltým,žerozsudkomsúduz26.mája2014č.k.8C/194/2013-128bolodporca
(prvým výrokom) vylúčený z užívania nehnuteľností vedenej v Správe katastra Spišská Nová Ves na
LV č. XXXX, a to rodinného domu so súpisným číslom XXXX, nachádzajúcim sa na parc. č. XXXX a

parc. registra C s parc. č. XXXX vo výmere XXX mX a s parcelným číslom XXXX vo výmere XXX mX
v KÚ D. L. E., ku dňu právoplatnosti tohto rozsudku. Z odôvodenia súdneho rozhodnutia je zrejmé, že
vylúčenie odporcu z užívania nehnuteľnosti vedenej v Správe katastra D. L. E. na LV č. XXXX platí odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd poukázal na ust. § 164 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. a uviedol, že nakoľko v predmetnom

rozhodnutí došlo k nesprávnej formulácii prvého výroku, ktorého znenie je v rozpore s odôvodením
súdneho rozhodnutia, súd opravil jeho zrejmú nesprávnosť týmto opravným uznesením. Znenie
ostatných výrokov sa týmto uznesením nemení.

Proti uzneseniu podal odvolanie odporca a uviedol, že rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej
Vsi z 26. mája 2014, sp. zn. 8C 194/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 5. júla 2014, bol vylúčený

z užívania nehnuteľnosti vedenej v Správe katastra Spišská Nová Ves zapísanej na LV č. XXXX, a
to rodinného domu so súpisným číslom XXXX nachádzajúceho sa na parc. registra C KN č. XXXXa parc. registra C KN parc. č. XXXX s výmerou XXX mX a parcele registra C KN pare. č. XXXX s
výmerou XXX mX v KÚ D. L. E. ku dňu právoplatnosti tohto rozsudku. Nesúhlasí s vydaným opravným
uznesením z 1. augusta 2014, pretože dôvody v ňom uvedené nemajú svoje opodstatnenie a oporu

v právnom predpise, t.j. že v zmysle § 164 O.s.p. súd kedykoľvek, aj bez návrhu opraví v rozsudku
chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Z výkladu § 164 O.s.p. je zrejmé, že sa
súd pri vydaní opravného uznesenia nemohol spravovať týmto ustanovením, pretože v tomto prípade
nejde o nesprávnosti v písaní, resp. iné zrejmé nesprávnosti pri vyhotovovaní rozsudku, čo vyplýva už
aj so samotného návrhu navrhovateľky, podanom na súde prvého stupňa 2. júla 2014, v ktorom žiadala,

aby odporca bol vylúčený z užívania nehnuteľnosti, konkrétne rodinného domu účastníkov konania ku
dňu právoplatnosti tohto rozhodnutia. Počas celého konania nedošlo zo strany navrhovateľky k zmene
petitu jej žalobného návrhu a napokon súd na pojednávaní konanom 26. mája 2014 vyhlásil rozsudok
presne v tom znení, ako bol následne písomne vypracovaný a doručený účastníkom konania a stal
sa právoplatným, teda presne v takom znení, v akom to požadovala navrhovateľka vo svojom petite
žalobného návrhu a vylúčil odporcu z užívania spoločnej nehnuteľnosti ku dňu právoplatnosti rozsudku.

Odvolateľ poukazuje ďalej na ustanovenie § 153 ods. 2 O.s.p., ktoré nie je možné aplikovať v tomto
konaní, a v zmysle ktorého môže súd prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než sa domáhajú, iba
vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Potrebné je poukázať aj na znenie § 156 ods. 4 O.s.p., v zmysle

ktorého len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že súd je
viazaný výrokom rozsudku okamihom jeho vyhlásenia, nie je viazaný však dôvodmi v ňom uvedenými.
Vzhľadom na tieto skutočnosti nemôže obstáť odôvodnenie opravného uznesenia, podľa ktorého došlo
len k nesprávnej formulácii výroku, ktorého znenie je v rozpore s odôvodnením. Vydaným opravným
uznesením súd zmenil úplne podstatu, význam a právne účinky rozsudku a tak je opravné uznesenie

v rozpore s vyhláseným rozsudkom, čo odporca považuje za postup, ktorý nemá oporu v právnych
predpisoch. V prípade platnosti opravného uznesenia by odporca v zásade mal ako účastník konania
odňatú možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na uvedené má odporca za to, že tu nie je dôvod na
vydanie opravného uznesenia a preto navrhuje, aby odvolací súd opravné uznesenie zrušil a priznal mu
trovy odvolacieho konania.

K odvolaniu odporcu podala písomné vyjadrenie navrhovateľka, v ktorom uviedla, že celé prvostupňové
konanie sa viedlo o tom, či bude alebo nebude odporca vylúčený z užívania predmetnej nehnuteľnosti
na čas do budúcna. Odporca bol právoplatným rozhodnutím prvostupňového súdu vylúčený z užívania
predmetnej nehnuteľnosti. Odporca spolu so svojím právnym zástupcom boli prítomní každého

pojednávania, boli prítomní aj pri vynesení rozsudku ako aj pri jeho odôvodnení. Celé konanie sa týkalo
vylúčenia odporcu z užívania predmetnej nehnuteľnosti do budúcna, čo jednoznačne vyplýva podľa
názoru navrhovateľky z výrokovej časti rozhodnutia, ako aj z jeho odôvodnenia. Odporca stratil právo
užívať predmetnú nehnuteľnosť ku dňu 5. júla 2014, po tomto dni mu toto právo užívania nikto nenavrátil,
ku 5. júla 2014 bol vylúčený z užívania, čo ma svoje následky do budúcna.

Keďže na strane odporcu nastali nejasnosti ohľadom vyloženia si predložky „ku“ vo výrokovej časti
rozhodnutia (ktoré navrhovateľka považuje za účelové, keďže z odôvodnenia rozsudku aj z priebehu
prvostupňového konania jasne vyplývalo, že predmetom bola úplná strata užívacieho práva), vydal
prvostupňový súd opravné uznesenie, ktorým odstránil nejasnosť, pričom navrhovateľka podotýka, že

táto „nejasnosť“ bola do konania účelovo vnesená.

K ďalšej argumentácii odporcu navrhovateľka uviedla, že nie je porušením zásady ne ultra petitum,
ak súd formulačne upraví petit žaloby vo výrokovej časti rozhodnutia, keď žalobe vyhovuje. Súd musí
výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne

vykonateľná.Inakpovedané,petitžalobysanemusídoslovnezhodovaťsvýrokovoučasťourozhodnutia,
atoanivprípadoch,aksažalobevplnejmierevyhovuje.Teda,súdupravíznenievýrokovejčastitak,aby
bolo, okrem iného, jasné. Opravným uznesením konajúci súd odstránil nejasnosť, postavenie odporcu
je teda po vydaní tohto opravného uznesenia až nad mieru jasné, preto by nemal robiť obštrukcie.
Sám odporca operoval s touto „nejasnosťou“, keď všetkým ostatným účastníkom, ako aj konajúcemu

súdu, bolo všetko jasné a zrozumiteľné, bez pochýb preukázané v prvostupňovom konaní a riadne
odôvodnené v rozsudku, konajúci súd pristúpil k vydaniu opravného uznesenia, aby definitívne odstránil
akékoľvek nejasnosti a nesprávnosti, aj keď boli tvrdené len zo strany odporcu. Vydaným opravným
uznesením do detailu spresnil len to, čo už bolo jasné a jednoznačné aj predtým, odporca si však svojvýklad prispôsobil vo svoj prospech, aj keď mu musí byť zrejmé, že zavádza. Opravné uznesenie bolo
teda vydané jednak v súlade s § 164 a jednak v súlade s § 153 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku. Vydané opravné uznesenie nič nemení na fakte, že rozsudok Okresného súdu

Spišská Nová Ves sp. zn. 8C/194/2013 je právoplatný ku dňu 5. júla 2014 a že týmto dňom odporca stratil
užívacie právo k predmetnej nehnuteľnosti. Navyše navrhovateľka podotýka, že akékoľvek venovanie
sa skutkovému alebo právnemu posudzovaniu predmetu konania nie je v odvolaní o opravnom uznesení
na mieste, odvolanie proti opravnému uzneseniu môže byť len v rozsahu vykonanej opravy, pričom
opravné uznesenie je procesné uznesenie. Preto navrhovateľka navrhujeme, aby odvolací súd opravné

uzneseniepotvrdil.Zároveňsinavrhovateľkauplatňujenáhradutrovodvolaciehokonaniavovýške83,89
Eur za jeden úkon právnej služby 61,87 Eur, režijný paušál 8,04 Eur, 20 % DPH, na účet jej právnej
zástupkyne, JUDr. Zuzany Kollárovej.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal odporca v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

Podľa § 164 O. s. p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako
aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže

odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, za zrejmú nesprávnosť pri písaní a počítaní možno považovať
také chyby v písaní a počítaní, ku ktorým došlo zjavným a okamžitým zlyhaním duševnej alebo
mechanickej činnosti osoby, ktorá rozhodnutie vyhotovila a ktoré je každému zrejmé. Za inú zrejmú

nesprávnosť možno považovať rozpor medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením.

Zo zápisnice o pojednávaní súdu prvého stupňa konanom 26. mája 2014 jednoznačne vyplýva, že
rozsudok vo veci bol vyhlásený v nasledovnom znení:
„Súd v y l u č u j e odporcu z užívania nehnuteľnosti vedenej v Správe katastra Spišská Nová Ves

na LV č. XXXX a to rodinného domu so súpisným číslom XXXX nachádzajúcemu sa na parc.č. XXXX
a parc. registra C s parc.č. XXXX o výmere XXX mX a s parcelným číslom XXXX o výmere XXX mX v
KÚ D. L. E. ku dňu právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vzájomný návrh odporcu z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania na účet právnej zástupkyne navrhovateľky

JUDr. Zuzany Kollárovej, AK, Zimná 59, Spišská Nová Ves, vo výške 676,80 Eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.“

V písomnom vyhotovení rozsudku je výrok vo veci samej uvedený v znení:
„Súd v y l u č u j e odporcu z užívania nehnuteľnosti vedenej v Správe katastra Spišská Nová Ves

na LV č. XXXX a to rodinného domu so súpisným číslom XXXX nachádzajúcemu sa na parc.č. XXXX
a parc. registra C s parc.č. XXXX o výmere XXX mX a s parcelným číslom XXXX o výmere XXX mX v
KÚ D. L. E. ku dňu právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vzájomný návrh odporcu z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania na účet právnej zástupkyne navrhovateľky

JUDr. Zuzany Kollárovej, AK, Zimná 59, Spišská Nová Ves, vo výške 676,80 Eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.“

Ako vyplýva zo spisového materiálu a zápisnice o pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok v
predmetnej veci, výrok rozsudku bol vyhlásený v znení, zodpovedajúcom petitu v návrhu na začatie

konania, ale aj písomnému vyhotoveniu rozsudku. V písomnom vyhotovení rozsudku preto nedošlo k
chybe v písaní alebo počítaní a ani k inej zrejmej nesprávnosti, ktorú by bolo možné opraviť postupom
podľa § 164 O.s.p.

Podľa § 156 ods. 4 O.s.p. len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

Výrokom vyhláseného rozsudku je súd viazaný a tento výrok je rozhodujúci aj na posúdenie prípustnosti
odvolania.Odvolací súd poukazuje na to, že požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej O.s.p., aby zo žaloby
vyplývalo, čoho sa navrhovateľ domáha, neznamená, že by navrhovateľ bol povinný urobiť súdu návrh
naznenievýrokujehorozsudku.Aknavrhovateľoznačilvžalobnomnávrhupresne,určiteazrozumiteľne

povinnosť, ktorá má byť odporcovi uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu,
práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí
vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa navrhovateľ domáhal. Iba súd
rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom navrhovateľa na
znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby

vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa navrhovateľ žalobným návrhom skutočne domáhal.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2010, sp. zn. 5 Cdo 254/2009)

Z vyššie uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že ak by súd výrok rozhodnutia
v záujme jeho určitosti a vykonateľnosti precizoval tak, že by už nebol súladný s petitom uvádzaným v
návrhu na začatie konania, nerozhodol by ultra petitum. Uvedený postup by však súd musel použiť pred

vyhlásením svojho rozhodnutia, nie potom, čo rozsudok nadobudne právoplatnosť.

Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že nie každá (ale len výkladom neodstraniteľná) vada titulu
spôsobuje jeho materiálnu nevykonateľnosť. Obsah rozhodnutia súd, prípadne správny či iný orgán,
vyslovuje vo výroku rozhodnutia a len výrok rozhodnutia je záväzný. Splnenie predpokladov materiálnej

vykonateľnosti musí preto vyplývať z výroku rozhodnutia, ktorý však možno vykladať v súvislosti
s odôvodnením, ak to obsah výroku bližšie ozrejmuje a ak je možné s jeho pomocou odstrániť
prípadné pochybnosti o obsahu a rozsahu uložených povinností s prihliadnutím k povahe veci alebo k
predpísanému spôsobu exekúcie (Občanský soudní řád, komentář - II. díl, C.H. Beck, 7. vydání, Praha
2006, str. 1426).

Odvolací súd vzhľadom na uvedené procesnoprávne pochybenia súdu prvého stupňa, spočívajúce v
nesprávnejaplikáciiplatnéhoprocesnéhoporiadku,zrušilnapadnutéuzneseniepodľa§221ods.1písm.
h), i) O.s.p., pretože na jeho vydanie neexistovali zákonné dôvody.

Navrhovateľka uplatnila náhradu trov odvolacieho konania, avšak v odvolacom konaní nemala úspech,
preto nemá na ich náhradu právo (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.) a odporca náhradu trov odvolacieho
konania síce uplatnil, ale trovy odvolacieho konania nevyčíslil, preto mu ich náhrada nebola priznaná (§
224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutieboloprijatésenátompomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004Z.z.vzneníúčinnom
od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.