Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/89/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513226448
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513226448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom,
advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 9, Bratislava, proti odporcovi: Y. F., W.. X. X. XXXX, M. F.
S. Č.. XX, F., štátny občan SR, o zaplatenie 50,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 4. júla 2014, č. k. 14C/97/2014-24, jednohlasne
(pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e.

Odporcovi s a náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ voči odporcovi
domáhal uloženiapovinnostizaplatiť50,70eurspríslušenstvom. Otrováchkonaniarozhodolspoužitím
§ 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“) tak, že v konaní plne úspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Výrok vo veci samej právne odôvodnil ust. § 52 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 108, zák. č. 40/1964 Zb.

v platnom znení (ďalej „ Obč. zákonník“, resp. „Občiansky zákonník“), § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a § 11 písm. d/ , § 12 ods. 4, 5 zák.
č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave. Vecne ho odôvodnil tým, že odporca cestoval dňa 17. 12. 2011
na linke č. 96 v Bratislave bez platného cestovného lístka. Návrh bol súdu doručený dňa 6. 8. 2013.
Z takto zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že navrhovateľ uplatňoval práva z prepravy, ktoré v
tomto konaní bolo možné uplatniť prvý raz dňa 18. 12. 2011, teda v deň nasledujúci po kontrole odporcu
prepravným kontrolórom navrhovateľa, dňa 17. 12. 2011, kedy mal oprávnenie prevziať dlžné cestovné

a úhradu v sume 50 eur. Dňom 18. 12. 2011 tak začala plynúť jednoročná premlčacia lehota. Nakoľko
však navrhovateľ uvedené právo uplatnil na súde až 6. 8. 2013, došlo k premlčaniu jeho práva podľa §
108 Obč. zákonníka. Záverom dodal, že predmetný spor sa týka nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, preto
súd ex offo (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z.) musel prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa
z dôvodu premlčania, ktorá skutočnosť bráni súdu priznať plnenie navrhovateľovi voči odporcovi ako
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a súčasne si uplatnil právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Súdu prvého stupňa vytkol nesprávne právne posúdenie veci ( §
221 ods.1 písm. h/ O.s.p.) tým , že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočnezistil skutkový stav. S poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. 4. 2011, sp. zn.
10C/29/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/288/2011 vyslovil názor, že
v danej veci sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, keď cestujúci má povinnosť pred nastúpením do MHD

oboznámiť sa s podmienkami cestovania a na základe toho sa môže rozhodnúť, či služby navrhovateľa
využije alebo si zvolí iný spôsob prepravy. Ďalej poukázal na ust. § 760 Obč. zákonníka, ktorý podľa
navrhovateľa obsahuje iba základnú úpravu vzťahov medzi dopravcom a cestujúcim vznikajúcich pri
rôznych druhoch a spôsoboch prepravy. Podrobnejšiu úpravu ponecháva osobitným zákonom a na
ich základe vydaným vykonávacím právnym normám, v tomto prípade zákonu č. 168/1996 Z.z. o

cestnej doprave v znení neskorších predpisov. Uviedol, že povinnosť zaplatiť cestovné a úhradu za
nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, odporcovi vznikla z ust. § 9 písm. b/ v spojení s § 11
ods.1 písm. d/ a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave a pri svojej argumentácii sa
odvolával aj na čl. 6 ods. 2, 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave tvrdiac,
že úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle ust. § 760
Obč. zákonníka, a preto je namieste použiť ust. § 101 Obč. zákonníka o všeobecnej premlčacej dobe,

nakoľko zákon o cestnej doprave premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného
lístka neobsahuje. Uvedené uzavrel tým, že pohľadávka navrhovateľa nebola v čase podania návrhu
premlčaná, čo súčasne zdokumentoval rozsudkami Krajského sudu v Bratislave sp.zn. 15Co 67/2011
a sp.zn. 14 Co 216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo totožných veciach, pričom v
oboch prípadoch jeho odvolaniu vyhovel.

Odporca sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.), keďže nejde o prípad v ktorom by bolo

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie nejde ani o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci
súd prvého stupňa síce rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p., ale v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal

dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z
hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu, vec v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v
neprítomnosti účastníkov, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite
odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci si navrhovateľ voči odporcovi uplatňoval cestovné vo výške 0,70 eur a úhradu 50
eur predstavujúcu prirážku za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom dňa 17. 12. 2011 počas
jazdy v prostriedku mestskej hromadnej dopravy č. 96 v Bratislave. Súd prvého stupňa
nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu premlčania dlhu, kedy na
prejednávanú vec aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od

1.5.2014,vspojenís§108,§100ods.1vetatretiaObčianskehozákonníka.Podľanázoru súdu prvého
stupňa, mal tento povinnosť na premlčanie nároku prihliadať vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi
uzavretá zmluva o preprave osôb je zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka) a v čase jeho rozhodovania bolo v účinnosti ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.,
ktoré od 1. mája 2014 ukladá povinnosť aj bez návrhu prihliadať na premlčanie nároku

vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy. Nárok navrhovateľa považoval za premlčaný, keďže porušenie
tarifno-prepravných podmienok nastalo dňa 17. 12. 2011 a nárok na súde bol uplatnený žalobou dňa 6.
8. 2013, t.j. po uplynutí jednoročnej premlčacej doby.

Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal navrhovateľom namietaným charakterom zmluvného vzťahu

medzi účastníkmi konania, pričom dospel zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že ide o
spotrebiteľský vzťah a zmluva o preprave uzavretá medzi navrhovateľom ako dopravcom a odporcom
ako cestujúcim je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zákonníka. Ide totiž o zmluvu,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom cestujúci nemá možnosť podstatným spôsobom,
resp. žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah dopravcom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa Prepravného poriadku MHD v Bratislave je tento prepravný poriadok, Tarifa MHD a cestovné
poriadky umiestnené na zástavkách verejným návrhom na uzavretie zmluvy o preprave osôb.
Cestujúci sa môže jedine rozhodnúť, či služby poskytované dopravcom využije a bude akceptovať
ním stanovený Prepravný poriadok MHD v Bratislave, Tarify MHD a cestovné poriadky alebo službydopravcu nevyužije; cestujúci nemá možnosť dohodnúť si individuálne podmienky, za akých bude tieto
služby využívať,anižiadnymspôsobomzasahovaťdopodmienokzaakýchsútietoslužbyposkytované,
a ani žiadnym spôsobom zasahovať do ich obsahu. V zmysle uvedeného je potom právny vzťah

medzi účastníkmi v prejednávanej veci právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý musí byť
posudzovaný podľa ustanovení spravujúcich právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Navrhovateľ
(dopravca) má pritom v tomto vzťahu postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zákonníka a
zároveň predávajúceho v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z., keďže pri uzatváraní a plnení
zmluvy o preprave koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ktorou okrem iného je aj pravidelná

verejnácestná hromadnámestská dopravaosôb.Odporca(cestujúci)vystupuje vtomtovzťahu
v postavení spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Obč. zákonníka a § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z.).

Podľa § 9 písm. b/ zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave sú vodič, iný člen osádky autobusu, alebo
revízoroprávneníuložiťcestujúcemu,ktorýsanepreukážeplatnýmcestovnýmlístkom,zaplatiťcestovné
a úhradu ( § 14 ods. 3 ) alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného

a úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo
občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého
cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave je cestujúci povinný zaplatiť

cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným
cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným
cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného...ako aj ďalšie úhrady
podľa tarify za poškodenie lebo za znečistenie autobusu.

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave úhrada pri nepreukázaní sa platným
cestovným lístkom ( § 9 písm. b/) je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav;
v mestskej autobusovej doprave ju do sto násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí
dopravca v prepravnom poriadku.

Podľa čl. 6 ods. 2 a 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave platného v čase
porušenia tarifných a prepravných podmienok, cestujúci je povinný na vyzvanie revízora predložiť na
kontrolu cestovný lístok, v prípade zľavneného cestovného lístka spolu s preukážkou na tarifnú zľavu.
Cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 2 tohto článku nemôže preukázať platným cestovným
lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo výške do sto násobku základného

cestovného bez príplatkov a zliav. Aktuálnu výšku úhrady stanovuje tarifa. Ak cestujúci má platný
predplatný cestovný lístok na meno s minimálne 30 dňovou platnosťou a v lehote po 48 hodinách do 30
dní od tarifného zistenia predloží na nahliadnutie doklad totožnosti, originál predplatného cestovného
lístka, ktorý bol platný v čase zistenia v doplatkovej pokladni dopravcu, zaplatí v tejto pokladni úhradu
vo výške desaťnásobku základného cestovného bez príplatkov zliav.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 108 Občianskeho zákonníka sa práva z prepravy premlčujú za jeden rok s výnimkou
práv na náhradu škody pri preprave osôb.

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovnépoužijedopravnýprostriedokprávo,abyhodopravcaprepravildomiestaurčeniariadneavčas.

Úprava prepravných zmlúv (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu) je v Občianskom
zákonníku upravená v §§ 760 až 773. Je veľmi stručná a obsahuje iba základné pravidlá, ktoré platia
pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na rôznorodosť spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná,
mestská atď.), vyžadujúcich si svoje špecifické úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa

právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku podrobnejšie. Preto z § 772 vyplýva, že podrobnejšiu
úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify.
Prepravné poriadky vydávajú prevádzkovatelia dopravy (dopravcovia) podľa vzorov na vyhotovenie
prepravných poriadkov, ktoré vydalo Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií.Ustanovenie § 760 Občianskeho zákonníka nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave
osôb tým, že ustanovuje základné práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia

zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok
právo, aby ho dopravca prepravil na miesto určenia riadne a včas. Z citovaného ustanovenia vyplývajú
pojmové znaky zmluvy o preprave osôb - jedná sa o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi
cestujúcim, ktorého treba dopraviť na miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho
dopraviť na miesto určenia včas a riadne. Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným

dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci zvolil. Doprava sa uskutočňuje za odplatu (cestovné).
Zmluva o preprave osôb je neformálnou zmluvou, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom určeným v
prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného lístka, letenky,
vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného
prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.).

Podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené v prepravných
poriadkoch, ktoré vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných právnych predpisov.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje
tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd

musí prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi
premlčané právo priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch.
Základným účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby
včas pristupovali k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné
osoby neboli po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená

ochrana v prípade oslabenia ich dôkaznej povinnosti v prípadnom súdnom konaní zo značným časovým
odstupom. Inštitút premlčania takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou
sledovať si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv
a im zodpovedajúcim povinnostiam.

Ust. § 108 Obč. zákonníka určuje pri právach z prepravy jednoročnú premlčaciu dobu na uplatnenie
práva, s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zákonníka, na ktoré sa vzťahuje ust. §
106 Obč. zákonníka. V jednoročnej premlčacej dobe v zmysle § 108 Obč. zákonníka sa teda premlčuje
nielen nárok dopravcu na cestovné, vyplývajúci z § 760 Obč. zákonníka, ale i jeho nárok na úhradu za
nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zák. č. 168/1996 Z.z. I tento nárok totiž patrí

medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zákonníka, i keď v tomto ustanovení nie je výslovne
uvedený. Zák. č. 168/1996 Z.z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy
medzi cestujúcim a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže zásada „Lex specialis derogat
legi generali“ tu neplatí, nakoľko zákon č. 168/1996 Z.z. neupravuje premlčanie práva dopravcu na
cestovné a sankčnú úhradu ( § 11 ods. 1 písm. d/ a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z.), treba otázku

premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 Obč. zákonníka podľa tých ustanovení Občianskeho
zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie (analogia legis). Takýmto
ustanovením je práve § 108 Obč. zákonníka. Aj začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva
na cestovné a sankčnú úhradu, je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posúdiť podľa ust. § 563
Obč. zákonníka, podľa ktorého dlžník (cestujúci), je teda povinný dlh splatiť prvého dňa po tom, ako ho

veriteľ (dopravca), o plnenie požiadal. Týmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a týmto dňom
bolo možné právo vykonať podaním návrhu na súd.

Odporca cestoval dňa 17. 12. 2011 na linke MHD č. 96 a na vyzvanie revízora sa nepreukázal platným
cestovným lístkom. Na zaplatenie cestovného a sankčnej úhrady ho navrhovateľ prostredníctvom

revízora vyzval priamo na mieste pri kontrole, čo vyplýva z Hlásenia o porušení tarifných a
prepravných podmienok z 17. 12. 2011. Jednoročná premlčacia doba v zmysle § 108 Obč. zákonníka
teda začala plynúť dňa 18. 12. 2011 a uplynula dňom 18. 12. 2012. Navrhovateľ podal návrh na súd
prvého stupňa dňa 6. 8. 2013, teda po uplynutí premlčacej doby, na čo musel súd prvého stupňa
vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. prihliadať

ex offo.

K ďalším odvolacím námietkam navrhovateľa je treba uviesť, že prirážka k
cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto ho nie je možné,ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné. Tento nárok na zaplatenie
sankčnej úhrady za cestovanie bez cestovného lístka nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s
nárokom na zaplatenie cestovného. Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave,

resp. z jej porušenia, u oboch nárokov začína preto rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v
§ 108 Obč. zákonníka. Nároky na zaplatenie cestovného a na zaplatenie prirážky k cestovnému preto
nemožno považovať za mimozmluvný nárok, a pre posúdenie včasnosti ich uplatnenia z hľadiska
premlčania, sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Obč. zákonníka,
ktorej použitia sa navrhovateľ v podanom odvolaní dovolával.

Ani rozsudky Krajského súdu v Bratislave v skutkovo a právne totožných veciach vedených pod
sp.zn.15Co 67/2011 a sp.zn. 14 Co 216/2011, na ktoré navrhovateľ v odvolaní poukazoval, nie sú pre
vec prejednávajúci odvolací senát právne záväzné.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa pre jeho vecnú

správnosť, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu
úspešnému odporcovi nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a ich náhradu
si ani neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.