Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/575/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208988
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4612208988.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 811 11
Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd nepriznáva žalovanej náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 125 eur z

titulu majetkovej škody a 337,45 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Žalobca v podanej žalobe uviedol,
že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním, a to postupom podľa §
38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z., zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu
oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 403800170 dlžníkom: L. B., M.. XX.X.XXXX (povinný). Po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 7840/2011. Súdny
exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu

Topoľčany (ďalej len „exekučný súd“) a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Žalobca uviedol ďalej, že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 25.11.2010 (konanie pritom začalo
26.5.2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o
udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 183 dní).

Žalobca poznamenal, že tak návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom. Žalobca
poukázal na to, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl
porušovateľa k vydaniu rozhodnutia, Žalobca poukázal na svoje podania, ktoré spísal a podával zo
dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010, 30.8.2010, 23.11.2010, 25.5.2011. Žalobca opísaný
postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť Okresného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej vecipočas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2
Ústavy slovenskej republiky. Žalobca poukázal na skutočnosť, že sa dozvedel o všetkých okolnostiach
priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí

exekúcie. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísľuje nasledovne: Žalobcovi vznikla
majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil

v tomto období : na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojenésvyhotovenímurgenciíadresovanýchexekučnémusúdusumu,napoštovnéatelekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Celkove
vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo

medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a to
výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 125 eur. Táto suma by
nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú lehotu. Výška hmotnej škody je stanovená
na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z toho dôvodu, že presnú škodu by bolo

možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v
administratívny výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov,
obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady,
resp. pracovné a obchodné zmluvy. Žalobca očakáva, že za účelom oboznámenia sa s kalkuláciou

škody a potrebnými dokladmi dôjde zo strany Ministerstva spravodlivosti SR k určeniu termínu osobného
rokovania. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom

čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup Okresného súdu je podľa názoru žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do
výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania

žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu
nasledovný rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného a najmä, žalobca mohol
vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť

rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože
by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné uskutočniť náhradu
exekučného titulu. Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho
hospodára. Žalobca poukázal na to, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu
za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou

k rozhodnutiu) a základných práv. Žalobca uvádza aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o
náhradu nemajetkovej ujmy: Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy
spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných
práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u žalobcu, ako
aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v

spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného
súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho
majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a

spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady
nemajetkovej ujmy vychádza žalobca pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa
ktorej pokiaľ ide zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000 Sk t. j. cca 660 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranúnáhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom
čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík

ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu) sumu 337,45 eur. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným
pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe
aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu. Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona
číslo 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku

na náhradu škody. Žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Žalobca
žiadal medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť o základe veci a rozsudkom žalobe vyhovieť. Žalobca na
pojednávaníprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcužiadal,abysúdpodanejžalobevplnomrozsahu
vyhovel. V plnom rozsahu sa pridržiaval písomne podanej žaloby a písomných stanovísk. Poukázal
na to, že nesprávna úradná činnosť súdu spočíva v tom, že súd nerozhodol v zákonom stanovenej
lehote, v dôsledku čoho vznikli žalobcovi zvýšené náklady so správou a vedením pohľadávky. O

výškemajetkovejškodysižalobcanechalvypracovaťznaleckýposudok,vyhotovenýkolektívomznalcov
Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 1/2014. V závere posudku kolektív znalcov konštatuje, že výška
majetkovej škody pri žalobe NZP predstavuje 30,76 eur. Vo vzťahu k výške majetkovej škody uvádzanej
v žalobnom návrhu a sumou škody podľa znaleckého posudku tento rozdiel je spôsobený zahrnutím
nákladov v čase spisovania žalôb, ktoré neskôr boli z hľadiska jednoznačnosti vylúčené. Pritom sa

jednaloonákladyvsúvislosti napríklads kúpounábytku,stoličiek,paravanov,navytvoreniepracovného
miesta pre ďalších novoprijatých zamestnancov v dôsledku zvýšenej náročnosti agendy v príčinnej
súvislosti s márnym plynutím času v exekučnom konaní. Súd pojednával 8.12.2015 v neprítomnosti
žalobcu podľa§101ods.2O.s.p.,nakoľkobolriadnepredvolanýanepožiadaloodročeniepojednávania
z dôležitého dôvodu. Žalobca bol riadne predvolaný na pojednávanie. Žalobca síce uviedol, že v

predvolaní na pojednávanie prejednávanú vec označil súd len takými identifikačnými znakmi, ktoré
neumožňujú identifikácii konkrétnej žaloby. K tomu súd uvádza, že v tejto prejednávanej veci bola už
podaná informácia o sp.zn. 11C/575/2012 k identifikácii žaloby žalobcu zn. 9278-NZP v žiadosti súdu
z 20.3.2013 adresovanej právnemu zástupcovi žalobcu. Návrh na prerušenie konania žalobcom bol
urobený elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom, nebol však

v zákonom stanovenej lehote doplnený písomne a ani ústne do zápisnice. Podľa § 42 ods.1 O.s.p.
podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré
bolo urobené elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom, treba
doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote
doplnené sa neprihliada. Pod pojmom „návrh vo veci samej“ okrem žaloby treba rozumieť aj všetky

dispozičné úkony s predmetom konania, teda v danom prípade aj návrh na prerušenie konania. Na
uvedené podanie súd z vyššieuvedených dôvodov súd neprihliadol a preto nejestvoval dôležitý dôvod
na odročenie pojednávania.

Súd pojednával v neprítomnosti žalovanej podľa § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko bola riadne predvolaná

a nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Vo svojom písomnom ospravedlnení
súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti povereného zástupcu žalovanej plne
sa pridržiavajúc písomných vyjadrení žalovanej. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla,
že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiada ju zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu
nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v

zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaná poukázala na nedostatky žaloby, pre neuvedenie spisovej
značky príslušného exekučného konania, pre neuvedenie relevantných údajov, ako dátumov doručenia
podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumov, kedy sa žalobca dozvedel o
vzniku škody . Žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu
predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy. Žalobca síce uviedol časť

dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd
napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalovaná navrhla súdu aplikáciu ustanovenia
§ 43 ods. 1 O.s.p. Zo žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje
škodu, keďže v žalobe sa tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje
svoj nárok. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu

prieťahov,zdôvodurozhodnutiaozamietnutížiadostiovydaniepovereniaalebozdôvodunerozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, je potrebné poznamenať,
že žalobca síce uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, avšak formu žiadostí o informáciu o
stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdenýchprieťahov a ak ich účinnému odstráneniu. Žalovaná poukázala na to, že sťažovateľ má predovšetkým
postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). To, že tak žalobca
nekonal, je možné pripísať iba jemu. Žalovaná má zato, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie

je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný
súd Slovenskej republiky. Uviedla, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu
škody zo dňa 23.4.2012 jej boli doručené dňa 23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že už v mesiaci
septembri 2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že podanou žalobou ide o
predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol súčinnosť na predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o
prerokovanie ktorého sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR preto nárok žalobcu považuje za
predbežneneprerokovaný.Žalovanáuviedla,žepriposudzovaníotázkynesprávnehoúradnéhopostupu
spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote je
podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z. explicitne uvedené, z čoho
výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v

porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca
doposiaľ dôkazy potrebné na posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením, nepredložil.
Praxukázalauždávnejšie,želehotanapoverenieexekútorajevýraznouprekážkoutoho,abymohlisúdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zák.č. 244/2002 Z.z.

o rozhodcovskom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a
nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria
zákonnosti. Žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od
1.6.2011, na to, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti na písomné poverenie exekútora neplatí, ak
ideoexekučnýtitulpodľa§41ods.2písm.c)ad)Ustanovenie§41ods.2písm.d)exekučnéhoporiadku

znie: „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených“. Pred1.6.2011 §41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadkuznel“vykonateľnýchrozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených". V samotnej dôvodovej správe k novelizovanému
ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého
ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojím autentickým výkladom aj

Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili
slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenia litery zákona, aby
sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho,
čo zamýšľal zákonodarca , nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d Exekučného poriadku
sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011. Zo samotnej dikcie § 44 ods.

2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota pätnástich dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Pätnásťdňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41
ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ak ho súd nepoverí, pätnásťdňová lehota neplatí a ani sa
logicky nedá predpokladať, že by to bolo zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu,
v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov

vnútroštátnej povahy. Pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých
okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na
výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup
súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny.
Poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu sp.zn. I.ÚS 16/02, žalovaná uviedla, že samotné nedodržanie

zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré
sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to,
že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Žalovaná poukázala
na ustanovenia § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení zák.č. 412 /2012 Z.z., kde je explicitne uvedené

z čoho výlučne je možné vychádzať pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.
Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani
povinnosť tvrdenia a ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaná nepovažuje existenciu prieťahovv konaní za preukázanú. Žalobca vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri
ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pred dňom 23. 4. 2009 t. j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené

prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po 15 dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po
troch rokoch od momentu uplynutia pätnásťdňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal existenciu

škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Žalobca nekonkretizoval, či
si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň žalovaná zastáva názor, že žalobcom uvedenú
paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za
ušlý majetkový prospech a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zák.č. 514/2003
Z.z. Žalovaná má za to, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej
činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých

úverov. Takýto systém musel žalobca využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto
obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri
ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, respektíve prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek
výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu
na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaná za účelové. Pokiaľ ide o udržiavanie systému

ako ďalšiu položku majetkovej škody žalobcom uvádzanú, tu ide taktiež o činnosť, ktorú musí žalobca
vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje
žalobca, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na
poskytnutieavymáhanieúverovmusímaťinformačnýsystém.Požadovaťpaušálnesumyzaspomínané
veľmi všeobecne uvedené činnosti, je nesprávne a znovu účelové. V súvislosti s uvedeným ako aj s

paušálnou sumou na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje, je
viac ako zrejmé, že si žalobca uplatňuje neprimerané čiastky (najmä s ohľadom na skutočnosť, že
väčšina uvádzaných zaslaných žiadostí sa mohla hospodárnejšie vykonať aj elektronicky). Na druhej
strane, samotný zástupca žalobcu uvádza vo svojom stanovisku k žiadostiam o doplnenie žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 2.7.2002, že „disponuje jednotnou a

nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme (návrhy podával elektronicky v automatizovanom
procese)“ a že „ návrhy boli spracované v elektronickej forme a súdom boli odoslané v tejto forme
rovnako tak elektronicky“. Z tohto dôvodu žalovaná má znovu za to, že uplatňovanie nároku na
majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať si 125 eur paušálne za každého dlžníka je nielenže
nadhodnotené,aleajnepreukázané.Skutočnúškodujepotrebnédokázaťlistinami/skutočnosťami,ktoré

preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu (ako tomu podľa názoru žalovanej je aj v tomto prípade) a
preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Od povinnosti riadne preukázať vznik škody a výšku
škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani
ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočností, ktorými

žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Na základe všetkých uvedených
skutočností je žalovaná toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu
škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku
škody. V majetkoprávnych vzťahoch fyzických a právnických osôb štát nemôže byť univerzálnym ani
singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky týchto osôb, pokiaľ je

možné uspokojovanie týchto záväzkov dosiahnuť iným spôsobom. V časti žalobcovho nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukazuje žalovaná na dve skutočnosti. Žalobca poukazuje
na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia
za zbytočné prieťahy. Žalovaná poukazuje na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú

osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660 eur alebo 663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý
rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Navyše pri rozhodovaní Ústavný súd SR vychádzal aj z významu
sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám.
Je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.
Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery „sú

irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu
ČR sp.zn. 30 Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnostiprávnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevznikla ujma priamo. Žalobca uvádza
aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované.
Taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“.

Žalobca opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať,
že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Uvedené zo žalobného návrhu
nevyplýva a z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že
by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. S poukazom na § 5 ods. 1, § 9 ods. 4 zák.č. 514/2003
Z.z., pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho

úradného postupu, nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú
súvislosť medzi týmito zložkami. Žalovaná vychádzajúc z charakteristiky príčinnej súvislosti ako
priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, je toho názoru, že nemožno tvrdiť, že žalobcovi
vzniklaškodapostupomokresnéhosúdu.Nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostíježalovaná
toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a

tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim
v tom, že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí pätnásťdňovej lehoty) a uplatnenou
majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaná má skôr za to, že stav v ktorom sa žalobca ocitol,
si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv,
a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané

čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.

Súd sa oboznámil s písomnou žalobou, písomným vyjadrením žalovanej, s písomnou reakciou žalobcu
na výzvu súdu na predloženie písomného podania, s obsahom spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn.
11Er/558/2011.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 11Er/558/2011 vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, proti povinnému: L.
B., M.. XX.X.XXXX, pre vymoženie 1 418,57 eur s príslušenstvom podal súdny exekútor JUDr. Rudolf

Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 82108 Bratislava na Okresnom súde Topoľčany
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp.zn. EX7840/11 na základe
návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava (ďalej len“
rozhodcovský súd“) zo dňa 15.2.2011 sp.zn. SR 13738/10. Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu

doručená 2.8.2011. Okresný súd Topoľčany požiadal o predloženie zmluvy o úvere vrátane Obchodných
podmienok oprávneného. Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 10.11.2010 č.k. 11Er/558/2011-13
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.
Návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 5.3.2015 a zo dňa 24.3.2016 bol urobený elektronickými

prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom, nebol však v zákonom stanovenej
lehote doplnený písomne a ani ústne do zápisnice. Podľa § 42 ods.1 O.s.p. podanie obsahujúce návrh
vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými
prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom, treba doplniť písomne alebo ústne
do zápisnice najneskôr do troch dní. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Pod pojmom „návrh vo veci samej“ okrem žaloby treba rozumieť aj všetky dispozičné úkony s
predmetom konania, teda v danom prípade aj návrh na prerušenie konania. Na uvedené podanie súd z
vyššieuvedených dôvodov s poukazom na § 42 ods.1 O.s.p. súd neprihliadol. Súd poukazuje na to, že
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 15.4.2011 sp.zn. 1 Ndc /6/2011 uviedol,
že názor, že podania s iným návrhom (než vo veci samej alebo na nariadenie predbežného opatrenia)

urobené elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom by nebolo
vôbec treba doplniť a mali by napriek tomu procesné účinky a súd by sa s nimi musel vecne vysporiadať,
t.j. o nich rozhodnúť, zjavne odporuje - nerešpektuje, či prehliada § 42 ods.3 prvú vetu O.s.p., podľa
ktorej medzi všeobecné obsahové náležitosti každého podania patrí podpis. Zvoleným extenzívnym
výkladom pre aplikáciu § 42 ods.1 O.s.p. nie je nijako dotknuté právo žalobcu na prístup k súdu, ktoré

je zložkou práva na spravodlivý proces. Nielen z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale
aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že „ právo na súd“ nie je absolútne a môže
podliehať rôznym obmedzeniam.Podľa § 3 ods. 1 písm. d zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom v období od 2.8.2011 (deň
doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd) do 10.11.2011 ( deň rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) - ďalej len „zák.č. 514/2003 Z.z.“, štát zodpovedá

za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods.1 písm. a, zák.č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods.1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zák.č.514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zák.č. 514/2003 Z.z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 44 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z., v znení platnom a účinnom ku dňu 2.8.2011 (deň doručenia

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd) - ďalej len „zák.č. 233/1995 Z.z.“,
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.Podľa § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z., Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 41 ods. 1 zák.č.233/1995 Z.z., Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods.2 zák.č.233/1995 Z.z., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,

e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených

týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide

o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Súd pri rozhodovaní neprihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou, nakoľko žiadosť o
udelenie poverenia bola podaná na súd po 23.4.2009 a námietka premlčania sa podľa žalovanej
vzťahuje pri uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15. dňovej lehoty od doručenia žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009.

Z podania žalovanej vyplýva, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli
jej doručené 23.4.2012. Žalobu žalobca podal na súd 27.9.2012. I keď žalobca podal žalobu na súd pred
uplynutím šesťmesačnej lehoty od dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody, uvedená lehota už uplynula, nárok žalobcu uspokojený nebol, preto je možné v súdnom konaní
o podanej žalobe v súčasnosti rozhodnúť.

Súd nepovažoval za dôvodné postupovať podľa § 43 ods. 2 O.s.p. a vyzývať žalobcu na odstraňovanie
vád podania, nakoľko žaloba mala potrebné náležitosti.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom
štátneho orgánu predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup, 2.
vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody

je nutné súčasné splnenie všetkých týchto troch podmienok. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
za splnenia uvedených podmienok možno priznať tomu, komu nemajetková ujma vznikla ako dôsledok
nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu, a to ak samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením.

Za nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného.Zodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomjedanálenvtedy,

ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zák.č. 514/2003 Z.z.
nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov, objektívnych súvislostí,
v rámci ktorého jeden jav (príčina), vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak

je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, majetková ujma,
za ktorú je náhrada požadovaná. Vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a
konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom
nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. V postupnom slede javov

je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo,
bezprostredne, predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

Pre vznik zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa
vyžadujesplnenietrochpredpokladovsúčasne:nesprávnyúradnýpostupštátnehoorgánu,nemajetková
ujma,príčinnásúvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomštátnehoorgánu anemajetkovouujmou.
Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za splnenia uvedených podmienok možno priznať tomu, komu

nemajetková ujma vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu, a to ak
samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.
Za nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda, žalobca považuje nevydanie
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci vedenej u súdneho
exekútora pod sp.zn. EX 7840/11 do 15 dní od dňa doručenia tejto žiadosti exekučnému súdu. Žalobca

poukázal na to, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd rozhodol až
dňa 25.11.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (konanie podľa žalobcu
pritom začalo 26.5.2011). K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak podľa žalobcu došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 183 dní). Žalobca tiež poukázal na to, že k
vydaniu rozhodnutia došlo až po veľmi dlhej dobe i keď neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala

súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.
Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 11Er/558/2011 súd mal preukázané, že v predmetnej
exekučnej veci (vedenej u súdneho exekútora pod EX 7840/11) žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdu doručená 2.8.2011 a o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia Okresný
súd Topoľčany rozhodol uznesením zo dňa 10.11.2011 č.k. 11Er/558/2011-13 tak, že žiadosť súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Súd si pred
rozhodnutím o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyžiadal od oprávneného zmluvu
o úvere vrátane Obchodných podmienok.
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň aj povinný ex offo skúmať už v štádiu rozhodovania o

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Už v štádiu posudzovania splnenia základných predpokladov
pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 zák.č.
233/1995 Z.z. okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie

a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné
tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi
iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.
Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, a to
či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak exekučný súd zistí, že právomoc

rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo
vyvodiťvšetkydôsledkyvyplývajúcezpríslušnýchprávnychpredpisovpreto,abyzmluvnástrananebola
uvedenou doložkou viazaná.Súd na základe vyššieuvedených skutočností dospel k záveru, že zo strany Okresného súdu Topoľčany
v uvedenej exekučnej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu tým, že súd nerozhodol v
lehote 15 dní od doručenia mu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ustanovenie §

44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995
Z.z. nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti
alebonávrhualeboexekučnéhotitulusozákonomažiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie

uznesením zamietne. Súd poukazuje na právne stanovisko Ústavného súdu SR uvedené v uznesení
Ústavného súdu SR zo dňa 25.4.2013 sp.zn. II. ÚS 248/2013, v ktorom uvádza: Navyše, z ustanovenia
§ 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak
exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade
negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (uvedené platilo aj pred 1.júnom 2010).

Zvykonanéhodokazovanianevyplýva,žebypodoručenímužiadostioudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie bol súd nečinný a že by v exekučnej veci boli zistené príslušným orgánom zbytočné prieťahy zo
strany súdu pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. Žalobca ani nepreukázal, že by
prieťahy v predmetnej exekučnej veci konštatoval iný príslušný orgán. Nebolo preukázané v konaní, že

by došlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nečinnosti alebo z dôvodu zbytočných prieťahov
v konaní.

Súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal, že musel v uvedenom exekučnom konaní vynaložiť
osobitné náklady na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na

publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde v období
od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia súdu o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa názoru súdu potreba žalobcu na udržiavanie a
správu informačného systému vo veci samotnej pohľadávky vznikla už tým, že žalobca poskytol úver

povinnému a viedol pohľadávku ako neuhradenú. Vzhľadom na primeranosť lehoty, v ktorej súd v
uvedenej exekučnej veci rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nemohlo dôjsť
k nemajetkovej ujme tvrdenej žalobcom v žalobe. Súd sa výškou uplatňovanej škody bližšie nezaoberal,
nakoľko k príčinnej súvislosti medzi nesprávnym postupom súdu v exekučnom konaní a prípadnou
škodou pre žalobcu ani nemohlo dôjsť, keďže k nesprávnemu úradnému postupu súdu v uvedenom

exekučnom konaní nedošlo.

Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom sú stanovené kumulatívne, už nesplnením podmienky nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Topoľčany v uvedenej exekučnej veci nie je daná zodpovednosť žalovanej

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák.č. 514/2003 Z.z. Nie je z uvedených dôvodov
daná zodpovednosť žalovanej za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, ktorých náhradu si žalobca od
žalovanej v podanej žalobe uplatňuje. Súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu.

Podľa 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods.2 O.s.p. , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalovaná mala v konaní úplný procesný úspech a uplatnila si právo na náhradu trov konania. Trovy

konania žalovaná nevyčíslila, a to ani v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a zo
spisu jej žiadne trovy ku dňu vyhlásenia rozsudku nevyplývajú. Súd v tomto prípade nie je viazaný
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania žalovanej v rozsudku, ktorý súd vyhlásil a ktorým sakonanie končí a preto súd náhradu trov konania žalovanej s poukazom na vyššiecitované zákonné
ustanovenia nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho
doručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných
vyhotoveniach.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva,
ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.