Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3S/227/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201850
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201850.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov

senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Petra Pospecha, v právnej veci žalobcu: I. I., J. trieda 7, Y., zastúpený
N.. Tatianou Vorobelovou, advokátkou, Bajzova 2, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. G.-PS-PK-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. G.-PS-PK-XX/XXXX zo dňa 04.10.2011
a Personálny rozkaz ministra vnútra č. XXX zo dňa 09.04.2009 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2
písm. c/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 894,41 eur k rukám právneho zástupcu
žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa faxom dňa 25.11.2011, a doplnenou dňa 28.11.2011 domáhal,
aby súd zrušil Personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 144 z 09.04.2009 o jeho prepustení zo
služobného pomeru príslušníka policajného zboru ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo odvolanie
žalobcu zamietnuté a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo potvrdené, a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca, že dňa 09.04.2009 bol vydaný Personálny rozkaz č. 144, ktorým bol žalobca podľa ust. §
192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ v stálej
štátnej službe vo funkcii referenta - psovod Oddelenia služobnej kynológie Odboru poriadkovej polície
Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, vopred
predložené na prerokovanie vo výbore Základnej organizácie odborového zväzu polície v SR č. 10-03 v
Košiciach podľa ust. § 225 ods. 2 písm. c/ zák. č. 73/1998 Z.z., služobný pomer končí dňom doručenia
rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že žalobca bol dňa 21.03.2009 v rámci výkonu štátnej služby
asi o 11,40 hod. na Južnej triede v Košiciach v budove OO PZ Košice - Juh, ako psovod so služobným
psom spolu s ďalšími príslušníkmi PZ prítomný, ako za využitia dvoch služobných psov bez náhubkov,
mladistvým a maloletým osobám I. H., V. Y., Y. F., B. R., B. F. a U. F., bola obmedzená osobná
sloboda, boli tam prítomnými príslušníkmi PZ prinútené, aby sa vyzliekli donaha a aby sa navzájom
udierali do rôznych častí tela a v tomto konaní ostatným príslušníkom PZ nezabránil a ani sa nesnažil
vykonať žiadne opatrenia na zamedzenie ich protiprávneho konania. Skutkový stav, ako bol uvedený v

odôvodnení rozhodnutia, bol zistený vlastným šetrením nadriadeného, zápisnicou o výsluchu osôb na
zistenieaobjasnenieskutočnéhostavuveciz08.04.2009,obrazovýmazvukovýmzáznamomnaktorom
je toto konanie zaznamenané, ktorý bol zverejnený v dňoch 07.04. a 08.04. v rôznych médiách, a ďalšídokumentačný materiál, ktorý je obsahom spisu, na základe čoho bol presne a úplne zdokumentovaný
skutočný stav veci.
Pokiaľ ide o prerokovanie jeho návrhu na prepustenie zo služobného pomeru táto požiadavka

nezodpovedá vyjadreniu žalovaného v spise, ktorý hovorí o povinnosti služobného úradu vopred
prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru
pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy. Žalobca je toho názoru, že odborový orgán musí zaujať
stanovisko k prepusteniu policajta.
Žalobca uvádza, že počas celého konania od prepustenia zo služobného pomeru tvrdil, že sa nedopustil

protiprávneho konania. Na tejto obrane zotrval. V úradnom zázname z 07.04.2009 aj z 08.04.2009, ktorý
je súčasťou spisu opísal priebeh služby dňa 21.03.2009 od 07,00 hod. do 19,00 hod., kedy vykonával
hliadkovú službu spolu s Oliverom Y.. V čase o 12,00 hod. žalobca spoločne s ostatnými členmi hliadky
obmedzili na osobnej slobode spolu so služobným psom 6 mladistvých a maloletých, ktorí sa dopustili
lúpežného prepadnutia. Po zadržaní páchateľov ich eskortovali na OPZ Juh, kde boli odovzdaní stálej
službe na ďalšie konanie. Žalobca uvádza, že jeho vyjadrenie je potrebné považovať za dôkaz, ktorým

sa mal žalovaný zaoberať a hodnotiť ho z hľadiska vierohodnosti. Nie je pravda tvrdenie žalovaného,
že sa k veci nevyjadril, a že bol pasívny.
Proti Personálnemu rozkazu č. 144 podal v zmysle poučenia v stanovenej lehote rozklad a navrhol ho
ako nezákonný zrušiť. Poukázal na to, že vykonané dokazovanie nie je v súlade s právnymi predpismi,
spochybnil hodnovernosť dôkazu a to obrazového a zvukového záznamu, ktorý bol uverejnený v

médiách. Ani listinné dôkazy vymenované v odôvodnení predchádzajúceho rozhodnutia, žalobca
nepovažoval za dostatočné dôkazy svedčiace o tom, že porušil zvlášť hrubým spôsobom služobnú
prísahu, služobnú povinnosť a základné povinnosti policajta, tak isto ani výpovede svedkov maloletých
a mladistvých nepovažoval za vierohodné dôkazy, pretože už pre ich opakovanú protiprávnu činnosť
boli k nemu ako k policajtovi zaujatí. Poukázal na to, že vykonané dokazovanie nie je v súlade s

právnymi predpismi, spochybnili dôveryhodnosť dôkazu a to obrazového a zvukového záznamu, ktorý
bol uverejnený v médiách. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 24.07.2009 č. SLV-65/PK-2009 bol podaný
rozklad zamietnutý a Personálny rozkaz č. XXX potvrdený. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu zo dňa
24.07.2009podalžalobunaKrajskýsúdvBratislave,ktorýrozsudkomč.k.3S172/2009-53z18.05.2010
v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžo XXX/XXXX z XX.XX.XXXX zrušil rozhodnutie

žalovaného z 24.07.2009 a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR vyplýva, že okolnosti, ktoré by zakladali zákonný dôvod na prepustenie žalobcu ako príslušníka
PZ zo služobného pomeru neboli jednoznačne preukázané a nebol dostatočne zistený skutkový stav.
Žalovaný vydal v novom konaní rozhodnutie dňa 04.10.2011 č. SLV-PS-PK-XX/XXXX, ktorým posúdil
rozklad proti Personálnemu rozkazu č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol podľa § 192 ods. 1

písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ a na základe zistených
skutočností, zamietol rozklad žalobcu a Personálny rozkaz č. XXX potvrdil.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že na základe vykonaných dôkazov
bolo žalobcovi preukázané zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti s tým, že
jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný

zo zadováženého obrazovo-zvukového záznamu mal jednoznačne preukázané, že sa žalobca dopustil
protiprávneho konania, ktoré zakladalo dôvody jeho prepustenia.
Vzhľadom na spôsob získania vecného dôkazu, nahrávky na CD nosiči, teda nie z mobilu, sa žalobca
domnieva, že takto získaný materiál je v rozpore so zásadou obsiahnutou v § 238 ods. 1 zák. č.
73/1998 Z.z., podľa ktorého získaný dôkaz musí byť v súlade s právnymi predpismi, dôkaz teda musí byť

prvotný autentický získaný zákonným spôsobom. V napadnutom rozhodnutí žalovaný tvrdí, že samotný
obrazovo-zvukový záznam bol nasnímaný niektorým z prítomných policajtov počas ich protiprávneho
konania a nie nadriadeným a kontrolnými zložkami žalovaného. Z obrazovo-zvukových záznamov
vyplýva, že protiprávneho konania príslušníkov PZ sa zúčastnili aj príslušníci zo služobnými psami.
Žalobca zdôrazňuje, že nahrávka na CD nosiči je už upravovaná, preto táto nemôže slúžiť ako

dôkaz. Žalobca navrhol vypočuť ako svedka aj D. Q., pretože jej boli prehraté videozáznamy, ktorá
podľa tohto záznamu ho opoznávala, avšak žalovaný v tomto konaní odmietol ním navrhnutý dôkaz
vykonať. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného uvedeným v rozhodnutí, že výpovede maloletých
a mladistvých I. H., V. Y., Y. F., B. R., B. F. a U. F. považuje za vierohodné, pretože svedkovia sa
priznali k trestnej činnosti, s tým sa žalobca neuspokojí, pretože to nesúvisí so vzťahom svedkov

k nemu, ani s odpoveďou žalovaného, že ich výpovede sú v súlade so zadováženým obrazovo-
zvukovým záznamom, vzhľadom na charakteristiku týchto záznamov tak, ako to uviedol vyššie v žalobe.
Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva aké skutočnosti preukazujú jeho vinu, prečo nadriadený uveril
výpovediam svedkov a jeho spochybnil a považoval ju za nevierohodnú, akým spôsobom odstránilrozpor medzi svedeckými výpoveďami a výpoveďou žalobcu. Z výpovede týchto svedkov, resp. osôb
vôbec nevyplýva, že žalobcu označili ako osobu, ktorá sa podieľala na skutku, ktorý smeroval voči
zaisteným osobám. Výpovede svedkov sú všeobecné a ani v jednej rovine nie je žalobca označený ako

osoba, ktorá by sa uvedeného konania zúčastnila.
Žalobca navrhol opätovne dňa 06.04.2011, písomným podaním adresovaným žalovanému, vypočutie
osôb a žiada, aby bol prítomný pri ich výsluchu a následnej konfrontácii. Žalovaný však tento dôkaz
odmietol vykonať.
Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný porušil ustanovenie § 250r O.s.p., ktoré hovorí o tom, že ak súd zruší

rozhodnutie správneho orgánu je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.
Najvyšší súd v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 18.01.2011 sp. zn. 3Sžo 246/2010 uložil žalovanému,
aby sa vysporiadal s otázkou, či sa žalobca zúčastnil uvedeného konania a to jednak výpoveďami
ostatných policajtov, ktorí mali byť skutku prítomní, rovnako aj výpoveďou ženy, ktorá bola podľa obsahu
predložených obrazovo-zvukovým záznamom konania rovnako prítomná, ako aj inými dôkaznými
prostriedkami objasniť, či mal možnosť žalobca opísanému konaniu zabrániť.

Podľa názoru žalobcu žalovaný v intenciách zrušujúceho rozhodnutia súdu nepostupoval. Ďalej žalobca
zdôrazňuje, že žalovaný akékoľvek dané písomné návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu
odmietol vykonať, pretože v personálnom konaní sa konfrontácia nevykonáva, nakoľko toto konanie je
ovládané zásadou písomnosti.
Žalovaný sa bráni vykonať uvedené dokazovanie v naznačenom smere v zrušujúcom uznesení

Najvyššieho súdu SR a poukazuje na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenie
zákona neumožňujú vykonávať v samostatnom personálnom konaní konfrontáciu. Podľa žalovaného
personálne konanie je ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti, zákon mu neukladá vykonať ústne
pojednávanie. Žalovaný poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 233/2011-12 zo dňa

09.06.2011, v konaní o jeho ústavnej sťažnosti proti porušiteľovi Najvyšší súd SR, ktorou namietal
žalobca porušenie práva na spravodlivý proces, vyslovil v odôvodnení uznesenia názor, „že v správnom
konaní, ktoré bude ďalej vedené po zrušení rozhodnutia sp. zn. SLV - 65/PK - 2009 zo dňa 24.07.2009
a vrátenie veci ministerstvu vnútra na ďalšie konanie, bude môcť sťažovateľ uplatňovať svoje procesné
právo a dovolávať sa ich“. Ako náhle dal žalobca písomný návrh na doplnenie dokazovania žalovanému

na vypočutie svedkov, vykonanie konfrontácie za jeho prítomnosti, v súlade s právnym názorom
Najvyššieho súdu SR, žalovaný návrh na vykonanie dokazovanie odmietol s tým, že v personálnom
konaní sa konfrontácia nevykonáva, pretože personálne konanie je ovládané zásadou písomnosti.
Žalobca tvrdí, že postup žalovaného je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, ktorá vyjadruje
požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav veci a zaobstaral si potrebné

podklady pre rozhodnutia a získané dôkazy vyhodnotil. Táto zásada veľmi úzko súvisí so zásadou
zákonnosti. Zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v
súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Vzhľadom na to, žaloba tvrdí, že bol ukrátený na
svojich právach rozhodnutím a postupom správneho orgánu tak, ako to má na mysli ust. § 244 ods. 1
O.s.p. domáha sa, aby na základe podanej žaloby súd preskúmal zákonnosť a správnosť napadnutého

rozhodnutia a postupu správnych orgánov a žiada zrušiť napadnuté rozhodnutia oboch správnych
orgánov.

Žalovaný k predmetnej žalobe zaujímame nasledovné stanovisko, že podľa ustanovenia § 247 ods. 1
O.s.p., treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený

na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva
vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, resp.
nesprávne aplikovaný. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje, že
napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon.
Podľa § 250i ods. 1 O.s.p, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový

stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanienapadnutéhorozhodnutia.Správnysúdvykonávadokazovanievýnimočne,najmäscieľom
verifikovať už vykonané dôkazy v správnom konaní (právny názor Najvyššieho súdu SR napr. č. k. 8
Sžo 150/2009).
Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona

bolo porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Skutočnosťou,ktorátentodôvodzakladalaboloto,žežalobcadňa21.03.2009bolvrámcivýkonuštátnej
služby v čase okolo 11.40 hod. na ul. Južnej triedy č. 64 v budove Obvodného oddelenia PZ Košice -juh (ďalej len „OO PZ Košice - juh“) ako psovod so služobným psom spolu s ďalšími príslušníkmi PZ
prítomný, ako za využitia dvoch služobných psov bez náhubkov mladistvé a maloleté osoby Miroslav
H., V. Y., Y. F., B. R., B. F. a U. F. (všetci z Košíc), ktorým bola podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku

obmedzená sloboda, boli tam prítomnými príslušníkmi PZ prinútené, aby sa vyzliekli donaha a aby sa
navzájom udierali do rôznych častí tela a v tomto konaní ostatným príslušníkom PZ nezabránil a ani sa
nesnažil vykonať žiadne opatrenia na zamedzenie ich protiprávneho konania.
Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru personálnym rozkazom. Návrh na prepustenie žalobcu
zo služobného pomeru bol spracovaný vedúcou oddelenia služobnej kynológie, Odboru poriadkovej

polície, Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach (ďalej len „OSK OPP OR PZ v Košiciach),
doporučený k realizácii riaditeľom OPP OR PZ v Košiciach, riaditeľom OR PZ v Košiciach, riaditeľom
KR PZ v Košiciach, ako aj prezidentom PZ.
Podľa ustanovenia § 238 ods. 2 zákona dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane
účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a
organizácií, listiny, veci a obhliadka. Príslušný nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení

policajta podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona, v danej veci iba minister vnútra Slovenskej republiky, v
medziach zákona v súlade s povolenou voľnou úvahou (správne uváženie), v ktorej je nezastupiteľný,
posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcu a v súlade so zákonom aj
rozhodol. Vykonaným prešetrením danej veci v súlade s platnou právnou úpravou (§ 233 zákona) bolo
protiprávne konanie žalobcovi preukázané dôkazmi, ktoré boli zhromaždené a vyhodnotené v súlade so

zákonom. Tieto dôkazy minister vnútra SR považoval pre vydanie personálneho rozkazu za postačujúce
a spáchanie protiprávneho konania žalobcovi týmito dôkazmi riadne preukázal.
Tento skutkový stav bol zistený a preukázaný šetrením žalovaného, ktorý ako dôkazy podľa § 238
zákona použil výsledky vlastného šetrenia, na základe ktorého zabezpečil zápisnice o výsluchu osôb
na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 8. 4. 2009 a to I. H., V. Y., Y. F., B. R., B. F. a

U. F., v ktorých popísali okolnosti uvedeného protiprávneho konania príslušníkov PZ, ako aj obrazový a
zvukový záznam, na ktorom je toto konanie, a ktorý bol zverejnený v dňoch 07.04.2009 a 08.04.2009 v
rôznym médiách. Žalobca v zápisnici o výsluchu účastníka konania zo dňa 08.04.2009 uviedol, že nič
uvádzať nebude, nakoľko sa vyjadril dňa 7. 4. 2009 v úradnom zázname a taktiež 08.04.2009 v úradnom
zázname.

Tieto dôkazy podľa názoru žalovaného dostatočne usvedčujú žalobcu zo spáchaného protiprávneho
konania.
Personálny rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 14.04.2009. Žalobca v zákonom stanovenej lehote 15 dní
podal dňa 24.04.2009 rozklad na pošte v Košiciach. V podanom rozklade poukazoval na prebiehajúce
trestné konanie. Rozklad žalobcu bol zamietnutý rozhodnutím žalovaného č. p.: SLV-XX/PK-XXXX zo

dňa 24.07.2009. Uvedené rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 05.08.2009.
Žalobca využil zákonnú možnosť a proti rozhodnutiu č. p.: G.-XX/PK-XXXX zo dňa 24.07.2009 podal v
súlade s ustanoveniami O.s.p. žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania jeho zákonnosti.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom pod č. k.: 3 S 172/2009-53 zo dňa 18.05.2010 podľa § 250j ods. 2
písm. c), d) a e) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „OSP“) zrušil rozhodnutie č.p.: SLV-65/PK-2009 zo dňa 24.07.2009, ako aj personálny rozkaz a vec
vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku žalovaný podal odvolanie na Najvyšší súd SR, ktorý
rozsudkom č.k.: 3 Sžo 246/2010 zo dňa 18.01.2011 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.:
3 S 172/2009-53 zo dňa 18.05.2010 tak, že podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP zrušil rozhodnutie č. p.:
SLV-65/PK-2009 zo dňa 24.07.2009 a vec vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení spisového materiálu žalovanému z Krajského súdu v Bratislave bol v rámci odvolacieho
konania opätovne posúdený personálny rozkaz spolu so zadováženými dôkazmi v celom rozsahu
ako aj s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bol preskúmaný súvisiaci spisový materiál a po
zhodnotení dôkazov a okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach (bez ohľadu na
to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech odvolateľa), za dodržania právneho názoru vysloveného

Najvyšším súdom SR v rozsudku č.k.: 3 Sžo 246/2010 zo dňa 18.01.2011 bol tento potvrdený žalobou
napadnutým rozhodnutím, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 25.10.2011.
Dodržaná bola zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c) zákona tým, že návrh na prepustenie
žalobcu príslušný nadriadený pred vydaním personálneho rozkazu vopred prerokoval s príslušným
odborovým orgánom, ktorý s návrhom na prepustenie súhlasil a doporučil ho realizovať.

Konania uvedeného v dôvodovej časti žalobou napadnutého rozhodnutia sa žalobca dopustil dňa
21.03.2009. Nadriadený sa o tomto konaní dozvedel dňa 07.04.2009 na základe obrazových a
zvukových záznamov zverejnených v médiách. Návrh na prepustenie žalobcu spolu so zadováženými
dôkazmi bol ministrovi vnútra SR, ktorý je jediný oprávnený zistiť dôvod prepustenia a rozhodnúť oprepustení z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona, doručený dňa 09.04.2009.
Personálny rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 14.04.2009. Je teda nepochybné, že zákonné lehoty na
jeho prepustenie, ustanovené v § 192 ods. 5 zákona, boli dodržané. Služobný pomer skončil žalobcovi

zákonným spôsobom v zmysle ustanovenia § 194 ods. 3 zákona, a to dňom doručenia personálneho
rozkazu.
V samostatnom personálnom konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru za dôkaz môžu
slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s
právnymi predpismi (§ 238 ods. 1 zákona). Príslušný nadriadený, ktorý je oprávnený prepustiť policajta

zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona, v danom prípade iba minister
vnútra SR, v tomto personálnom konaní hodnotil všetky zadovážené dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach (§ 238 ods. 4 zákona) a dospel
k záveru, že žalobca svojím protiprávnym konaním uvedeným v dôvodoch napadnutého rozhodnutia
porušil služobnú prísahu i služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa ustanovenia § 238 ods. 2 zákona dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane
účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a
organizácií, listiny, veci a obhliadka. Minister vnútra SR v medziach zákona, v súlade s povolenou
voľnou úvahou (správne uváženie), v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu porušenia služobnej
prísahy i služobnej povinnosti žalobcu a v súlade so zákonom aj rozhodol. Prešetrenie danej veci bolo

vykonané v súlade s platnou právnou úpravou (§233 zákona). Protiprávne konanie žalobcu je podľa
názoru žalovaného v dostatočnom rozsahu preukázané dôkazmi, s ktorými sa mal možnosť oboznámiť.
Zo zadováženého spisového materiálu najmä však z obrazového a zvukového záznamu je podľa
názoru žalovaného dostatočne zistené a preukázané, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania
zakladajúceho dôvod prepustenia, ktorým je zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej

povinnosti, čo mu bolo preukázané dôkazmi, ktoré boli obstarané predpísaným zákonným spôsobom
uvedeným v § 238 zákona.
Žalobca podľa § 238 ods. 3 zákona v samostatnom personálnom konaní o jeho prepustení, a taktiež
ani v podanom rozklade, sám nepredložil taký hodnoverný a presvedčivý dôkaz, ktorým by spochybnil
objektívne zistený skutkový stav veci a vyvrátil dôvody, na základe ktorých bol v jeho prípade aplikovaný

inštitút prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona.
Žalovaný má za to, že práve zadováženými dôkazmi, s ktorými sa mohol oboznámiť aj žalobca a po
ich vyhodnotení jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo
neprospech žalobcu, je dostatočne preukázaná tá skutočnosť, že žalobca sa počas výkonu štátnej
služby dňa 21.03.2009 osobne zúčastnil na ponižujúcom zaobchádzaní so šesticou mladistvých a

maloletýchrómskychchlapcovpredvedenýchnaOOPZKošice-juh,zavyužitiapridelenéhoslužobného
psa, tomuto konaniu nezabránil a ani ho neoznámil nadriadeným.
Z uvedených skutočností jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobca sa dopustil
protiprávneho konania, ktorým došlo k naplneniu všetkých zákonných podmienok prepustenia podľa
ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona.

Zo spisového materiálu je dostatočne preukázané, že odborový orgán sa v súlade s uvedeným
ustanovením zákona vyjadril k návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ
z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona písomnosťou č. p.: S-ZO-KE-7/2009-
OZP zo dňa 08.04.2009, pričom s návrhom na prepustenie súhlasil a doporučil tento realizovať.
V predmetnej veci nie je podstatná tá skutočnosť, či žalobca sa aj aktívne podieľal na páchaní

protiprávneho konania. Podstatnou a rozhodujúcou skutočnosťou je to, že páchané protiprávne konanie
vnímal svojimi zmyslami, tomuto konaniu nezabránil a ani ho neoznámil. Uvedený záver priamo vyplýva
zo zadovážených dôkazov a je uvedený v žalobou napadnutom rozhodnutí.
Žalovanýpoukazujenato,ževkonaníoprepustenížalobcuzoslužobnéhopomeruzdôvoduuvedeného
v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona bol povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré

môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Žalovaný
bol oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu budú vykonané, a ktoré skutočnosti stačí
osvedčiť inými podkladmi.
Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy príslušného nadriadeného, ktorý posudzuje,
či určitá skutočnosť sa má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné

vykonať ďalšie dôkazy, alebo je potrené si obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Ďalej možno
podotknúť, že žalovaný je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k
presnému a úplnému objasneniu veci a to bez návrhu účastníka konania. Príslušný nadriadený jeoprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu budú vykonané a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť
inými podkladmi.
Ak žalobca namieta, že žalovaný nevykonal ním navrhovaný dôkaz, a to aj prípadným opätovným

vypočutím nadriadenej Viktórie Q., predvedených mladistvých a maloletých osôb, by však nedošlo k
vyvráteniu tej skutočnosti, že žalobca v inkriminovanom čase bol prítomný na mieste, kde dochádzalo k
páchaniu protiprávneho konania, toto vnímal svojimi zmyslami, nezabránil mu a ani ho neoznámil.
Pokiaľ ide o navrhovanú konfrontáciu, žalovaný uvádza, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého štátne orgány môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v

rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ustanovenia zákona neumožňujú vykonávať v samostatnom
personálnom konaní konfrontáciu. Personálne konanie je ovládané zásadou písomností a neverejnosti
(tak ako aj akékoľvek iné správne konanie). Ústne konanie sa na rozdiel od súdneho konania vo veciach
personálnych nevyžaduje. Ústne pojednávanie sa vyžaduje obligatórne, ak tak ustanovujú osobitné
predpisy (zákon takúto povinnosť neukladá).
Účelom súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného

pomeru je len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného
pomeru(uznesenie Ústavného súdu SR č.k. V.. ÚS 366/06-9, č.k. III ÚS XXX/XX-XX, č.k. III ÚS XXX/
XX-XX).
Zákonnou povinnosťou žalovaného bolo žalobcu oboznámiť v rámci samostatného personálneho
konania s dôkazmi, ktorými mu bolo preukázané porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti

zvlášť hrubým spôsobom s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby.

Vykonaným šetrením žalovaného a dôsledným vyhodnotením všetkých zadovážených dôkazov
jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech

žalobcu, bol teda spoľahlivo zistený a ustálený skutočný stav veci a žalobcovi bolo protiprávne konanie
dostatočne preukázané. Žalobca bol zadováženými dôkazmi usvedčený zo spáchania protiprávneho
konania. Tým bola vytvorená prekážka pre jeho ďalšie zotrvanie v služobnom pomere z hľadiska konania
nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ. Žalobca svojim konaním zjavne porušil služobnú
prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo

na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Na druhej strane žalobca podľa § 238 ods. 3 zákona v celom konaní o jeho prepustení a taktiež
ani v podanom rozklade sám nepredložil taký hodnoverný a presvedčivý dôkaz, ktorým by spochybnil
objektívne zistený skutočný stav veci a vyvrátil skutočnosti, na základe ktorých bol v jeho prípade
aplikovaný dôvod prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona.

S poukazom na vykonané dokazovanie, nesúhlas žalobcu s jeho prepustením, nie je dôvodný.
Spáchanie protiprávneho konania mu bolo zákonným spôsobom preukázané. V konaní o prepustení
žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ boli použité dôkazy v súlade s právnymi predpismi a
napadnuté rozhodnutia spĺňajú všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, pričom nevykazujú
žiadne vady, ktoré by zakladali ich neplatnosť.

Príslušný nadriadený žalobcu zadovážil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré boli ministrom vnútra SR
vyhodnotené jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo
neprospech žalobcu, pritom dospel k záveru, že žalobca sa dopustil konania, zakladajúceho dôvod
prepustenia zo služobného pomeru. Skutočný stav v predmetnej veci bol teda dostatočne a úplne
zistený.

Žalovaný uvádza, že v predmetnej veci nie je podstatná tá skutočnosť, či videozáznamy nachádzajúce
sa na CD nosiči sú prvotné alebo skopírované. Podstatná skutočnosť je práve to, čo je na videozázname
zachytené.
V žiadnom z konaní nebola ani vyvrátená, prípadne spochybnená autentickosť zachytených záznamov,
prípadne aby tento obrazovo-zvukový záznam bol akokoľvek upravovaný prípadne dopĺňaný tak, aby

jeho cieľom bolo zachytenie iba protiprávneho konania príslušníkov PZ, ktoré by malo za následok ich
prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona.
Žalovaný uvádza, že žalobca v žiadnom zo svojich vyjadrení a dokonca ani v podanom rozklade a ani
v podanej žalobe neuvádza, pričom nepredložil ani žiaden dôkaz, že v inkriminovanom čase sa
nenachádzal s prideleným služobným psom na mieste, kde dochádzalo k páchaniu protiprávneho

konania a predmetné protiprávne konanie svojimi zmyslami nevnímal
V čase, kedy dochádzalo k ponižujúcemu zaobchádzaniu, žalobca bol na danom mieste, vnímal
ho svojimi zmyslami, nezabránil tomuto konaniu a neoznámil takéto konanie nadriadenému (štekot
služobných psov, nepríčetný rev na predvedené osoby).Je potrebné konštatovať, že žalovaný nevyhotovil predmetný obrazový a zvukový záznam, ale
protiprávne konanie policajtov zaznamenal niektorý z tam prítomných policajtov, ktorý sa tohto
protiprávneho konania zúčastnil.

Ani znalec vo svojom znaleckom posudku č. 25/2009 neuvádza, tak ako sa snaží prezentovať žalobca v
podanej žalobe, že záznamy nachádzajúce sa na CD nosiči boli upravované, a ani nespochybnil obsah
obrazovo-zvukových záznamov.
Práve aj zo zadováženého obrazovo-zvukového záznamu je jednoznačne preukázané, že žalobca sa
dopustil protiprávneho konania, ktoré zakladalo dôvod jeho prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm.

e) zákona.

Žalobca podľa § 238 ods. 3 zákona v samostatnom personálnom konaní o jeho prepustení, a taktiež
ani v podanom rozklade, sám nepredložil taký hodnoverný a presvedčivý dôkaz, ktorým by spochybnil
objektívne zistený skutočný stav veci a vyvrátil dôvody, na základe ktorých bol v jeho prípade aplikovaný
inštitút prepustenia z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona.

Žalovaný má za to, že práve zadováženými dôkazmi, s ktorými sa mohol oboznámiť aj žalobca a po
ich vyhodnotení jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo
neprospech žalobcu, je dostatočne preukázaná tá skutočnosť, že žalobca sa počas výkonu štátnej
služby dňa 21.03.2009 zúčastnil predvedenia maloletých a mladistvých osôb a po ich predvedení na
OO PZ Košice - juh bo prítomný ponižujúceho zaobchádzania s nimi za využitia prideleného služobného

psa, tomuto konaniu nezabránil a ani ho neoznámil nadriadenému.
Ako už bolo uvedené, podstatnou a rozhodujúcou skutočnosťou je to, že páchané protiprávne konanie
žalobca vnímal svojimi zmyslami, tomuto konaniu nezabránil a ani ho neoznámil. Opätovne je potrebné
zdôrazniť, že žalobca v celom konaní nenamietal, že v čase páchania protiprávneho konania nebol
fyzicky prítomný na mieste s prideleným služobným psom, kde dochádzalo k protiprávnemu konaniu.

Obrazovo-zvukový záznam bol zadovážený v súlade s právnymi predpismi. S uvedeným dôkazom sa
mal možnosť oboznámiť aj žalobca a to nielen dňa 08.04.2009, kedy mu bolo umožnené oboznámiť
sa s návrhom na jeho prepustenie, vrátane dôkazov preukazujúcich jeho protiprávne konanie, ako
aj s celým podkladovým materiálom na vec sa vzťahujúcim. Zároveň bol poučený o práve nazrieť
do predloženého spisového materiálu, urobiť si z neho poznámky a výpisky, vyjadriť sa k návrhu na

prepustenie a k dôkaznému materiálu, navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy a tiež o možnosti
predložiť navrhovateľovi v stanovenej lehote svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy.
Žalobca sa mal možnosť oboznámiť s kompletným spisovým materiálom aj v rámci opätovne
vykonaného odvolacieho konania, čo však nevyužil.
Akžalobcapoukazujenaakýsirozporvosvedeckýchvýpovediach,ktorývšakbližšienekonkretizuje,táto

námietka je nedôvodná. Nie je dôvod spochybňovať vierohodnosť výpovedí maloletých a mladistvých
osôb, nakoľko títo sa priznali k lúpežnému prepadnutiu staršej ženy, ako aj k tomu, že si rozdelili
odcudzené peniaze, a preto je dôvodné mať za to, že aj o konaní policajtov vypovedali pravdu. Taktiež
hodnovernosť výpovedí mladistvých a maloletých osôb v predmetnej veci práve potvrdzuje aj obrazový
a zvukový záznam zverejnený v médiách, s ktorým sa mohol oboznámiť aj samotný žalobca, čo však

nevyužil.
Žalobca svojím postojom k danej veci nevyužil zákonnú možnosť a v súlade s ustanovením
§ 238 ods. 3 zákona na podporu svojich tvrdení nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil
zistený skutočný stav veci.
Taktiež nenavrhol vykonať a ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil jeho osobnú prítomnosť v

danom čase na danom mieste, počas páchania protiprávneho konania.
Je nepochybné, že žalobca dňa 21.03.2009 vykonával štátnu službu a podieľal sa na zadržaní
maloletých a mladistvých osôb, čo sám vo svojich spracovaných záznamoch žalobca aj potvrdzuje.
Z obrazovo-zvukových záznamov vyplýva, že protiprávneho konania príslušníkov PZ sa zúčastnili aj
príslušníci so služobnými psami, teda aj žalobca, čo v žiadnom z vyjadrení a dokonca ani v podanej

žalobe nepoprel. Z uvedených skutočností jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že
žalobca sa dopustil protiprávneho konania, ktorým došlo k naplneniu všetkých zákonných podmienok
dôvodu prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona.
Žalobou napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti. Je v dostatočnom a
vyčerpávajúcom rozsahu odôvodnené.

Personálne konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo vykonané striktne
na základe príslušných ustanovení zákona a v rámci predmetného konania bol v plnom rozsahu
dodržaný zákonný postup. Žalovaný má za to, že po vyhodnotení zadovážených dôkazov na základevlastného šetrenia, ktoré vo veci vykonal, správne konštatoval protiprávne konanie žalobcu, ktoré je
nezlučiteľné s postavením príslušníka PZ a jeho postup bol realizovaný v intenciách platnej právnej
úpravy, pričom bolo potrebné prijať záver, že žalobcovým konaním došlo k naplneniu pojmových znakov

skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona.
Ako už bolo uvedené, dôkazy ktoré boli zadovážené v súlade so zákonom v dostatočnom rozsahu podľa
názoru žalovaného preukazujú žalobcovi spáchanie protiprávneho konania, ktoré bolo dôvodom na jeho
prepustenie zo služobného pomeru.
Nie je dôvod neveriť výpovedi maloletých a mladistvých osôb, na ktorých došlo k spáchaniu

protiprávneho konania, pretože ich výpovede sú v súlade so zadováženým obrazovo-zvukovým
záznamom, s ktorým sa mohol oboznámiť aj samotný žalobca.
V zmysle § 238 ods. 4 zákona služobný orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Citovaný ustanovením bolo príslušnému orgánu, v
tomto prípade ministrovi vnútra Slovenskej republiky, dané právo, aby vlastnou myšlienkovou činnosťou
posúdil vykonané dôkazy z hľadiska ich závažnosti (pravdivosti a dôležitosti) pre rozhodnutie a týmto

uplatnil všeobecnú platnú zásadu voľného hodnotenia dôkazov v konaní vo veciach služobného pomeru
príslušníkov PZ.
Jednak v personálnom rozkaze ako aj v napadnutom rozhodnutí sú uvedené podľa názoru žalovaného
v dostatočnom rozsahu skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutia. V odôvodnení personálneho
rozkazu i napadnutého rozhodnutia sú citované jednotlivé dôkazné prostriedky, ktorými bolo protiprávne

konanie žalobcovi podľa názoru žalovaného v dostatočnom rozsahu preukázané.
Po zadovážení a vyhodnotení dôkazov preukazujúcich žalobcovi protiprávne konanie žalovaný prijal
rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa ustanovenia § 192 ods. 1
písm. e) zákona. Zadovážené dôkazy boli získané v súlade s právnymi predpismi.
Žalovanýmázato,žeprotiprávnekonanieboložalobcovivdostatočnomrozsahupreukázané.Žalobcovi

bolo umožnené, aby sa oboznámil jednak s návrhom na jeho prepustenie, ako aj s dôkazovým
materiálom.
Požadované vlastnosti (čestnosť, statočnosť, disciplína a pripravenosť vynaložiť svoje sily na ochranu
verejného poriadku a majetku občanov) sú základnými predpokladmi k výkonu služby v PZ.
Každý príslušník PZ, ktorý tieto vlastnosti nemá a prejavuje sa v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje

dôveryhodnosť PZ. Konanie, ktorého sa dopustil žalobca, je v príkrom rozpore s obsahom služobnej
prísahy policajta.
Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má
svojím chovaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, z čoho vyplýva aj jeho postavenie v
spoločnosti.

Na činnosť PZ sú kladené vyššie nároky, a to nielen počas priameho výkonu štátnej služby, ale aj
mimo nej. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti, a s tým spojené vyššie nároky na činnosť
príslušníkov PZ.
Zložením sľubu podľa § 17 ods. 1 zákona sa občan stáva príslušníkom PZ - kategórie osôb, ktorých
konanie,akjevrozporesprávnymipredpismi,budepreslužobnépomeryposudzovanécezprizmutohto

sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti
na plnení funkcii štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne,
dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. Od iných osôb nemožno očakávať plnenie sľubu - vyššiu vernosť
a ani zhovievavosť k policajtovi, ktorý sa dopustil protiprávneho konania. Naopak prirodzeným je
očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci

služby, ale aj mimo nej, tak ako sa k tomu zaviazali.
Protiprávne konanie bolo žalobcovi v čase rozhodovania o jeho prepustení zo služobného pomeru
príslušníka PZ riadne a v súlade so zákonom preukázané dôkazmi obsiahnutými v spise, s ktorými sa
mal možnosť oboznámiť aj žalobca.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ

považujeme za dôvodné a plne v intenciách platnej právnej úpravy a žalovaný navrhuje žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p.,
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe s poukazom
na § 249 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového

správneho orgánu je potrebné zrušiť v súlade s § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože napadnuté
rozhodnutie a postup správnych orgánov v medziach žaloby, vychádzalo zo zisteného skutkového stavu,
ktorý je nedostačujúci pre posúdenie veci.V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,
ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-
právnych noriem, ktorou sa realizuje právomoc stanovená zákonmi. V zákonom predpísanom postupe

je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho
vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje
zákon o správnom konaní. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté
rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä z hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi.

Úlohou súdu v danej veci je preskúmať zákonnosť rozhodnutí oboch správnych orgánov vo veci
prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru podľa §192 ods. 1 písm.
e/ zák. č. 73/1998 Zb.. Žalobca bol v stálej štátnej službe vo funkcii referent - psovod pohotovostnej
motorizovanej jednotky PZ Košice, odbor poriadkovej polície KR PZ v Košiciach služobného úradu KR
PZ v Košiciach.

Súd po nahliadnutí do administratívneho spisu zistil, že dňa 08.04.2009 sa začalo konanie vo veci
prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, pretože dňa 21.03.2009 v čase od 11,40 hod. na ulici Južná
trieda 64 v budove Obvodného oddelenia PZ Košice - Juh, potom čo podľa § 85 obmedzil žalobca
spoločnesďalšímipolicajtminaosobnejslobodeMiroslavaH.,V.Y.,Y.F.,B.R.,B.F.aU.F.,taknásledne
spolu s ostatnými policajtmi tieto mladistvé a maloleté osoby pod hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy

nútili, aby sa vyzliekli donaha v uzatvorenej časti schodišťa a okrem toho taktiež tieto osoby pod hrozbou
násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútili, aby sa navzájom udierali do rôznych častí tela, lebo v
opačnom prípade, ak by tak nekonali, tak by voči nim bolo použité fyzické násilie zo strany príslušníkom
policajného zboru. V tomto konaní sa žalobca, ani nesnažil ostatným príslušníkom policajného zboru,
zabrániť. Týmto konaním je žalobca dôvodne podozrivý, že porušil služobnú prísahu a zvlášť hrubým

spôsobom služobnú povinnosť.
Dňa 08.04.2009 bol vypracovaný návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka
policajného zboru v stálej štátnej službe podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z.. Dňa 08.04.2009
bol spísaný úradný záznam so žalobcom na OR PZ OSK Košice z ktorého vyplýva, že dňa 21.03.2009
v čase od 07,00 hod. do 19,00 hod. bol žalobca velený do služby ako hliadka OSK v zložení I. I. + pes,

Y. B. + pes. V uvedenom dni zdržali za pomoci služobných psov a hliadok PMJ, páchateľov ktorí sa
dopustili lúpežného prepadnutia na ulici Moldavskej, za OC Hornbach. Jeden z páchateľov bol zadržaný
v blízkosti miesta činu za pomoci služobných psov a to prieskumom terénu služobnými psami. Žalobca
uviedol, že viac k danej veci nemá čo dodať.
Dňa 08.04.2009 o 9.55 hod. bola spísaná zápisnica o výsluchu účastníka konania vo veci prepustenia

zo služobného pomeru z ktorej vyplýva, že žalobca dňa 08.04.2009 bol upovedomený vedúcou OSK
OPP OR PZ v Košiciach a riaditeľom OPP OR PZ v Košiciach o začatí konania vo veci prepustenia
zo služobného pomeru. K tejto skutočnosti uvádza „ k veci sa vyjadrovať nebudem a nebudem ani
nič podpisovať“. Po prečítaní zápisnice účastník konania vyhlasuje, že jej obsah je v súlade s jeho
výpoveďou a preto nežiada jej opravu ani doplnenie.

Dňa 08.04.2009 Sekcia riadenia ľudských zdrojov ministerstva vnútra SR, odbor riadenia služobného
pomeru uviedla, že v zmysle personálnej pôsobnosti predkladá návrh riaditeľa OR PZ v Košiciach na
prepustenie I. I., služobne zaradeného v stálej štátnej službe vo funkcii referent - psovod, oddelenia
služobnej kynológie, odboru poriadkovej polície OR PZ v Košiciach, služobného úradu KR PZ v
Košiciach, zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998. Základná

organizáciaOZPč.10-03priORPZKošicesnávrhomnaprepusteniezoslužobnéhopomerupríslušníka
PZ súhlasí a doporúča ho realizovať.
Z úradného záznamu zo dňa 21.03.2009 vyplýva, že dňa 21.03.2009 v čase o 11,05 hod. boli hliadky
pohotovostnej motorizovanej jednotky vyslané operačným strediskom KR PZ v Košiciach na Moldavskú
ulicu v Košiciach, kde malo dôjsť k lúpeži. Po príchode na miesto bolo zistené, že za Obchodným

centrom Hornbach leží na chodníku p. Z. G., ktorú prepadli 6 chlapci, pričom jej vytrhli kabelku a
utiekli smerom na Moldavskú ulicu. Hliadky začali prepátravať okolie, pričom zbadali muža, ktorý
prenasleduje viacerých mladistvých Rómov. Sledovaným bol zadržaný Tibor F., ktorý ukázal miesto
prepadu poškodenej a tiež uviedol, že keď si všimol poškodenú, tak sa vzájomne dohodli, že ju okradnú.
Uvedenú udalosť spozoroval Y. R. a dcéra poškodenej. U. F. uviedol mená ďalších osôb, ktoré okradli

poškodenú. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam bolo hliadkami rozhodnuté o obmedzení osobnej
slobody mladistvých Rómov, nakoľko boli dôvodne podozriví z lúpeže, ktorú po vzájomnej dohode
vykonali.Na základe uvedených skutočností bol vydaný Personálny rozkaz č. 144 zo dňa 09.04.2009, na základe
ktorého bol žalobca prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 79/1998 Z.z..
Proti Personálnemu rozkazu č. 144 podal žalobca rozklad zo dňa 23.04.2009 z dôvodu, že z jeho strany

nedošlo k hrubému porušeniu služobnej prísahy spočívajúcej v tom, že nebol čestný a disciplinovaný,
nedošlo ani k hrubému porušeniu služobnej prísahy, ktoré malo spočívať v tom, že nevykonáva riadne
štátnu službu, keď počas nej svedomito neplnil úlohy uložené mu zákonom, a nedošlo ani k hrubému
porušeniu základných povinností policajta tým, že sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť
PZ, ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Tiež uviedol, že dôvody uvedené v

prvostupňovom rozhodnutí si navzájom odporujú, pretože jeho údajné konanie, ktorými mal porušiť
služobnú prísahu, služobné povinnosti a základné povinnosti policajta sa navzájom vylučujú.
Na základe zistených skutočností žalovaný považoval podaný rozklad za nedôvodný a preskúmané
rozhodnutie potvrdil. Predmetom odvolacieho konania v tejto veci je rozsudok a opravné uznesenie
Krajského súdu v Bratislave, ktorými zrušil rozhodnutie žalovaného č. SLV-65/PK-2009 zo dňa
24.07.2009 a Personálny rozkaz ministra vnútra SR zo dňa 09.04.2009 č. XXX z dôvodu, že žalovaný

nepreukázal žalobcovi tvrdené konanie, pričom najvyšší súd v rámci odvolacieho konania skúma aj
konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z toho pohľadu, či súd prvého stupňa sa vysporiadal so všetkými
námietkami uvedenými v žalobe.
Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžo/XXX/XXXX zo dňa 18.01.2011 bolo rozhodnuté tak,
že Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 3S 172/2009-53 zo dňa 18.05.2010 v

spojení s opravným uznesením, č.k. 3S 172/2009-86 zo dňa 09.09.2010 mení tak, že podľa § 250j ods.
2 písm. c/ O.s.p. zrušuje rozhodnutie žalovaného č. SLV-65/PK-2009 zo dňa 24.07.2009 a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.
Z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva, že nebolo jednoznačne preukázané, že by
žalobca bol prítomný uvedeného konania a to aj napriek tomu, že žalovaný poukazuje na predložený CD

nosič, na ktorom sa nachádzajú obrazovo - zvukové záznamy: cigoši 1,2,3,5,6; ďalej zvukové záznamy
a obrazové záznamy. Po vzhliadnutí uvedených obrazovo - zvukových záznamov senát Najvyššieho
súdu SR konštatuje, že aj napriek tvrdeniam obsiahnutých v administratívnom spise, že žalobca mal
byť osobou, ktorá bola prítomná uvedeného konania, presnejšie, že žalobca je osobou, ktorá stála
pri automate na kávu, súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia nevedel jednoznačne potvrdiť

uvedený záver žalovaného, pretože pri automate na kávu, podľa obrazovo - zvukového záznamu
nachádzali sa dvaja príslušníci policajného zboru, pričom ich tváre boli nedostatočne zrejmé, naviac na
fotografiách založených v administratívnom spise sú niektoré tváre policajtov roztrasené.
Žalovaný v novom konaní vydal napadnuté rozhodnutie dňa 04.10.2001, ktorým rozhodol tak, že
zamietol rozklad žalobcu a potvrdil personálny rozkaz č. 144 zo dňa 09.04.2009.

Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil
služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa§233ods.1,2zák.č.73/1998Z.z.,oprávnenýorgánpostupujepredvydanímrozhodnutiatak,aby
bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné
podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to,
či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 241 ods. 1 veta prvá zák. č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.

Podľa § 194 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť
v ňom uvedený dôvod prepustenia zo skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné; pri prepustení

z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. d/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len
závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného, klinického psychológa.

Podľa § 193 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na
prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/, navrhovať dôkazy a

obhajovať sa.

Podľa § 238 ods. 1, 2,3,4 zák. č. 73/1998 Z.z., za dôkazy môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmävýpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy,
vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený
navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy a

to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Pri rozhodovaní o prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ je potrebné, aby bolo žalobcovi
dostatočne preukázané, že svojim protiprávnym konaním porušil služobnú povinnosť a služobnú prísahu
zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo zároveň na ujmu dôležitých

záujmov štátnej služby.

Žalobca počas celého konania tvrdil, že sa nezúčastnil vypočutia svedkov a z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva, aké skutočnosti preukazujú žalobcovu vinu. Žalovaný neodstránil rozpor medzi svedeckými
výpoveďami a medzi výpoveďou žalobcu. Žalobca počas celého priebehu personálneho konania tvrdil,
že sa nedopustil protiprávneho konania ako je v Personálnom rozkaze ministra vnútra SR č. 144

uvedené. Žalobca poukázal na dôkazy získané v rámci trestného konania, kedy sa žalobca zúčastnil
rekognície, pričom poškodení uvedení v Personálnom rozkaze v žalobcovi nespoznali osobu, ktorá by im
bola nejakým spôsobom ubližovala alebo dávala nejaké pokyny. Počas personálneho konania, žalobca
tvrdil, že sa nedopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy, nikdy nenútil zadržané osoby sa
vyzliekať a pod hrozbou násilia ich nútiť, aby sa bili. Na uvedenej obrane žalobca počas celého konania

trvá.
Podľa názoru súdu nebolo jednoznačne preukázané, že by bol žalobca prítomný uvedeného konania aj
to napriek tomu, že žalovaný poukazuje na predložený CD nosič, na ktorom sa nachádzajú obrazovo-
zvukové záznamy: C.1,2,3,5,6; ďalej zvukové záznamy a obrazové záznamy. Po vzhliadnutí uvedených
obrazovo-zvukovýchzáznamovsúdkonštatuje,žeajnapriektvrdeniamobsiahnutýmvadministratívnom

spise, že žalobca mal byť osobou, ktorá bola prítomná uvedeného konania, presnejšie, že žalobca je
osobou, ktorá stála pri automate na káve, súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia nevedel
jednoznačne potvrdiť uvedený záber žalovaného, pretože pri automate na kávu sa podľa obrazovo-
zvukového záznamu nachádzali dvaja príslušníci policajného zboru, pričom ich tváre neboli dostatočne
zrejmé, naviac na fotografiách založených v administratívnom spise sú niektoré tváre policajtov

roztrasené.
Súd konštatuje, že už v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/246/2010 zo dňa 18.01.2011
bolo konštatované, že zo znaleckého posudku č. 25/2009, ktorý vypracoval V.. N. C., znalec z odboru:
elektrotechnika, riadiaca a výpočtová technika, z obsahu ktorého vyplýva, že posudzované záznamy
boli nastrihané z video súborov, pôvod, ktorý znalec neobjasnil. Odvolací súd konštatoval, že tento

znalecký posudok bol do spisu založený len vo fotokópie, pričom úlohou žalovaného bolo zabezpečiť
znaleckýposudokvoriginály.Podľavyjadreniažalobcumalbyťvyhotovenýznaleckýposudokvtrestnom
konaní, ktoré sa vedie vo veci opísaného skutku. Ďalšie dokazovanie musí viesť žalovaný tým smerom,
aby sa vysporiadal s otázkou, či žalobca sa zúčastnil uvedeného konania, a to jednak výpoveďami
ostatných policajtov, ktorí mali byť skutku prítomní, rovnako aj výpoveďou ženy, ktorá bola podľa obsahu

priložených obrazovo-zvukových záznamov opísaného konania rovnako prítomná (na schodisku), ako
aj inými dôkaznými prostriedkami objasniť, či žalobca mal možnosť opísanému konaniu zabrániť.
Žalovaný do spisu založiť originál znaleckého posudku č. 25/2009. Navrhovateľ podaním zo dňa
06.04.2011 adresovaný žalovanému navrhol doplnenie dokazovania a to: vypočutím svedkov I. H., V.
Y., Y. F., B. R., B. F., U. F., vykonať konfrontáciu, v prípade rozporov vo výpovediach svedkov, prehrať

žalobcovi video záznamy totožné s tými, ktoré boli prehraté dňa 21.03.2009 svedkyni D. Q., a vypočuť
ju ako svedkyňu.
Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalovaný navrhnuté dôkazy žalobcom vykonal. Taktiež
nepostupoval v súlade s zrušujúcim rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Žalovaný zabezpečil iba originál
znaleckého posudku.

Z administratívneho spisu nevyplýva, že žalovaný odstránil vady konania uvedené v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR. Ba naopak žiadne nové dôkazy pred vydaním napadnutého rozhodnutia zo dňa
04.10.2011 neboli vykonané zo strany žalovaného.
Súd konštatuje, že na základe týchto dôkazov, ktoré sú založené v administratívnom spise nie je
možné preukázať, že sa žalobca aktívne zúčastnil pri obmedzovaní osobnej slobody mladistvých a

maloletých osôb uvedených v opise predmetného skutku. Taktiež je jednoznačne preukázané, že
žalovaný navrhnuté dôkazy žalobcom jednoznačne nevykonal. Keďže žalovaný nepostupoval v súlade,
pri vykonaní dokazovania, s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, je potrebné uviesť, že žalobcovi nebolo
dostatočným spôsobom preukázané, že svojim protiprávnym konaním porušil služobnú povinnosť aslužobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo zároveň
na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Tiež žalobcovi nebolo preukázané, že sa nezdržal konania,
nedodržal služobnú prísahu a dopustil sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť a dôveru v PZ.

Keďže žalovaný neodstránil vytknuté vady, podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, nie je možné
z obsahu administratívneho spisu jednoznačne ustáliť, či žalobcovi bolo umožnené zúčastniť sa
vypočúvania svedkov a či boli rozpory odstránené. Nakoľko okolnosti, ktoré by zakladali zákonný dôvod
na prepustenie žalobcu, ako príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru, neboli jednoznačne
preukázanéaneboldostatočnezistenýskutkovýstavveci.Súduvádza,žejepotrebné,abytakýtoskutok

bol vyšetrený v súlade s právnymi predpismi a s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Vzhľadom na to, že žalobca mal v konaní úspech súd mu priznal náhradu trov konania podľa § 250k
ods. 1 O.s.p. v celkovej výške 894,41 eur a to za tri úkony právnej služby spolu s režijným paušálom a
cestovnými náhradami podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.:
- prevzatie a príprava vrátane prvej porady zo žalobcom (04.11.2011) - 123,50 eur, režijný paušál 4,71

eur,
- vypracovanie žaloby (24.11.2011) - 123,50 eur, režijný paušál 4,71 eur,
- účasť na pojednávaní (16.04.2013) - 130,16 eur, režijný paušál 7,81 eur,
- náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 - 13,02 x 20 (začatých polhodín
stratených cestou do Bratislavy a späť do Košíc) - 260,40 eur,

- cestovné osobným motorovým vozidlom Košice - Bratislava a späť 822 km x 6,81/100km x 1,499 eur
= 83,79 eur;
- amortizácia osobného motorového vozidla - 150,43 eur.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný a čoho
sa odvolateľ domáha.