Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 3, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613204947
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613204947.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v právnej veci žalobcu O. N., V.. XX.X.XXXX, bývajúceho
v T. V. L., H. XXXX/X, zastúpeného občianskym združením N. T. D. L. P., so sídlom v Q., Š. X, IČO:
XXXXXXXX, proti žalovanému: I. K. Ž. Y., a.s., so sídlom v Q., H. X, IČO: XXXXXXXX, zastúpenému J..
H. H., advokátom so sídlom v Q., V. XX, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 3. júla 2013 č.k. 7C 69/2013-79 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bol zrušený rozhodcovský rozsudok a vo výroku o odklade
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenie konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd zakázal žalovanému uplatňovať úroky z rozhodcovských
doložiek a vo výrokoch o trovách konania a o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok a v rozsahu
zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice
so sídlom v Košiciach, Alžbetina 41 zo dňa 19.1.2012 sp. zn. 2C 2398/2012 a do právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej odložil jeho vykonateľnosť, žalovanému zakázal uplatňovať nároky vzniknuté
z ním uzatváraných rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok v
rozhodcovskom konaní a zároveň mu uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť
žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne J.. E. T., advokátky so sídlom v Košiciach, trovy konania vo
výške 133 eur a štátu na účet okresného súdu súdny poplatok vo výške 99,50 eura.

Vyhovel tak v celom rozsahu návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku

Arbitrážneho súdu Košice so sídlom v Q., D. XX zo dňa 19.1.2012 sp. zn. 2C 2398/2012, odloženia
jeho vykonateľnosti a uloženia zákazu žalovanému uplatňovať nároky vzniknuté z ním uzatváraných
rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok v rozhodcovskom
konaní s odôvodnením, že rozhodcovský súd mu označeným rozsudkom uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému 61,74 eura z titulu úhrady jeho nákladov na uzavretie poistenia a trovy rozhodcovského
konania, hoci na to nemal právomoc pre neplatnú rozhodcovskú doložku, obsiahnutú v poistnej zmluve
vo forme osobitného zmluvného dojednania č. 01/2007.

Vychádzal pritom zo zistenia, že účastníci konania uzavreli dňa 21.10.2007 poistnú zmluvu, ktorej
súčasťou boli všeobecné poistné podmienky (ďalej len „VPP“) a osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007
k poistnej zmluve, na základe ktorého účastníci spoločne a každý zároveň samostatne vyjadrili svojuvôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania
z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle článku XV. VPP
a zároveň prehlásili, že toto ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku s tým, že osobu rozhodcu

nešpecifikovali a nedohodli sa ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia a ani na tom, že svoj spor
predložia na rozhodnutie konkrétnemu stálemu rozhodcovskému súdu.

Po právnom posúdení veci podľa § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 8 ods. 1 a 2, § 12 ods. 6,
§ 33 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c) a ods. 2, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní, v znení neskorších predpisov, a podľa § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, vyhodnotil
osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 k poistnej zmluve, v spojení s čl. XV. všeobecných poistných
podmienok tvoriacich jej súčasť, ako neurčitý právny úkon, ktorý je absolútne neplatný podľa § 37
Občianskeho zákonníka a pre jeho rozpor s ust. § 8 ods. 1 a § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z.z. za
neplatný ho považoval tiež podľa § 39 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že rozhodcovská zmluva
(rozhodcovská doložka) je neplatná v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní. Poukazom na ustanovenie § 33 zákona č. 244/2002 Z.z., dôvodovú správu k zákonu č. 71/2009
Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, judikatúru Súdneho
dvora Európskej Únie (Océano Grupo Editorial SA, C-240/98, Elisa Maria Mostaza Claro, C-168/05,
Cofidis, C-473/00) konštatoval, že z rozhodcovského rozsudku nevyplýva, či rozhodca predmet sporu
posudzoval z pohľadu prijateľnosti zmluvných podmienok, ani či označené ustanovenie všeobecných

poistných podmienok bolo individuálne dojednané. Na základe uvedeného potom dospel k záveru, že
je daná i existencia dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. j) zák.
č. 244/2002 Z.z..

Vykonateľnosť označeného rozhodcovského rozsudku odložil podľa ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002

Z.z., poukazom na vyhlásenie žalobcu, že účastníkom rozhodcovských konaní sú na základe
právoplatných rozhodcovských rozsudkov priebežne zasielané pred exekučné výzvy.

Výrok o uložení zákazu žalovanému uplatňovať nároky vzniknuté z ním uzatváraných rozhodcovských
doložiek, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok v rozhodcovskom konaní, neodôvodnil.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 O.s.p. a priznanie trov právneho
zastúpenia v konaní úspešnému žalobcovi na účet JUDr. Dariny Solárovej, advokátky použitím § 11 ods.
1 písm. a) a § 14 „vyhlášky MS SR“.

Výrok o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 2
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, položky 1 písm.
b) Sadzobníka súdnych poplatkov a skutočnosťou, že žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany
svojho práva bol v tomto konaní podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch od platenia
súdnych poplatkov oslobodený a bol v konaní úspešný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa §
205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p..
Navrhol zrušiť v celom rozsahu napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Zastávajúc názor, že posudzovaná rozhodcovská doložka je platná, pretože bola individuálne

dojednaná a na jej základe rozhodoval o jeho nároku stály rozhodcovský súd určený podľa čl. XV.
VPP z 21.5.2007, predovšetkým namietal neobjasnenosť skutkového stavu veci, nesprávne právne
posúdenie znenia čl. XV. VPP (Rozhodcovské konanie) a nesprávnu aplikáciu zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní na daný prípad. Vyčítal súdu prvého stupňa nesprávne hodnotenie ním
predložených dôkazov, ak pri rozhodovaní nevzal do úvahy, že poistný vzťah s koncom poistenia

31.12.2048 ukončil z vlastnej iniciatívy žalobca už v druhom roku jeho trvania, a že jeho oprávnená
pohľadávka spočívajúca v nákladoch vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy so žalobcom vyplýva
z ich zmluvného dojednania. Za nesprávny označil aj jeho záver, že v rozhodcovskom konaní neboli
správneaplikovanéprávnenormynaochranuspotrebiteľa,poukazujúcnanálezÚstavnéhosúduČeskej
republiky sp. zn. I. ÚS 3227/07 z 8.3.2011. Ďalej namietal, že sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal

otázkou právnej nárokovateľnosti pohľadávky žalobcu vo výške 61,74 eura podľa čl. XVII. bod 7a
VPP a ako predbežnú otázku neskúmal pôvodný záväzkový vzťah, a nesprávne vyhodnotil i postup
a rozhodovanie rozhodcovského súdu v skrátenej forme konania. Tvrdil zároveň, že bez existencie
ďalšieho výroku o pokračovaní konania v merite sporu s poukazom na § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002Z.z. o rozhodcovskom konaní mu bol odopretý prístup k spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku
zo zaniknutej poistnej zmluvy, nakoľko už nebude mať právny nástroj na jeho vymáhanie od žalobcu.
Výrok, ktorým mu bolo zakázané uplatňovať nároky vzniknuté z ním uzatváraných rozhodcovských

doložiek, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok v rozhodcovskom konaní, označil za
arbitrárny a nepreskúmateľný, pretože v odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nenachádzajú žiadne
myšlienkové postupy a právne hodnotenia súdu. Zároveň ho mal za nedôvodný, vynesený v situácii,
keď žalobca svoj návrh v tejto časti nepodložil dôkazmi o svojej aktívnej legitimácii, a tiež nezákonný.
Argumentoval, že na jeho vynesenie v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd prvého stupňa

nebol oprávnený a uprel mu ním právo slobodne sa rozhodnúť o spôsobe uplatnenia svojich nárokov z
poistných zmlúv. Napokon poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
499/2013 zo dňa 10.7.2013, ktorým zrušil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 5/2012 zo dňa
31.1.2012 a prijatie jeho dvoch ústavných sťažností na Ústavný súd SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2012 vo
veciach vedených na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 6 Cdo 1/2012 a sp. zn. 5 Cdo 112/2012.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

V priebehu odvolacieho konania žalovaný doručil dňa 18.10.2013 súdu prvého stupňa návrh na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. do právoplatného ukončenia konania o uznesení
NajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo1/2012,vedenéhopredústavnýmsúdompodsp.zn.II.ÚS382/2013,

Rvp 5052/2012.

Pred prejednaním odvolania sa preto odvolací súd zaoberal návrhom žalovaného na prerušenie konania
do právoplatného ukončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012, vedeného
pred ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 382/2013.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Citované ustanovenie upravuje možnosť tzv. fakultatívneho prerušenia súdneho konania pre prípad,
ak je pre rozhodnutie súdu významná otázka, ktorá patrí do právomoci iného orgánu, prípadne o nej
rozhoduje súd v inom konaní. Tieto otázky môže súd v zásade posúdiť aj sám (§ 135 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci žalovaný navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie do skončenia konania

vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, ktoré prebieha na základe sťažnosti
žalovaného na porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne
konanie postupom a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012.

Z pripojeného uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2013-27 vyplýva, že žalovaný ako

sťažovateľ namieta porušenie uvedených práv z dôvodu arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR napadnutého sťažnosťou a to predovšetkým z dôvodu, že exekučný súd sa
dopustil procesných pochybení, keď vykonával dokazovanie a nenariadil pojednávanie.

Odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred Ústavným súdom SR žalovaný ako sťažovateľ namieta

predovšetkým procesné pochybenia súdov v exekučnom konaní. Ústavný súd už v predchádzajúcom
obdobnom rozhodnutí, v ktorom konštatoval porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na
spravodlivé súdne konanie (II. ÚS 499/2012), sa venoval zásadne procesným otázkam predchádzajúcim
rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR a predmetom konania nebolo posúdenie platnosti dojednanej
rozhodcovskej doložky, ani výklad spotrebiteľského práva všeobecnými súdmi.

Preto odvolací súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.
c) O.s.p..

Odvolací súd následne prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.),

v súlade s ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pokiaľ smeruje voči výroku o
zrušení rozhodcovského rozsudku a o odložení jeho vykonateľnosti.Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok verejne
vyhlásil dňa 3. decembra 2014 (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.), keďže vec
bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a
nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem s tým, že vyhlásenie rozsudku bolo
zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach.

Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

Žalovaný vo svojom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., t.j. namietal,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, pretože sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, ako i odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p., t.j., že
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenierozhodujúcichskutočnostíarozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci.

Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. predpokladá, že účastník konania
navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci

samej a súd ho nevykonal, čo malo za následok nedostatok v skutkových zisteniach.

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. možno uviesť, že právnym posúdením veci je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana

zistený skutkový stav, ku ktorému dochádza vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, prípadne zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody vo vzťahu k napadnutému

výroku o zrušení označeného rozhodcovského rozsudku a o odložení jeho vykonateľnosti nie sú
naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, alebo že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne

vyložil. Rozsudok v tejto časti nie je ani nepreskúmateľný a nedošlo ani k iným vadám uvedeným v §
221 ods. 1 O.s.p..

Súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky účastníkmi označené dôkazy potrebné pre náležité zistenie
skutkového stavu. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
v jeho výroku, ktorým bol zrušený rozhodcovský rozsudok a vo výroku o odklade jeho vykonateľnosti,
podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v tejto časti s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru o
splnení zákonných podmienok pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm.
c) a j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť
právomocrozhodcovskéhosúdujeneplatná,keďžesprávnebolavyhodnotenáakoneprijateľnázmluvná
podmienka a súčasne tým, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na

ochranu práv spotrebiteľa. Tieto svoje právne závery súd prvého stupňa podrobne odôvodnil. Odvolací
súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a s týmito sa stotožňuje.Nárok, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.12012 sp. zn. 2C
2398/2012 žalovaný opiera o zmluvné dojednanie, ktoré súvisí s poistnou zmluvou uzavretou medzi
účastníkmikonaniadňa21.10.2007,ktorájejednoznačnezmluvouspotrebiteľskou,keďženapĺňavšetky

znaky podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam niet pochýb o tom, že poistnú zmluvu uzavrel žalovaný, ktorý
pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a žalobca
ako fyzická osoba, ktorý zabezpečoval svoje potreby, teda spotrebiteľ. Súčasne išlo o štandardnú
formulárovú zmluvu, keďže daný zmluvný vzťah sa riadil aj obsahom zmluvných dojednaní obsiahnutých

vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré sa stali súčasťou zmluvy a ktoré spĺňajú všetky znaky
zmluvy formulárovej. Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky preto prvostupňový súd túto
správne preskúmal aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa a dospel k správnemu záveru o jej neprijateľnosti
a tým aj neplatnosti preskúmavanej rozhodcovskej doložky.

V prejednávanej veci žalobca dôvodne spochybnil platnosť rozhodcovskej doložky, keďže táto nebola

individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť pri právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho
neprospech (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Rozhodcovská doložka, tak ako bola zakomponovaná vo všeobecných poistných podmienkach,
totiž fakticky splynula s ostatnými poistnými podmienkami, keďže nasledovala ako pokračovanie

predtlačeného formulára v neprehľadnom texte písanom drobným písmom, bola podpísaná v rovnaký
deň ako všeobecné poistné podmienky a jej obsah žalobca ako spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom
ovplyvniť, ani sa s ním dôsledne oboznámiť. Správne preto prvostupňový súd uzavrel, že rozhodcovská
doložka nebola dojednaná individuálne. Žalovaný v konaní nepreukázal ani tú skutočnosť, že žalobca
mohol jej uzavretie vylúčiť, resp. zmeniť jej obsah, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo

žalovaného (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Navyše išlo o rozhodcovskú doložku, ktorá zakotvila
výlučnú právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať, čo taktiež zakladá dôvod jej neprijateľnosti
podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktorými poukázal na neurčitosť dojednania rozhodcovského súdu
oprávneného danú vec prejednať a z tohto dôvodu je správny aj jeho záver o jeho neplatnosti. Neplatná

rozhodcovská doložka totiž nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie
a súčasne je dôvodom pre zrušenie rozhodcovského súdu. Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002
Z.z. už samotný tento dôvod zakladá dôvodnosť nároku, preto skúmanie ďalšieho dôvodu podľa § 40
ods. 1 písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z. je bez právneho významu, aj keď odvolací súd sa stotožňuje s
názorom súdu prvého stupňa, že aj tento dôvod neplatnosti je v danej veci daný.

Úvahy žalovaného, že zásadný vplyv na rozhodnutie mala mať skutočnosť, že k ukončeniu zmluvného
vzťahu z poistnej zmluvy došlo z iniciatívy žalobcu nie sú opodstatnené. Pre skúmanie platnosti
rozhodcovskej doložky je totiž právne irelevantné, z koho iniciatívy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu.
Otázky právnej nárokovateľnosti a skúmanie dôvodnosti samotnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému

bude predmetom konania pred súdom prvého stupňa po právoplatnom zrušení rozhodcovského
rozsudku tak, ako to vyplýva z ust. § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., pre aplikáciu ktorého nie je ani
potrebné, aby súd vo výroku rozsudku vyslovil, že po právoplatnosti konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku bude potrebné pokračovať v konaní, keďže ide o dôsledok predpokladaný zákonom.

Správne postupoval žalobca, pokiaľ sa v zmysle § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. v lehote 30 dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku žalobou domáhal jeho zrušenia z dôvodov vymedzených v zákone,
pričom takémuto postupu nebráni ani úprava rokovacieho poriadku arbitrážneho súdu a prejednanie
veci v tzv. skrátenom konaní, alebo tá skutočnosť, že v zmysle rokovacieho poriadku žalobca odpor voči
napadnutému rozhodnutiu nepodal. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že právna úprava zák. č.

244/2002 Z.z. neumožňuje odvolanie voči rozhodcovskému rozsudku, keďže rozhodcovské konanie je
jednoinštančné. Pokiaľ by teda účastník nepodal v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku
žalobuojehozrušenie,rozsudokbysastalprávoplatnýmavykonateľným.Tentorozsudokbysazároveň
stal aj exekučným titulom. Obsahom poučenia posudzovaného rozhodcovského rozsudku je pritom aj
možnosť domáhať sa jeho zrušenia žalobou v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) až j) v spojení s § 41 zák.

č. 244/2002 Z.z..Z dôvodov vyššie uvedených je preto aj úvaha súdu prvého stupňa o odložení vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku správna a súladná s ust. § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol zrušený rozhodcovský rozsudok a vo výroku o odklade jeho
vykonateľnosti, ako vecne správny.

Vo zvyšujúcej časti vo veci samej, t.j. v časti, ktorou bol žalovanému uložený zákaz uplatňovať nároky
vzniknuté z ním uzatváraných rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných
podmienok v rozhodcovskom konaní, odvolanie žalovaného je dôvodné. Žalovaným uplatnený odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. je vo vzťahu k tomuto
výroku naplnený.

Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
strucˇne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol, že žalovanému zakazuje uplatňovať nároky vzniknuté z ním
uzatváraných rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok v
rozhodcovskom konaní, pri odôvodnení tohto výroku súdneho rozhodnutia sa dôsledne neriadil
citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Túto časť svojho rozhodnutia totiž opomenul odôvodniť.

Z odôvodnenia tejto časti preskúmavaného rozsudku absentuje vzťah medzi skutkovými zisteniami na
strane jednej a na strane druhej jeho právnym záverom, že nárok žalobcu je daný a žalovanému sa
zakazuje uplatňovať nároky vzniknuté z ním uzatváraných rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou
všeobecných poistných podmienok v rozhodcovskom konaní.

Súd prvého stupňa tak zaťažil konanie a následne rozhodnutie (o tejto časti žalobcom uplatneného
nároku) vadou konania, ktorá je významná z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., na ktorú odvolací
súd prihliada z úradnej povinnosti, keďže mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dôsledkom
nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti je odňatie možnosti účastníka konať
pred súdom, preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako ho podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v

tejto časti zrušiť spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania a o povinnosti žalovaného zaplatiť
súdny poplatok (§ 142, § 148 ods. 1 O.s.p.) a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie (§ 221 odsek 2 O.s.p.).

V posudzovanej veci totiž nie sú splnené podmienky nielen pre potvrdenie, ale ani pre zmenu rozsudku

súdu prvého stupňa v tejto časti, nakoľko k správnemu rozhodnutiu veci sú potrebné podstatné (pre
rozhodnutie zásadne významné) skutkové a právne závery, ktoré súd prvého stupňa neučinil (vzhľadom
k absencii odôvodnenia tohto preskúmavaného výroku). V opačnom prípade by odvolací súd odoprel
účastníkom možnosť prieskumu správnosti nových, poprípade z pohľadu súdu prvého stupňa doposiaľ
bezvýznamných skutočností (z hľadiska jeho právneho posúdenia veci) a ku ktorým musí odvolací súd

prihliadnuť z úradnej povinnosti.

Po vrátení veci bude preto úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu
(§ 226 O.s.p.) a predovšetkým rozhodnutie (v jeho zrušenej časti) odôvodniť v súlade s ustanovením §
157 ods. 2 O.s.p. tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného

nároku žalobcu, ako aj právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu. Odvolací súd
zároveň pripomína (vo vzťahu k označenému zrušenému výroku rozsudku), že v zhode s výkladom
podávaným právnou teóriou a súdnou praxou musí byť žalobný petit presný, určitý a zrozumiteľný.
Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo nemôže
priznať účastníkom iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ sa však žalobca voči

žalovanému domáha uloženia všeobecného zákazu „uplatňovať nároky vzniknuté z ním uzatváraných
rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok v rozhodcovskom
konaní“,takétozneniežalobnéhopetitu(prevzatésúdomprvéhostupňadovýrokusúdnehorozhodnutia)
tieto náležitosti nespĺňa (§ 42 ods. 3, § 79 ods. 1 O.s.p.). Prevzatie takého nepresného, neurčitéhoalebo nezrozumiteľného petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie
nebolo vykonateľné. Požiadavka na to, aby žalobný petit bol presný, určitý a zrozumiteľný, je pritom
nevyhnutnoupráveprevýsledokkonania,tedapreto,abynazákladevýrokusúdnehorozhodnutiamohol

byť nariadený a vykonaný súdny výkon rozhodnutia (exekúcia), t.j. aby mohli nastať účinky žalobcom
(event. súdom) zamýšľané.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.