Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/183/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213273
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414213273.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
navrhovateľky O. Č., L.. XX.XX.XXXX, O. L. Y. XX, XXX XX O. L. Y., občan Slovenskej republiky, zast.
JUDr. Petrom Rybárom, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, proti odporcovi Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35807598, o návrhu na zaplatenie 90,25 €, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 90,25 € spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,05 % ročne zo sumy 90,25 € od 07.11.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy právneho zastúpenia
vo výške 74,27 € k rukám právneho zástupcu navrhovateľky, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.11.2014 domáhala, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 90,25 € spolu s príslušenstvom z titulu bezdôvodného

obohatenia. V návrhu uviedla, že zmluvou o úvere č. 609500346 uzavretej dňa 01.02.2011 došlo zo
strany odporcu k poskytnutiu finančných prostriedkov navrhovateľovi vo výške 150,-€. Odplata bola
v zmluve dohodnutá na sumu 102,-€, ktorú sa navrhovateľka zaviazala zaplatiť v 6-tich mesačných
splátkach počnúc dňom 06.03.2011. Ročný úrok tak predstavuje viac ako 182,21%. Navrhovateľka
použila poskytnutý úver na osobné potreby. V návrhu navrhovateľka ďalej poukázala na to, že sa jedná
o spotrebiteľský úver, ktorý mal podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách platného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy obsahovať v zmysle § 9
ods. 2 dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov. Ďalej navrhovateľka
poukázala na to, že v zmysle § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách, pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tieto náležitosti považuje sa
takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľka uvedením do omylu zo strany odporcu uhradila

na účet odporcu sumu vo výške 240,25€, to znamená, že o 90,25 € viac ako mal odporca nárok. Z
uvedeného dôvodu tak v rozsahu sumy 90,25 € došlo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu,
ktoré žiadala navrhovateľka vydať. Vzhľadom k tomu, že odporca sa dostal do omeškania s vrátením
peňažného dlhu, požadovala navrhovateľka aj príslušný úrok z omeškania odo dňa počiatku omeškania
t.j. od uplynutia posledného dňa na dobrovoľné vrátenie peňažného dlhu.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľky uviedol, že podľa jeho názoru nenastala ani jedna
z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Navrhovateľka plnila na základe platne
uzavretej zmluvy o úvere, pričom predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za
neplatnú,rovnakoaniprávnydôvodnaplneniezozmluvyoúverenikdyneodpadolamajetkovýprospech
získal odporca z poctivých zdrojov. Ďalej poukázal na to, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno
považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko

predmetný úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, čo navrhovateľka výslovne prehlásila v zmluve.
Zmluva pritom umožňuje aj iný obsah vyhlásenia v podobe poskytnutia úveru na účel zamestnania,podnikania alebo iného účelu. Preto má odporca za to, že navrhovateľka by tak nikdy neurobila a
nepripojila by k takému prehláseniu svoj podpis, keby jej vyhlásenie nebolo pravdivé. Odporca poukázal
na to, že v prípade jeho postavenia treba akcentovať aj jeho dobrú vôľu, s ktorou do právneho vzťahu

s navrhovateľkou vstupoval. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže predmetnú zmluvu nie je možné
považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nemusí
predmetná zmluva obsahovať údaj o RPMN. Z uvedeného dôvodu odporca žiadal návrh navrhovateľky
zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľky, výsluchom navrhovateľky,
oboznámením zmluvy o úvere, výzvou doručovanou odporcovi na vrátenie peňažného plnenia,
prehľadom splácania úveru navrhovateľkou, vyjadrením odporcu ako i ostatnými listinnými dôkazmi
založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľka uzavrela dňa 01.02.2011 s odporcom zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol odporca

navrhovateľke úver vo výške 150,-€ a navrhovateľka sa zaviazala zaplatiť odporcovi predmetný úver
zvýšený o príslušný poplatok vo výške 102,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 252,-€ v 6-tich mesačných
splátkach po 42,-€ počnúc dňom 06.03.2011. V predmetnej zmluve o úvere navrhovateľka súčasne
prehlásila, že predmetné peňažné prostriedky sú jej poskytované na výkon zamestnania. Navrhovateľka
podľapredloženéhoprehľadusplátokverifikovanéhoodporcomcelkovenaúverzaplatilasumu240,25€.

Navrhovateľka v konaní pred súdom uviedla, že si úver od spoločnosti odporcu brala na asi na stravu.
V tom čase pracovala v spoločnosti Knauf Insulation, s.r.o. v Novej Bani ako zmenová laborantka, v
zamestnaní má všetko čo potrebuje, nebrala si úver za týmto účelom. Nevie prečo obchodná zástupkyňa
zaškrtla v zmluve kolónku, že si úver brala za účelom zamestnania. Úver splácala splátkami z účtu, ktoré

si zaviedla v účtarni zamestnávateľa.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

j) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočíta na
základe údajov platných v čase uzatvorenie a zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa

§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právnehodôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný v celom rozsahu.
Prejudiciálne sa súd zaoberal právnym základom nároku navrhovateľky z titulu posúdenia charakteru
právneho vzťahu, z ktorého malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd sa stotožnil s názorom
navrhovateľky, že dňa 01.02.2011 uzatvorila s odporcom spotrebiteľskú zmluvu, a to konkrétne zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Zo znenia § 1 ods. 2 predmetného
zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je aj dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v tomto
prípade, keď odporca poskytol navrhovateľke peňažné prostriedky ich reálnym odovzdaním v hotovosti.
Navrhovateľka vystupovala v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol
ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania a odporca vystupoval ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v
rámci svojej podnikateľskej činnosti. K výhradám odporcu v tom smere, že predmetná zmluva nemôže
byť posudzovaná v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu podpisu zmluvy, nakoľko samotná navrhovateľka požadovala poskytnutie peňažných prostriedkov
za účelom výkonu zamestnania, súd uvádza, že z jeho úradnej činnosti je mu známe, že odporca

pri svojej podnikateľskej činnosti používa predtlačené formulárové znenie zmluvy o úvere, pričom pri
uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi využíva ich prehlásenie, že tieto úvery boli poskytnuté buď za účelom
zamestnania, povolania alebo podnikania tak, aby sa vyhol aplikácii zákonov na ochranu spotrebiteľa.
Tak tomu bolo aj v tomto prípade, keď v zmluve o úvere bol ako účel poskytnutia úveru zaškrtnutý
výkon zamestnania, avšak v samotnom konaní bolo preukázané, že navrhovateľka pracovala v čase

uzatvárania úverovej zmluvy ako laborantka v spoločnosti Knauf Insulation, s.r.o. a všetky pomôcky
potrebné na výkon jej zamestnania jej poskytoval samotný zamestnávateľ, preto je vylúčené, aby jej
bol úver poskytnutý za v zmluve vyznačeným účelom. Z uvedeného dôvodu považoval súd predmetné
prehlásenie obsiahnuté v zmluve o úvere za účelové konanie odporcu koncipované na obchádzanie
príslušných ustanovení zákona na ochranu spotrebiteľa ako i zákona o spotrebiteľských úveroch.

V ďalšom súd pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. znení v rozhodnom
pre posúdenie veci a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania
neobsahovala údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ani údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov ako aj konečnej splatnosti úveru,

ktoré údaje sú v zmysle predmetného zákona obligatórnymi náležitosťami tejto zmluvy a ich absenciu
zákon sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom
právnej úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu
spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru. Keďže
zmluva neobsahovala všetky náležitosti tak ako ich vyžaduje predmetný zákon, poskytnutý úver treba

považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu je správne tvrdenie navrhovateľky, že
odporca nadobudol rozdiel medzi sumou, ktorú navrhovateľka na poskytnutý úver zaplatila a sumou,
ktorá jej bola zo strany odporcu poskytnutá, bez právneho dôvodu. Preto súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu
vo výške uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia (240,25 - 150 = 90,25 €) z titulu získaného majetkového

prospechu bez právneho dôvodu.

Navrhovateľka požadovala súčasne od odporcu aj zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko sa odporca
dostal do omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku. Súd priznal navrhovateľke
úrok z omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie

stanovenej vo výzve, ktorú adresovala navrhovateľka odporcovi, t.j. od 07.11.2014. Úrok z omeškania
súdpriznalvzákonnejvýškevsúladesustanovením§517ods.2Občianskehozákonníkaaspoukazom
na § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. s poukazom na prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 10c
tohto nariadenia, t.j. vo výške 8,05% ročne.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 a priznal úspešnej navrhovateľke trovy konania
vo výške trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, návrh
na začatie konania, účasť na pojednávaní dňa 24.02.2015) pri hodnote jedného úkonu v navrhovateľom
účtovanej výške 16,60 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál - 2 x 8,04 € za rok 2014 a 1 x 8,39 € zarok 2015. Súd nepriznal právnemu zástupcovi náhradu za účtovaný úkon právnej služby - vyjadrenie
zo dňa 29.01.2014 vzhľadom k tomu, že predmetné vyjadrenie právny zástupca navrhovateľa zaslal
súdu svojvoľne bez akejkoľvek výzvy súdu potom ako mu bolo zaslané na vedomie vyjadrenie odporcu.

Namietané skutočnosti mohol pritom súdu prezentovať na nariadenom termíne pojednávania, ktorého
termín mu bol spolu s vyjadrením odporcu doručený.

Pokiaľ ide o hotové výdavky účtované za stratu času na účasť na pojednávaní dňa 24.02.2015 účtované
v súlade s § 17 ods. 1 vyhlášky SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych

služieb vo výške 195,72 € a cestovné za účasť na pojednávaní dňa 24.02.2015 vo výške 120,56 €, tieto
súd právnemu zástupcovi navrhovateľa nepriznal s poukazom na charakter sporu a výšku žalovanej
sumy ako aj s poukazom na § 150 ods. 2 O.s.p. (drobné spory). Výška priznaných trov právneho
zastúpenia tak predstavuje 74.29 € na úhradu ktorej zaviazal odporcu.

Záverom súd k námietke miestnej príslušnosti tunajšieho súdu vznesenej odporcom uvádza, že

vzhľadom na vyššie uvádzané praktiky odporcu, ktoré sú súdu známe z jeho úradnej činnosti z iných
konaní, súd posudzoval miestnu príslušnosť v súlade s ustanovením § 87 písm. f) OSP, nakoľko ide o
vec vyplývajúcu zo spotrebiteľskej zmluvy, a navrhovateľka vystupuje v danom zmluvnom vzťahu ako
spotrebiteľka, teda na konanie o danej veci je miestne príslušný tunajší súd. Keďže súd sa s vyjadrením
odporcu ohľadne miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu nestotožnil, vec ako nepríslušnú nepostúpil

označenému súdu a o tejto skutočnosti nebolo potrebné ani rozhodovať osobitným rozhodnutím.
Uvedená skutočnosť bola odporcovi oznámená pred nariadením pojednávania vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej

Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba

predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.