Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Martin Murgaš

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/288/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513207635
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513207635.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov Mgr.

Barbory Bartekovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s.,
zast. advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, Nám. M. Benku č. 9-C1, Bratislava proti žalovanej: L.
D., J. I. A.. Č.. X, J., o zaplatenie 50,70 eur, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V z 12. júna 2014, č. k. 42C/277/2013- 38 a proti uzneseniu tohto súdu z 28. apríla 2015, č.
k. 42C/277/2013-78, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa vo veci samej p o t v r d z u j e .
V časti trov konania odvolací súd napadnutý rozsudok m e n í tak, že žalovaná je povinná nahradiť

žalobcovi trovy prvostupňového konania 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 29,29 eur, všetko k
rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 14,99 eur, k rukám právneho
zástupcu žalobcu, do troch dní.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 50,70 eur a
nahradiť mu trovy konania 16,50 eur titulom súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia 58,58 eur,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná dňa 07.04.2012 cestovala v prostriedku
MHD na linke č. XX a pri kontrole sa nepreukázala platným cestovným lístkom. Z tohto skutkového
stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť dlžné
cestovné 0,70 eur a prirážku v zmysle § 12 ods. 1, ods. 2 písm. b), v spojení s § 14 ods. 1 písm. d) zák.
č. 56/2012 Z. z. vo výške 50,- eur. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1, v
spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. s tým, že trovy právneho zastúpenia uplatnené žalobcom považoval oproti
samotnej pohľadávke za neprimerané, keďže sa jednalo o drobný spor, po právnej stránke nenáročný.

Z týchto dôvodov žalobcovi priznal náhradu trov pozostávajúcich z poplatku za žalobu vo výške 16,50
eur a z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, žaloba)
vo výške 2 x 16,60 eur + 2 x režijný paušál po 7,81 eur, vrátane príslušnej sadzby DPH, celkom trovy
právneho zastúpenia predstavovali sumu 58,58 eur.
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil. Uviedla, že rozsudok bol doručovaný jej zamestnávateľovi, ktorého zamestnankyňa zásielku
určenú do vlastných rúk na jej meno prevzala dňa 16.10.2014, prečítala si jej osobnú poštu a neskôr ju

kontaktovalamailom,žesimáprísťvyzdvihnúťzásielku.Nauvedenéžalovanáreagovalatak,žežiadala,
aby jej zamestnávateľ zásielku preposlal poštou vzhľadom na fakt, že je dlhodobo PN počnúc dňom
29.09.2014. Zásielka sa dostala do jej rúk dňa 29.10.2014. Z týchto dôvodov ako i z dôvodu jej dlhodobej
práceneschopnosti, ktorá pretrváva, žiadala o zrušenie rozsudku v plnom rozsahu. Podaním doručenýmsúdu prvého stupňa dňa 17.12.2014 odvolanie doplnila o skutočnosť, že sa stará o svoju dlhodobo
chorú matku, ktorá poberá iba sociálne dávky vo výške 60,- eur mesačne, a keďže je zamestnaná na
dobu určitú do 31.12.2014, uplynutím uvedeného dátumu bude nezamestnaná. Poukázala na to, že od

žalobcu neobdržala žiadnu výzvu na zaplatenie, resp. pokus o zmier a pojednávania sa nezúčastnila z
dôvodu, že neobdržala žiadne predvolanie.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.)
a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí
aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi

napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

V posudzovanej veci z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok žalobcu vyplynulo, že
žalovaná dňa 07.04.2012 cestovala na linke MHD č. XX bez platného cestovného lístku alebo iného
platného cestovného dokladu, čím porušila čl. 6 Prepravného poriadku MHD v Bratislave a preto jej

vznikla povinnosť zaplatiť dlžné cestovné 0,70 eur a prirážku v zmysle § 12 ods. 1, ods. 2 písm. b), v
spojení s §14 ods. 1 písm. d), zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave vo výške 50,- eur. Tieto skutočnosti
neboli medzi účastníkmi sporné, keď ani žalovaná vo svojom odvolaní dôvodnosť žalovaného nároku
nenamietala. Odvolacia námietka žalovanej o tom, že jej zamestnávateľ doručil napadnutý rozsudok 2
dni pred uplynutím odvolacej lehoty, resp. že sa bez jej súhlasu oboznámil s obsahom tejto zásielky,

nemôže nič zmeniť na správnosti záveru súdu prvého stupňa, že žalovaná cestovala bez platného
cestovného lístku, čím jej vznikla povinnosť zaplatiť cestovné a príslušnú prirážku k cestovnému.
Napokon žalovaná svoje odvolanie doplnila podaním zo dňa 17.12.2014, v ktorom rovnako nenamietala
skutočnosti na podklade ktorých rozhodol súd prvého stupňa (t. j. nespochybňovala záver o tom, že
cestovala bez platného cestovného lístka). Správnosť napadnutého rozhodnutia vo veci samej nemožno

spochybniť ani sociálnou situáciou žalovanej. K odvolacej námietke žalovanej, ohľadne nedoručenia
predvolania na pojednávanie, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu takáto procesná vada nevyplýva,
pretože súd prvého stupňa žalovanej predvolanie na pojednávanie riadne doručoval na adresu I. A.. Č..
X, J., ktorú napokon žalovaná vo odvolaní sama označila ako adresu svojho trvalého bydliska. Táto
zásielka sa však súdu prvého stupňa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote s dátumom uloženia

zásielky na pošte dňom 02.05.2014 a teda v danom prípade došlo k uplatneniu fikcie doručenia podľa
§ 47 ods. 2 tretia veta O.s.p., keďže v takomto prípade sa zásielka považovala za doručenú dňom,
keď bola ako neprevzatá v odbernej lehote vrátená súdu, t. j. dňom 22.05.2014. Žalovaná v odvolaní
nenamietala, že by sa v čase doručovania predvolania na pojednávanie nezdržiavala v mieste svojho
bydliska.

Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vo veci samej vecne správny a preto ho odvolací súd vo veci
samej potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Pokiaľ ide o trovy prvostupňového konania, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa treba v tejto časti zmeniť. Predovšetkým za zmätočné považuje odvolací súd odôvodnenie v

napadnutom rozsudku priznaných trov právneho zastúpenia, keď súd prvého stupňa na jednej strane
uvádza, že o trovách konania rozhodol aj podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. a trovy právneho
zastúpenia považoval za neprimerané voči pohľadávke, ale na druhej strane priznal žalobcovi ich plnú
náhradu. Podľa citovaného ustanovenia však trovy konania v drobných sporoch, ak sú neprimerané voči
pohľadávke, môže súd nepriznať alebo znížiť. Súd prvého stupňa, hoci aplikoval toto ustanovenie, trovy

právneho zastúpenia žalobcu nijako neznížil.
Zo spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcu vo veci vykonal 2 úkony právnej služby (prevzatie a
príprava zastúpenia, žaloba) po 16,60 eur v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. K tomu treba
pripočítať rež. paušál 2 x 7,81 eur, takže advokátska odmena spolu predstavuje 48,82 eur ( 2 x 16,60 =
33,20 eur + 2 x 7,81 eur = 48,82 eur). Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, odmena sa v

zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. zvyšuje o 20 % DPH, t. j. o 9,76 eur. Advokátska odmena tak
spolu predstavuje 58,58 eur. Trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za žalobu 16,50 eur a
z trov právneho zastúpenia žalobcu teda predstavujú 75,08 eur (58,58 + 16,50 = 75,08 eur). Nemožno
žalobcovi priznať trovy právneho zastúpenia za úkon právnej pomoci - pokus o zmier, nakoľko za trovykonania (§ 137 OSP) sa považujú len tie výdavky účastníka, ktoré vznikli od momentu začatia konania
do jeho skončenia, resp. ktoré vznikli aj pred začatím konania, ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí
s konaním.

Trovy konania teda prevyšujú pohľadávku viac ako jednonásobne a preto sú voči pohľadávke
neprimerané. Za daného stavu bolo potrebné pri rozhodovaní o trovách konania postupovať v zmysle
§ 150 ods. 2 O.s.p., čo správne súd prvého stupňa aj urobil a náhradu trov konania znížiť, čo však
už súd prvého stupňa neurobil. Treba vziať do úvahy, že predmetný spor je jednoduchý po skutkovej
i po právnej stránke a úkony právnej služby vykonané právnym zástupcom žalobcu majú povahu tzv.

formulárových úkonov. Každý účastník konania má právo nechať sa právne zastúpiť advokátom a to i v
tzv. drobnom spore a vzhľadom na to v prípade úspechu v spore má právo na náhradu trov právneho
zastúpenia. Žalobcovi teda vznikol nárok i na náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú bolo potrebné
znížiť postupom podľa § 150 ods. 2 O.s.p.. V prejednávanej veci je podľa odvolacieho súdu primeraným
znížením náhrady trov právneho zastúpenia žalobcu v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. ich zníženie na
polovicu, teda na sumu 29,29 eur (58,58 :2 = 29,29 eur).

Odvolací súd je toho názoru, že v rámci postupu podľa § 150 ods. 2 O.s.p. nie je možné znížiť
trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za žalobu. Náhradu týchto trov treba úspešnému
účastníkovi vždy priznať v plnej výške.
Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov
konania tak, že žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania vo výške

45,79 eur (16,50 + 29,29 = 45,79 eur).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 a s §
150 ods. 2 O.s.p., a z rovnakých dôvodov ako pri trovách prvostupňového konania žalobcovi, ktorý mal
plný úspech v odvolacom konaní vo veci samej, priznal ich náhradu za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie
k odvolaniu) za 16,60 eur + režijný paušál 1 x 8,39 eur, vrátane príslušnej sadzby DPH (4,99 eur), ktoré

znížil na polovicu, teda na sumu 14,99 eur (29,98 eur: 2 =14,99 eur).
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie
16,50 eur v zmysle pol. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov do 3 dní od doručenia uznesenia.
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil. Uviedla, že súdny poplatok za odvolanie považuje za protiústavný. Poukázala na to, že položka

13 písm. b) v časti I prílohy Sadzobníka súdnych poplatkov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, článkom 13
ods. 4 a s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V danej veci žalovaná odvolaním napadla celý výrok v rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým jej
bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 50,70 eur, trovy konania 16,50 eur a trovy právneho
zastúpenia 58,58 eur z titulu dlžného cestovného a prirážky k nemu. Žalovanej tak vznikla poplatková
povinnosť podľa § 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb., a to dňom podania odvolania (§ 5 ods. 1 písm. a/ cit
zákona). Výška tohto súdneho poplatku vyplýva z položky 1a), poznámky k položke 1 bod 3 prvá veta

Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s ust. § 6 ods. 2 cit. zákona a predstavuje sumu 16,50 eur.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná požiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ale súd
prvého stupňa jej uznesením zo 16.03.2015, č. k. 42C/277/2013-74 oslobodenie od súdnych poplatkov
nepriznal. Toto rozhodnutie nebolo napadnuté odvolaním a nadobudlo právoplatnosť. Za daného stavu
súd prvého stupňa správne rozhodol o poplatkovej povinnosti žalovanej za podané odvolanie, správne

určil výšku súdneho poplatku, a preto jeho rozhodnutie je vecne správne. K odvolacej argumentácii
žalovanej, odvolací súd uvádza, že položka 13 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov sa nevzťahuje
na predmetnú vec, ale sa týka súdnych poplatkoch vyrubovaných v exekučnom konaní. Vzhľadom na
to argumentácia žalovanej o protiústavnosti vyrubenia súdneho poplatku za podané odvolanie nie je
dôvodná.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.