Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, April 15, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sp/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200115
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,vkonanípredsamosudkyňouJUDr.ErikouŠobichovou,vprávnejvecinavrhovateľa:

A.M.,nar.X.X.XXXX,bytomXXXXXA.XX,právnezastúpenýJUDr.JozefomPliešovským,advokátom,
so sídlom E. X, XXX XX Z., proti odporcovi: Obec Jasenovo, Obecný úrad, so sídlom Jasenovo 99, 038
22 Slovenské Pravno, právne zastúpený advokátkou JUDr. Ivicou Firstovou, AK Q. XXXX, XXX XX M.
E., za účasti účastníkov konania: v rade 1/ Z. L., nar. X. X. XXXX, bytom U. XXXX/X, XXX XX T., v rade
2/ R. N., nar. X. X. XXXX, bytom D. Q. XXXX/XX, XXX XX R. R., v rade 3/ M. M., nar. X. X. XXXX, bytom
D. Q. XXXX/XX, XXX XX R. R., v konaní o preskúmanie rozhodnutia Obce Jasenovo č. 065/2015 zo
dňa 24. 11. 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie odporcu č. 065/2015 zo dňa 24. 11. 2015 z r u š u
j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a v e c v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca je povinný nahradiťnavrhovateľovitrovykonanianaúčetprávnehozástupcunavrhovateľa
vo výške 145,84 Eur, pozostávajúce v celom rozsahu z trov právneho zatupenia, v lehote do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca pod č. 065/2015 zo dňa 24.11.2015 rozhodol podľa § 5 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a § 46 zákona č. 71/1967 vo vzťahu k navrhovateľovi tak, že tento

je povinný ako podielový spoluvlastník parcely nachádzajúcej sa v okrese Turčianske Teplice v obci
Jasenovo v katastrálnom území A. KN-C parcela č. 118/3 o celkovej výmere 754 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, ktorá je zapísaná na LV č. XXX obnoviť pokojný stav na nehnuteľnosti
a budovách na nej sa nachádzajúcich a zároveň je povinný vzdať sa zásahov do pokojného stavu,
ktorý narušil svojim konaním. Odporca je povinný dať do pôvodného, resp. pokojného stavu vyššie
špecifikovanú parcelu KN-C č. 118/3 a budovy na nej sa nachádzajúce a to tak, že:

- na senníku - odstrániť dvojkrídlové vstupné dvere
- časť pozemku, kde je v súčasnosti navezená asfaltová drť a túto odstrániť
- stavby nachádzajúce sa na pozemku a to prípravovňu, maštaľ, humno vo vzťahu k nainštalovaným
odkvapom a zároveň tieto odstrániť, prípadne tieto nainštalovať tak, aby neboli nasmerované na
nehnuteľnosť spôsobom, ktorý znehodnocuje majetok
- priestor pred senníkom, a teda odstrániť z neho poľnohospodárske náradie
- garáž - uviesť stenu do pôvodného stavu, a teda odstrániť dvere, ktoré sú umiestnené smerom k

pozemku A. M., nar. XX.XX.XXXX
- odstrániť z nehnuteľnosti hydraulickú lyžicu.V odôvodnení odporca poukázal na začaté správne konanie, na základe návrhu účastníkov konania,
ktorý bol označený ako Návrh na vydanie rozhodnutia na ochranu proti zrejmému zásahu do pokojného
stavu zo dňa 27.10.2015, ktorý bol na obecný úrad doručený dňa 05.11.2015. Návrhom si účastníci

konania uplatnili svoje zákonom garantované právo domáhať sa na správnom orgáne, v tomto prípade
na obci zabezpečenia predbežnej právnej ochrany. Správnemu orgánu je z jeho vlastnej činnosti a aj zo
zápisu o ohliadne nehnuteľnosti zo dňa 13.09.2015, na ktorej bol prítomný zrejmý stav nehnuteľnosti a
zásahy, ktoré boli na ňom vykonané a ktorými bol zároveň narušený pokojný stav, ktorý na nehnuteľnosti
v minulosti preukázateľne existoval.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal opravný prostriedok navrhovateľ prostredníctvom právneho
zástupcu v zákonom stanovenej lehote. V opravnom prostriedku navrhovateľ poukázal na vydané
napadnuté rozhodnutie. Toto rozhodnutie navrhovateľ považuje za nezákonné, nakoľko podľa neho
starosta obce nad rámec podaného návrhu, ktorý mu doposiaľ nebol doručený prekročil svoju právomoc
danú mu zákonom o obecnom zriadení, nesprávne a neobjektívne si osvojil tvrdenia účastníkov pre

postup podľa § 5 Občianskeho zákonníka a hlavne úmyselne opomenul uviesť vo svojom rozhodnutí,
že na Okresnom súde Martin navrhovateľ podal dňa 06.03.2015 návrh na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva sp. zn. 16C/104/2015, v ktorom sa rieši zrušenie spoluvlastníctva a
reálna deľba predmetných nehnuteľností, ako aj návrh na vydanie predbežného opatrenia. Poukázal na
ust. § 5 Občianskeho zákonníka. Medzi účastníkmi správneho konania - podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností - rodinného domu, spoločného dvora a hospodárskych stavieb pretrvávajú už dlhšiu
dobu nezhody, lebo sa nevedeli dohodnúť na užívaní hospodárskych stavieb. Viackrát nezhody riešili
policajti ako aj obecný úrad. Práve z týchto dôvodov podal na Okresný súd Martin návrh na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom k návrhu pripojil aj geometrický plán, ako aj ocenenie
všetkých nehnuteľností znalcom. Nakoľko účastníci mu hrozili vyprataním hospodárskych stavieb, kde

ma uložené veci a zvieratá, podal aj návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 74, § 76 ods.
1 písm. e), f) O.s.p. s tým, že účastníci - v súdnom konaní odporcovia sú povinní zdržať sa zásahov
do užívania drobných - hospodárskych stavieb. Dňa 21.03.2015 uzatvorili dohodu o dočasnom užívaní
pozemkov a stavieb, ktorá platí do právoplatného skončenia súdneho konania. Účastníci nemajú žiadny
dôvod, aby sa domáhali vydania rozhodnutia na ochranu proti zrejmému zásahu do pokojného stavu

a následne starosta nemá právomoc rozhodovať, aby nevykonával bežnú údržbu a opravy spoločných
nehnuteľností. Preto nerozumie ako má obnoviť pokojný stav a už vôbec nie tomu, že sa má vzdať
zásahov, ktorými mal údajne narušiť svojim konaním. Starosta obce opomenul, že on je spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností, a okrem vlastníckych práv má podľa § 123 Občianskeho zákonníka aj
určité povinnosti spoločnosti majetok zveľaďovať a chrániť. Preto bol nútený dvere na senníku opraviť,

z dôvodov zatekania dažďovej vody uložil asfaltovú drť, aby bol terén pri stavbe vyšší. Odkvap vymenil
z dôvodu, že pôvodný bol deravý a zhrdzavený s tým, že voda odteká na pozemok iného vlastníka -
jeho syna, ktorá nemá nič proti tomuto riešeniu. Pokiaľ má uviesť do pôvodného stavu stenu na garáži -
nevie, čo tým starosta má na mysli, lebo dvere a stena sú pôvodné. Hydraulická lyžica sa nachádza na
obecnom pozemku, a preto nechápe čo starosti v tomto konaní rieši. Už z obsahu vydaného rozhodnutia

je evidentné, že starosta ako štatutárny zástupca prekročil svoju právomoc a rieši také veci, ktoré sú v
právomoci jedine súdov. Pre bežné opatrenie je dočasný prostriedok na zabezpečenie účelu správneho
konania, keď ochrana osôb vyžaduje nevyhnutný zásah ešte predtým, ako bude vydané rozhodnutie vo
veci samej. Preto toto opatrenie, čo zvolil starosta obce by sa malo uplatniť v nevyhnutných prípadoch,
v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Rozhodnutie nesmie obsahovať opatrenia trvalej povahy,

ktoré by znemožňovalo obnoviť pôvodný stav v budúcnosti, alebo takéto obnovenie by bolo možné len
s neprimeranými ťažkosťami. Ani jedno z týchto podmienok napadnuté rozhodnutie nespĺňa, a preto je
nezákonné. Predbežné opatrenie je svojim obsahom už totožné s návrhom a bude zrejme aj totožné s
predpokladaným rozhodnutím vo veci samej.
Keďže návrh na zrušenie a reálnu deľbu predmetných stavieb je podaný a čaká na vytýčenie termínu

pojednávania - napadnuté rozhodnutie svojim obsahom uložených povinností veľmi široko prekračuje
právomoc správneho orgánu uloženého v ust. § 5 Občianskeho zákonníka a hlboko zasahuje do
práv navrhovateľa ako spoluvlastníka predmetných nehnuteľností. V súdnom konaní môže rozhodnúť
jedine súd, ktoré časti spoločných nehnuteľností pripadnú do jeho výlučného vlastníctva a rozhodne aj
o hodnote, ktorú by mal ustupujúcim spoluvlastníkom vyplatiť on, resp. oni jemu. Len súd rozhodne aj

o tom, či jeho údržba spoločnej nehnuteľnosti si vyžadovala súhlas ostatných spoluvlastníkov, a či sa
budú prípadne aj oni finančne podieľať na jeho investíciách do spoločnej nehnuteľnosti. Toto všetko
patrí len do právomoci súdov a správny orgán rozsahom a obsahom vydaného rozhodnutia zasahuje
do jeho vlastníckych práv garantovaných Ústavov SR. Predbežným opatrením bolo porušené aj ust. §124 Občianskeho zákonníka, nakoľko všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana. Zároveň poukázal aj na podanie protestu proti tomuto rozhodnutiu podľa §
22 a nasl. zákona. Z týchto uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu danom opravným
prostriedkom navrhovateľa a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane postupu správneho
orgánu mal za to, že rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a
vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie a to z nasledovných dôvodov:

Podľa§5Občianskehozákonníka,akdošlokzrejmémuzásahudopokojnéhostavu,možnosadomáhať
ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav.
Tým je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.

Ochranu proti tomu, kto právo poruší (porušuje) alebo ohrozí (ohrozuje), poskytuje aj obec. Obec

neposkytuje ochranu akémukoľvek porušeniu či ohrozeniu práva, ale iba takému, ktoré nastalo tým,
že sa bez právneho dôvodu zasiahlo do doterajšieho pokojného stavu, ktorý bol pred zásahom. Ide o
ochranu doterajšieho stavu bez toho, aby obec skúmala či ten, kto zasiahol do pokojného stavu, je na to
oprávnený, alebo nie. Obec nemôže ochranu poskytnúť v takom prípade, ak sa zasiahlo do pokojného
stavu v dôsledku vykonateľného súdneho rozhodnutia alebo na základe úradného rozhodnutia či

povolenia. Skutkovým základom pre rozhodnutie obecného úradu je posledný pokojný stav, ktorý
existoval pred zrejmým zásahom. Obecný úrad zisťuje a rieši len skutkové otázky. Obec neskúma
a ani nemôže skúmať, komu právo skutočne patrí, aká je právna pozícia jednotlivých strán. Tieto
otázky môže preskúmavať a rozhodnúť o nich iba súd. Ak obecný úrad dôjde k záveru, že došlo
k zrejmému zásahu do pokojného stavu, rozhodne tak, že sa tým dosiahne obnovenie stavu, ktorý

existoval pred zásahom. Obec teda neskúma právny stav, platnosť právnych vzťahov, ale len posudzuje
faktický stav, ktorý sa zásahom tretej osoby zmenil oproti doterajšiemu stavu. Ide o tzv. posesórnu
ochranu, v rámci ktorej obecný úrad vydá rozhodnutie, ktoré musí mať náležitosti podľa § 46 a
nasledujúceho správneho poriadku. Výrok rozhodnutia musí zodpovedať § 5. Predbežne sa zakáže
zásah do posledného pokojného stavu, ktorý sa opíše alebo sa uloží obnovenie predošlého stavu, ktorý

satakistomusípresneopísať,prípadnesaobetietozákonnémožnostikombinujúpodľapovahyprípadu.
Iný výrok je neprípustný.

Právoplatné rozhodnutie o uplynutí lehoty na plnenie, ktoré sa v ňom má uviesť je vykonateľné a podľa
povahy uloženej povinnosti ho vykoná správny orgán alebo súdny exekútor. Z ust. § 5 OZ posledná

veta, treba vyvodiť, že ochrana prostredníctvom obce je iba dočasná, resp. predbežná. Zákon každému
subjektu, do práv ktorého sa zasiahlo, umožňuje domáhať sa súčasne alebo následne ochrany aj na
súde. Vzhľadom na ochranu, ktorú poskytuje obec a na jej povahu možno vyvodiť, že rozhodnutie
obce podľa § 5 má úplne iný charakter ako rozhodnutie súdu, a preto občianskoprávny súd nie je, a
ani nemôže byť viazaný rozhodnutím obecného úradu vydaného podľa § 5 Občianskeho zákonníka.

Predpokladom pre postup podľa § 5 Občianskeho zákonníka nie je riešenie dlhodobých susedských
sporov, ale riešenie pokojného stavu, ktorý sa tu vytvoril a nerušene trval počas takej dlhej doby, ktorú
možno považovať za stav pokojný. Vyžaduje sa určitá stálosť, t. j. stav, ktorý sa dotknutými osobami
mlčky alebo výslovne akceptoval. O zásah do pokojného stavu pôjde v tom prípade, keď do neho bude
zasiahnuté náhlym svojpomocným konaním (Segeč, M: Rozhodovanie správnych súdov vo veciach

obchodného a občianskeho práva; Justičná revue, 65, 2013, č. 8-9, str. 1098-1111). Orgány štátnej
správy pri poskytovaní právnej ochrany podľa § 5 OZ neskúmajú právne otázky, či skutočne došlo k
zásahu do cudzieho subjektívneho občianskeho práva, či sa tak stalo protiprávne alebo v súlade s
právomatď.,keďženejdeosporoprávo.Ichúlohoujelenposkytnúťvskrátenomkonaníprávnuochranu
pred zrejmým zásahom do posledného pokojného stavu, a teda faktického stavu a tak zabezpečiť medzi

dotknutými osobami poriadok a pokoj (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 183/01
zo dňa 29.05.2001).

Pri vydaní rozhodnutia podľa § 5 Občianskeho zákonníka ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce a
o opravnom prostriedku, proti nemu sa rozhoduje v súdnom preskúmavacom konaní podľa tretej hlavy

piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl.) - rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/92/2008.Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, základnou úlohou obce pri výkone
samosprávy je starostlivosť a všestranný rozvoj jej územia a potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone
samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony
súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitostí, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť
upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba
alebo fyzická osoba.

Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona č. 369/1990 Zb., na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej
správy, ak je jej plnenie týmto spôsobom racionálnejšieho a efektívnejšie. S prenesením úloh na obec
štát poskytne obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky. Výkon štátnej správy prenesený
na obec zákonom riadi a kontroluje vláda. Obec pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických
osôb a právnických osôb vo veciach preneseného výkonu štátnej správy koná podľa zákonov a iných

všeobecne záväzných právnych predpisov; v ostatných prípadoch sa riadi aj uzneseniami vlády a
internými normatívnymi aktmi ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy.

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., na konanie, v ktorom o právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje pri prenesenom výkone

štátnej správy obec, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb., na konanie, v ktorom o právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy
obec, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.), o opravnom

prostriedku, proti rozhodnutiu obce rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok“), rozhodnutie musí byť v súlade so
zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitostí.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade).

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia

právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Je nepochybné, že aj na rozhodnutie v zmysle ust. § 5 zákona č. 40/1964 Zb. v spojení s § 27 ods.

2 zákona č. 369/1990 Zb. sa vzťahuje Správny poriadok. V predmetnom prípade rozhodnutie odporcu
trpí nedostatkom dôvodov a nezrozumiteľnosťou, čo bolo dôvodom na jeho zrušenie pri aplikácii §
250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu
časť rozhodnutia. Tento výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať
vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Ďalšou obsahovou náležitosťou rozhodnutia je

jeho odôvodnenie. Toto odôvodnenie plní niekoľko funkcii. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o
správnostipostupusprávnehoorgánuaozákonnostijehorozhodnutia.Týmsanaplníajjehozákladných
pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov, správnosť rozhodnutia, aby prijaté rozhodnutia fyzické
a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinnosti (§ 3 ods. 4). Ďalšou funkciou je kontrolná
funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé

odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. Správny poriadok
demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V odôvodnení
rozhodnutia musí správny orgán reagoval na dva okruhy problémov: na skutkové okolností a na právne
posúdenieveci.Zaskutkovéokolnostitrebapovažovaťnajmäskutočnosti,ktorébolinepochybnezistenéa ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo
neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy, a napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré

sa buď vôbec nevykonali alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia. Právne
posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie
právneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne
posúdenie veci musí obsahovať konkrétne odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správneho
orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vyhádzal, a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí

len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci
pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.

Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za nepreskúmateľné
buď pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen
jazyková ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé

či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom
a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť z nedostatku dôvodov neznamená len absolútny
nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.

V danom prípade rozhodnutie odporcu, resp. jeho odôvodnenie je založené len na takom odôvodnení,

že navrhovatelia si uplatnili svoje zákonom garantované právo domáhať sa na správnom orgáne
zabezpečenia predbežnej právnej ochrany. Správny orgán uviedol, že z jeho vlastnej činnosti a aj zo
zápisu o ohliadke nehnuteľnosti zo dňa 13.09.2015, na ktorej bol prítomný, bol zrejmý stav nehnuteľnosti
a zásahy, ktoré boli na ňom vykonané a ktorými bol narušený pokojný stav, ktorý na nehnuteľnosti
v minulosti preukázateľne existoval. Z takéhoto rozhodnutia nie je možné vyvodiť závery, ktoré boli

uvedené v napadnutom výroku rozhodnutia o predbežnom opatrení podľa § 5 Občianskeho zákonníka.
Odporca bližšie žiadnym spôsobom nevysvetľuje a neodôvodňuje, čo konkrétne bolo predmetom návrhu
s tým, že podľa § 5 Občianskeho zákonníka je možné poskytnúť ochranu obcou, len keď je zrejmý
zásah do pokojného stavu. Správny orgán neodôvodňuje, či v danom prípade vôbec medzi jednotlivými
účastníkmi konania existoval pokojný stav, nevymedzuje obdobie do kedy tento pokojný stav existoval,

a v akom slova zmysle tento vôbec existoval. Je zrejmé z obsahu pripojeného administratívneho spisu,
že v administratívnom spise sa nachádza návrh na vydanie rozhodnutia na ochranu proti zrejmému
zásahu zo strany účastníkov konania Z. L., R.B. a M. M., ktorý bol na Obecný úrad Jasenovo doručený
dňa 05.11.2015. Ďalej sa tu nachádza listinný dôkaz - opis zistení z ohliadky parcely KN-C 118/3 v
obci Jasenovo zo dňa 13.09.2015. Je zrejmé, že na tejto ohliadke sa navrhovateľ ako účastník konania

vôbec nezúčastnil. Taktiež sa tu nachádza výpis z listu vlastníctva č. XXX vo vzťahu k parcele C-
KN č. 118/3, kat. územie A., z ktorej je zrejmé, že účastníci konania a navrhovateľ sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Z toho listu vlastníctva je zrejmé v akých podieloch sú títo
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. V správnom spise sa ďalej nachádzajú aj ďalšie listinné
dôkazy ako opis priebehu stretnutia zo dňa 21.03.2015 prebiehajúceho v obci Jasenovo na parcele C-

KN 118/3 a tiež popis priebehu sporu o majetkové vysporiadanie dňa 21.3.2015 zo dňa 30.03.2015.

Je nepochybné ale, že účastníci konania sa domáhali predbežnej ochrany na obci až návrhom,
ktorý správnemu orgánu bol doručený dňa 05.11.2015, pričom nie je zrejmé, z akého dôvodu bolo
poukazované na ohliadku nehnuteľnosti zo dňa 13.09.2015. Súd poukazuje na ust. § 18 Správneho

poriadku, podľa ktorého sa konanie začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho
orgánu.Spoukazomna§18ods.2Správnehoporiadku,konaniejezačatédňom,keďpodanieúčastníka
konanie došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.

Podľa § 18 ods. 3 o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak

mu účastníci alebo ich pobyt nie sú známy, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o
začatí konania verejnou vyhláškou. Nie je zrejmé z obsahu spisového materiálu, že by navrhovateľovi
bolo doručené nejakým spôsobom upovedomenie o začatí predmetného konania (a tým aj samotný
návrh na začatie konania ), resp. že by v rámci tohto konania mal navrhovateľ vôbec nejakým spôsobom
právo vyjadriť sa k veci.

Súd v tomto smere poukazuje aj na ďalšie listiny, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, aj keď
síce tieto boli správnemu orgánu doručené až spolu s odvolaním proti napadnutému rozhodnutiu, a
to konkrétne dňa 07.12.2015, a to dohoda o dočasnom užívaní pozemkov a stavieb a ďalej návrh nazačatie konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v katastrálnom
území A., a to vo vzťahu k pozemku KN-C č. 118/3, ktorý je zapísaný na LV č. XXX spolu s návrhom
na vydanie predbežného opatrenia, ktorý návrh bol Okresnému súdu Martin doručený dňa 08.03.2015.

Rozhodnutie odporcu prakticky nie je odôvodnené vôbec, v rozhodnutí absentuje opis skutkového stavu
veci, opísanie posledného pokojného stavu medzi účastníkmi konania, jeho narušenie navrhovateľom,
z akých podkladov a dôkazov správny orgán vôbec vychádzal a pod,, takže toto rozhodnutie je absolútne
neodôvodnené a taktiež je nezrozumiteľné, a teda ako také nepreskúmateľné, čo bolo dôvodom na jeho
zrušenie podľa § 250j ods. 2 pís. d) O.s.p.

Súd poukazuje najmä na to, že správny orgán si musí vyriešiť najmä otázku, či v danom prípade
vzhľadom na podaný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti, a teda aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý návrh bol podaný na príslušný
súd, či v danom prípade nejde o prekročenie právomoci obce rozhodnúť podľa § 5 Občianskeho
zákonníka. Z týchto dôvodov došlo k zrušeniu rozhodnutia odporcu a vrátenie veci odporcovi na ďalšie

konanie.

O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1
O.s.p. Navrhovateľ bol úspešným účastníkom konania, a preto má právo na náhradu trov konania. Tieto
si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania predloženom v zákonnej lehote,

v podaní zo dňa 20.04.2016, v celkovej výške 145,84 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia
za dva úkony právnej služby, a to:
1. prevzatie a príprava zastúpenia (27.11.2015) vo výške 64,53 Eur,
2. opravný prostriedok (02.12.2015) vo výške 64,53 Eur; ďalej z režijného paušálu 2 x 8,39 Eur.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom
navrhovateľa a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia
za dva úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.

A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len
"výpočtový základ").

Výpočtový základ pre rok 2015 predstavuje sumu 839 Eur.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna
šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo

veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške
jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2015 predstavuje sumu 139,83 Eur.

V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia vo veci ochrany pokojného stavu v zmysle § 5
OZ, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej
šestinyvýpočtovéhozákladu.Súdprivýpočtetrovkonaniavychádzalzuplatnenýchsúmtarifnejodmeny,
nakoľko v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky môže advokát základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť a zároveň
v súlade s dispozičnou zásadou súd nemôže priznať náhradu trov nad rámec návrhu.

Súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za:
1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 02.12.2015, ako vyplýva z
plnomocenstva doloženého k opravnému prostriedku, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo
výške 64,53 Eur,

2. opravný prostriedok zo dňa 02.12.2015 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 64,53 Eur.
Odmena za úkony právnej služby spolu 129,06 Eur.B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na

jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný
paušál za rok 2015 (2 x 8,39 Eur); režijný paušál spolu 16,78 Eur.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 145,84 Eur považuje súd podľa konkrétnych
okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie
príslušného práva.

Poučenie:

Proti predmetnému rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.