Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Zuzana Pribulová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/1/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116200020
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116200020.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XX, E. nad K., o zaplatenie sumy 208,22 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 103,23 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75% ročne zo sumy 41,48 eura od 19.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 33,35 eura od 19.02.2013
do zaplatenia, zo sumy 28,40 eura od 19.03.2013 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.12.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.01.2016, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 208,22 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 41,48 eura od 19.01.2013 do zaplatenia,
zo sumy 33,35 eura od 19.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 33,39 eura od 18.03.2013 do zaplatenia a
s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 100,00 eur od 19.05.2013 do zaplatenia, ako aj
náhradu trov konania.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil
postupca Slovak Telekom, a.s. na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca uzatvoril
dňa 19.11.2009 s odporcom Zmluvu č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb. Na základe zmluvy postupca poskytol odporcovi telekomunikačné služby,
špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Odporca
sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku.
Postupca vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými
podmienkami postupcu. Postupca vystavil odporcovi vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil navrhovateľovi
nasledovné pohľadávky na faktúrach: č. 9746500982 na sumu 41,48 eura so splatnosťou 18.01.2013,
č. 7747478039 na sumu 33,35 eura so splatnosťou 18.02.2013, č. 5748457020 na sumu 33,39 eura so
splatnosťou 17.03.2013, č. 7750411234 na sumu 100,00 eur so splatnosťou 18.05.2013. Pohľadávka
navrhovateľa vo výške 208,22 eura nebola ku dňu podania návrhu uhradená. V zmysle § 517 ods. 2
OZ má veriteľ pri omeškaní s úhradou dlžnej sumy právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, pričom výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Odporcovi bol návrh s prílohami doručený dňa 03.03.2016, k tomuto sa nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 OSP v spojení s § 200ea
ods. 1 OSP, pretože sa jedná o drobný spor, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom
zo dňa 15.12.2015, Zmluvou o pripojení č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.11.2009, Dodatkom k zmluve o
pripojeníč.TP3121103631995zodňa14.05.2009,Všeobecnýmipodmienkaminaposkytovanieverejnej
telefónnej služby (VTS), Štandardným volacím programom, faktúrami č. 9746500982, č. 7747478039, č.
5748457020, č. 7750411234, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, Prílohami k zmluve
o postúpení pohľadávok, Pokusom o zmier zo dňa 01.12.2015, Osvedčením o registrácii pre DPH, ako
aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle §
156 ods. 3 OSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu v
zákonnej lehote, účastníci konania ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
Odporca s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvoril dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pripojení č.
XXXXXXXXXX a dňa XX.XX.XXXX Dodatok k Zmluve o pripojení č. Y Odporca nezaplatil poplatky za
poskytnuté služby za obdobie 01.12.2012-30.04.2013 vyúčtované faktúrou č. 9746500982 na sumu
41,48 eura so splatnosťou 18.01.2013, č. 7747478039 na sumu 33,35 eura so splatnosťou 18.02.2013,
č. 5748457020 na sumu 33,39 eura so splatnosťou 17.03.2013. Odporcovi bola v rámci faktúry č.
5748457020 znejúcej na sumu 33,39 eura vyúčtovaná zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti
v sume 4,99 eura, a faktúrou č. 7750411234 vyúčtovaná Pokuta 2011 v sume 100,00 eur. Spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. uzatvorila dňa 20.11.2014 s navrhovateľom Zmluvu o postúpení pohľadávok,
pričom uvedenou zmluvou bola predmetná pohľadávka postúpená na spoločnosť navrhovateľa.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č.
610/2003 Z.z.“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení), účastník je povinný platiť cenu
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje,
až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1 zák.č. 610/2003 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení), zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a dodatku), spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
Podľa § 101 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 4 OSP, súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.
Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že návrh je dôvodný len z časti. Právny
predchodca navrhovateľa a odporca platne uzavreli zmluvu o pripojení, z ktorej právnemu predchodcovi
navrhovateľa vyplývala povinnosť poskytovať odporcovi elektronické komunikačné služby, ktorú
povinnosť si v rozhodnom období splnil, pričom odporca si svoju povinnosť, a síce uhrádzať právnemu
predchodcovi navrhovateľa cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, nesplnil v lehote
splatnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok navrhovateľa (ktorý je v konaní
aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky) na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické
komunikačné služby vyúčtované faktúrami č. 9746500982 na sumu 41,48 eura, č. 7747478039 na sumu
33,35 eura a z faktúry č. 5748457020 v sume 28,40 eura (t.j. iba za vyúčtované služby), celkom v sume
103,23 eura, za dôvodný, a preto mu v uvedenej časti vyhovel.
Zároveň súd navrhovateľovi priznal aj úroky z omeškania z jednotlivých priznaných súm a jednotlivých
faktúr odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej faktúry, a to v navrhovateľom uplatnenej výške
úrokov z omeškania, nakoľko boli uplatnené v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), keď základná úroková sadzba ECB bola v období od
11.07.2012 do 07.05.2013 vo výške 0,75% (t.j. 0,75% + 8).
Navrhovateľ si návrhom spolu s istinou s príslušenstvom uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvných pokút
v celkovej v sume 104,99 eura, keď odporcovi bola v rámci faktúry č. 5748457020 vyúčtovaná okrem
služieb aj zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti v sume 4,99 eura a faktúrou č. 7750411234
mu bola vyúčtovaná Pokuta 2011 v sume 100,00 eur.
Navrhovateľ bol vyzvaný, aby v lehote súdu oznámil, za porušenie akých povinností požadoval právny
predchodca od odporcu uhradenie uvedených zmluvných pokút, v ktorých ustanoveniach zmluvy boli
zmluvné pokuty dojednané, a z ktorých ustanovení zmluvy vyplýva výška jednotlivých pokút. Zároveň
bol navrhovateľ poučený podľa § 120 ods. 4 OSP. Výzvu navrhovateľ prevzal prostredníctvom právneho
zástupcu dňa 23.02.2016, na výzvu však nereagoval.
Zustanovenia§544OZvyplýva,žeúčastnícisimôžupreprípadporušeniazmluvnejpovinnostidojednať
zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú
je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť, pričom podstatnou náležitosťou
dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia.
Niet pochybností o tom, že právny predchodca navrhovateľa v danej veci vystupuje ako dodávateľ, ktorý
koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie
podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmlúv a dodatkov. Súd dospel k záveru, žezmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatky k nim majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa
§ 52 OZ.
Navrhovateľ v konaní ani pri podaní návrhu na súd, ani neskôr na výzvu súdu, nepreukázal, že medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom došlo k platnému dojednaniu zmluvných pokút, a to
napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP. Súd ani po podrobnom preskúmaní zmluvy a dodatku pritom
nezistil, kde v zmluve alebo dodatku sa nachádzajú: dojednanie zmluvnej pokuty za nedodržanie doby
splatnosti v sume 4,99 eura a dojednanie Pokuty 2011, preto nemal dojednanie uvedených zmluvných
pokút v uvedenej výške za preukázané.
Súd zároveň poukazuje na to, že úlohou súdu nie je vytvárať skutkový stav z listín predložených
navrhovateľom, ale naopak navrhovateľ je povinný uviesť presné údaje o tom, čoho sa domáha. Nie je
úlohou a povinnosťou súdu z predloženej zmluvy a dodatku vyvodzovať, podľa ktorého ustanovenia si
navrhovateľ zmluvné pokuty uplatňuje. Text zmluvy a dodatku je zároveň písaný tak malým a hustým
písmom, že ich to robí veľmi ťažko čitateľnými, pričom celkovo je štruktúra zmluvy a dodatku veľmi
neprehľadná. Súd je zastáva názor, že spotrebiteľ si pri ich podpise ani nemohol byť vedomý celého ich
obsahu, resp. nemohol byť schopný ho pochopiť, pretože ako celok sú zmluva a dodatok neprehľadné
a nezrozumiteľné.
V prípade, že sa zmluvné pokuty nachádzajú vo všeobecných podmienkach, súd má za to, že by i tak
nešlo o platné dojedania o zmluvných pokutách, nakoľko všeobecné podmienky odporca nepodpísal,
tieto sa mali stať neoddeliteľnou súčasťou zmluvy na základe netransparentnej inkorporačnej doložky
uvedenej v rámci zmluvy. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide pritom aj vtedy, ak je uvedená
menším písmom ako zmluvné podmienky, ktoré predstavujú podstatné zložky zmluvy, nakoľko
spotrebiteľ sa môže domnievať, pričom stačí hrozba tohto rizika, že menším písmom je písaný text,
ktorý nemá veľký význam a tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
podcení takúto časť textu. V súvislosti s uvedeným má súd za to, že prípadné dojednania o uvedených
zmluvných pokutách neboli súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis, a preto prípadné
dojednania o zmluvných pokutách obsiahnuté vo všeobecných podmienkach súd nemôže považovať
za platné písomné dojednania zmluvnej pokuty ako to vyžaduje § 544 ods. 2 OZ. Funkcia zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách je predovšetkým tá, aby nebolo potrebné do každej zmluvy
prepisovať dojednania, ktoré majú technický a vysvetľujúci charakter. Nesmú však slúžiť k tomu, aby
do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že zrejme uniknú pozornosti
spotrebiteľa (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek
tomu dodávateľ urobí, nespráva sa poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu.
SúdzároveňpoukazujenanálezÚstavnéhosúduČRsp.zn.I.ÚS3512/2011zodňa11.11.2013,vzmysle
ktorého „v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako
aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale
len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“ V
uvedenom prípade teda nebol splnený zákonný predpoklad dojednania vyššie uvedených zmluvných
pokút v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvných
pokút v zmysle § 40 ods. 1 OZ.
Z vyššie uvedeného má súd za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
oprávnenosti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvných pokút v celkovej sume 104,99 eura. V
sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný návrhom a uplatnený
nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými navrhovateľ svoj nárok zdôvodňuje,
keď skutkovým základom opísaným v návrhu v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ nároku
uplatneného navrhovateľom, ktorý je premetom konania. Navrhovateľ len konštatuje existenciu faktúr,
ktorými boli zmluvné pokuty odporcovi vyúčtované, ale opodstatnenosť vyúčtovania zmluvných pokút
nijako nepreukázal.
Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok
neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení,nesiezapredpokladu,ženímtvrdenáskutočnosťnebolainakpreukázaná, nepriaznivénásledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základeostatných vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie.
Nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom došlo
k platnému dojednaniu akejkoľvek zmluvnej pokuty, navrhovateľovi ani jeho právnemu predchodcovi
nevzniklo právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť. Súd preto návrh v časti o plnenie zmluvných
pokút v celkovej sume 104,99 eura vo výroku II. zamietol. Keďže navrhovateľovi nevzniklo právo na
plnenie zmluvných pokút, nemohol sa odporca ani dostať do omeškania s týmto plnením, a teda
navrhovateľ nemá právo ani na úroky z omeškania zo zmluvných pokút, a preto súd zamietol návrh aj
v časti príslušenstva k zmluvným pokutám.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok navrhovateľa za odôvodnený len v časti o
zaplatenie sumy 103,23 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 41,48 eura
od 19.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 33,35 eura od 19.02.2013 do zaplatenia a zo sumy 28,40 eura
od 19.03.2013 do zaplatenia, a preto mu vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku návrh ako nedôvodný vo
výroku II. zamietol.
Podľa § 160 ods. 1 veta prvá OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.
Vzhľadomkvýškeplneniaurčilsúdodporcovinaplnenieprimeranúdlhšiulehotu30dníodprávoplatnosti
rozsudku.
Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP v spojení s 151 ods. 1
OSP, keď navrhovateľovi bola zo sumy 208,22 eura s príslušenstvom priznaná suma 103,23 eura s
príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech navrhovateľa 50% a hrubý úspech odporcu 50%, preto
súd rozhodol vo výroku III. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko
ich úspech v konaní bol približne rovnaký.
Poučenie:
Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.