Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 17, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10P/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815208892
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815208892.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou vo veci starostlivosti o maloletého M.

S., nar. X.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi,
dieťa rodičov : matky MUDr. F. X., nar. X.X.XXXX, bytom Q., Y. 7, zast. JUDr. Denisou Jánošíkovou,
advokátkou so sídlom v Bratislave, Klincová 35, otca H. S., nar. XX.X.XXXX, bytom A., X. cesta XX/XX,
zast. JUDr. Jozefom Námešným, advokátom so sídlom v Q., S. sv. G. XX, o úprave rodičovských práv
a povinností účastníkov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Z v e r u j e maloletého M. S., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, X.. F. X., nar. X.X.XXXX.

Otec maloletého dieťaťa, H. S., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý platiť na výživu maloletého M.
výživným v sume 200,- eur mesačne od 1.5.2015 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, do rúk matky
maloletého dieťaťa.

Zročné výživné za mesiac marec 2016 súd p o v o ľ u j e otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach
po 50,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom apríl 2016 s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Otec dieťaťa je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým M. každý párny víkend v kalendárnom
mesiaci v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti
matky s tým, že otec si dieťa vyzdvihne v mieste bydliska matky a po uplynutí doby styku ho vráti do
miesta bydliska matky.

Matka dieťaťa je p o v i n n á maloletého na styk s otcom pripraviť a styk mu umožniť.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletého dieťaťa do svojej

osobnej starostlivosti, určenia vyživovacej povinnosti otca v sume 200,- eur mesačne a úpravy styku
otca s dieťaťom z dôvodu, že nežijú v spoločnej domácnosti a nie sú schopní dohodnúť sa na úprave
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Otec dieťaťa súhlasil so zverením dieťaťa do starostlivosti matky. Vyživovaciu povinnosť navrhol určiť
sumou 150,- eur mesačne. Styk s dieťaťom nenavrhol upraviť, pretože pracuje v zahraničí a na
Slovensko dochádza v nepravidelných časových intervaloch.

Kolízny opatrovník navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, výšku vyživovacej
povinnosti otca ponechal na zvážení súdu, ale bol toho názoru, že je v schopnostiach otca podieľať sana výžive dieťaťa sumou 200,- eur mesačne. Styk otca s dieťaťom navrhol upraviť v súlade s návrhom
matky.

Po vypočutí účastníkov, svedkyne, oboznámení sa s obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn.
9C/197/2010, sp. zn. 5P/17/2015, s ftc. rodného listu maloletého dieťaťa, so správou o zárobku matky, so
správou ÚPSVaR Prievidza o šetrení pomerov u rodičov dieťaťa zo dňa 26.6.2015, so správou o zárobku
otca zo dňa 17.8.2015, s vyjadrením matky vo veci zo dňa 16.9.2015, 30.9.2015 a 25.1.2016, s dokladmi
o nákladoch matky z čl. 28 až 30 spisu, s dokladmi z prílohovej obálky, so správami z psychologického

vyšetrenia dieťaťa zo dňa 24.8.2015 a 11.3.2016, písomné vyjadrenie matky vo veci z čl. 43 spisu, s
dokladmi o nákladoch otca z čl. 55 spisu, s dokladmi matky z čl. 61 až 94 spisu, s ostatnými listinnými
dôkazmi v spise založenými, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Zo vzťahu účastníkov, ktorí nežili a nežijú v spoločnej domácnosti, sa dňa X.X.XXXX narodil maloletý
M. S.. Od narodenie o dieťa zabezpečuje osobnú starostlivosť matka. Vo svojej výpovedi uviedla, že

s otcom dieťaťa sa nevie dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností k maloletému. Matka je
zamestnaná v NsP Prievidza ako lekárka v skrátenom pracovnom úväzku. Týždenne odpracuje 22,5
hodín. Jej priemerný čistý mesačný zárobok za 12 mesiacov predstavoval sumu 689,13 eur. S maloletým
dieťaťom žije v trojizbovom byte patriacom do BSM s bývalým manželom. Príspevok do fondu opráv
predstavuje sumu 110,06 eur mesačne a inkaso sumu 52,24 eur, v ktorom je zahrnutá zálohová platba

za plyn, elektrinu, koncesionárske poplatky a káblovú televíziu. Platí ročnú daň z nehnuteľnosti v sume
18,46 eur, poplatok za komunálny odpad v sume 107,30 eur ročne. Okrem nej a maloletého M., žijú
s ňou v spoločnej domácnosti maloleté deti pochádzajúce z jej predchádzajúceho manželstva, X., nar.
XX.X.XXXX a R., nar. XX.X.XXXX. Manželstvo matky dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho
súdu č.k. 9C/197/2010-41 zo dňa 21.6.2011, právoplatným dňa 14.7.2011. Vyživovacia povinnosť

manžela matky k deťom pochádzajúcim z manželstva bola určená sumou 110,- eur na staršie dieťa a
sumou 90,- eur na mladšie. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 14P/53/2013 zo dňa 3.10.2014 boli synovia
matky pochádzajúci z jej manželstva zverení do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a otcovi bola
určená vyživovacia povinnosť na staršieho syna v sume 80,- eur mesačne a na mladšieho syna v sume
64,- eur mesačne. Náklady na stravu maloletého M. predstavujú sumu 160,- eur mesačne, v ktorej sú

zahrnuté náklady na nákup sušeného mlieka, ovocia zeleniny a ďalších detských potravín. Sumu 25,-
eur matka vynakladá na nákup detského oblečenia a obuvi. Náklady na nákup plienok predstavujú sumu
80,- eur mesačne a na nákup detskej kozmetiky a drogérie, ako aj liekov vynaloží mesačne sumu 80,-
eur. Za opatrovanie dieťaťa platí 50,- eur mesačne. Opatrovanie zabezpečuje prostredníctvom svojej
matky, ktorá žije v Žiline. Matka dochádza do jej domácnosti na tri dni počas každého kalendárneho

týždňa, keď je matka dieťaťa v práci. Pomáha jej aj so starostlivosťou o starších synov a o domácnosť.
V sume 50,- eur sú zahrnuté náklady na cestovné a stravu matky. Poukázala na to, že otec dieťaťa v
mesiacoch máj až júl 2015 si svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plnil sumou 250,- eur, v mesiaci
august na výživu neprispel a v mesiacoch september a október zaplatil dvakrát po 200,- eur. Celkom
otec dieťaťa v období od mája 2015 do decembra 2015 prispel na výživu maloletého sumou 1.750,- eur.

Od januára 2016 sa na výžive dieťaťa nepodieľa pravidelne každý mesiac a dlh na výživnom má za
mesiac marec 2016. S dieťaťom sa naposledy stretol dňa 6.1.2016. Od apríla 2015 sa otec podieľa na
materiálnom zabezpečení dieťaťa aj vecnou formou nad rámec výživného. Kúpil mu oblečenie, občas
plienky a nepoprela, že otec sa jej pýta, či pre dieťa niečo nepotrebuje kúpiť. Vzťah dieťaťa k otcovi
vnímala ako pozitívny. Dieťa otca považuje za blízku osobu. Matka preferovala stretávanie sa otca s

dieťaťomvosvojejprítomnosti,pretožemaloletýjekľudnejší.Stávalosa,žepokiaľbolsotcomvpriebehu
dňa sám, v noci sa budil, bol nekľudný a precitlivený. Za primeraný považovala časový interval dve
hodiny, pretože v rámci denného režimu sa dieťa v popoludňajších hodinách budí okolo 15.00 hod.
a do 16.00 hod. je už najedený. Okolo 19.00 hod. chodieva spávať a predtým večeria. Založila do
spisu správu z psychologického vyšetrenia maloletého zo dňa 24.8.2015, v ktorom bolo konštatované,

že dieťa je viazané na prítomnosť matky, jeho nervová sústava vykazuje známky vyššej dráždivosti
a potrebuje preto viac ako iné deti pravidelný režim a stabilné primárne prostredie zabezpečované
matkou. Separácia od matky nie je z hľadiska ďalšieho zdravého psychického a sociálneho vývinu
vhodná. V závere klinická psychologička nedoporučila odlúčenie matky od dieťaťa viac ako na tri hodiny.
Dlhodobejšiu starostlivosť otca o dieťa navrhla zaradiť až v predškolskom roku dieťaťa postupne podľa

reakcií dieťaťa na odlúčenie matky.

Otec maloletého dieťaťa súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matke. Vyživovaciu
povinnosť navrhol určiť sumou 150,- eur mesačne. Poukázal na to, že jeho oficiálny príjem podľaoznámenia zamestnávateľa predstavuje sumu 305,01 eur netto mesačne. Potvrdil, že v niektorých
mesiacoch ho zamestnávateľ vysielal za prácou do zahraničia, kedy bol jeho príjem vyšší, pretože popri
práci si dokázal ešte brigádnicky privyrobiť. Pokiaľ mal dobrú brigádu, vedel si zarobiť do 1.000,- eur

mesačne, vrátane vyplatenej mzdy od zamestnávateľa. Príjem v uvedenej výške nebol jeho pravidelným
príjmom, pretože v niektorých mesiacoch, počas ktorých pracoval v zahraničí brigádnickou činnosťou
nezarobil takmer žiadne finančné prostriedky. Zamestnávateľ mu diéty nevyplácal. Potvrdil, že pokiaľ
pracuje v zahraničí jeho príjem je vyšší ako uviedol zamestnávateľ v správe o zárobku pre účely
súdneho konania a pohybuje sa okolo 800,- až 1.000,- eur spolu s príjmom z brigád. Do zahraničia

za prácou chodieva nepravidelne. V máji 2015 bol v Nemecku dva týždne, v júni 2015 dva, tri týždne,
v júli 2015 minimálne okolo 5 dní a v auguste 2015 v zahraničí nepracoval. Za brigádnickú činnosť
v zahraničí dostáva odmenu na ruku bez dokladu. Vykonáva tam základné, manuálne robotnícke
práce. Otec dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou v 2-izbovom byte, ktorého je jeho
matka výlučnou vlastníčkou. Na bývanie a stravu matke prispieva sumou 200,- eur mesačne. Matka
je starobná dôchodkyňa a poberá dôchodok okolo 330,- až 340,- eur mesačne. Náklady na bývanie

predstavujú sumu 210,- eur mesačne. Otec dieťaťa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej O.
S., nar. XX.XX.XXXX v sume 150,- eur mesačne, ktorá bola určená rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
5P/17/2015-89 zo dňa 29.6.2015, právoplatným dňa 19.8.2015. Spláca dva úvery po 120,- eur mesačne
a po 70,- eur mesačne. Cestovné náklady platí v sume okolo 150,- až 200,- eur mesačne, v čom
sú zahrnuté náklady na cestu do zamestnania a cestovné náklady za deťmi, ktoré navštevuje. Pre

pracovné účely používa služobné auto. Je nemajetný. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Od mája 2015
do septembra 2015 na výživu maloletého dieťaťa matke odovzdal sumu 750,- eur, čo matka potvrdila.
Nepoprel, že matke posiela každý mesiac výživné niekedy aj v sume 200,- eur, ale nesúhlasil s určením
výživného v tejto výške, pretože do budúcna nevedel zabezpečiť, že výživné v tejto sume bude schopný
platiť. Prehlásil, že o maloleté dieťa sa vždy finančne staral a bude sa starať aj do budúcna. Vzhľadom k

tomu, že nepravidelne pracuje v zahraničí, nesúhlasil s úpravou styku s dieťaťom vo vopred stanovených
termínoch. Preferoval dohodu s matkou. Napokon súhlasil s úpravou styku s maloletým dieťaťom
každý párny víkend v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. v
neprítomnosti matky.

V priebehu súdneho konania otec dieťaťa skončil pracovný pomer dohodou ku dňu 26.10.2015 bez
uvedenia dôvodov. Od 2.11.2015 je evidovaný na ÚPSVaR Prievidza ako nezamestnaný. Podporu v
nezamestnanostinepoberá,pretoženesplnilpodmienkyprejepriznanie,t.j.potrebnádobaodpracovaná
v posledných troch rokoch. Nepoprel, že aj počas nezamestnanosti si brigádnicky privyrába v Nemecku.
Nevedel sa vyjadriť, koľko dní v mesiaci január 2016 pracoval v Nemecku, vo februári 2016 v Nemecku

pracoval jeden a pol týždňa a v marci 2016 do 17.3. bol v Nemecku tri dni. Potvrdil, že so staršom dcérou
sa zúčastnil Oktoberfestu v Mníchove a na Silvestra s ňou bol v Rakúsku a v Mníchove.

Súd ako svedkyňu vypočulT. matku matky dieťaťa, ktorá potvrdila, že jej v starostlivosti o dieťa pomáha
nepretržite od pondelka do stredy každý týždeň a v prípade potreby zabezpečuje starostlivosť o dieťa

aj dlhšie ako tri dni. Uviedla, že účastníci sa nevedia dohodnúť na úprave styku s maloletým, pretože
otec neberie do úvahy skutočnosť, že matka sa stará o ďalšie dve deti. Stretávanie sa s dieťaťom rieši
cez SMS správy odosielané matke. V minulosti pri úprave styku nerešpektoval denný režim dieťaťa a
žiadal o stretnutie s ním aj v čase, keď dieťa spalo. Poukázala na to, že maloletý sa ráno zobúdza
okolo 6.30 až 7.00 hod., dopoludňajší spánok má od 10.00 hod. do 11.00 hod., potom sa naobeduje a v

popoludňajších hodinách, okolo 12.30 hod. spáva dlhšie ako dopoludnia, okolo jeden a pol hodiny. Večer
chodieva spávať medzi 18.00 až 19.00 hod.. Potvrdila, že maloletý vie, kto je jeho otcom a nebojí sa
ho. Bola toho názoru, že nie je vhodné, aby sa otec s dieťaťom stretával v neprítomnosti matky, pretože
maloletý je na matku naviazaný a má rád svoje domáce prostredie. Párkrát sa stalo, že po stretnutí s
otcom maloletý ťažšie zaspával. Dieťa je citlivé. Stávalo sa, že pokiaľ matka nereagovala na požiadavky

otca v krátkom čase, otec sa opakovane dožadoval splnenia týchto požiadaviek.

Zo správy ÚPSVaR Prievidza zo dňa 26.6.2015 súd zistil, že matka má vytvorené vhodné podmienky
pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o dieťa a jeho zdravý vývin.

V správe PhDr. Kataríny Lukáčovej, ambulancie klinickej psychológie, z psychologického vyšetrenia
maloletého dieťaťa zo dňa 11.3.2016 bolo konštatované, že matka je pre maloletého aktuálne
najdôležitejšou vzťahovou osobou, ktorá mu zabezpečuje pocity bezpečia a napĺňanie základných
biologických a psychických potrieb. Pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin je potrebný ustálený,predvídateľný a opakujúci sa denný režim a stabilné primárne rodinné prostredie zabezpečované najmä
matkou. Stretávanie sa otca s dieťaťom psychologička navrhla realizovať počas noci a víkendov až v
predškolskom veku dieťaťa, okolo 5 rokov a to postupne, podľa reakcií dieťaťa na odlúčenie matky a

známe prostredie. Dovtedy je dôležité upevňovanie vzťahu dieťaťa a otca pri pravidelných stretnutiach v
prítomnosti matky, kedy sa dieťa bude ľahšie adaptovať a rozvíjať vzťah s otcom. Záverom konštatovala,
že nervová sústava dieťaťa je v tomto období nezrelá a krehká, je potrebné rešpektovať pravidelný režim
dieťaťa, jeho potreby, pokoj, stabilitu a bezpečie, aby aj naďalej mohol prebiehať jeho vývin normálne.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k právnemu záveru, že návrh matky na úpravu rodičovských práv

a povinností k maloletému dieťaťu je dôvodný.

V súdnom konaní bolo výsluchom účastníkov zistené, že nežijú v spoločnej domácnosti a osobnú
starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne matka s pomocou svojej matky. Matka dieťaťa je zamestnaná
v NsP Prievidza ako lekárka v skrátenom pracovnom úväzku. Jej priemerný čistý mesačný zárobok za

12 mesiacov predstavoval sumu 689,13 eur. S maloletým dieťaťom žije v trojizbovom byte, v ktorom
príspevok do fondu opráv predstavuje sumu 110,06 eur mesačne a inkaso sumu 52,24 eur mesačne.
Platí ročnú daň z nehnuteľnosti v sume 18,46 eur, poplatok za komunálny odpad v sume 107,30 eur
ročne. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom pochádzajúcim z jej predchádzajúceho
manželstva, XX,-i, XX,- a R., ktorí boli zverení do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a otcovi detí

bola určená vyživovacia povinnosť na staršieho syna v sume 80,- eur mesačne a na mladšieho syna
v sume 64,- eur mesačne.

Otec maloletého dieťaťa podľa oznámenia zamestnávateľa v období od septembra 2014 do júla
2015 dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok v sume 305,01 eur. Nepravidelne ho zamestnávateľ

vysielal za prácou do zahraničia, kedy bol jeho príjem vyšší, pretože popri práci si dokázal ešte
brigádnicky privyrobiť do 1.000,- eur mesačne, vrátane vyplatenej mzdy od zamestnávateľa. Ku dňu
26.10.2015 skončil pracovný pomer dohodou bez uvedenia dôvodov. Od 2.11.2015 doposiaľ je
evidovaný na ÚPSVaR Prievidza ako nezamestnaný. Podporu v nezamestnanosti nepoberá, pretože
nesplnil podmienky pre je priznanie. Nepoprel, že aj počas nezamestnanosti si brigádnicky privyrába

v Nemecku. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou v 2-izbovom byte, ktorého je jeho matka
výlučnou vlastníčkou. Na bývanie a stravu matke prispieva sumou 200,- eur mesačne. Matka je starobná
dôchodkyňa a poberá dôchodok okolo 330,- až 340,- eur mesačne. Náklady na bývanie predstavujú
sumu 210,- eur mesačne. Otec dieťaťa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej XXX,- nar. Q. v
sume 150,- eur mesačne, ktorá bola určená rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5P/17/2015-89 zo dňa

29.6.2015, právoplatným dňa 19.8.2015. Spláca dva úvery po 120,- eur mesačne a po 70,- eur mesačne.
Cestovné náklady platí v sume okolo 150,- až 200,- eur mesačne, v čom sú zahrnuté náklady na cestu
do zamestnania a cestovné náklady za deťmi, ktoré navštevuje. Pre pracovné účely používa služobné
auto. Je nemajetný. Iné vyživovacie povinnosti nemá.

Z výsluchu účastníkov súd zistil, že otec dieťaťa v mesiacoch máj až júl 2015 si svoju vyživovaciu
povinnosť k maloletému dieťaťu plnil sumou 250,- eur mesačne, v mesiaci august na výživu neprispel a
v mesiacoch september a október zaplatil dvakrát po 200,- eur. Celkom otec dieťaťa v období od mája2015 do decembra 2015 prispel na výživu maloletého sumou 1.750,- eur. Od januára 2016 sa na výžive
dieťaťa nepodieľal pravidelne každý mesiac a dlh na výživnom mu vznikol za mesiac marec 2016.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky vychádzal z toho, že medzi
matkou a dieťaťom je vytvorený kladný citový vzťah, dieťa je citovo fixované na matku a zvyknuté na
prostredie u nej. Má v tomto prostredí vytvorené ideálne podmienky pre zdravý fyzický a psychický rozvoj
a napokon otec dieťaťa s jeho zverení do osobnej starostlivosti matky súhlasil.

Vyživovacia povinnosť otca bola určená sumou 200,- eur mesačne od 1.5.2015, kedy matka podala
návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Určené výživné súd považoval
za zodpovedajúce možnostiam a schopnostiam otca dieťaťa, ktorý sám potvrdil, že v čase, kedy bol
zamestnaný v pracovnom pomere a jeho priemerný čistý mesačný zárobok predstavoval sume 305,01
eur, jeho reálny príjem bol vyšší, do 1.000,- eur mesačne, vrátane vyplatenej mzdy od zamestnávateľa,
pretože si brigádnicky privyrábal v Nemecku. Pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 26.10.2015 bez

uvedenia dôvodu. Je zrejmé, že otec dieťaťa má pravidelný príjem aj po skončení pracovného pomeru,
počas svojej nezamestnanosti (od 2.11.2015 doposiaľ), pretože chodieva za prácou do Nemecka, z
ktorej má pravidelný príjem v nezistenej výške. Uviedol, že odmena za prácu mu je vyplácaná na
ruku, bez dokladu o jej výške. Pokiaľ bol schopný od mája 2015 do decembra 2015 prispieť na výživu
maloletého sumou 1.750,- eur, t.j. sumou 218,75 eur mesačne, je v jeho schopnostiach a možnostiach

podieľať sa na výžive dieťaťa sumou 200,- eur mesačne, aj po zohľadnení, že má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k maloletej Q., nar. XX.XX.XXXX v sume 150,- eur mesačne. Pri určení výšky vyživovacej
povinnosti súd vychádzal z reálneho príjmu otca, ktorý dosahoval počas trvania pracovného pomeru,
pretože sa dobrovoľne, bez vážneho dôvodu vzdal zamestnania. Súčasne, ak je schopný aj počas
nezamestnanosti uhrádzať svoje odôvodnené výdavky na bývanie, cestovné, platenie úverov a výživné

na maloletúX v sume 150,- eur mesačne, možno dôvodne predpokladať, že jeho mesačná odmena za
prácu v Nemecku aj v období jeho nezamestnanosti dosahuje ním deklarovanú sumu 1.000,- eur. Zročné
výživné v sume 200,- eur za mesiac marec 2016 súd povolil podľa § 160 ods. 1 O.s.p. otcovi dieťaťa
splácať v mesačných splátkach po 50,- eur. Výšku splátky považoval za primeranú schopnostiam otca
a spotrebnému charakteru výživného.

V súlade s ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine súd upravil styk otca s dieťaťom v prítomnosti matky. Pri
úprave styku prihliadol na vek dieťaťa, jeho denný režim a najmä citové puto k matke. Vzal do úvahy
aj obsah správy PhDr. Kataríny Lukáčovej z psychologického vyšetrenia maloletého dieťaťa zo dňa
11.3.2016, v ktorej bolo konštatované, že matka je pre maloletého aktuálne najdôležitejšou vzťahovou

osobou, ktorá mu zabezpečuje pocity bezpečia a napĺňanie základných biologických a psychických
potrieb. Pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin je potrebný ustálený, predvídateľný a opakujúci sa
denný režim a stabilné primárne rodinné prostredie zabezpečované najmä matkou. Stretávanie sa otca
s dieťaťom psychologička navrhla realizovať počas noci a víkendov až v predškolskom veku dieťaťa,
okolo 5 rokov a to postupne, podľa reakcií dieťaťa na odlúčenie matky a známe prostredie. Dovtedy

považovala za dôležité upevňovanie vzťahu dieťaťa a otca pri pravidelných stretnutiach v prítomnosti
matky, kedy sa dieťa bude ľahšie adaptovať a rozvíjať vzťah s otcom. Záverom konštatovala, že nervová
sústava dieťaťa je v tomto období nezrelá a krehká, je potrebné rešpektovať pravidelný režim dieťaťa,
jeho potreby, pokoj, stabilitu a bezpečie, aby aj naďalej mohol prebiehať jeho vývin normálne. Vzhľadom
k tomu, že otec doposiaľ výlučné sám s dieťaťom netrávil čas počas dlhšieho časového intervalu tak, že

sa mu osobne venoval, v záujme zachovania zdravého psychického vývinu dieťaťa, prihliadnuc na jeho
silný emočný vzťah k matke, je potrebné, aby styk otca s maloletým zatiaľ prebiehal v prítomnosti matky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.