Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/220/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314202737
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4314202737.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: W. X., nar. XX. XX. XXXX,
bytom P. B. XXX, zastúpenej JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, proti žalovanej:
POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpenej JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3, korešpondenčná adresa: POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Bratislava, Pribinova 25, o zaplatenie 424,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Levice z 3. decembra 2014 č. k. 9C/24/2014-99, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala
zaplatenia 424,90 eura s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 07. 02. 2014 do zaplatenia, zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov
konania, nakoľko jej v súvislosti s týmto konaním trovy nevznikli. Právne vec odôvodnil s poukazom
na ust. § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ). Uviedol, že účastníci
konania uzatvorili úverovú zmluvu dňa 27. 03. 2006. Keďže žalobkyňa ako fyzická osoba vystupovala

v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a žalovaná ako podnikateľ poskytujúci službu, je nutné túto
zmluvu podľa obsahu nepochybne kvalifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ust.
§ 52 a nasl. OZ. Následne sa aj premlčanie posudzuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanou skúmal, či k premlčaniu nedošlo. K
bezdôvodnému obohateniu žalovanej došlo okamihom splatenia poslednej splátky, t. j. dňa 14. 02. 2007,
keďnamiestoposkytnutejsumy531,10euražalobkyňazaplatila956eur.Keďževúverovejzmluvechýba
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, čo sankcionuje úver bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou,

žalovanej neprináležia ani úroky z úveru, ani poplatky vo výške 424,20 eura. Trojročná premlčacia doba
uplynula 14. 02. 2010 a žaloba bola podaná až dňa 17. 02. 2014. Neobstojí tvrdenie žalobkyne, že v
danom prípade je potrebné aplikovať objektívnu 10-ročnú premlčaciu dobu, pretože žalovaná konala
v úmysle sa na jej úkor obohatiť neuvedením údaja o RPMN v úverovej zmluve. Úmyselné konanie
žalovanej žalobkyňa jednoznačne nepreukázala, a preto nie je zrejmé, že žalovaná pri uzatváraní
úverovej zmluvy so žalobkyňou konala úmyselne, keď do zmluvy RPMN neuviedla s cieľom bezdôvodne
sa obohatiť na jej úkor.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa zrušenia rozsudku
v celom rozsahu a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila ust. § 205 ods.
2 písm. a/, d/, f/ OSP. Uviedla, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Zároveň nepovažovala za
dostatočnezdôvodnenérozhodnutievtomsmere,žežalovanánekonalaúmyselne.Akojedinýargument
použil súd na podporu svojho záveru, že žalovaná by sa vystavila svojim konaním do rizika. Tento

záver je spochybniteľný a nelogický. Zároveň poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a
iných všeobecných súdov. Žalovaná zneužila svoje silnejšie postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi
pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv a prijímaní plnenia, na ktoré nemala nárok. Spravidla uzatvára
iba imperfektné zmluvy, na základe ktorých prijíma plnenie bez právneho nároku. Konanie žalovanej
je vopred premyslené z hľadiska pomeru rizika voči dosiahnutému zisku a ekonomicky výhodné.

Žalobkyňa považuje konanie žalovanej za úmyselné, a preto na daný právny spor je nutné aplikovať
ustanoveniaObčianskehozákonníkao10-ročnejpremlčacejdobevprípadeúmyselnéhobezdôvodného
obohatenia. I keď boli už známe viaceré rozhodnutia súdov, v ktorých bolo konštatované porušenie
zákona neuvedením obligatórnych údajov v zmluvách o úvere žalovanej, žalovaná svoje zmluvy nedáva
do súladu so zákonom a neuvádza podstatné údaje, pri absencii ktorých sú také zmluvy bezúročné
a bezpoplatkové a zároveň v nich požaduje odplatu v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Aj to

preukazuje úmysel žalovanej sa obohacovať v rozpore so zákonom na úkor spotrebiteľov, spoliehajúc
sa na ich pasivitu a právne nevedomie pri ochrane svojich práv.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť
majúc za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniamavecsprávneprávneposúdil.Vpriebehukonanianedošlokpreukázaniuúmyselnéhokonania
na jej strane. Nárok žalobkyne je premlčaný nielen v subjektívnej lehote, ale aj zákonnej 3-ročnej lehote,
ktorá márne uplynula 14. 02. 2010.

KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§10ods.1OSP),pozistení,žeodvolaniebolopodanéúčastníkom

konaniaavzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňanáležitosti
§ 205 a nasl. OSP, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a konanie ktoré mu predchádzalo, byť
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 OSP), s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156
ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Preto napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetom konania bola žaloba žalobkyne voči žalovanej o zaplatenie 424,90 eura s 8,25% ročným
úrokom z omeškania od 07. 02. 2014 do zaplatenia z titulu plnenia na základe zmluvy o úvere č.
4092522 uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 27. 03. 2006, ktorou došlo k poskytnutiu finančných

prostriedkov žalobkyne vo výške 531,10 eura.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101-
§110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by
právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou
premlčania. Účelom inštitútu premlčania je na jednej strane viesť oprávneného (veriteľa) k tomu, aby

v prípade nesplnenia záväzku povinným (dlžníkom) zbytočne neodkladal uplatnenie svojho práva, na
druhej strane poskytnúť dlžníkovi nástroj na obranu proti veriteľovi, ktorý svoje právo neuplatnil v
ustanovenej lehote. Premlčacou dobou sa rozumie doba, v ktorej musí byt' vykonané právo, aby nedošlok jeho premlčaniu. Vznesenie tejto námietky nemá za následok zánik samotného práva; dlžníkom účinne
vznesená námietka premlčania bráni súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva.

V dôsledku vznesenej námietky premlčania žalovanou, sa odvolací súd pred hmotnoprávnym
posúdením merita veci musel zaoberať otázkou možného premlčania žalobkyninho nároku(§ 100 ods. 1
OZ). V prejednávanej veci bolo preto nutné vysporiadať sa s otázkou okamihu vzniku nároku žalobkyne
na zaplatenie žalovanej sumy.

Záver súdu prvého stupňa o tom, že uplatnené právo žalobkyni je právom na vydanie bezdôvodného
obohatenia, odvolací súd považoval za správny. Keďže žalovaná v priebehu konania vzniesla námietku
premlčania, súd prvého stupňa sa s ňou správne vysporiadal v zmysle § 100 ods. 1 tretej vety OZ, podľa
ktorého právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110); na
premlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníkaaaksadlžníkpremlčaniadovolá,nemožnopremlčané
právo veriteľovi priznať. Premlčacie lehoty pri uplatnení práva z bezdôvodného obohatenia sú upravené

v ust. § 107 prvej a druhej vety OZ.

Právonavydaniezískanéhobezdôvodnéhoobohateniasamôžepremlčaťtakvsubjektívnejdobe,akoaj
v objektívnej dobe. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie
získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

Začiatokplynutiapremlčacíchdôbjeurčenýokamihom,keďdošlokzískaniubezdôvodnéhoobohatenia,
t.j. kedy ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie. Subjektívna premlčacia doba môže začať plynúť najskôr od začiatku objektívnej premlčacej
doby. V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď
bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel, či už priamy alebo nepriamy, musí smerovať

k bezdôvodnému obohacovaniu sa, a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Ak
nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba,
a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil; zodpovednosť za
bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej
lehoty je stanovený odlišne a na sebe nezávislý je aj priebeh plynutia ako aj ich skončenie. Pre začiatok

plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne
dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho
úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia
objektívnej premlčacej doby, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne
došlo.Vprípadeabsolútneneplatnéhoprávnehoúkonu,bezdôvodnéobohatenie,získanéztohtoúkonu,

vzniká od samého vzniku právneho úkonu.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že v prípade práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna
premlčacia doba. Jej začiatok je upravený odlišne s tým, že tieto dve premlčacie doby začínajú,

plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je kratšia - dvojročná, objektívna
premlčacia doba je buď trojročná v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti
alebo desaťročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru odvolacieho súdu v
posudzovanom prípade je rozhodujúcou otázka, kedy začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia
doba. Za rozhodujúci pre začiatok jej plynutia treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom

prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohatenia a kto ho získa. Nie
je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. V danom
prípade teda nie je podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa žalobkyňa pri riadnej starostlivosti musela
alebomohladozvedieť,ženajejúkordošlokvznikubezdôvodnéhoobohatenia,alejerozhodujúce,kedy
sa o tejto okolnosti skutočne dozvedela. V danom prípade tak pri posudzovaní vedomosti žalobkyne

o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom v prospech koho k obohatenie došlo, treba z hľadiska §
107 ods. 1 OZ vychádzať zo dňa (dní), kedy žalobkyňa splatila žalovanej úver, z ktorého požadovala
vydanie bezdôvodného obohatenia pozostávajúceho zo splatených úrokov a poplatkov, a to bez ohľadu
na skutočnosť, či žalobkyňa skutočne vedela o prípadnej neplatnosti zmluvy o úvere v časti poplatkov
a úrokov a o tom, že sa bezdôvodne obohacuje žalovaná.

Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel k záveru, že k bezdôvodnému obohatenie došlo
dňom 14. 02. 2007, ktorým dňom žalobkyňa splatila predmetný úver. Následne z toho vyplýva, že
subjektívna dvojročná premlčacia doba uplynula dňom 14. 02. 2009. Žalobkyňa si uplatnila svoj nárokžaloboupodanounasúddňa17.02.2014,tedapouplynutítaksubjektívnejakoajobjektívnejpremlčacej
lehoty.

Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval prvostupňový rozsudok vo výroku za vecne správny.
Námietku žalobkyne popísanú v odvolaní a týkajúcu sa toho, že premlčacia doba je v tomto prípade až
10-ročná z dôvodu, že ide o úmyselné konanie žalovanej, odvolací súd neakceptoval. Pokiaľ žalobkyňa
v konaní tvrdila, že na strane žalovanej ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, bola povinná na
preukázanie tohto jej tvrdenia označiť alebo doložiť relevantný dôkaz. Uvedené úmyselné konanie

žalovanej však žalobkyňa ničím nepreukázal, čím neuniesla dôkazné bremeno tohto je tvrdenia.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok vo veci samej i vo výroku o trovách
konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná. Podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP by mala právo
na náhradu trov vynaložených v tomto štádiu konania. No keďže jej žiadne trovy nevznikli, odvolací súd

rozhodol, že sa jej ich náhradu nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.