Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 17, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/254/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215997
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6712215997.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Bratislava 813 11, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.09.2012 boli tunajšiemu súdu doručené žaloby proti Slovenskej republike, ktorými sa žalobca
domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym
úradným postupom tunajšieho súdu, pretože súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom
stanovenej lehote a zároveň rozhodol bez splnenia zákonných podmienok.

Nakoľko sa jedná o totožných účastníkov a rovnaký predmet konania, súd konania vedené pod sp.
zn. 6C/254/2012, 6C/282/2012, 6C/283/2012, 6C/284/2012, 6C/285/2012, 6C/288/2012, 6C/289/2012,
6C/290/2012, 6C/291/2012, 6C/292/2012 a 17C/148/2012 spojil na spoločné konanie Uznesením č. k.
6C/254/2012-16 zo dňa 12.02.2013 do jedného konania vedeného pod spisovou značkou 6C/254/2012.

Vo všetkých jedenástich prípadoch žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že ako osoba oprávnená
podal u zvoleného exekútora návrh na vykonanie exekúcie, pričom súd napriek tomu, že predmetná
vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a
rozhodnutiu, súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po uplynutí zákonom stanovenej doby. Exekučný súd navyše svojím nelegálnym postupom vykonal
opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny, a to bez splnenia zákonných
podmienok na takýto postup, čím formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v
právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a povinným a tým vytvoril stav zakladajúci reálnu
nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva.

V konaní začatom pod sp. zn. 6C/254/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 125 Eur a
titulom nemajetkovej ujmy sumu 381,71 Eur.

Podľa žaloby žalobca, ako oprávnený subjekt, navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu proti povinnému A.Á. D., nar. XX.XX.XXXX. Vec bola vedená súdnym

exekútorom pod spisovou značkou EX 1462/2011. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie až dňa 19.08.2011 uznesením, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol (konanie
začalo dňa 24.01.2011). Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu mala žalobcovi
vzniknúť majetková škoda vo výške 125 Eur, ktorá mala pozostávať z nákladov vynaložených na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo
výške 70 Eur, nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40 Eur, nákladov
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 Eur.. Žalobca
si súčasne uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 381,71 Eur, ktorú odôvodnil tým, že samotné
konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Vzniknutú ujmu žalobca odôvodnil tým, že nesprávnym úradným postupom došlo
k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávky. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu 381,71
Eur. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55Eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu.

V konaní začatom pod sp. zn. 6C/285/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 125 Eur,
ktorá mala pozostávať z nákladov vynaložených na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 Eur, nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40 Eur, nákladov na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 532,92
Eur Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55Eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu. Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne
v konaní 6C/254/2012. Žalobca podal dňa 22.11.2010 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému O.
A., nar. XX.XX.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 09.07.2011, a to
rozhodnutím, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške
125 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 532,92 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v
konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/254/2012.

V konaní začatom pod sp. zn. 6C/284/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 125 Eur,
ktorá mala pozostávať z nákladov vynaložených na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 Eur, nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40 Eur, nákladov na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 435,18
Eur Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55Eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu. Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne
v konaní 6C/254/2012. Žalobca podal dňa 14.07.2011 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému O.
Z., nar. XX.XX.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 06.03.2012, a to
rozhodnutím, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške
125 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 435,18 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v
konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/254/2012.

V konaní začatom pod sp. zn. 6C/283/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 125 Eur,
ktorá mala pozostávať z nákladov vynaložených na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 Eur, nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40 Eur, nákladov na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a

kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 617,74
Eur Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55Eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu. Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne
v konaní 6C/254/2012. Žalobca podal dňa 07.10.2010 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému A.
D., nar. XX.XX.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 07.09.2011, a to
rozhodnutím, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške
125 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 617,74 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v
konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/254/2012.

V konaní začatom pod sp. zn. 6C/282/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 125 Eur,
ktorá mala pozostávať z nákladov vynaložených na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 Eur, nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40 Eur, nákladov na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 322,70
Eur Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55Eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu. Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne
v konaní 6C/254/2012. Žalobca podal dňa 04.08.2010 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému U.
G., nar. XX.XX.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 26.01.2011, a to
rozhodnutím, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške
125 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 322,70 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v
konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/254/2012.

V konaní začatom pod sp. zn. 6C/288/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 125 Eur,
ktorá mala pozostávať z nákladov vynaložených na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 Eur, nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40 Eur, nákladov na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 514,48
Eur Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55Eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu. Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne
v konaní 6C/254/2012. Žalobca podal dňa 25.05.2011 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému D.
D., nar. XX.XX.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 28.02.2012, a to
rozhodnutím, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške
125 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 514,48 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v
konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/254/2012.

V konaní začatom pod sp. zn. 6C/289/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 125 Eur,
ktorá mala pozostávať z nákladov vynaložených na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 Eur, nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40 Eur, nákladov na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 372,49
Eur Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55Eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu. Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne
v konaní 6C/254/2012. Žalobca podal dňa 31.05.2011 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému O.
D., nar. XX.XX.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 19.12.2011, a to
rozhodnutím, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške
125 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 372,49 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v
konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/254/2012.

V konaní začatom pod sp. zn. 6C/290/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 125 Eur,
ktorá mala pozostávať z nákladov vynaložených na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 Eur, nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40 Eur, nákladov na administratívne spracovanie textov

urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 376,18
Eur Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55Eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu. Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne
v konaní 6C/254/2012. Žalobca podal dňa 20.09.2010 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
A. Š., nar. XX.XX.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 12.04.2011, a to
rozhodnutím, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške
125 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 376,18 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v
konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/254/2012.

V konaní začatom pod sp. zn. 6C/291/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 125 Eur,
ktorá mala pozostávať z nákladov vynaložených na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 Eur, nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40 Eur, nákladov na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 409,37
Eur Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55Eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu. Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne
v konaní 6C/254/2012. Žalobca podal dňa 30.03.2011 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
C. I., nar. XX.XX.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 07.11.2011, a to
rozhodnutím, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške
125 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 409,37 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v
konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/254/2012.

V konaní začatom pod sp. zn. 6C/292/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 125 Eur,
ktorá mala pozostávať z nákladov vynaložených na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 Eur, nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40 Eur, nákladov na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 453,62
Eur Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55Eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu. Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne
v konaní 6C/254/2012. Žalobca podal dňa 03.05.2011 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému O.
G., nar. XX.XX.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 04.01.2012, a to
rozhodnutím, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške
125 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 453,62 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v
konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/254/2012.

V konaní začatom pod sp. zn. 17C/148/2012 žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 125 Eur,
ktorá mala pozostávať z nákladov vynaložených na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 Eur, nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40 Eur, nákladov na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 818,74
Eur Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55Eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu. Odôvodnenie žaloby bolo totožné s odôvodnením žaloby podanej pôvodne
v konaní 6C/254/2012. Žalobca podal dňa 29.05.2009 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému I.
K., nar. XX.XX.XXXX. Exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 16.08.2010, a to
rozhodnutím, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobcovi tak mal spôsobiť škodu vo výške
125 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 818,74 Eur, ktorá bola vypočítaná rovnakým spôsobom ako v
konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C/254/2012.

Žalovaný sa k žalobám vyjadril písomne podaniami zo dňa 12. 07. 2013. Žalovaný poukázal na
všeobecné podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci:

1) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2) vznik škody,
3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Podľa žalovaného nie
je jasný predovšetkým titul nároku na náhradu škody. Žalobca namieta „nezákonné konania“ v podobe
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov. Žalobca uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia.

Pokiaľ ide o namietané prieťahy v konaní, žalovaný poukazuje na to, že lehota 15 dní na poverenie
exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku.
Ako ukázala súdna prax, lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok. Žalovaný má navyše za to, že zo samotnej dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, lehota 15 dní sa nevzťahuje na rozhodnutie na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia. V zmysle judikatúry Najvyššieho ako aj Ústavného súdu vnútroštátny súd
má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu a
platnosť rozhodcovskej doložky.

Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, žalovaný má za to, že žalobca nevyužil zákonné prostriedky
pre odstránenie prieťahov v konaní. Žalobca za kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie považuje
„žiadosť o informáciu o stave konania“. Takýto úkon podľa názoru žalovaného nie je možné považovať
za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (účinnom od 01. 01.2013) pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorý Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a
11. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Žalovaný
poukazuje na to, že žalobca podal prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
dňa 23.04.2012 Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby
vo veci, žalovaný má za to, že ide o predčasné uplatnený nárok na súde.

Žalobca nepreukázal, že podal sťažnosť na prieťahy v konaní, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia
sťažnosti, ani existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ani právoplatné
rozhodnutie ESĽP, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov mal žalovaný za to,
že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.

K namietanému nesprávnemu úradnému postupu súdu, spočívajúcemu v zamietnutiu žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, žalovaný uvádza, že takto formulovaný postup
nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zákona č. 514/2003 Z.z . V zmysle § 6 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, nakoľko nezákonnosť nebola konštatovaná príslušným orgánom. K námietke žalobcu,
že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na
zaplatenie dlhu, žalovaný uvádza, že v zmysle Uznesenia ústavného súdu SR z 3.marca 2011, č. k. IV.
ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. Októbra 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, uznesenia
Najvyššieho súdu SR z 26.septembra 2011 sp. zn. 3 Cdo/11/2010 a uznesenia Najvyššieho súdu SR
z 29.marca 2011 sp. zn. 5Cdo/291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho podľa vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol
prípadne nekalou doložkou viazaný.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade materiálnej škody vo výške 125 Eur žalovaný uviedol, že pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je o. i. nevyhnutné preukázať
existenciu škody a jej výšku. Žalobca ale nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje,
žalovaný považoval za hypotetické. K tomuto názorovému presvedčeniu žalovaného viedla skutočnosť,
že žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je trvalé zmenšenie
majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech, resp. nerozmnoženie majetku
poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti s ohľadom na pravidelný
beh vecí.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Je pravdou, že žalobca poukazuje na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval o poskytnutí
finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Poskytovanie finančnej satisfakcie však nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Nie je preto možné vychádzať
z paušálnej sumy 660 Eur, ktorá by mala byť priznaná za každý rok prieťahov. Ústavný súd Slovenskej
republiky vo svojej rozhodovacej činnosti prihliadal aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave
alebo nie. Pokiaľ však žalobca takýto prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada
nemajetkovej ujmy podľa vybratých nálezov Ústavného súdu SR, keď predseda príslušného súdu nemal
ani len teoretickú možnosť prípadnú nápravu zjednať. Ďalej treba zdôrazniť, že vznik nemajetkovej ujmy
u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú právne bezvýznamné v predmetnom konaní, pretože náhradu
škody a nemajetkovej ujmy si uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba (bližšie pozri rozsudok NS ČR
sp. zn. 30Cdo 675/2011).

V neposlednom rade nie je možné nespomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k
nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a
povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s jeho aktivitou vytvorené. V posledných rokoch všetky
zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne
známa notorieta, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu
spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok v titulu spotrebiteľských úverov je
predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisov vedených tunajším súdom v
dotknutých konaniach a zistil tento skutkový stav:

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 20Er/126/2011 podal dňa 24.1.2011 žalobca ako
oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému A. D.,
nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 10084/10 zo dňa
26.10.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 14.02.2011. Okresný súd uznesením č. k. 20Er/126/2011-10
zo dňa 19.05.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 27Er/37/2011 podal dňa 22.11.2010 žalobca ako
oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej O. A.,
nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 08174/10 zo dňa
21.09.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 17.01.2011. Okresný súd uznesením č. k. 27Er/37/2011-10
zo dňa 19.05.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
20.09.2011.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 24Er/785/2011 podal dňa 14.07.2011 žalobca ako
oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému F. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 04611/11 zo dňa
17.06.2011. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 07.09.2011. Okresný súd uznesením č. k. 24Er/785/2011-9
zo dňa 02.11.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
04.07.2013.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 27Er/1270/2010 podal dňa 07.10.2010 žalobca ako
oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému A. D.,
nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 07040/10 zo dňa
19.08.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 09.12.2010. Okresný súd uznesením č. k. 27Er/1270/2010-14
zo dňa 20.05.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
01.09.2011.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 25Er/827/2010 podal dňa 04.08.2010 žalobca ako
oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému U. G.,
nar. XX.XX.XXXX a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 03713/10 zo dňa
13.05.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 14.10.2010. Okresný súd uznesením č. k. 25Er/827/2010-9
zo dňa 22.10.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
12.01.2011.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 20Er/523/2011 podal dňa 25.05.2011 žalobca ako
oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému D. D.,
nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 01424/11 zo dňa
30.03.2011. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 28.07.2011. Okresný súd uznesením č. k. 20Er/523/2011-10
zo dňa 28.07.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
06.03.2012.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 20Er/553/2011 podal dňa 31.05.2011 žalobca ako
oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému O. D.,

nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 01234/11 zo dňa
25.03.2011. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 05.08.2011. Okresný súd uznesením č. k. 20Er/553/2011-10
zo dňa 18.08.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 21Er/1730/2010 podal dňa 20.09.2010 žalobca ako
oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému A. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn.. SR 06374/10 zo dňa
23.07.2010 . Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 13.10.2010. Okresný súd uznesením č. k. 21Er/1730/2010-16
zo dňa 02.03.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol.
V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 21Er/390/2011 podal dňa 30.03.2011 žalobca ako
oprávnený subjekt u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému C. I., nar.
XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 13460/10 zo dňa
27.01.2011. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 21.04.2011. Okresný súd uznesením č. k. 21Er/390/2011-10
zo dňa 20.06.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
11.11.2011.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 26Er/297/2011 podal dňa 03.05.2011 žalobca ako
oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej O. G., nar.
XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. 15168/10 zo dňa 23.02.2011.
Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
ktorá bola súdu doručená dňa 24.06.2011. Okresný súd uznesením č. k. 26Er/297/2011-10 zo dňa
28.06.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol.

V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 27Er/353/2009 podal dňa 29.05.2009 žalobca ako
oprávnený subjekt dňa u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému I. K.,
nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 09306/08 zo dňa
03.10.2008. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 15.06.2009. Okresný súd uznesením č. k. 27Er/353/2019-20
zo dňa 19.02.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
10.12.2010.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 citovaného zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona v znení platnom v čase vydania poverenia a v čase začatia konania,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

V § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého
preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd
má povinnosť predovšetkým pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené
formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Súd konštatuje, že dĺžka exekučného konania
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania poverenia absolútne nie je
takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.

S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie súd žalobu žalobcu
vo veci pôvodného žalobného návrhu s pridelenou sp. zn. 6C/254/2012, ale aj vo veci ostatných
žalobných návrhov, ktoré boli pôvodne zapísané pod sp. zn., 6C/254/2012, 6C/282/2012, 6C/283/2012,
6C/284/2012, 6C/285/2012, 6C/288/2012, 6C/289/2012, 6C/290/2012, 6C/291/2012, 6C/292/2012 a
17C/148/2012, zamietol ako neodôvodnenú a neopodstatnenú.

Súd konštatuje, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia súdu až do času vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ani v jednom
prípade absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

A napokon, pokiaľ ide o uplatnenú náhradu majetkovej škody a nemateriálnej ujmy, žalobca vznik a
výšku majetkovej škody a nemateriálnej ujmy, ktorá mu podľa jeho tvrdení mala vzniknúť v konaní
nepreukázal žiadnym dôkazom, a teda neuniesol dôkazné bremeno, ktorého mu z jeho procesného
postavenia vyplývalo.

Súd mal na základe vyššie uvedeného za to, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie základných
zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003
Z. z., a preto považoval žalobu za právne neopodstatnenú a neodôvodnenú.

V zmysle zásady úspechu účastníka v konaní podľa § 142 ods. 1 O.s.p. žalovanému náležalo právo
na náhradu vzniknutých trov konania. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovaný
v prípade úspechu túto nepožadoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).