Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, April 13, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/386/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813206310
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8813206310.7

Rozhodnutie

OkresnýsúdVranovnadTopľousamosudkyňouJUDr.AndreouZolotovouvprávnejvecižalobcu:Allianz
-Slovenskápoisťovňa,a.s.sosídlomDostojevskéhoradč.4,Bratislava,IČO:00151700protižalovanej:
V. K., N.. XX.XX.XXXX, A. Š. XXX/X, B. zastúpená JUDr. Ivanom Jurčišinom advokátom, AK Mlynská
26, Košice o zaplatenie 305,52 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 885,02 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ivana Jurčišina a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej zaplatiť

mu sumu 305,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 05.06.2013 do zaplatenia
ako aj nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel s poisteným Q. A., A. Š. XXX/X, B.
poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX - poistenie môj domov, pre prípad poškodenia alebo zničenia veci
živelnou udalosťou, pre prípad krádeže, ako aj poistenie zodpovednosti za škodu. Na základe tejto
poistnejzmluvybolžalobcapovinnýposkytnúťvdojednanomrozsahupoistnéplnenievprípadezmluvne
predpokladanej poistnej udalosti. Dňa 30.08.2011 bola jeho poistenému zo strany žalovanej spôsobená

škodatak,ževuvedenýdeňvdôsledkunadmernéhohlukuvbyteoposchodievyššiedošlokpoškodeniu
stropu jeho bytu tak, že vznikla prasklina o veľkosti 2,5 m odkiaľ vypadala omietka a tiež aj k poškodeniu
lustra z ktorého vypadli sklenené súčastí na televízor a poškodili obrazovku televízora zn. Orava. V
dôsledku tejto udalosti došlo u ich poisteného ku škode na majetku, ktorá bola vyčíslená žalobcom na
mieste samom. Celkove žalobca poistenej vyplatili z vyššie uvedenej poistnej udalosti poistné plnenie
vo výške 305,52 eur tak, že žalobca poskytol poškodenému dňa 22.06.2012 zálohu vo výške 186,62

eur a dňa 11.07.2012 doplatok vo výške 118,90 eur. Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenia § 415,
420, 813 ods. 1, 442 ods. 1 Obč. zákonníka. Z uvedeného dôvodu si preto žalobca uplatňuje úhradu
skočnej škody, ktorá bola vyčíslená vo výške 305,52 eur. Žalovaná do dnešného dňa vyššie uvedený
obnos vo výške 305,52 neuhradila. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 517, § 517 ods. 2 Obč. zákonníka
a ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Zb. Vychádzajúc z popísaného skutkového stavu si žalobca
uplatňujem mimo istiny aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % počnúc dňom podania žaloby, kedy sa

žalovaná dostala do omeškania.

V predmetnej právnej veci súd dňa 24.06.2013 vydal platobný rozkaz ktorým žalobe vyhovel. Proti
uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor v ktorom uviedla, že sa v danom prípade
jedná o podvod zo strany suseda Q. A.. K takejto udalosti vôbec nedošlo o čom svedčí aj vyjadrenie OR
PZ vo M. N. C. zo dňa 23.08.2012, č. KRP-SI-220-001/2012, ktorý zaslala v prílohe. Taktiež v doloženej

dokumentácií je veľa nezrovnalosti, čo sa týka priebehu a času, dňa a taktiež údajne doloženým
svedectvomašetrenímpolície,ktorédodnesnevidelaaaninebolootominformovaná.Ďalejkuviedla,žev uvedenom časovom rozmedzí sa v byte nenachádzali. Všetci boli u jej rodičov, kde sa často zdržiavajú.
V uvedenom čase u rodičov pripravovali veľkonočné jedlá a vykonávali práce spojené s prípravou Veľkej
noci. Domov sa vrátili až vo večerných hodinách. Údajná poistná udalosť sa mala stať v dopoludňajších

hodinách. Večer po príchode domov a ani v nasledujúce dni zo strany suseda nebola upovedomená o
žiadnej príhode, alebo škode, ktorá by sa mala stať v jeho byte. O celej záležitosti sa dozvedela až z listu
poisťovne Allianz zo dňa 22.06.2012, na ktorý okamžite reagovala. Podľa jej názoru bola daná poistná
udalosť vykonštruovaná, nakoľko ak logický rozmýšľa pri takejto škode u suseda by musela mať škodu
aj ona na svojej plávajúcej podlahe, po ktorej údajne mali skákať a búchať. Nie je jej jasné ako mohol

prasknúť strop, ktorý možno neodolá zemetraseniu, ale nie obyčajnému chodeniu po byte. Zo strany
suseda Q. A.S. sa jedná už o viacero takýchto neopodstatnených vymyslených poistných udalosti, ktoré
si uplatnil v poisťovni, napr. vytopenie chladničkou 08.12.2011, ktoré sa taktiež nestalo.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobu, listinnými dôkazmi a to hlásením o škodovej
udalosti zo dňa 10.04.2012 potvrdením o poistení na čl. 5, výpočtom poistného plnenia z 5 júna 2013,

výpisom z účtu žalobcu, správami o pobyte žalovanej, odporom proti vydanému platobnému rozkazu
vrátane príloh a to výzvou na prešetrenie prípadu, listom OR PZ zo dňa 23.08.2012, vyjadrením
žalovanej zo dňa 24.09.2014 vrátane príloh na č. 30 až 58, podaním sťažnosti na prešetrenie poistnej
udalosti z 23.05.2013, oznámením o výsledku prešetrenia z 29.07.2013, odpoveďou žalobcu zo dňa
23.11.2012, 29.04.2013, záznamom KRPZ o spolupráci z 05.10.2012, oznámením KR PZ o výsledku

prešetrenia zo dňa 04.12.2012, listom žalobcu zo dňa 18.10.2012, žiadosťou o prešetrenie prípadu
z 29.10.2012, sťažnosťou na postup poisťovne z 09.11.2012, listom žalobcu zo dňa 07.09.2012,
dodatkom k sťažnosti z 11.09.2012, čestnými prehláseniami, potvrdením o podaní oznámenia z
12.09.2014, upovedomením OO PZ zo dňa 01.10.2012, z 03.09.2012, potvrdením o podaní oznámenia
o priestupku z 16.08.2012, listom žalobcu zo dňa 02.08.2012, sťažnosťou žalovanej z 16.08.2012,

oznámení OR PZ zo dňa 23.08.2012, listom žalobcu zo dňa 11.07.2012, žiadosťou žalovanej o
opätovne prešetrenie z 19.07.2012, listom žalobcu z 22.06.2012, výzvou žalovanej na prešetrenie
veci z 28.06.2012/, vyjadrením žalobcu zo dňa 07.10.2013, zápisom z ohliadky a prejednania
škody, čestným prehlásením P. R. a P. R. z 14.11.2013, vyjadrením právneho zástupcu žalovanej
z 03.12.2013, fotodokumentáciou na čl. 88-89 a fotodokumentáciou nach. sa v prílohovej obálke,

vyjadrením právneho zástupcu žalovanej zo dňa 16.09.2014 vrátane dokladu o zdravotnom stave,
vyjadrením Q. A. z 08.10.2014, úradným záznamom na čl.113, 116, vyjadrením právneho zástupcu
žalovanej zo dňa 03.02.2015, vyjadrením žalobcu zo dňa 04.02.2015, priestupkovým spisom ORP-
P-18/VT-2013, ORPZ-VT-OOP3-79/2014-P, ORPZ -VT-OPP3-78/2014-P, ORPZ-VT-OPP3-225/2013-
P, ORPZ-VT-OPP3-228/2013-P, ORPZ-VT-OPP3-229/2013-P, ORPZ-VT -OPP-312/2013-P, ORPZ-

P-626/VT-2012, ORP-P-673úVT-2012, ORP-87/JP-VT-2009, výsluchom účastníkov konania a svedkov
a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:

Z hlásenia škodovej udalosti hláseného cez internet dňa 10.04.2012 vyplýva, že Q. A. nahlásil u žalobcu
škodovú udalosť, ktorá sa mala stať dňa 05.04.2012 o 10.00 hod. na ulici Š. XXX/X, B. s tým, že škoda

bola hlásená polícii. Ako príčinu vzniku a popis priebehu škody uviedol, že dňa 05.04.2012 o 10:00 hod.
susedia bývajúci nad nimi v byte nevie čo robili, ale buchot bol taký silný, že im v byte začali padať skla z
lustra, ktoré sa rozbili a následne rozbili sklo na konferenčnom stolíku. Poškodená je aj obrazovka na TV
prijímači ako aj linoleum na podlahe. V čase, keď sa to dialo, jeho manželka a syn išli k dverám susedy,
kde sa to odohrávalo a pri klopaní na dvere im nikto neotváral. V poobedňajších hodinách na chodbe v

bytovej jednotke upozornil susedu dotyčného bytu, kde sa to dialo, ktorá v zapätí všetko poprela, aj keď
podľa slov jeho manželky a syna nebola v čase doma, čo následne aj sama povedala za prítomnosti
jeho a jeho manželky. Škoda bola na PZ v Sačurove ohlásená iba ústne, nakoľko písomné vyjadrenie k
hláseniu škody môže dostať až po obhliadke, ktorá sa má po vyjadrení príslušníka PZ uskutočniť dnes
v poobedňajších hodinách náčelníkom PZ v Sačurove. Zaslal aj fotodokumentáciu, pokiaľ to bude touto

formou možné.

Z výpočtu poistného plnenia z 5 júna 2013 vyplýva, že jeho výška bola žalobcom vyčíslená na sumu
305,52 eur. Išlo o poškodenie TV Sencor ( suma 90 eur), stolíka ( 70 eur ) a lustra ( 48,90 eur ). Oprava
stála 96,62 eur. Vyplatená záloha bola vo výške 186,62 eur. Na výplatu ostala ešte suma 118,90 eur.

Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 22.06.2012 bola vyplatená suma 186,62 eur na účet
poškodeného a dňa 11.07.2012 suma 118,90 eur.Z vyjadrenia OO PZ zo dňa 23.08.2012 vyplýva, že ohľadom skutku ku ktorému došlo dňa 05.04.2012
týkajúceho sa prasknutia lustra v byte P. A.P. nebolo zistené protiprávne konanie a vec bola odložená
add acta.

Z písomností a to rukou písaných žalovanou vyplýva, že opakovane žiadala žalobcu ako aj políciu o
prešetrenie predmetnej udalosti.

Z písomného vyjadrenia žalovanej zo dňa 24.09.2014 vyplýva, že ide vykonštruovanú poistnú udalosť.

Z listu Ministerstva vnútra SR zo dňa 29.07.2013 vyplýva, že oznámenie P. A. zo dňa 27.05.2012
týkajúce sa udalosti zo dňa 05.04.2012 bolo na obvodnom oddelení vybavované pod č. PRPZ-VT-
OPP3-129/2012 neskôr pod č. ORP-P-18/VT-2013. Z listu ďalej vyplýva, že na základe vykonaného
prešetrenia bolo zistené, že objasňovanie veci oznámenej P. A. dňa 27.05.2012 nebolo vykonané
v súlade s § 58 ods. 1 písm. a), b) zákona o priestupkoch, pričom odôvodnenie odloženia veci

uvedené v zázname, upovedomení zo dňa 06.06.2012 adresovanom P. A. ako aj v správe - relácií pre
Allianz - Slovenskú poisťovňu, a. s. zo dňa 07.06.2012 evidovanej pod č. ORPZ-VT-OPP3-968/2012
nezodpovedá v plnom rozsahu vykonaným úkonom objasňovania a teda pri ich spracovaní nebolo
postupované riadne, čím bolo postupované v rozpore s§ 48 ods. 3, písm. a), b) zákona č. 73/1998 Z.
z. o štátnej službe príslušníkom PZ, SIS, ZVJS SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

Na základe uvedeného v zmysle § 20 ods. 1 zákona o sťažnostiach oznamujú, že sťažnosť bola
po prešetrení vyhodnotená ako opodstatnená, pričom vedúcemu orgánu verejnej správy, v ktorom sa
sťažnosť prešetrovala - riaditeľovi Krajského riaditeľstva PZ v Prešove boli uložené povinnosti podľa § 19
ods. 1, písm. i) citovaného zákona. Týmto považujú toto podanie zo stany sekcie kontroly a inšpekčnej
služby MV SR za vybavené.

Zlistužalobcuadresovanéhožalovanejzodňa23.11.2012vyplýva,žeSlovenskáasociáciapoisťovniich
požiadala listom z 13.11.2012 o zaujatie stanoviska k jej sťažnosti na postup ich spoločnosti pri riešení
poistnej udalosti a vymáhaniu regresnej pohľadávky. Prešetrili opätovne celý spisový materiál a zaslali
jej ich vyjadrenie. V ich predchádzajúcich listoch jej uviedli argumenty na základe ktorých postupovali.

Poškodenýimnahlásilvznikškodynajehomajetku.Ichpracovníkvykonalobhliadkuškody.Priobhliadke
sa vznik škody na jeho majetku preukázal a preukázal sa aj rozsah vzniknutej škody. Ich poistený
im uviedol, že škoda vznikla v dôsledku buchotu v jej byte. Ich pracovník si danú skutočnosť chcel
overiť priamo od nej a obhliadkou jej bytu. Dvere mu však neotvárali a nereagovala ani na jeho odkaz,
ktorý jej zanechal. Po posúdení všetkých podkladov ako aj technickej prijateľnosti vzniku škody môžu

konštatovať, že nimi uplatnená regresná pohľadávka voči nej je oprávnená. K jej sťažnosti im opätovne
neuviedla a ani nepredložila žiadne skutočnosti, ktorý by mohli mať vplyv na zmenu ich rozhodnutia.
Naďalej trvajú na výške regresnej pohľadávky.

Z listu žalobcu zo dňa 18.10.2012 vyplýva, že ohliadka bytu, kde malo dňa 05.04.2012 dôjsť k škodovej

udalosti bola vykonaná dňa 12.04.2012, pričom pri nej poškodený predložil vlastnú fotodokumentáciu.

Z čestného prehlásenia P. R. zo dňa 11.09.2012 vyplýva, že menovaná prehlásila že žalovaná, jej dcéra
V. K. a aj jej vnuci bola dňa 05.04.2012 u nej návšteve ako obvykle.

Z čestného prehlásenia P. R. zo dňa 14.11.2013 vyplýva, že menovaný prehlásil, že žalovaná, jej dcéra
V. K. a jeho vnuci boli dňa 05.04.2012 u neho na návšteve od 8.30 do večerných hodín.

Zo zápisu z ohliadky vyplýva, že ohliadka bytu poškodeného Q. A. bola dňa 12.04.2012 a vykonal
ju zamestnanec žalobcu J.. J. S.. Z popisu podľa suseda vyplýva, že susedia bývajúci nad nimi v byte

robili taký buchot, že im v byte začali padať skla z lustra, padli na stôl, rozbili sa a rozbili aj sklo na
stole. Jedno zo skiel alebo jeho časť sa odrazila od stola a poškodila tv. obrazovku. V čase obhliadky
v ob. izbe v mieste uchytenia lustra prasknutý panel. Spoj v dĺ. 1,2 mb, na drev. lustri tri tieniace sklá
chýbajú, dve žiarovky rozbité (cenu lustra udáva 1.400,- Sk). Na Tv na obrazovke vybitá diera priemeru
7 mm. Na linoleu drobné trhliny dĺ. do 4 mm 2 ks - pod kobercom (málo viditeľné, bez nejakej materiálnej

škody). Škodu klient hlásil polícií, tí nerobili ani zápis nakoľko sa nejedná o trestný čin, nevzniklo to v
čase nočného kľudu. Na susedov klient podal viacero trestných oznámení (riešené aj v ASP). Klient má
z poškodenia vlastné foto - vybraná časť priložená k obhliadke.Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej zo dňa 03.12.2013 vyplýva, že žalovaná uplatnený regresný
nárok považuje v celom rozsahu sa nedôvodný a navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Žalovanej nebolo nijakým spôsobom preukázané porušenie preventívnej povinnosti podľa § 415 OZ a

teda v nadväznosti na to nemôže dôjsť ani k uplatneniu všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 OZ.
Rovnako nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi údajným protiprávnym konaním a vznikom
škody. Žalovaná zotrváva na svojom vyjadrení, že k uvedenej udalosti nemohlo dôjsť tak, ako je to
popísané v návrhu, keďže v daný deň, kedy malo k poistnej udalosti dôjsť, nezdržiavala sa so svojimi
synmi doma, ale bola na návšteve u svojich rodičov, pričom byt opustili už ráno a vrátili sa až vo

večerných hodinách. Toto svoje tvrdenie preukazuje žalovaná čestnými prehláseniami svojich rodičov,
ktoré sú prílohou tohto podania. Odhliadnuc od hore uvedeného považujú za dôležité poukázať na
tú skutočnosť, že pri šetrení udalosti nebola zo strany žalobcu vykonaná obhliadka bytu žalovanej k
preukázaniu, či došlo k opísanému poškodeniu a nebolo zisťované, či vzhľadom na technicko-stavebné
usporiadaniebytovaichzariadenímohlodôjsťkpoškodeniutak,akotouviedolpoistený.Sútohonázoru,
že nie je vôbec preukázané, či došlo ku takému protiprávnemu konaniu, ktoré malo za dôsledok vznik

škody a či v dôsledku nadmerného hluku mohlo dôjsť k takým poškodeniam, ako to opisuje žalobca,
a teda či existuje príčinná súvislosť medzi konaním a následkom a či aj v prípade preukázania takého
konania, t. j. nadmerného hluku, toto môže byť objektívne jedinou príčinou poškodenia. V prípade, že
žalobca nepreukáže hore uvedené skutočnosti, sú toho názoru, že je potrebné žalobu zamietnuť z
dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu. Naviac, v samotnom návrhu na vydanie

platobného rozkazu je uvedených niekoľko nezrovnalosti, na základe ktorých považujú žalobný návrh
za zmätočný. V návrhu na začatie konania sa uvádza, že k poistnej udalosti malo dôjsť dňa 30.08.2011,
no z prílohy k návrhu - hlásenie škodovej udalosti vyplýva, že k poistnej udalosti malo dôjsť dňa
05.04.2012 o 10:00 hod. V návrhu na začatie konania je ďalej uvedené, že v dôsledku poškodenia stropu
bytu poisteného došlo k poškodeniu lustra, z ktorého vypadli sklenené súčasti na televízor a poškodili

obrazovku televízora zn. Orava. V prílohe návrhu - výpočte poistného plnenia zo dňa 05.06.2013 je však
uvedený televízor zn. Sencor.

Z vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej zo dňa 03.02.2015 k priestupkovým spisom OO PZ VT, č.
ORP-P-18/VT-2013 súčasťou ktorého je aj odborné vyjadrenie č. 16/2014 zo dňa 27.02.2014 znalca J..

F. N. vyplýva, že so závermi znalca J.. F.Š. N. uvedeným v odbornom vyjadrení č. 16/2014 ako aj s
rozhodnutím OO PZ VT, ktorým bola vec týkajúca sa podozrenia zo spáchania priestupku proti majetku
podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vedená n a OO PZ VT pod č. ORP-P-18/
VT-2013 odložená, súhlasí v celom rozsahu. Z uvedených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že
poškodenie interiéru v byte p. P. A. mohlo byť spôsobené uvoľnením časti stropu -vysprávok styku dvoch

panelov,následneichpádomnalusteranáslednýmuvoľnenímsklenenýchtienidielsvietidlaaichpádom
na sklenenú dosku stola avšak toto uvoľnenie omietky nebolo priamo spôsobené skákaním a behaním
podozrivých,tedarodinnýchpríslušníkovžalovanej,resp.žalovanousamotnoualepoškodenímpanelov,
t. j. prasklinou medzi panelmi spôsobenou nerovnomernou dilatáciou panelov z dôvodu ich zmršťovania,
pričom prasklina medzi panelmi, vychádzajúc zo záverov odborného vyjadrenia, musela vzniknúť už

skôr.Sútohonázoru,ževykonanýmdokazovanímbolojednoznačnepreukázané,žezostranyžalovanej
nebol naplnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to protiprávne konanie, ktoré by
malo za následok vznik škody, náhradu ktorej si žalobca voči žalovanej uplatňuje v tomto konaní.

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 04.02.2015 vyplýva, že v súvislosti s výpoveďou žalovanej poukazujú na

tú časť výpovede v ktorej sa vyjadruje, či v inkriminovaný deň bola doma. Z výpovede na súdnom
pojednávaní dňa 04.12.2013 je zrejmé, že žalovaná nebola doma. Konkrétne na otázku súdu, či
vzhľadom na to, že k poistnej udalosti malo dôjsť dňa 05.04.2012, čo v uvedený deň robila, aby uviedla
s kým býva v spoločnej domácnosti uviedla: V spoločnej domácnosti bývam so svojimi dvoma synmi
vo veku 20 a 21 rokov. V uvedený deň 05.04.2012 som bola u mamy od rána aj s deťmi, obidvoma

synmi. Pamätám si to nakoľko mama v uvedený deň išla lepiť pirohy, mala sesternicu v nemocnici
a chcela ísť do Trebišova, odišla ju navštíviť a my sme boli doma u mamy. Na otázku súdu, či sa
vrátila do svojho bytu aspoň na nejaký krátky čas uviedla, že nie. Na strane druhej, zo záznamu
OO PZ VT (ORP-P-18/VT-2013 zo dňa 04.03.2014) vyplýva, že žalovaná uviedla, že nakoľko nikde
nerobí, tak preto bola dňa 05.04.2012 určite doma, jej chlapci určite nerobili v byte bodrel a nebehali

po byte. Z uvedeného plynie zrejmý rozpor vo výpovedi žalovanej, kde na jednej strane (výsluch na
pojednávaní) tvrdí, že určite doma nebola a bola s chlapcami celý deň u mamy a na strane druhej
(výsluch ORPZ M. N. C.) tvrdí, že bola určite v tento deň doma spolu s chlapcami. Z obidvoch výpovedí
je zrejmé, že žalovaná v jednom z nich nehovorila pravdu. V prípade, že by sa preukázalo, že žalovanábola v inkriminovaný deň doma, svedectvo svedkyne P. R. na pojednávaní dňa 05.11.2014 by bolo
možné tiež vyhodnotiť ako tendenčné. V ďalšom obraciame pozornosť na odborné vyjadrenie znalca
J.. F. N. vedené pod č. 16/2014. V uvedenom sa mal znalec vyjadriť ku skutočnostiam týkajúcim sa

poškodenia interiéru bytu P. A., k stropným prasklinám a následným odpadnutím omietky a k pádu dvoch
sklenených gulí lustra, čo spôsobilo ich rozbitie a tiež aj k následnému rozbitiu skla nachádzajúceho
sa na stolíku pod lustrom a k poškodeniu televízora. Znalec vo svojom posudku uviedol, že prasklina
bola spôsobená nerovnomernou dilatáciou panelov z dôvodu ich zmrašťovania, čo je prirodzený jav
panelových konštrukcií a nerovnomerným zaťažením podlahy nad stropom, čo je podľa neho ďalší veľmi

častý jav. Zároveň však uvádza, že pod vplyvom možného dynamického namáhania (skákanie z výšky)
mohlo dôjsť k uvoľneniu omietky a následnému poškodeniu interiéru. Aj na otázku týkajúcu sa vzniku
praskliny o dĺžke 2,5 m medzi dvoma stropnými panelmi zodpovedal znalec tak, že vznik praskliny môže
zodpovedať skutočnostiam, ktoré oznámila P. A. v zázname o podaní vysvetlenia. Podobne sa znalec
vyjadril aj k otázke následného odpadnutia omietky a k pádu dvoch sklenených gulí lustra, ktoré sa
rozbili a poškodili tak sklo na stolíku a televízor. Znalec na túto otázku odpovedal tak, že k takejto situácií

z technického hľadiska mohlo dôjsť. Možno dôjsť k záveru, že aj napriek tomu, že uvoľnenie omietky
nebolo podľa znalca priamo spôsobené skákaním a behaním podozrivých pretože k poškodeniu panelov
už muselo dôjsť pred touto udalosťou je zrejmé, že následné dynamické namáhanie (skákanie z výšky)
mohlo spôsobiť uvoľnenie omietky a následné poškodenie interiéru. Konaním synov žalovanej došlo k
fyzikálnym javom ku ktorým by nedošlo bez nadmerného tlaku na stropný panel (skákania). Preto ich

konaniedávajúdopríčinnejsúvislostimedziporušenímprávnejpovinnostiaškodou.Oichtvrdenísvedčí
aj fakt, že tak, ako to uviedol znalec, zmrašťovanie panelových konštrukcií je prirodzený jav, ale len ich
nadmerným dynamickým namáhaním došlo k prasknutiu omietky a následnému poškodeniu interiéru
bytu. V ďalšom poukazuje na skutočnosť, že zo záznamu OO PZ M. N.. C.. zo dňa 17.01.2013 je zrejmé,
vec bola odložená, pretože nenapĺňala konanie majúce znak priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1

zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Policajný orgán šetriaci prípad dospel
k tomuto výsledku z dôvodu, že vyťažovaným osobám nebol preukázaný úmysel, čo je pre preukázanie
priestupku podstatná náležitosť. Odloženie veci však nebráni prejednať ju v občianskoprávnom konaní
ako porušenie právnych povinnosti podľa § 415 OZ a následnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ.

Zo spisu ORP -P-18/VT-2013 vyplýva, že vec bola odložená pretože bolo zistené, že sa nejedná o
priestupok.

Zo spisu ORP -P-18/VT-2013 a to z odborného vyjadrenia č. 16/2014 J.. F. N. vyplýva nasledovné:

Znalec na prvú otázku, či zodpovedá uvedené poškodenie v byte, resp. poškodenie interiéru v
byte skutočnostiam, ktoré sú uvedené v zázname o podaní oznámenia oznamovateľky P. A.P., N..
XX.XX.XXXX (či mohlo dôjsť k poškodeniu bytu, resp. jeho interiéru tak, ako to uvádza, ak nie,
akým spôsobom uvedené poškodenie mohlo vzniknúť) znalec odpovedal: uvedené poškodenie v byte,
resp. poškodenie interiéru v byte oznamovateľky, ktoré sú uvedené v zázname o podaní oznámenia

oznamovateľky P. A., N.. XX.XX.XXXX mohlo byť spôsobené uvoľnením časti stropu - vysprávok
styku dvoch panelov, následne ich pádom na luster (ak sklo na lustri nebolo riadne zaistené) a
následným uvoľnením sklenených tienidiel svietidla, ich pádom na sklenenú dosku stola. Toto uvoľnenie
omietky však nebolo priamo spôsobené skákaním a behaním podozrivých, ale poškodenie panelov, t.
j. prasklina medzi panelmi, už musela byť urobená pred touto udalosťou. Prasklina bola spôsobená

nerovnomernou dilatáciou panelov z dôvodu zmrašťovania (prirodzený jav panelových konštrukcii) a
nerovnomerným zaťažením podlahy nad stropom (nábytok), čo je veľmi častý jav, resp. nekvalitne
prevedenými omietkami a vysprávkami stykov panelov. Následne až vplyvom možného dynamického
namáhania (skákanie z výšky, ale nie behanie) mohlo dôjsť k uvoľneniu omietky a následnému
poškodeniu interiéru. Z poskytnutej fotodokumentácie ako aj zo záznamu nie je jasné, či sa v byte

oznamovateľkyajvinýchizbáchnachádzajúnastropepraskliny.Včaseobhliadkymiestapriestupkudňa
28.09.2013 bol podľa zápisnice a vyhotovenej fotodokumentácie na strope obývacej izby oznamovateľky
sadrokartónový podhľad, čo zrejme znemožnilo posúdenie prasklín v styku panelov stropu po jeho
prípadnom vyspravení. Aby došlo k priamemu poškodeniu podlahy, dynamické zaťaženie podlahy by
muselo byť väčšie ako 195 kg/m2, nakoľko normové zaťaženie podlahy v byte v zmysle STN 73 0035

je 150 kg/m2, súčiniteľ zaťaženia je 1,3, potom celkové zaťaženie podlahy je 195 kg/m2.

Znalec na druhú otázku, či zodpovedá vznik praskliny o dĺžke približne 2,5 m medzi dvoma stropnými
panelmi v byte oznamovateľky a následným odpadnutím omietky skutočnostiam, ktoré sú uvedenév zázname o podaní vysvetlenia oznamovateľky znalec odpovedal: vznik praskliny o dĺžke približne
2,5 m medzi dvoma stropnými panelmi v byte oznamovateľky z následným odpadnutím omietky môže
zodpovedať skutočnostiam, ktoré sú uvedené v zázname o podaní vysvetlenia oznamovateľky, avšak

nevie na túto otázku z určitosťou zodpovedať, z dôvodu že mu nebol známy technický stav obytného
domu v čase pred poškodením stropu, resp. mu nebol známy stupeň poškodenia stropu (už jestvujúca
prasklina medzi panelmi) pred dňom 05.04.2012, kedy malo dôjsť k vypadnutiu výspravky dvoch
susediacich panelov. Poškodenie skákaním resp. behaním by bolo možné, ak by zaťaženie prekročilo
dovolené normové zaťaženie 195 kg/m2, za predpokladu, že toto dynamické namáhanie by bolo

nerovnomerne rozložené na dvoch susediacich paneloch.

Znalec na tretiu otázku, či mohlo dôjsť vznikom predmetnej praskliny a následným odpadnutím omietky
k pádu dvoch sklenených gulí lustra a ich následnému rozbitiu a taktiež k rozbitiu skla nachádzajúceho
sa na stolíku pod lustrom znalec odpovedal: vznikom predmetnej praskliny a následným vypadnutím
omietky mohlo dôjsť k pádu dvoch sklenených gulí lustra a ich následnému rozbitiu a taktiež k rozbitiu

skla nachádzajúceho sa na stolíku pod lustrom, ak tieto (sklenené gule) neboli dostatočne zaistené.
Z priloženej fotodokumentácie nie je možné posúdiť ako boli sklenené gule lustra zaistené proti
ich vypadnutiu z lustra, taktiež nie je možné z poskytnutej fotodokumentácie určiť o aké množstvo
vypadnutej omietky sa jedná (šírka a hĺbka vypadnutej omietky), ktoré spôsobilo vypadnutie sklenených
gulí z lustra.

Znalec na štvrtú otázku, či taktiež mohlo dôjsť na základe skutočností uvedených v zázname o podaní
oznámenia oznamovateľky k poškodeniu televízora znalec uviedol: ak došlo (podľa záznamu, resp.
zápisnice) k vypadnutiu sklenených tienidiel z lustra mohlo dôjsť na základe skutočností uvedených
v zázname o podaní oznámenia oznamovateľky k poškodeniu televízora vplyvom odrazenia sa

sklenených úlomkov gulí lustra.

Znalec na piatu otázku označenú ako „vlastné zistenia znalca, dôležité na riadne objasnenie veci“
znalec uviedol: nakoľko vychádzal iba z poskytnutého spisu, fotodokumentácie a nemal možnosť
preskúmať poškodenie stropu v čase poškodenia, nemá žiadne iné zistenia, ktoré by mohli lepšie

objasniť poškodenie bytu a zariadenie bytu.

Z výpovede žalovanej, aby sa vyjadrila k poistnej udalosti dňa 05.04.2012, čo v uvedený deň robila a
zároveň, aby uviedla s kým býva v spoločnej domácnosti vyplýva, že v spoločnej domácnosti bývam
so svojimi dvoma synmi vo veku 20 a 21 rokov. V uvedený deň 5.4.2012 bola u mamy od rána aj s

deťmi , obidvoma synmi. Pamätá si to nakoľko mama v uvedený deň išla lepiť pirohy, mala sesternicu
v nemocnici a chcela ísť do Trebišova, odišla ju navštíviť a oni boli doma u mamy. Na otázku súdu, či
sa nevrátila do svojho bytu aspoň na nejaký krátky čas uviedla, že nie. Domov sa vrátili až večer.
Na otázku súdu, či synovia sa nevrátili skôr taktiež uviedla, že nie, vrátili sa s ňou. Uviedla ďalej, že v
izbe, ktorá je nad izbou, kde malo dôjsť k poškodeniu má ona svoju obývačku nakoľko má dvojizbový

byt, v tej obývačke spí ona, v druhej izbe je vlastne detská a tam sú chlapci. Uviedla, že má plávajúcu
podlahu a ak by skákali a búchali určite by bola praskla.

Z výpovede svedka J.. J. S. vyplýva, že vie čo je predmetom konania, účastníkov konania pozná, vo
vzťahu k žalobcovi je jeho zamestnancom. Zamestnancom je od novembra roku 2003. Najskôr pracoval

na pozícií likvidátora, t. č. som obhliadkár a to od apríla 2005. Svedok na otázku súdu, či vykonával
ohliadku v mieste bydliska poškodeného Q.N. A. v súvislosti s poškodením, ktoré malo dôjsť v jeho
byte a to poškodeniu televízora svedok uviedol, že áno. Svedok na otázku súdu, aby popísal výsledky,
ktoré zistil pri ohliadke svedok uviedol, že bol tam týždeň po vzniku škody. Poistený mu predložil nejakú
vlastnú fotodokumentáciu.

Svedok na otázku súdu, či ide o fotodokumentáciu, ktorú predložil žalobca poukazuje, že ide
o fotodokumentáciu z času ohliadky. Poistený mu predložil vlastnú fotodokumentáciu, ktorá bola
vyhotovená ihneď po vzniku škody. Na ním predloženej fotodokumentácií sa nachádzali spadnuté tri
sklenené časti lustra - 3 sklenené gule. Bol prasknutý panelový spoj, na stole bolo rozbité sklo, bola

poškodená podlaha a bola poškodená obrazovka televízora od tienidiel lustra. Tie boli rozbité na zemi.Svedok na otázku súdu, čo on pri bližšej ohliadke sám zistil svedok uviedol, že zdokumentoval rozsah
škody, nafotil som stav v čase ohliadky, luster s chýbajúcimi guľami, panelový spoj. Nepamätá sa, či sklo
bolo rozbité alebo nie. Stolík bol bez toho skla. Zdokumentoval televízor a podlahu.

Svedok na otázku súdu, aby bližšie identifikoval ako bol poškodený televízor a podlaha uviedol, že na
televízore bol vryp - na obrazovke, na podlahe boli nejaké praskliny, ryhy s tým, že v súvislosti so škodou
na podlahe túto si uplatňovať nebude nakoľko to bolo menej viditeľné, prekrýval to kobercom.

Svedok na otázku súdu, aby sa bližšie vyjadril k poškodeniu televízora vzhľadom na to, že je z
fotodokumentácie zrejmé, že luster sa nachádzal v strede obytnej miestnosti a televízor sa nachádzal,
teda bol položený v obývacej stene pri jednej zo stien bytu, čo bolo poškodené, či toto poškodenie
bránilo funkčnosti televízora a či sa vie vyjadriť k tomu ako mohlo dôjsť vzhľadom na vzdialenosť lustra
a televízora svedok uviedol, že televízor bol vo vzdialenosti zhruba meter až meter a pol od stolíka. K
poškodeniu mohlo dôjsť v dôsledku odskočeného skla zo sklenenej gule alebo zo stolíka. To už bližšie

určiť nevie. Funkčnosť - spôsob opravy mal určiť nejaký opravár.

Svedok na otázku súdu, z čoho vychádzal pri vyčíslení škody v súvislosti s poškodeným televízorom
uvádza, že k vyčísleniu škody sa vyjadriť nevie nakoľko škodu nevyčísloval. Toto robil likvidátor. Svedok
na otázku súdu, či si pamätá ešte niečo podstatné čo zistil pri ohliadke na mieste samom uviedol, že

spisoval vyjadrenia poškodeného a zodpovedného za škodu mala určiť polícia nakoľko k škode privolal
políciu. Svedok na otázku súdu, či bol nejakým spôsobom v kontakte so žalovanou V. K. v súvislosti
so škodou uviedol, že nie.

Svedok na otázku žalobcu, či mu pri ohliadke spomínal, teda uvádzal poistený to, či kontaktovali aj

žalovanú svedok uviedol, že poškodený uvádzal, že behali tam deti. To či tam bola žalovaná nevie, počul
deti, preto volal políciu.

Svedok na otázku právneho zástupcu žalovanej, či sa vo svojej praxi stretol s podobným prípadom
svedok uviedol, že s konkrétnym prípadom nie. Stretol sa s podobnými a to s pádom predmetu a bolo

to zavinené inou osobou. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovanej, či si myslí, že z technického
hľadiska je možné, že len tak môžu spadnúť gule na lustri a poškodiť niečo iné svedok uviedol, že si
myslím, že keby bola nejaká technická porucha mohla odpadnúť guľa ale nie tri. Svedok na otázku
právneho zástupcu žalovanej, či sa môže stať, že môže spadnúť, že môže spadnúť celý luster svedok
uviedol, že áno.

Z výpovede svedka Q. A. na otázku, aby popísal vzhľadom na to, že vystupuje ako poškodený v
uvedenej poistnej veci, poškodenie, ktoré sa malo stať dňa 30.08.2011 a to poškodenie televízora, aby
bližšie popísal okolnosti, kedy, za akých okolnosti malo k poškodeniu dôjsť, aby opísal situáciu, aby
uviedol kto bol v tom čase, teda kedy došlo k škode, v byte prítomný, či on prípadne ešte nejaké iné

osoby svedok uviedol, že v čase keď sa toto stalo doma nebol. Bola tam manželka, volá sa P. A. a
deti Q. A., tento je už toho času plnoletý a druhý syn V. A., ten bude mať teraz 15 rokov. V tom čase bol
odcestovaný, bol vo M. a telefonoval mu jeho syn - Q. A.Ý. - telefonoval mu čo sa deje a v telefóne bolo
počuť hukot. Bolo počuť, ako keby stádo býkov behalo po plafóne, bolo počuť buchot. Na to začali padať
lustre. To ako padá luster nepočul, počul len buchot. Čo bolo ďalej nevie, bolo to v telefóne. Manželka

bola spolu so starším synom u susedov, bola sa pýtať čo sa deje. Nikto jej neotváral. Na to prišiel domov,
pofotil a volali políciu a poisťovňu. Fotodokumentáciu odovzdal poisťovákovi. Svedok na otázku súdu,
či ide o fotodokumentáciu, ktorú predložil žalobca poukázal, že ide o jeho fotodokumentáciu. Na to ešte
kontaktoval poisťovňu Allianz mailom s tým, že sa dotazoval, že priamo účastný škody nebol ale bolo
by potrebné vypočuť v tejto súvislosti moju manželku a synov.

Svedok potvrdil, že fotodokumentácia predložená na dnešnom pojednávaní žalobcom je jeho
fotodokumentáciou z času kedy došlo k vzniku škody s tým, že niektoré fotky môžu byť aj fotky, ktoré
vyhotovil poisťovací agent. Svedok na otázku súdu, čo fotil uviedol, že fotil luster. Poukazuje, že tri fotky,
ktoré z tých, ktoré predložil žalobca sú podobné fotky, ktoré robil on, nakoľko aj on fotil všetko čo bolo

na zemi tak ako to spadlo.

Svedok na otázku súdu, aby uviedol, čo bolo poškodené na televízore svedok uviedol, že bola
poškodenáobrazovka.Televízorfungovalalepoškodenieobrazovkybolovidno.Uplatňovalsilenopravutelevízora - výmenu obrazovky - nakoľko oprava bola drahšia. Žalobca pri výpočte škody vychádzal z
najnižšej ceny televízora pri danej uhlopriečke, ktorú mal a túto cenu mi poslali. Túto cenu mu zaplatil.
Svedok na otázku súdu, či si dával opravovať televízor uviedol, že televízor si opravovať nedal, nakoľko

sa to neoplatilo, kúpil nový televízor. Dokladal ešte okolo 150,- eur.

Svedok na otázku žalobcu uviedol, že v bytovke býva okolo 20 rokov. Susedia nad ním tam bývali ešte
skôr ako on. Keď sa on nasťahoval susedia nad ním tam už bývali.

Svedok na otázku žalobcu, či takéto incidenty ako tento prípad boli zaznamená aj v minulosti
svedok uviedol, že áno. Predchádzajúce incidenty cez poisťovňu neriešil, má ich zdokumentované na
videokamere. Nakoniec ho to už dopálilo, tak to oznámiť musel.

Svedok na otázku súdu o akých incidentoch hovorí uviedol, že išlo o vytápanie jadra, mala popraskané
potrubie, stále tiekla voda. Svedok na otázku súdu, či sa stal nejaký podobný incident ako tento, teda,

že došlo k poškodeniu jeho bytu v dôsledku nadmerného dupotu z bytu žalovanej svedok uviedol, že
áno. Išlo o rušenie nočného kľudu. Bola privolaná policajná hliadka. Bol spísaný záznam, malo to ísť na
priestupkové konanie, bolo to postúpené na priestupok. Stalo sa to tohto roka. Momentálne je situácia
iná nakoľko žalovaná tam už nebýva.

Svedok na otázku súdu, aby uviedol s kým, že žalovaná v uvedenom byte nad ním bývala uviedol, že
s dvomi synmi. Svedok na otázku súdu, či s nimi bývali aj v roku 2011 uviedol, že áno, stále tam bývali.
Svedok na otázku súdu, či synovia žalovanej tam bývajú aj v súčasnosti svedok uviedol, že nie lebo
asi ich nechce nechávať samých. Bývajú spolu s ňou u otca žalovanej. Žalovaná sa stará o otca. Toto
nemôžem s určitosťou tvrdiť.

Svedok na otázku súdu, či má vedomosť, či sa žalovaná odsťahovala natrvalo alebo príležitostne chodí
byt kontrolovať svedok uviedol, že po týchto incidentoch chodí byt kontrolovať. Bližšie sa k tomu však
vyjadriť nevie. Vie to len z počutia. Počul, že syn žalovanej mal na Vianoce podpáliť koberec, ale nemôže
to tvrdiť. Hovorí to len preto, že to počul od jeho kamaráta. Kamarát syna žalovanej to povedal jeho

synovi. Netvrdí to s určitosťou.

Svedok na otázku žalobcu, či bezprostredne po tejto udalosti kontaktovali žalovanú uviedol, že bola tam
hneď jeho manželka, keď sa to dialo išla hore manželka so synom do žalovanej. Nikto im neotváral. Išlo
o jediný kontakt. So susedou nekomunikuje nakoľko ak sa niečo stalo a oni zavolali, všetko poprela.

Žalovanú vôbec nekontaktujú. Svedok poukázal na zlé vzťahy so žalovanou.

Svedok na otázku žalobcu, aby popísal spôsob ako je upevnený luster svedok uviedol, že nespadol
celý luster, spadli sklá. Sú tam 2 oceľové pérové drážky. Bol to luster, ktorý bol originál kupovaný v
obchode. Sklenené gule sa nasúvajú zospodu a držia na oceľových pérkach. Keby boli umiestnené

zvrchu, nespadli by. Išli o pérodrážky zospodu a na tomto boli nasunuté sklá. Svedok na otázku súdu
koľko bolo sklenených gúľ na lustri svedok uviedol, že bolo tam 5 sklenených gúľ. V súčasnosti tento
luster už nemá, ani taký si už v živote nedá.

Svedok na otázku právneho zástupcu žalovanej ako je možné, že takéto uchytenie umožnilo spadnutie

sklenených gúľ svedok uviedol, že k tomuto sa vyjadriť nevie. Svedok poukazuje, že uvedený luster
má doma, dokonca jedno sklo ešte ostalo celé. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovanej, či
mu niekedy predtým tento luster spadol svedok uviedol, že nie. Svedok na otázku právneho zástupcu
žalovanej ako dlho je prasklina na strope svedok uviedol, že je na plafóne od tohto uvedeného incidentu.
Takéto praskliny mal aj v detskej izbe.

Z výpovede svedkyne P. A. vyplýva, že vie čo je predmetom konania. Účastníkov konania pozná. Na
žalovanú sa nehnevá, no nerozprávajú sa.

Svedkyňa na dotaz súdu, aby popísala poistnú udalosť ku ktorej malo dôjsť dňa 05.04.2012, aby sa

bližšie k týmto okolnostiam vyjadrila nakoľko mala byť podľa vyjadrenia jej manžela prítomná v uvedený
deň v byte svedkyňa uviedla, že v uvedený deň dňa 05.04.2012 bola doma. Bola doma celý deň
nakoľko bola práceneschopná. Manžel bol vo M.. So synmi bola doma nakoľko to bol Zelený štvrtok
pred prázdninami pred Veľkou nocou tak synovia boli doma. Okolo pol 10 doobedu sa to začalo. Pani K.nebola doma. Z bytu žalovanej bol počuť strašný hluk, bolo počuť behanie po byte, stávalo sa to hlavne
vtedy, keď žalovaná nebola doma. V obývačke má gule na lustri a tieto sa začali obúchovať jednať o
druhú. Gule mali na kábloch, začali sa hojdať. Z bytu žalovanej sa ozýval strašný buchot, neviem či

sa naháňali alebo bolo počuť silný buchot. Následne išla so synmi búchať hore na dvere, no nikto im
neotváral, následne sa vrátili do bytu. Okolo 10:00 im opadla omietka a na to spadli hneď 2 sklá z lustra
na konferenčný stolík kde mali sklo. To sa rozbilo a úlomky odleteli do obrazovky televízora a poškodili
televízor.

Svedkyňa na dotaz súdu, aby uviedla z čoho odleteli úlomky skla do televízora, či to boli úlomky z lustra /
lampy/ alebo zo stola svedkyňa uviedla, že to už uviesť nevie, nakoľko sklo bolo všade po obývačke.
Následne o 20 minút sa všetko utíšilo. V poobedňajších hodinách stretli žalovanú na schodoch, povedala
jej čo sa stalo. Povedala, že to jej synovia urobiť nemohli. Nebolo to prvýkrát, čo bolo z bytu žalovanej
počuť buchot a ani poslednýkrát.

Svedkyňa na otázku žalobcu, či sklo z gulí spadlo na stôl v čase buchotu svedkyňa uviedla, že áno.
Svedkyňa na otázku žalobcu ako došlo k poškodeniu stolíka svedkyňa uviedla, že vtedy keď spadli gule.
Keď vošla do obývačky už to bolo rozbité.

Svedkyňa na otázku žalobcu, či v čase keď išli búchať na dvere bytu žalovanej, či bolo počuť z bytu

žalovanej nejaký hluk svedkyňa uviedla, že áno.

Svedkyňa na otázku žalobcu, či o tejto udalosti niekto z ich bytovky, nejakí susedia vedia, či to niekto zo
susedov počul svedkyňa uviedla, že nevie avšak aj keby to niekto počul nikto to nepovie nakoľko nikto
zo susedov nechce mať nič spoločné s p. K..

Svedkyňa na otázku žalobcu, či nehlásili tieto udalosti na Obecný úrad ako priestupok svedkyňa uviedla
že nie. Nahlásila to na polícií. Svedkyňa na otázku súdu, či nahlásila aj konkrétny incident zo dňa
05.04.2012 svedkyňa uviedla, že áno. Mohlo to byť niekedy po veľkej noci.

Svedkyňa na otázku žalobcu, či takéto incidenty veľkého búchania, hluku boli aj po uvedenom incidente
svedkyňa uviedla, že áno. Naposledy to mali teraz na Vianoce. Vo februári volala políciu v noci nakoľko
sa to nedalo vydržať. Svedkyňa na otázku žalobcu, či v uvedený deň vo februári boli aj policajti priamo
svedkyňa uviedla, že áno. Policajti boli avšak ani policajtom dvere nikto neotvoril aj keď boli dnu.
Svedkyňa na otázku súdu uviedla, že videla syna žalovanej, že s nejakým dievčaťom išiel dnu.

Svedkyňanaotázkužalobcu,čiviepovedaťoakýtyptelevízoraišlouviedla,že išlooORAVU.Svedkyňa
na otázku právneho zástupcu žalovanej kedy bola nahlásená poistná udalosť uviedla, že nepamätá sa,
hlásil to manžel. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalovanej, či dokladali niečo k poistnej udalosti
uviedla, že áno a to fotodokumentáciu. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalovanej, či dokladali

len fotodokumentáciu, príp. nejaké iné doklady v súvislosti s opravou, nadobudnutím veci svedkyňa
uviedla, že dokladali ešte doklad o kúpe sklá v súvislosti s kúpou sklá na stolík.

Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalovanej koľko rokov mal televízor svedkyňa uviedla, že
kupovali ho v roku 2002. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalovanej, aby uviedla, či v čase kedy

došlo k poistnej udalosti mali popraskané stropy svedkyňa uviedla, že áno, pretože z bytu žalovanej bolo
počuť stále neustále búchanie a oni to aj opravovali. V časti kde bola prasklina, kde prasklina vznikla
sú spojené panely a preto aj omietka odtiaľ vypadla. Svedkyňa uviedla, že nespadol celý luster, padali
iba sklá nakoľko žalovaná stále opakovala, že si mali pripevniť luster lepšie. Luster nespadol ale spadli
len sklá, ktoré boli zavesené.

Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalovanej, či umývala sklá na lustri svedkyňa uviedla, že áno a
naotázkuakoišliodmontovaťsvedkyňauviedla,žeťažko.Svedkyňanaotázkusúdu,čisagulešrúbovali
alebo len nasadzovali svedkyňa uviedla, že sa nasadzovali.

Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalovanej, či vie uviesť aký je hrubý stropný panel uviedla,
že nevie. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalovanej, či má súdny spor len so žalovanou,
príp. aj s nejakými inými susedmi svedkyňa uviedla, že len so žalovanou a v súčasnosti sa súdia so
Spoločenstvom. Svedkyňa na dotaz súdu na spresnenie, či podali trestné oznámenie, či sa vedie nejakécivilné konanie a kto na koho svedkyňa uviedla, že manžel podával trestné oznámenie nakoľko došlo k
sprenevere. Pokladnička p. B. spreneverila peniaze a taktiež civilné konanie.

Z výpovede svedka Q. A. V.. vyplýva, že dňa 05.04.2012 v čase okolo pol 10 v obývačke ich bytu začal
buchot, trieskanie. Sklá na našom lustri sa obíjali o seba. Následne volal otcovi, že čo sa deje. Keďže
to bolo dosť hlasité otec to všetko počul, nemal čas s ním hovoriť. S mamou išli hore, zaklopali na dvere
našich susedov, ktorí bývajú nad nimi a nikto neotváral. Následne prišli naspäť do obývacej miestnosti,
kde bola už popadaná omietka okolo lustra. Následne z obývacej miestnosti išli preč. Následne okolo

10 hodiny spadli z ich lustra 2 guľové sklá a to na stolík na ktorom majú sklo a ktorý je položený pod
lustrom. V čase keď spadli guľové sklá nenachádzal sa tam, ani s mamou. Následne úlomky zo sklá,
z čoho to bolo presne neviem, trafili obrazovku televízora. Zhruba o 15-20 minút po tom čo sa to stalo
všetko prestalo a to má na mysli buchot, hluk. To kedy otec prišiel presne nevie pretože z bytu odišiel.
Otec to následne ofotil, matka išla podať trestné oznámenie na políciu a potom to otec nahlasoval do
poisťovne Allianz. Svedok na otázku žalobcu, či vie uviesť nejaké osoby z blízkeho okolia - sused, príp.

susedov, ktorí o tejto udalosti by mohli vedieť, či sa s niekým o tom nerozprával svedok uviedol, že o
tomto incidente sa s nikým nerozprával.

Svedok na otázku žalobcu, či bolo niekedy počuť nadmerný hluk a búchanie pred uvedenou udalosťou,
príp. aj po uvedenej udalosti svedok uviedol, že áno, bolo to. Boli aj vytopení. Svedok na otázku súdu,

či vie bližšie uviesť obdobie, kedy sa niečo podobné stalo pred predmetnou udalosťou a po nej svedok
uviedol, že to si nepamätá, nevie to uviesť. Mali strop puknutý aj pred touto udalosťou aj po. Boli trhliny
na strope, bolo to vidieť.

Svedok na otázku žalobcu, či videl to ako padajú sklenené gule z lustra, ako došlo k poškodeniu

televízora, či to vizuálne videl svedok uviedol, že nie. Svedok uviedol, že nevidel to, videl už len puknutú
obrazovku. Svedok na otázku žalobcu čo spadlo prvé, či to bola omietka a následne sklenené gule
svedok uviedol, že áno nakoľko keď išli zaklopať do bytu žalovanej tak nikto neotváral, prišli sme naspäť
a vtedy bola omietka už zo stropu popadaná až následne spadli gule.

Svedok na otázku právneho zástupcu žalovanej aká bola obrazovka televízora, či bola plastická alebo
bola keramická svedok uvádza, že nevie to uviesť. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovanej, či
uvedený televízor ešte majú svedok uviedol, že áno.

Svedok na otázku právneho zástupcu žalovanej, či majú ešte aj uvedený luster svedok uvádza po dotaze

súdu uvádza, že v obývačke už nevisí, tam je nový luster. To, či ho ešte fyzický majú, nevie.

Z výpovede svedkyne P. R., že vie čo je predmetom konania, účastníkov konania pozná uvádza, že vie,
že dcéra má nejaký spor s pánom A..

Svedkyňa na otázku súdu, aby uviedla, či v mesiaci apríl 2012 sa zdržiavala v mieste svojho bydliska
svedkyňauviedla,žeboladoma.Svedkyňanaotázkusúdu,čijenadôchodkuuviedla, žeáno.Svedkyňa
na otázku súdu uviedla, že poberá starobný dôchodok.

Svedkyňa na otázku súdu, či bola doma dňa 05.04.2012 svedkyňa uviedla, že bola doma. Pamätá sa

lebo bol Zelený štvrtok, lepili pirohy a chlapci s dedom hrabali záhradu.

Svedkyňa na otázku súdu, kto s ňou bol doma, kto bol doma svedkyňa uviedla, že bol tam so mnou
manžel, chlapci - synovia dcéry, teda žalobkyne - moji vnuci a dcéra V.. Svedkyňa na otázku súdu, či
všetci uviedla, že áno. Svedkyňa na otázku súdu kedy žalovaná k nim prišla, kedy odišla a či súčasne

s ňou prišli aj jej synovia svedkyňa uviedla, že ráno. Nevie presne koľko bolo hodín, možno 08:00 hod.,
možno pol deviatej. Svedkyňa na otázku súdu, či vie kedy odišli od nej uviedla, že keď prišla z Trebišova.
Z Trebišova sa vrátila až večer o pol 6. Svedkyňa na otázku súdu kedy odišla do Trebišova svedkyňa
uviedla, že o pol druhej poobede.

Svedkyňa na otázku súdu, či od rána do doby jej odchodu bola celý čas žalovaná a jej synovia pri nej
nepretržite svedkyňa uviedla, že po celý čas boli tam. Svedkyňa na otázku súdu, či nepretržite bola
dcéra so synmi pri nej svedkyňa uviedla, že áno. Dcéra bola pri nej, lepila pirohy, jej synovia hrabali vzáhrade. Svedkyňa na otázku súdu, či v uvedený deň 05.04.2012 bol pri nej aj niekto iný, či nemala
návštevu, či ju niekto nenavštívil svedkyňa uviedla, že nie.

Svedkyňa na otázku zástupcu žalobcu ako vie dosvedčiť, že celý deň bola dcéra so synmi pri nej keď
odišla do Trebišova, teda tam nebola svedkyňa uviedla, že našla ich doma keď prišla. Svedkyňa na
otázku zástupcu žalobcu, aká je vzdialenosť medzi miestom trvalého bydliska jej a dcérinho nakoľko
obidve bývajú v Sačurove uviedol, že ona býva pri stanici a dcéra pri škole. Svedkyňa na dotaz súdu
svedkyňa uviedla, že cesta časovo trvá zhruba 15 minút. Svedkyňa na otázku zástupcu žalobcu, či

niekto ostal doma okrem dcéry a jej synov keď odišla do Trebišova svedkyňa uvádza, že doma ostal
ešte jej manžel.
Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 442 ods. 1,3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda
sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu.

Podľa sut. § 813 ods. 1,2 OZ ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Ak
prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane
ustanovenie § 450.
Podľaust.§135ods.1,2 OSPsúdjeviazanýrozhodnutímústavnéhosúduotom,čiurčitýprávnypredpis

je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku

spoločnosti a o zápise základného imania14); súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto
otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
Ustanovenie § 135 OSP stanovuje taxatívny výpočet prípadov kedy je súd viazaný pri rozhodovaní .
Jedným z nich je prípad rozhodnutia vydaného príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,

priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, teda
rozhodnutím vydanom v trestnom konaní.
Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Predpokladmi pre vznik zodpovednosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení pre vznik škody sú
protiprávny úkon, ujma-škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie.
Prvé tri predpoklad majú objektívnu povahu a musí ich preukázať poškodený. Občiansky zákonník
uvádza ešte zavinenie, ktoré má povahu subjektívnu a túto predpokladá. V prípadoch keď sa vyžaduje
aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade keď sa zavinenie nevyžaduje ide

o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť podľa ust. § 420 OZ spočíva v zavinení
škodcu, pričom zavinenie škodcu sa predpokladá( prezumcia zavinenia). Jednotlivé prípady osobitnej
zodpovednosti za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu.
Pokiaľ sa zavinenie nevyžaduje ide o objektívnu zodpovednosť. Ustanovenie § 42 OZ možno aplikovať
tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

V odseku 3 § 420 OZ je zakotvená prezumcia zavinenia tohto kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže
že škodca spôsobil škodu porušením právnej povinnosti dôkazné bremeno postihuje poškodeného, zo
zákona sa predpokladá že škoda škodu zavinil. Zodpovednosti podľa odseku 3 § 420 OZ sa však zbaví
ten kto preukáže že škodu nezavinil. Exkulpácia škodcu je založená na preukázaní tohto, že škodu

nezavinil. Túto musí preukázať škodca. Prezumpcia zavinenia je vyvrátiteľnou domnienkou. Dôkazné
bremeno zaťažuje škodcu. Prezumcia zavinenia sa nevzťahuje na úmysel.

Len za splnenia všetkých týchto vyššie uvedených predpokladov možno hovoriť o vzniku zodpovednosti
za vzniknutú škodu.

Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie právnej
povinnosti teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto protiprávne správanie
je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe zahŕňa tak zavinenéprotiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne správanie (zavinený
protiprávny úkon). Takéto konanie v danom prípade preukázané nebolo. Vyšetrovanie uvedenej
udalosti skončilo.,.....K žiadnemu protiprávnemu konania zo strany žalovanej nedošlo. Pád lustra podľa

odborného vyjadrenia v priestupkovom spise priamo nemusel súvisieť s konaním žalovanej Luster
bol zle technicky upevnený do škáry s omietkou. Výsluchom svedkyne matky žalovanej a čestnými
prehláseniami jej a jej manžela ktorého už v konaní a na zlý zdravotný stav nebolo možné vypočuť
bolo preukázané, že v uvedený deň sa žalovaná vo svojom byte nenachádzala. Taktiež je otázne či
žalovaná je pasívne legitimovaná, pretože z vyjadrení poškodených vyplýva, že skákať a behať mali

synovia žalovanej a nie žalovaná.

Znalec svojom odbornom vyjadrení na otázku, či zodpovedá uvedené poškodenie v byte, resp.
poškodenie interiéru v byte skutočnostiam, ktoré sú uvedené v zázname o podaní oznámenia
oznamovateľky P. A., N.. XX.XX.XXXX (či mohlo dôjsť k poškodeniu bytu, resp. jeho interiéru tak, ako sa
to uvádza, s tým, že ak nie, akým spôsobom uvedené poškodenie mohlo vzniknúť) znalec odpovedal,

že uvedené poškodenie v byte, resp. poškodenie interiéru v byte oznamovateľky, ktoré sú uvedené v
zázname o podaní oznámenia oznamovateľky P. A., N.. XX.XX.XXXX mohlo byť spôsobené uvoľnením
časti stropu - vysprávok styku dvoch panelov, následne ich pádom na luster (ak sklo na lustri nebolo
riadne zaistené) a následným uvoľnením sklenených tienidiel svietidla, ich pádom na sklenenú dosku
stola. Toto uvoľnenie omietky však nebolo priamo spôsobené skákaním a behaním podozrivých, ale

poškodeniepanelov,t.j.prasklinamedzipanelmi,užmuselabyťurobenápredtoutoudalosťou.Prasklina
bola spôsobená nerovnomernou dilatáciou panelov z dôvodu zmrašťovania (prirodzený jav panelových
konštrukcii) a nerovnomerným zaťažením podlahy nad stropom (nábytok), čo je veľmi častý jav, resp.
nekvalitne prevedenými omietkami a vysprávkami stykov panelov. Zároveň znalec uviedol, že vplyvom
možného dynamického namáhania (skákanie z výšky, ale nie behanie) mohlo dôjsť k uvoľneniu omietky

a následnému poškodeniu interiéru, no muselo by ísť o dynamické zaťaženie podlahy by muselo byť
väčšie ako 195 kg/m2, nakoľko normové zaťaženie podlahy v byte v zmysle STN 73 0035 je 150 kg/
m2, súčiniteľ zaťaženia je 1,3, potom celkové zaťaženie podlahy je 195 kg/m2, čo preukázané nebolo.
Z výpovedi svedkov vyplýva, že sa malo jednať o behanie nie skákanie.

Znalec taktiež uviedol, na otázku, či mohlo dôjsť vznikom predmetnej praskliny a následným odpadnutím
omietky k pádu dvoch sklenených gulí lustra a ich následnému rozbitiu a taktiež k rozbitiu skla
nachádzajúceho sa na stolíku pod lustrom že vznikom predmetnej praskliny a následným vypadnutím
omietky mohlo dôjsť k pádu dvoch sklenených gulí lustra a ich následnému rozbitiu a taktiež k rozbitiu
skla nachádzajúceho sa na stolíku pod lustrom, ak tieto (sklenené gule) neboli dostatočne zaistené.

Z priloženej fotodokumentácie nie je možné posúdiť ako boli sklenené gule lustra zaistené proti
ich vypadnutiu z lustra, taktiež nie je možné z poskytnutej fotodokumentácie určiť o aké množstvo
vypadnutej omietky sa jedná (šírka a hĺbka vypadnutej omietky), ktoré spôsobilo vypadnutie sklenených
gulí z lustra.

Súd poukazuje, že poškodený uviedol, že luster už nemá k dispozícii preto nebolo možné v tomto konaní
nariadiť znalecké dokazovanie za účelom posúdenia jednak technického stavu lustra a to, či k skutku tak,
akototvrdížalobca,mohlodôjsť apretovlastnesúduneostávaloničinéakovychádzaťzpriestupkového
spisu a tam podaného odborného vyjadrenia.

Ďalším predpokladom náhrady škody je existencia škody, t. j. majetkovej ujmy, ktorá sa prejaví v majetku
poškodeného. Rozoznávame dva druhy škôd: skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum
cessans). Skutočná škoda je majetková ujma, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočná škoda môže mať rôzne podoby. Spravidla sa prejaví
v zmenšení majetku poškodeného tým, že sa poškodia alebo zničia veci poškodeného. Charakter

skutočnejškodymajúajnáklady,ktorépoškodenýmárnevynaložil(napr.priprípraveplnenia)aktorésav
dôsledku škodnej udalosti ukázali ako zbytočné. Súčasťou skutočnej škody je aj ujma, ktorá poškodenej
strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Niekedy
sa tieto náklady uvádzajú ako samostatná zložka popri skutočnej škode. Ušlý zisk je majetková ujma
spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré , nebyť vzniku škody, bolo

možné vzhľadom na okolnosti (pravidelný priebeh vecí) odôvodnene očakávať.
Skutočná škoda a ušlý zisk spolu predstavujú všetko škodu.V danom prípade síce bolo zo strany žalobcu vyplatené poistné plnenie v sume celkovo 305,52 eur no
ide o ich výpočet, pričom žalobca nepreukázal spôsob a postup tohto výpočtu. Je zrejme, že ide o veci
staršieho dáta. Výška škody však jednoznačne preukázaná žalobcom nebola. Len uviedol jej výšku, no

neuviedol spôsob výpočtu, z čoho vychádzal, z akých cien, aká bola amortizácia a atd.

Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti. Príčinná súvislosť
znamená,žemedziporušenímpovinnosti(príčinou)avznikomškody(následkom)musíbyťvzťahpríčiny
a následku, teda to, že bez porušenia povinnosti (škodnej udalosti) by škoda nevznikla. Táto príčina

je právne relevantná len vtedy, keď je priama a nie sprostredkovaná. Príčinná súvislosť je kategória
prírodnáaspoločenská.Máobjektívnupovahu.Jejaplikáciavoblastiprávaspočívavskutkovomzistení.
Príčinnú súvislosť spravidla dokazuje poškodený.

Ani tento predpoklad v konaní preukázaný nebol. Nebolo preukázané nič, čo by nasvedčovalo, že
žalovaná sa chovala nesprávne, nezodpovedne, že konala vedomé s tým, že spôsobí niekomu škodu,

nemohla mať ani vedomosť o tom, že medzi panelmi u suseda je veľká dilatačná špára a že v tej
dilatačnej špáre len v slabej omietke je umiestnený luster. Teda aj vzhľadom na odborné stanovisko
nachádzajúce sa v priestupkovom spise je možné skonštatovať, že medzi konaním žalovanej, ktoré
preukázané ani nebolo a vznikom škody nie je žiadna súvislosť.

Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať splnenie
danej povinnosti, resp. osoba voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade náhrady
škody z porušenia mimozáväzkovej zákonom ustanovenej povinnosti môže byť oprávnenou osobou
len ten, voči komu sa škodca dopustil porušenia tejto povinnosti. Rozsah protiprávnosti ako základy
predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým spôsobom lokalizovaný k určitým osobám.

Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je ten , kto podľa zákona za spôsobenú škodu
zodpovedá. Žalobca si v konaní uplatnil regresný nárok podľa ust. § 813 ods. 1 OZ.

Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva

na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

Pre úplnosť súd poukazuje, že vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov samostatne tak, ako je to
vyššie uvedené, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalobca svoj nárok nepreukázal.

Čo sa týka výpovedi svedkov súd poukazuje, že výpovede svedkov ako také či už ide o výpovede
svedkov žalobcu alebo žalovanej nebolo možné považovať za úplne dôveryhodné, pretože svedkovia

žalovanej potvrdili jej a svedkovia, poškodení potvrdili tvrdenie žalobcu a to, že žalovaná mala byť
doma. Na druhej strane je zrejmé, čo vyplynulo zo všetkých žiadaných správ a vyžiadaných spisov z
Obvodného oddelenia PZ, že medzi žalovanou a poškodeným sú vážne a dlhodobo narušené vzťahy,
viedlo sa množstvo priestupkových konaní, bolo podaných množstvo trestných oznámení a vedú sa
civilné konania a preto ich výpovede, ani jedného, nemožno objektívne hodnotiť ako vierohodné.

Podstatnýmpreto,žesúddospelkzáveruotom,ževdanomprípadenebolinaplnenévšetkypredpoklad
pre vznik zodpovednosti za vznik škody je to, že objektívne, čo vyplýva z podaného odborného
vyjadrenia, že skákanie a behanie v byte žalovanej nemohlo spôsobiť pád sklenených guli a lustra, tak
ako to tvrdení žalobca. Z neho vyplýva, že príčinou s najväčšou pravdepodobnosťou je zle upevnenie

lustra do škáry medzi panelmi.

Ako to už bolo uvedené, poškodený uviedol, že luster už nemá k dispozícii a preto nebolo možné v tomto
konaní nariadiť znalecké dokazovanie za účelom posúdenia jednak technického stavu lustra a to, či ku
skutku, tak ako to tvrdí žalobca mohlo dôjsť ako aj technického stavu panelov v byte a preto vlastne

súdu neostávali nič iné ako vychádzať z priestupkové spisu a tam podaného odborného vyjadrenia.Na základe vyššie uvedeného a výsledkov vykonaného dokazovania, keďže súd dospel k záveru, že v
danom prípade neboli naplnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za vznik škody, tak ako je
to vyššie uvedené, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (,, ďalej len O.s.p.“),
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V predmetnej právnej mala žalovaná plný úspech keďže žaloba voči nej bola zamietnutá a preto má
právo na plnú náhradu trov konania.

Preto jej súd v súlade s vyššie uvedeným ustanovením priznal plnú náhradu trov konania, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu
trovprávnehozastúpeniapodľaust.§10ods.1a§13aods.1písm.a),c),d)vyhláškyMSSRč.655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré
pozostávajú z odmeny za úkony právnej služby a platného režijného paušálu, ktoré sú vyčíslené takto:

I. tarifná odmena (§ 10 a nasl. vyhlášky )
hodnota veci: 305,52 Eur
1 úkon : 24,90 Eur (§10 ods. 1 vyhl.)
27.11.2013 Prevzatie a príprava 24,90 €

03.12.2013 Vyjadrenie vo veci samej 24,90 €
04.12.2013 Účasť na pojednávaní 24,90 €
21.05.2014 Účasť na pojednávaní 24,90 €
04.08.2014 Účasť na pojednávaní 24,90 €
05.11.2014 Účasť na pojednávaní 24,90 €

28.01.2015 Účasť na pojednávaní 24,90 €
13.04.2015 Účasť na pojednávaní 24,90 €
spolu: 199,20 €

II. náhrada hotových výdavkov ( §16 ods. 3 vyhlášky )

režijný paušál: rok 2013 3 x 7,81 € 23,43 €
rok 2014 3 x 8,04 € 24,12 €
rok 2015 2 x 8,39 € 16,78 €spolu: 64,33 €

III. náhrada cestovných výdavkov ( §16 ods.4 vyhlášky a § 7 zák. č. 283/2002 Z.z. )

04.12.2013 Účasť na pojednávaní OS Vranov nad Topľou
Košice - Vranov nad Topľou - Košice : 104 km
spotreba: 4,6 l/100 km

hodnota 1 l PHM 1,365 € / l
základná náhrada 104km x 0,183 € 19,03 €
- náhrada za spotrebované pohonné látky 4,6 l/100 x 104x 1,365 6,53 €
spolu: 25,56 €

21.05.2014 Účasť na pojednávaní OS Vranov nad Topľou

Košice - Vranov nad Topľou - Košice : 104 km
spotreba: 4,6 l/100 km
hodnota 1 l PHM 1,362 € / l
- základná náhrada 104 km x 0,183 € 19,03 €
- náhrada za spotrebované pohonné látky 4,6 l/100 x 104 x 1,362 6,52 €

spolu: 25,55 €

04.08.2014 Účasť na pojednávaní OS Vranov nad Topľou
Košice - Vranov nad Topľou - Košice : 104 km
spotreba: 4,6 l/100 km

hodnota 1 l PHM 1,353 € / l
základná náhrada 104 km x 0,183 € 19,03 €
- náhrada za spotrebované pohonné látky 4,6 l/100 x 104 x 1,353 6,47 €
spolu: 25,50 €

05.11.2014 Účasť na pojednávaní OS Vranov nad Topľou
Košice - Vranov nad Topľou - Košice : 104 km
spotreba: 4,6 l/100 km
hodnota 1 l PHM 1,292 € / l

základná náhrada 104 km x 0,183 € 19,03 €
- náhrada za spotrebované pohonné látky 4,6 l/100 x 104 x 1,292 6,18 €
spolu: 25,21€

28.01.2015 Účasť na pojednávaní OS Vranov nad Topľou
Košice - Vranov nad Topľou - Košice : 104 km
spotreba: 4,6 l/100 km
hodnota 1 l PHM 1,130 € / l
základná náhrada 104 km x 0,183 € 19,03 €

- náhrada za spotrebované pohonné látky 4,6 l/100 x 104 x 1,130 5,41 €
spolu: 24,44 €

13.04.2015 Účasť na pojednávaní OS Vranov nad Topľou
Košice - Vranov nad Topľou - Košice : 104 km

spotreba: 4,6 l/100 km
hodnota 1 l PHM 1,000 € / l

- základná náhrada 104 km x 0,183 € 19,03 €
- náhrada za spotrebované pohonné látky 4,6 l/100 x 104 x 1,000 4,78 €

spolu: 23,81 €

náhrada cestovných výdavkov spolu: 150,07 €IV. náhrada za stratu času ( §17 ods. 1 vyhlášky )

1 x strata času za účasť na pojednávaní dňa 04.12.2013 4 x 13,40 € 53,60 €

1 x strata času za účasť na pojednávaní dňa 21.05.2014 4 x 13,40 € 53,60 €
1 x strata času za účasť na pojednávaní dňa 04.08.2014 4 x 13,40 € 53,60 €
1 x strata času za účasť na pojednávaní dňa 05.11.2014 4 x 13,40 € 53,60 €
1 x strata času za účasť na pojednávaní dňa 28.01.2015 4 x 13,98 € 53,60 €
1 x strata času za účasť na pojednávaní dňa 13.04.2015 4 x 13,98 € 55,92 €

spolu: 323,92 €

V. DPH
20 % DPH z (199,20 € + 64,33 € + 150,07 € + 323,92 € ) 147,50 €
Spolu: 924,56 €

Spolu trovy u žalovanej predstavujú sumu 885,02 €

Súd poukazuje, že nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za úkon nahliadnutie do spisu z dôvodu,
že vyhláška č. 655,/2004 Z. z s odmenou za takýto úkon nepočíta, a teda neumožňuje priznať odmenu

za takýto úkon.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b/ konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205 a/
f/ rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.