Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613205525
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1613205525.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: AB BANY, s.r.o., so sídlom Moravský Svätý Ján č.
697, 908 71 Moravský Svätý Ján, IČO: 43 858 350, zastúpený: AK Vasiľová, s.r.o., Bajkalská č. 29/C,
821 01 Bratislava, IČO: 36 800 392, proti odporcovi: R. D., D.. XX.XX.XXXX, N. G. Č.. XXXX/XX, XXX
XX A., zastúpený: JUDr. Ľubica Sopková, advokátka, Pribinova č. 3, 901 01 Malacky, o zaplatenie sumy
1.495,78 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 10 Cb/54/2013-141

zo dňa 11.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu súdu Malacky č.k. 10 Cb/54/2013-141 zo dňa
11.11.2013 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a o trovách konania rozhodol tak, že
navrhovateľjepovinnýnahradiťodporcovitrovykonanianaúčetjehoprávnehozástupcu vsume 590,82

eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania
doručeným súdu dňa 10.11.2010 domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.824,36 eur s príslušenstvom
odporcom O. F. - O. - Z., nakoľko mu dodal tovar, ktorý riadne prevzal a na základe čoho mu navrhovateľ
vystavil faktúru č. XXXXXXXX, znejúcu na sumu 1.257,84 eur, splatnú dňa 05.10.2009 a faktúru č.
XXXXXXXX znejúcu na sumu 237,94 eur, splatnú dňa 30.10.2009, ktoré však odporca neuhradil.

Uznesením sp.zn. 10 Cb/114/2011 zo dňa 19.12.2012 súd na návrh navrhovateľa pripustil, aby
do konania na strane odporcu pristúpil ďalší účastník R. D. ako odporca v 2/ rade a zároveň pripustil
zmenu návrhu, a to tak, že odporca v 1/ rade O. F. - O. - Z. je povinný uhradiť navrhovateľovi dlžnú
sumu vo výške 635,51 eur s príslušenstvom a odporca v 2/ rade R. D. je povinný zaplatiť navrhovateľovi
dlžnú sumu vo výške 1.495,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.257,84
eur od 06.10.2009 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 328,58 eur od

15.10.2009 do zaplatenia. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že navrhovateľ svoj návrh na vstup ďalšieho
účastníka odôvodnil tým, že odporca v 2/ rade uznal, že kúpil tovar, ktorý bol fakturovaný v celkovej
sume 1.495,78 eur, a preto by mal túto časť žalovanej pohľadávky zaplatiť on a nie odporca v 1/ rade.
Následne navrhovateľ a odporca v 1/ rade uzatvorili zmier a konajúci súd uznesením č.k. 10
Cb/114/2011-135 zo dňa 20.02.2013 vylúčil návrh navrhovateľa voči odporcovi v 2/ rade na samostatné
konanie.

S poukazom na ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka súd prvého stupňa konštatoval, že medzi
účastníkmi nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a odovzdaniu tovaru zo strany
navrhovateľa ako predávajúceho O. F.. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania zostalo určenie,
kto je kupujúcim, a teda povinným uhradiť dohodnutú kúpnu cenu, a tým aj pasívne legitimovaným v
súdnom konaním.
Z vykonaného dokazovania mal konajúci súd za preukázané, že navrhovateľ uzatvoril kúpnu zmluvu,

predmetom ktorej bol vozík, ako aj ďalší tovar špecifikovaný vo faktúrach č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX
v hodnote 1.495,78 eur, s O. F. - O. - Z.. S poukazom na ust. § 49a prvá veta Občianskeho zákonníkauviedol, že je toho názoru, že navrhovateľ pri uzatváraní kúpnej zmluvy konal v omyle, kto je skutočným
kupujúcim. Považoval za zrejmé, že navrhovateľ konal v presvedčení, že kupujúcim, teda osobou,
ktorej bol právny úkon určený, bol O. F. - O. - Z., keďže na jeho meno vystavil faktúry, odovzdal mu

predmet kúpy a poskytol mu ako svojmu obchodnému partnerovi zľavu na kúpnu cenu. Z vyjadrenia
navrhovateľa mal za zrejmé, že skutočnosť, kto je kupujúci, bola pre neho rozhodujúca, nakoľko pokiaľ
by vedel, že skutočným kupujúcim je odporca, nebolo by prišlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a to z
dôvodu, že podľa vyjadrení účastníkov konania, v takom prípade by navrhovateľ neposkytol odporcovi
zľavu na kúpnu cenu a odporca by o tovar za takúto cenu nemal záujem. Bol toho názoru, že omyl

navrhovateľa sa týkal takej podstatnej skutočnosti, bez ktorej by k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo.
S poukazom na ust. § 40a Obč. zák. súd prvého stupňa ustálil, že navrhovateľ pri uzatváraní kúpnej
zmluvy konal v omyle vychádzajúc zo skutočnosti, ktorá bola pre neho rozhodujúca a osoba, ktorej bol
právny úkon určený - O. F., o omyle navrhovateľa vedel. Uviedol, že v tomto prípade by bolo možné
kúpnu zmluvu považovať v zmysle ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka za neplatnú, nakoľko sa
však navrhovateľ neplatnosti právneho úkonu nedovolal, súd v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka

považoval kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi navrhovateľom a O. F. - O. - Z. za platnú. Uzavrel, že nakoľko
odporca neuzatvoril s navrhovateľom kúpnu zmluvu, nie je povinný uhradiť kúpnu cenu a tým nie je
pasívne legitimovaným v tomto súdnom konaní a návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu nedostatku
pasívnej legitimácie odporcu.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi, ktorý mal

vo veci plný úspech náhradu trov konania vo výške 590,82 eur, ktoré potreboval pri bránení práva proti
navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.
Popísal skutkový stav uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal zaplatenia
kúpnej ceny za tovar predaný O. F. na základe písomnej Dohody o predaji pracovných odevov a
ochranných pomôcok zo dňa 06.08.2009 uzavretej medzi navrhovateľom ako predávajúcim a O. F. ako
kupujúcim, čím od tohto momentu považoval každú objednávku od O. F. na základe uvedenej dohody

za jeho objednávku. Navrhovateľ bol v domnienke, že tovar z vyššie uvedených faktúr, je tovarom
objednaným O. F., ktorému vystavil aj predmetné faktúry. Z ďalšieho dokazovania však vyplynulo,
že tovar bol objednaný odporcom. Poukázal na skutočnosť, že zo zápisnice zo dňa 24.10.2012
vyplýva, že v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb/114/2011 nebolo zrejmé, kto je v zmluvnom
vzťahu na strane kupujúceho, pričom až z prijatého uznesenia súdu zo dňa 24.10.2012 vyplynulo, že

kupujúcim vo veci je odporca namiesto O. F.Ž.. Poukázal na to, že až z predmetného dokazovania dňa
24.10.2012 pri výsluchu svedka R. D. vyšla najavo skutočnosť, že predmetný tovar sa nachádza u R.
D., pričom súd v napadnutom rozsudku vôbec nebral do úvahy svedeckú výpoveď odporcu v čase, keď
vystupoval ako svedok, kde vo výsluchu pred súdom jednoznačne uviedol viacero skutočností, ktorými
priznal svoje postavenie kupujúceho v tomto záväzkovom vzťahu, čím potvrdil svoju pasívnu vecnú

legitimáciu vyplývajúcu z ústne uzavretej kúpnej zmluvy. Súd naproti tomu v napadnutom rozsudku
uviedol, že odporca neuzatvoril s navrhovateľom kúpnu zmluvu, nie je povinný uhradiť kúpnu cenu, a tým
nie je pasívne legitimovaným v tomto súdnom konaní. Navrhovateľ vyslovil názor, že nakoľko uzatvoril
s odporcom ústnu kúpnu zmluvu, súd nesprávne právne vec posúdil.
Mal za to, že aj úvahy, podľa ktorých súd vo veci konal, dokazujú, že si bol vedomý skutočnosti, že na

strane kupujúceho sú dve rozdielne osoby, pričom v jednej časti veci súd schválil zmier, podľa ktorého
bol O. F. zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 635,51 eur a v druhej časti veci vylúčil návrh
navrhovateľa voči odporcovi vo veci o zaplatenie 1.495,78 eur na samostatné konanie, keďže v danom
prípade došlo ku skutočnostiam, ktoré zakladajú pasívnu legitimáciu tejto osoby.
Navrhovateľ sa ďalej nestotožnil ani s názorom súdu v napadnutom rozsudku a dôvodom, že ak sa podľa

názoru súdu mal navrhovateľ dovolať neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka,
aby sa domohol svojich práv, malo by to za následok neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu, a to
aj v tej časti, v ktorej bol schválený súdom zmier. Keďže O. F. mu bol zaviazaný zaplatiť istinu vo výške
635,51 eur, následne by si mohol žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia.
Skutočnosť, že sa nedomáhal neplatnosti kúpnej zmluvy s O. F. podľa § 40a Občianskeho zákonníka,

nemôže mať podľa jeho názoru za následok neplatnosť ústne dojednanej kúpnej zmluvy, ktorá vznikla
medzi ním a R. D.. Uviedol, že bol uvedený do omylu, keď sa O. F. rozhodol porušiť uzavretú dohodu a
bezvedomianavrhovateľavovecipredajatovarupreodporcuvystupovalibavpozíciisprostredkovateľa.Poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že navrhovateľ jednal cenu, dopravu a akosť
tovaru priamo s odporcom, čím medzi nimi vznikol právoplatný záväzkový vzťah.
Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

v celom rozsahu zmenil tak, že žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu potvrdí a neúspešného
odporcu zaviaže na náhradu trov odvolacieho a prvostupňového konania, eventuálne napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v celom rozsahu potvrdil
ako vecne správny a priznal mu náhradu trov konania vo výške 749,64 eur. Uviedol, že s argumentmi
uvádzanými navrhovateľom v odvolaní, ani s jeho návrhom na potvrdenie žalobného návrhu, eventuálne
zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, sa v žiadnom prípade nie je možné stotožniť.
Mal za to, že prvostupňový súd rozhodol na základe vykonaného dokazovania správne, a to v každom
ohľade, teda spravodlivo a v súlade so zákonom i s dobrými mravmi.

Poukázal na to, že otázku vecnej legitimácie posudzuje súd na základe vykonaného dokazovania a
právneho posúdenia veci. V prípade nedostatku vecnej legitimácie súd nie je oprávnený zasahovať do
vymedzenia okruhu účastníkov konania, nemôže konanie pre nedostatok takejto podmienky zastaviť,
avšak musí žalobu zamietnuť. Pripomenul, že je to práve navrhovateľ, kto disponuje celým návrhom,
teda ako vymedzením účastníkov konania, tak i právnou kvalifikáciou svojho tvrdeného nároku.

Vychádzajúczodvolaniavyslovilnázor,ženavrhovateľsazrejmedomáhatoho,abysúdzhojiljehonávrh
a svojím konečným rozhodnutím vo veci „opravil“ nielen jeho nesprávne označeného účastníka konania
na strane odporcu, ale i nesprávnu právnu kvalifikáciu ním tvrdeného navrhovateľa, čo je absolútne
neprijateľné.
S poukazom na ust. § 100 Občianskeho zákonníka uviedol, že podľa jeho názoru je nárok navrhovateľa

premlčaný, nakoľko právo navrhovateľa na zaplatenie kúpnej ceny voči odporcovi mohlo byť prvýkrát
uplatnené v deň nasledujúci po dátume splatnosti oboch vystavených faktúr, teda po zistení, že
pôvodný odporca O. F. - O. - Z. odmietol obe vystavené faktúry uhradiť s odôvodnením, že kupujúcim
fakturovaného tovaru je odporca.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a odvolanie navrhovateľa
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné
vyhovieť.

Z obsahu spisu je nesporné, že navrhovateľ sa domáha voči odporcovi zaplatenia sumy 1.495,78 s
prísl., z titulu kúpnej ceny dodaného tovaru, fakturovanej faktúrami č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX.
Konajúci súd nepovažoval za sporné, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a odovzdaniu tovaru zo
strany navrhovateľa ako predávajúceho pôvodnému odporcovi O. F.. Spornou otázkou podľa jeho

názoru zostalo určenie, kto je kupujúcim a teda povinným uhradiť dohodnutú kúpnu cenu, a tým aj
pasívne legitimovaným v tomto súdnom konaním. Z vykonaného dokazovania ustálil, že navrhovateľ pri
uzatváraní kúpnej zmluvy konal v omyle vychádzajúc zo skutočnosti, ktorá bola pre neho rozhodujúca a
osoba,ktorejbolprávnyúkonurčený-O.F.,vedelotomtoomylenavrhovateľa,pričomvtomtoprípadeby
bolo možné kúpnu zmluvu považovať v zmysle ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka za neplatnú.

Nakoľko sa však navrhovateľ neplatnosti právneho úkonu nedovolal, súd v zmysle § 40a Občianskeho
zákonníka považoval kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi navrhovateľom a O. F. - O. - Z. za platnú. Uzavrel,
že z uvedeného vyplýva, že nakoľko odporca neuzatvoril s navrhovateľom kúpnu zmluvu, nie je povinný
uhradiť kúpnu cenu a tým nie je pasívne legitimovaným v tomto súdnom konaní a návrh zamietol.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku konštatuje, že z jeho odôvodnenia nie je zrejmé,
ako súd prvého stupňa dospel k takýmto záverom. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávnych a neúplných skutkových záverov, ako aj z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Súd prvého stupňa pri vyslovení záveru v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy vôbec nebral do úvahy
tvrdenia odporcu, ktorý aj ako svedok vypočutý v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb/114/2011, aj ako
účastník konania v postavení odporcu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb/54/2013 (po vylúčení návrhu
v tejto časti na samostatné konanie) potvrdil, že ústne uzavrel s navrhovateľom kúpnu zmluvu, alenezaplatil mu kúpnu cenu, nakoľko faktúry boli vystavené na O. F., od ktorého tovar prevzal a časť kúpnej
ceny vo výške 500 eur mu aj uhradil. Ďalej potvrdil, že o kúpe tovaru komunikoval osobne s konateľom
navrhovateľa, ako aj o chýbajúcich veciach na vozíku, ktorému telefonicky oznamoval, že mu vozík pošle

naspäť alebo mu pošle iba polovicu kúpnej ceny a zvyšok doplatí, až keď bude mať kompletný vozík.
Taktiež neprihliadol k tvrdeniu odporcu, že konateľovi navrhovateľa poslal 500 eur po O.. F. s tým, že mu
oznámil, že zvyšnú časť kúpnej ceny mu doplatí potom. Potvrdil aj, že tovar sa u neho stále nachádza.
Konajúci súd sa týmito tvrdeniami vôbec nezaoberal, nevypočul k nim ani konateľa navrhovateľa, ani O.
F., ktorý mal byť pri ústnych rokovaniach prítomný a predčasne ustálil uzavretie kúpnej zmluvy medzi

navrhovateľom a O. F., ako aj predčasne právne posúdil konanie navrhovateľa podľa § 49a prvá veta
O.z. pri uzatváraní tejto zmluvy ako konanie v omyle.

Podľa § 409 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsobom jej dodatočného
určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je
kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy a zaoberať
sa jej podstatnými náležitosťami, a to určením zmluvných strán, určením predmetu kúpy, záväzkom
predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy
a záväzkom kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Uzatvorenie a vznik kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi
je upravené v ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka a v zmysle § 1 ods. 2 Obch. zák. sa riadi

všeobecnou úpravou uzatvárania zmlúv podľa § 43-51 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti
konajúci súd vypočuje aj konateľa navrhovateľa, s ktorým podľa vyjadrenia odporcu dohodol ústne
náležitosti kúpnej zmluvy, v prípade rozdielnych tvrdení aj O. F. ako svedka. V prípade ich rozdielnych
tvrdení súd prvého stupňa pristúpi aj k ich konfrontácii a až po takto doplnenom dokazovaní bude
potrebné,abysadostatočneaúplnevysporiadalsovšetkýmiskutočnosťami,ktorévyplynúzdoplneného

dokazovania.

Podľa § 132 O.s.p. súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho čo uviedli účastníci. Zákon teda vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, keď

určujúcim sú v tomto procese jednak dielčie, ako aj komplexné závery súdu o vierohodnosti poznatkov
získaných vykonaním dôkazov, tvoriacich podklad pre záver o tom, ktoré zo skutočností je potrebné
mať za preukázané a ktoré tvoria zistený skutkový stav vo veci. Základom hodnotiaceho postupu súdu
sú popri všeobecných a odborných skúsenostiach tiež pravidlá logického myslenia formulované do
logických zásad. Vierohodnosť konkrétneho poznatku získaného v procese dokazovania, a teda jeho

význam z hľadiska pravdivosti alebo nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane,
jednak v súvislosti s poznatkami získanými vykonaním ostatných dôkazov. Odvolací súd v tomto prípade
konštatuje,žesúdprvéhostupňasaprizisťovanískutkovéhostavuvecinedostatočneriadilustanovením
§132O.s.p.,keďsanevysporiadalsniektorýmiskutočnosťami,ktorévprocesedokazovaniavyšlinajavo
a tieto žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Konajúci súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami

odporcu v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy s navrhovateľom, ani s námietkou premlčania, ktorú
odporca vzniesol v písomnom podaní doručenom súdu dňa 09.09.2013 (č.l. 89).

Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre

jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Nevysporiadanie sa takýmito pre rozhodnutie
podstatnými skutočnosťami je porušením práva účastníka konať pred súdom, v rámci ktorého má
účastníkkonaniaprávonariadne,zrozumiteľné,vyčerpávajúceodôvodnenierozhodnutia.Nedostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 221 ods.
1 písm. f) O.s.p..

Súd prvého stupňa nerozhodol správne, keď návrh zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie
odporcu, nakoľko nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie a obsah vykonaných dôkazov v rozsudku
dostatočným a zrozumiteľným spôsobom nevyhodnotil.Z uvedeného hľadiska považoval odvolací súd napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, závery
konajúceho súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s

námietkou premlčania vznesenou odporcom, nedostatočne zistil skutkový stav, preto bolo potrebné
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) a ods. 2 O.s.p.
zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie.

V ňom súd prvého stupňa, ako súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, odstráni odvolacím

súdom vytknuté nedostatky. Úlohou súdu prvého stupňa bude vysporiadať sa s námietkou premlčania
vznesenou odporcom. Možnosť uplatniť námietku premlčania je právom dlžníka. Premlčanie sa spája s
márnym uplynutím doby, ktorú zákon dáva veriteľovi na „vykonanie“ práva. Pokiaľ teda dlžník vznesie
námietku premlčania, súd nemôže nárok po uplynutí premlčacej doby priznať. Úlohou súdu prvého
stupňa bude preto v prvom rade zaoberať sa s námietkou premlčania vznesenou odporcom a ak po
posúdení námietky premlčania dospeje k záveru, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný, bude sa ďalej

zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku navrhovateľa a doplní dokazovanie v naznačenom smere
za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci a opätovného rozhodnutia o nároku navrhovateľa.
V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že účastníci konania majú právo na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s uplatneným nárokom a úvahy o skutkových a právnych záveroch súdu musia byť ním

dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené. Svoje rozhodnutie preto odôvodní tak, aby spĺňalo kritériá
zakotvené v § 157 ods. 2 O.s.p., najmä uvedie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
ich hodnotení riadil.

O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom

rozhodnutí o veci v súlade s § 224 ods. 3 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.