Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114218639
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114218639.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS

a.s., IČO: 35 717 769, Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát, Na
vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti odporcom: 1. E. K., nar. XX.XX.XXXX, I. J. XX, 2. J. K. rod. T., nar.
XX.XX.XXXX, I. J. XX, o zaplatenie sumy 716,02 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a .

II. Odporcom v 1. a 2. rade sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 03.07.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.07.2014, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu

716,02 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 716,02 eura od 20.07.2009
do zaplatenia a náhradu trov konania, a to titulom plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Odporcovia návrh prevzali dňa 14.11.2014, k tomuto sa písomne nevyjadrili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu v 1. rade, oboznámením sa s návrhom zo dňa
03.07.2014, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vrátane obchodných podmienok,

Predžalobnými upomienkami zo dňa 01.07.2009 vrátane fotokópií podacích hárkov, Oznámeniami o
zosplatnení záväzku zo dňa 16.12.2009 vrátane fotokópií podacích hárkov, ako aj ostatným obsahom
spisu, keď pojednával v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v
neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľ a odporkyne v 2. rade.

Predmetom konania je požiadavka navrhovateľa na zaplatenie sumy 716,02 eura s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 716,02 eura od 20.07.2009 do zaplatenia.

Odporca v 1. rade pri výsluchu účastníka konania uviedol, že zmluvu s navrhovateľom uzavrel on a tiež
jeho manželka, ktorá má v súčasnosti priezvisko Bangová. Z úveru splatil sumu 397,30 eura. Oznámenie
o zosplatnení záväzku bolo doručené jemu, aj manželke.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), tento zákon upravuje niektoré

podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa

rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom v čase vzniku uzavretia zmluvy), veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od

formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007
Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo
povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej

účet.

Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporcovia v 1.
a 2. rade ako dlžníci uzavreli dňa 08.12.2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej
navrhovateľ poskytol odporcom úver vo výške 20.000,00 Sk (663,88 eura) za odplatu a úrok (poplatok
za správu úveru) vo výške 13.540,00 Sk (449,45 eura). Odporcovia sa zaviazali zaplatiť uvedený úvers príslušenstvom v 13 mesačných splátkach vo výške 2.580 Sk (85,46 eura), pričom prvá splátka
bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. Ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená v bode 1. Obchodných

podmienok a predstavovala 201,12 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 34,92 %, pričom tento údaj bol
uvedený priamo v texte zmluvy. Odporcovia zaplatili navrhovateľovi z poskytnutého úveru sumu 397,30
eura. Predžalobnou výzvou zo dňa 01.07.2009 upozornil navrhovateľ odporcov, že ak nevykonajú
bezodkladnú úhradu dlhu, navrhovateľ si uplatní právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle § 53 ods.

8 Občianskeho zákonníka bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a budú voči nim uplatnené všetky
zmluvne dojednané sankcie. Nakoľko k úhrade dlžnej sumy v stanovenom čase nedošlo, navrhovateľ
zaslal odporcom Oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 16.12.2009, v ktorom oboznámil odporcov
s tým, že záväzok z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol zosplatnený ku dňu 19.07.2009.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh

nie je dôvodný.

Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcami v 1. a 2. rade založený zmluvou o úvere je právnym
vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne

vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 258/2001 Z.z. a zákona č. 250/2007
Z.z.). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že predmetná zmluva je formulárovou spotrebiteľskou
zmluvou, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, dlžníci ako spotrebitelia nemali možnosť žiadnym
podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok.
Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol odporcom v 1. a 2. rade spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania a odporcovia v 1. a 2. rade vystupovali ako spotrebitelia, pretože nekonali
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver im bol poskytnutý za
iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie
uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna

úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a tiež ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, súd vyhodnotil zmluvný vzťah
medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa.

Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu §
100 ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom
zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti

skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj
bez toho, aby sa odporcovia premlčania dovolávali v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava
v ustanovení § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od
01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia, čo v
spojení so skutočnosťou, že ide o procesné ustanovenie, znamená, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súd) postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania.
Uvedené ustanovenie súdu ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky
premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného
nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu

donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Navrhovateľ využil svoje právo veriteľa a vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 19.07.2009, čo znamená
že v tento deň sa stali splatnými aj splátky, ktoré sa mali stať splatnými až po tomto dátume. Vychádzajúcz uvedeného dátumu, navrhovateľ si mohol uplatniť svoj nárok na súde už dňa 20.07.2009, pričom
dňa 20.07.2012 (pondelok) uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba. Navrhovateľ podal návrh na
súde dňa 09.07.2014, teda v čase, keď bol celý jeho nárok zo zmluvy o úvere premlčaný. Súd pritom

poukazuje na to, že aj v prípade, že by k okamžitému zosplatneniu úveru neprišlo, z dôvodu uzavretia
zmluvy dňa 08.12.2008 a počtu splátok 13, by posledná splátka úveru bola splatná v decembri 2009, a
teda nárok navrhovateľa by bol ku dňu podania návrhu rovnako premlčaný.

Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu

s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na
premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol, dospel k záveru, že z
dôvodu premlčania nároku navrhovateľa nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, a preto súd návrh
ako nedôvodný zamietol. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria
príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa
premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok. Z dôvodu uplatnenia nároku po uplynutí

premlčacejdobyajehozamietnutiavcelomrozsahuztohtodôvodu,súdďalejneskúmalopodstatnenosť
tohto uplatneného nároku navrhovateľa a rovnako neskúmal ani primeranosť poplatku za správu úveru
a neprijateľné zmluvné podmienky.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 OSP, keď plne
úspešným odporcom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si toto právo v konaní neuplatnili
a ani im v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.