Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, March 17, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/332/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714216464
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714216464.5

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36
613 843, proti žalovanej U. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. C.. Č.. XXX, XXX XX B., občianke
SR - t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Zdenkou Foltinovou, zam. Okresný súd Banská

Bystrica ako súdny tajomník, o zaplatenie 7.002,48 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5.036,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne z uvedenej sumy od 27. 11. 2014 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
7.002,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne z uvedenej sumy od 13 08. 2014 do
zaplatenia. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

Stanovisko žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť, pretože na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava.
Z tohto dôvodu jej bol ustanovený opatrovník na zastupovanie v celom konaní až do právoplatného
skončenia veci.

Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu na vydanie platobného
rozkazu zo dňa 06. 11. 2014, ako aj z predložených listinných dôkazov a to Zmluvy o splátkovom

úvere zo dňa 19. 12. 2012, štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.
12. 2012, Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľni a. s. Bratislava, výzvy k úhrade
a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 24. 07. 2014, zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 1076/2014/CE zo dňa 27. 06. 2014, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil
tento skutkový stav:

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2014
medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom Tomášikova 48 Bratislava a žalobcom došlo k
postúpeniu pohľadávky, ktorej súčasťou bola i žalovaná suma; z postupcu na postupníka - žalobcu.

Postupca a žalovaná uzavreli dňa 19. 12. 2012 zmluvu č. 5036621258, ktorej súčasťou boli Všeobecné
obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Išlo o zmluvu o splátkovom úvere, ktorá sa

svojim obsahom radí medzi spotrebiteľské zmluvy. Na základe predmetnej Zmluvy, právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky, pričom podmienky ich čerpania, podmienky splácaniaa podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalších náležitostí boli upravené v Zmluve a
Všeobecných obchodných podmienkach.

Žalobca poukázal na zákonné ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, ktoré hovorí o tom, že
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Žalobca uviedol, že jeho pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 7.172,87 Eur, ktorá

pozostávala z istiny 6.000,- Eur, riadneho úroku 1.002,48 Eur a úroku z omeškania 122,72 Eur plus
ostatné príslušenstvo vo výške 47,67 Eur. Napriek uvedenému žalobca uviedol, že sumu 47,67 Eur a
122,72 Eur si v tomto návrhu na vydanie platobného rozkazu voči žalovanej neuplatnil.

Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanej úver vo výške 6.000,- Eur, ktorý mal byť splácaný v
mesačných splátkach vo výške 120,- Eur vždy k 15. dňu v mesiaci. Žalobca si v konaní uplatnil splátky

úveru splatné od 15. 08. 2014, do 15. 01. 2023 v počte 59 a celkovej výške 7.002,48 Eur. Ďalej žalobca
uvádza, že splátky pôvodne splatné od 15. 08. 2014 do 15. 01. 2023 sa stali splatnými dňa 12. 08.
2014, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (súd dáva do pozornosti, že žalobca nemohol
právne účinným spôsobom zosplatniť úver, teda vyhlásiť splatnosť predmetného úveru, mohol tak urobiť
len postupca - Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom v Bratislave).

Žalobca si uplatnil v konaní, v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, počnúc
dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne.

Z obsahu spisu, žalobcom predložených listín, ako aj vykonaného dokazovania je nepochybné, že v

predmetnej veci došlo k uzatvoreniu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí obsahovať obligatórne
náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) citovaného zákona, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 citovaného zákona, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 6 ods. 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných
mimo prevádzkových priestorov (Ú. v. ES L 372, 31.12.1985, s.31).SmernicaRady89/552/EHSz3.októbra1989okoordináciiurčitýchustanovenízákonov,inýchprávnych
predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho
vysielania: článok 10 až 21 (Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23).

Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb
(Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59).

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú.

v. ES L 95, 21.4.1993, s.29).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom
na zmluvy na diaľku (Ú.v. ES L 144, 4.6.1997, s. 19).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja

spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch
služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o
elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s.1).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje
Kódex Spoločenstva pre lieky na ľudskú spotrebu: články 86 až 100 (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných

služieb spotrebiteľom na diaľku (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES s 11. mája 2005 o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom
trhu (Ú.v EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

Pomerne široká ochrana spotrebiteľom je garantovaná smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú

predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma
službu alebo nekupuje tovar na obchodnú činnosť alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana touto
smernicou a nemusí ísť pritom o spotrebiteľský úver. Inými slovami povedané, ochrana spotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov.
Je všeobecnej povahy a jej aplikácia prichádza do úvahy vždy, ak daný vzťah neupravuje osobitná

právna úprava, prípadne bude aplikované popri osobitnej právnej úprave. Jej aplikácia prichádza do
úvahy najmä vtedy, ak osobitná právna úprava nerieši konkrétnu dielčiu otázku, bude to najmä vtedy,
ak treba posúdiť, či konkrétna podmienka má alebo nemá charakter nekalej podmienky.

V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a

inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie
medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom
prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava
spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v
ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, a to bez ohľadu na to,

či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

Podľa článku 2 písm. b) smernice 93/113/EHS „spotrebiteľ“ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v
zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu
alebo profesii.

Podľa ust. č. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežne formulovanúštandardnúzmluvu,keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Z obsahu zmluvy vyplýva, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, aj keď sa Zmluva o
úvere spravuje Obchodným zákonníkom. Aj napriek uvedenému žalovaná požíva ochranu spotrebiteľa
vzhľadom na zhora citované smernice.

Podľa § 1 ods. 1 zákona NS SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvárania

úverovej zmluvy „tento zákona upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsobom výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 citovaného zákona „Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona „zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom“.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platnom do 31. 07. 2008),
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť

spotrebiteľského úveru. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona musí zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 posledná alinea citovaného zákona, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

Z vykonaného dokazovania oboznámením sa s predmetnou Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 19.
12. 2012, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalovaná; a ktorá tvorí základ sporu súd zistil, že

z výšky mesačnej splátky nie je zrejmé, aká časť z nej pripadá na istinu, aká časť na úroky, eventuálne
aká časť pripadá na poplatky, čím došlo k nesplneniu zákonnej povinnosti právneho predchodcu žalobcu
v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom do 31. 07. 2008 a teda sa hľadí
na úver ktorý právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej ako na úver poskytnutý (v zmysle § 4 ods.
3 citovaného zákona), za úver poskytnutý bez úročne a bez poplatkov.

Na základe uvedeného súd potom v intenciách zhora citovanej platnej právnej úpravy žalobu žalobcu
v časti prevyšujúcej žalovanou uhradenú sumu, ktorá podľa žalobcom predloženej listiny celkovo
právnemu predchodcovi žalobcu uhradila sumu 963,70 Eur, zamietol. Súd priznal teda žalobcovi len
rozdielpredstavujúciskutočneposkytnutúvýškuúveru6.000,-Eurpoodpočítaníuhradenejsumy963,70

Eur. - teda sumu 5.036,30 Eur. Pretože zmluva neobsahuje rozčlenenie mesačnej splátky, z ktorej
by bolo zrejmé, aká časť z nej pripadá na splátku úveru, aká časť na úrok a aká časť na prípadné
iné poplatky, súd považoval v súlade so zhora citovaným zákonnými ustanoveniami úverovú zmluvu
uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou za úver poskytnutý bez úrokov a bez
poplatkov. Z tohto dôvodu súd potom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Zároveň súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa, kedy bol návrh na
vydanie platobného rozkazu súdu doručený (27. 11. 2014 ), pretože žalobca nepreukázal, že žalovanejbola doručená listina obsahujúca výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
zo dňa 24. 07. 2014.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).