Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/2/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116200157
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3116200157.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky G. R., rod.
L., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom F. E., E. XXX, t. č. bytom A. XXX/X, proti odporcovi
D. R., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom F. E., E. XXX, o návrhu na rozvod manželstva
a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému V. R., nar. XX.XX.XXXX, v
konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F. takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov G. R., rod. L. a D. R., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu N., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane 4, pod por. č. X s a r o z v á d z a .

Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia :
„ Maloletý V. R., nar. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej
starostlivosti matky.
Právo zastupovať maloletého V. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Otec s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého V. sumou vo výške 100,- Eur mesačne,
ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti
výroku o rozvode manželstva. “
Styk rodičov s maloletým V. s a n e u p r a v u j e .

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. z.č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) v znení neskorších predpisov
a doplnení, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich
zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a
ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Predmetom tohto konania je rozvod manželstva a úprava rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode. Účastníci konania a kolízny opatrovník boli prítomní vyhlásenia rozsudku a
vzdali sa odvolania proti nemu. Z toho dôvodu súd aplikoval znenie predtým uvedeného paragrafu a vo
veci rozhodoval v zmysle týchto zákonných ustanovení :
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným
riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi
nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k zrušeniu
manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k dohode nedôjde, tento zákon v § 24 ukladá
zároveň (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť aj úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom
na čas po rozvode a ochranu záujmov maloletých detí (a to aj v zmysle § 113 O.s.p.).
Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. v platnom znení v rozhodnutí, ktorým sa
rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti,
kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa
obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Maloletý V. sa na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 6.2.2009 č.k.XXP/XXX/XXXX-
X stal osvojencom odporcu ako manžela matky dieťaťa, čím medzi nimi vznikol vzťah rodič a dieťa
a odporca bol zapísaný do rodného listu dieťaťa ako jeho otec. Maloletý V. má XX rokov a je žiakom
X. ročníka ZŠ.. Jeho stravné v školskej jedálni predstavuje 20,-Eur mesačne. Venuje sa športovým
záujmom. Je zdravý, má bežné výdavky primerané veku.
Matka spolu s maloletým býva v spoločnej domácnosti so svojim terajším priateľom. Bývajú v prenajatom
X-izbovom byte, ich náklady bývania predstavujú 280,-Eur mesačne. Okrem maloletého V. nemá matka
iné vyživovacie povinnosti. Od 14.3.2016 je matka maloletého evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzačka o
zamestnanie a bude poberať dávky v nezamestnanosti. Predtým pracovala na živnosť ako opatrovateľka
v A. a dosahovala čistý mesačný príjem 700,- až 1.000,-Eur. S odporcom majú v BSM dva byty, v jednom
býva odporca a v druhom matkin brat. Priateľ matky je zárobkovo činný.
Otec maloletého býva sám v X-izbovom byte, ktorý majú účastníci v BSM. Jeho náklady bývania
predstavujú 200,-Eur mesačne. Spláca hypotekárny úver po 200,-Eur mesačne. Okrem maloletého V.
nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Otec maloletého pracuje na základe živnostenského oprávnenia
ako vodič a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem podľa vlastného udania vo výške cca 700,-Eur.
Podľa jeho daňového priznania za rok 2015 dosiahol otec príjmy zo živnosti 16.315,41 Eur, jeho výdavky
predstavovali 6.237,22 Eur a jeho základ dane čiastkový predstavoval 10.078,19 Eur a jeho základ dane

znížený o nezdaniteľné časti predstavoval 6.274,86 Eur. S matkou maloletého majú v BSM dva byty, v
jednom z nich býva on a majú auto zn. W. W. r.v.XXXX, ktoré užíva on.
V zmysle § l44 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, nakoľko sa ho účastníci vzdali.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak sa nebude plniť dobrovoľne povinnosť stanovená týmto rozsudkom, možno sa jej domáhať návrhom
na exekúciu alebo návrhom na súdny výkon rozhodnutia (iba v prípade týkajúcom sa výchovného
prostredia maloletého dieťaťa).