Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200371
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200371.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek

senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ G.. C. D., 2/ G.
D., obaja bytom F. M. č. XXX, právne zastúpení Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, so sídlom v
Poprade Mnoheľova č. 17, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, Námestie mieru č. 3, Prešov, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2014/237/1484/ŠSS-ZV
zo dňa 14.januára 2014 na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia včas podanou žalobou sa domáhajú preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného zo dňa 14.01.2014 vydaného pod č. OU-PO-OVBP2-2014/237/1484/ŠSS-ZV, ktoré žiadali
zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. V žalobe uviedli,
že napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Obce Nová
Lesná č. 685/2013/4-Pk zo dňa 08.10.2013, ktorým Obec Nová Lesná rozhodla o využívaní územia a
umiestnení stavby „Tenisové dvorce Tatranská Lomnica“ na pozemku parcela č. KN C XX/XX v k.ú. F.
M. pre navrhovateľa Mesto Vysoké Tatry, Starý Smokovec I., Vysoké Tatry.

V úvode žaloby poukázali na obsah odvolania, odôvodnenie rozhodnutia žalovaného a konštatovali,
že s právnym záverom žalovaného sa žalobcovia nestotožňujú. Podľa ich názoru vydané rozhodnutie
žalovaného nevyhodnotilo a nezaoberalo sa všetkými tvrdeniami a právnymi argumentmi, kde ostatné
námietky sú v rámci rozhodnutia odvolacieho orgánu len stroho analyzované a v žiadnom prípade
nekorešpondujúce, resp. sa nezakladajúce na platnej legislatíve vzťahujúcej sa k územnému konaniu.
Poukázali na to, že v predmetnej veci vo vzťahu k ich námietkam ohľadom nepresného termínu začatia

územného konania nie je možné v tomto prípade akceptovať tvrdenie žalovaného o chybe v písaní, ku
ktorej údajne došlo pri vyhotovení prvostupňového rozhodnutia a trvajú na stanovisku, že nebol v danom
prípade presne a správne určený okamih, ktorým sa konanie začalo. Ak nebolo skončené konanie
začaté na základe podania navrhovateľa doručeného stavebnému úradu dňa 20.09.2011, správny orgán
nebol oprávnený konať a rozhodovať na základe podnetu navrhovateľa v rovnakej veci doručeného
17.07.2013. Pokiaľ ide o druhú námietku, ktorú žalobcovia uviedli vo svojom odvolaní (namietali, že z
výroku rozhodnutia nie sú jednoznačné podmienky umiestnenia toho, čo stavebný úrad vyhodnotil ako

stavbu a nie je zrejmý ani druh pozemku, lebo označenie KN C nie je druhovým rozlíšením pozemku, ale
rozlíšením podľa typu evidencie vedenej správou katastra, aký druh stavby umiestňuje stavebný úrad,
v akom rozsahu a kde presne, aj keď v podmienkach pre umiestnenie sa uvádza odstup oplotenia od
hranice s pozemkom č. XX/X, minimálne 2 metre. Z toho však nie je zrejmé umiestnenie pre zvyšnétri časti oplotenia, ktoré podľa popisu majú byť pre obe ihriská, resp. vytvára možnosť, že bude mať
jednu líniu a ďalej citujú § 39a ods. 2 písm. b/ Stavebného zákona a uvádzajú, že odstup od susedných
stavieb stavebný úrad v rozhodnutí neurčil.) Ďalej žalobcovia uviedli, že v súvislosti s námietkou, ktorá sa

týkala absencie náležitosti situačného výkresu, žalovaný sa s touto námietkou jednoznačne nevyrovnal,
akú formu a podobu má predmetný výkres mať. Žalovaný opomenul sa vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré
žalobcovia uviedli vo svojom odvolaní a to najmä to, že pri priloženom situačnom nákrese sú na spornom
pozemku zakreslené niektoré objekty, ako napr. maringotka, búdka a iné objekty, ktoré vo vydanom
územnom rozhodnutí nie sú vôbec uvedené. Chýba vyjadrenie o námietke žalobcov, ktorá sa týka

neovereného situačného výkresu, kde táto požiadavka vyplýva priamo z ustanovenia § 4 ods. 2 vyhlášky
č. 453/2000 Z.z. a priložený situačný výkres je v tom prípade v rozpore so zákonom.

Odôvodnenie námietky v bode 5 (podľa rozhodnutia súčasný spôsob užívania pozemku je ako parky
a parkovo upravené plochy a rozhodnutím sa povoľuje zmena na športové ihrisko je nedostatočné.
Je to zásadná zmena funkčného využitia územia, pre povolenie ktorej platia obmedzenia v zmysle

Stavebného zákona a územnoplánovacej dokumentácie, predovšetkým záväznej časti vyhlásenej
všeobecne záväzným nariadením. Stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia neuviedol konkrétne znenie
záväznej časti, ktorou je regulované funkčné využitie územia na pozemku parc. č. KN C XX/XX
druhovo, rozsahovo i inak. Podľa všeobecne záväzného nariadenia č. 112010, ktorým bola vyhlásená
záväzná časť územného plánu, vrátane príloh v regulačnom bloku L22 platia konkrétne regulatívy.

Najvýznamnejšími sú regulatívy, urbanistické intervencie a index zastavaných plôch. Ak je územie podľa
týchto regulatívov určené ako nezastavateľné, potom ani dočasným stavbami ani prenosnými, lebo
textová časť záväznej časti neuvádza výnimku. Ak X podľa regulatívov znamená plochu významnej
sídelnej zelene, potom ju nemožno zmeniť na plochu ihriska, lebo športové plochy (kód S) v zmysle
platnej regulácie majú tvoriť súčasť významnej sídelnej zelene, nemôžu byť vytvárané na jej úkor a v

konaní možno povoliť iba také využitie územia, ktoré rešpektuje všetky regulatívy pre daný regulačný
blok.

Vzhľadom na uvedenú odvolaciu námietku podľa názoru žalobcov odôvodnenie rozhodnutia žalobcov
žalovaným je nedostatočné a zavádzajúce s tým, že žalovaný správny orgán uviedol, že dané územie

sa nachádza v regulačnom bloku L22 ako nezastaviteľné územie, t.j. územie v zastavanom území,
na ktorom je neprípustná nová výstavba budov a pozemných cestných komunikácií. Ak je územie
určené ako nezastaviteľné, potom ani dočasnými stavbami ani prenosnými, lebo textová časť záväznej
časti neuvádza výnimku, na základe ktorej možno do daného územia zasahovať. Z tohto dôvodu
je podľa ich názoru rozhodnutie žalovaného v rozpore s platným územným plánom Mesta Vysoké

Tatry, nerešpektujúc regulatív (X), podľa ktorého plochy v obvode regulačného bloku L22 sú plochami
významnej sídelnej zelene a sú nezastaviteľným územím.

Žalobcovia akcentovali, že každé rozhodnutie správneho orgánu má byť vydané tak, aby predchádzalo
vzniku susedských sporov z hľadiska ochrany svojho vlastníctva a z tohto dôvodu by takéto rozhodnutie

malo korešpondovať aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu preto žalobcovia
považujú rozhodnutie žalovaného za nesprávne a nezákonné. Dôvodnosť samotného podania žaloby
vidia žalobcovia aj v tom, že žalovaný sa vo svojom napadnutom rozhodnutí nedostatočne vyrovnal s
uplatnenými námietkamižalobcovaprevažnoučasťoutýchtonámietoksavôbecnezaoberal,čojepodľa
ich názoru konanie v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní (zákon č. 71/1967

Zb., ktorý upravuje, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania). V predmetnej veci sa žalovaný týmito námietkami nezaoberal, resp.
nevyrovnal sa s nimi a tým konal v rozpore s vyššie citovaným ustanovením Zákona o správnom konaní.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť a účastníkom nepriznať náhradu trov konania.

Uviedol, že pri vypracovávaní oznámenia prvostupňového rozhodnutia o začatí územného konania č.
685/2013/2-Pk zo dňa 21.08.2013 na základe návrhu dňom 20.09.2011 je chybou v písaní a počítaní
tak, ako to žalovaný uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ďalej konštatoval, že v rozhodnutí
komplexne zhodnotil jednotlivé námietky odvolateľov a svoje vyjadrenie k nim koncipoval vo viacerých
častiach svojho odôvodnenia. Obsah uvedenej námietky č. 2 v odvolaní bol obsahovo obdobný ostatným

námietkam, preto sa s ním v rámci odôvodnenia vyrovnal a to v súbehu s ostatnými námietkami a ich
odôvodnení. Poukázal na to, že definícia stavby je vyjadrená v územnom rozhodnutí č. 685/2013/4-
Pk zo dňa 08.10.2013 vo výrokovej časti a to jej názvom a popisom. V predmetnej veci je potrebné
rozlišovať pojem stavba v gramatickom význame (vo všeobecnosti ako pomenovanie pre spôsobusporiadania časti do jedného celku a pojem stavba vo význame jej pojmového vymedzenia v zmysle
Stavebného zákona podľa §43.) Podľa príslušného ustanovenia Stavebného zákona sa stavbou v
územnom rozhodnutí chápe oplotenie, pre ktoré sa zároveň určí aj vo výrokovej časti aj podmienka jeho

ohlásenia stavebnému úradu podľa § 57 Stavebného zákona. Umiestnenie oplotenia a jeho postupovej
vzdialenosti od susedných nehnuteľností sú jednoznačne zrejmé zo situačného výkresu a to z grafickej
časti,ktorýtvoríneoddeliteľnúsúčasťúzemnéhorozhodnutiapodľa§39aStavebnéhozákona.Žalovaný
ďalej uviedol, že navrhovateľ Mesto Vysoké Tatry si zároveň splnil svoju povinnosť preukázať vlastnícke
právo k pozemku, pre ktorý sa vydalo územné rozhodnutie a to predložením originálneho listu vlastníctva

k pozemku KN C parc. č. XX/XX k.ú. F. M., z ktorého je zrejmý aj namietaný druh pozemku. Územné
rozhodnutie Obce Nová Lesná jednoznačne a nezameniteľne definuje nehnuteľnosť, pre ktorú bolo
vydané, preto absencia prípadného uvedenia druhu pozemku, pre ktoré bolo vydané namietané územné
rozhodnutie, nezakladá dôvod pre jeho zrušenie odvolacím orgánom, resp. nie je dôvodom, ktorý
negatívne ovplyvňuje samotné merito veci. Z uvedených dôvodov preto uvedenú žalobnú námietku
žalovaný považuje v plnom rozsahu za neopodstatnenú. Žalovaný ďalej poukázal na to, že vyhláška

č. 453/2000 Z.z., konkrétne § 4 ods. 2 upravuje, že k územnému rozhodnutiu pripojí stavebný úrad
overený situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej
mapy alebo mapový podklad vypracovaný podľa § 3 ods. 3 písm. a/. Táto podmienka bola pri vydávaní
namietaného územného rozhodnutia splnená a pripojený situačný výkres bol overený v územnom
konaní dňa 08.10.2012. Žalovaný nie je oprávnený spochybňovať pravosť jeho overenia, ani jeho

samotné vypracovanie, keďže je za jeho formálnu i obsahovú časť zodpovedný projektant podľa § 46
Stavebného zákona. Situačný výkres síce obsahuje zakreslenie objektov búdka a maringotka, avšak
tieto sú objektami dočasnej povahy, ktoré v prípade výstavby namietaného objektu „Tenisové dvorce
Tatranská Lomnica“ pri dodržaní podmienok územného rozhodnutia, vychádzajúc pritom z grafickej časti
projektovej dokumentácie, musia byť odstránené. Situačný výkres vypracovaný oprávnenou osobou

zobrazuje súčasne reálny stav a bol vytvorený na podklade geometrického zamerania. Stavebný úrad
prvého stupňa a žalovaný sa týmito objektami nezaoberali, keďže nejde o stavby v zmysle Stavebného
zákona, ktoré neboli stavebnému úradu ohlásené, preto aj táto námietka, je žalovaným považovaná za
nedôvodnú.

Vo vzťahu k ďalším námietkam žalovaný poukázal na to, že na ostatné námietky dal odpoveď v
odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré je v súlade aj s vyjadrením oddelenia územného plánovania
Okresného úradu Prešov, ktoré podľa Smernice Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 01.10.2013,
ktorou sa upravujú podrobnosti o vnútornej organizácii okresného úradu:
1. Plní funkciu orgánu územného plánovania,

2. posudzuje zadanie pre územný plán obce a zóny,
3. preskúmava návrh územného plánu obce a zóny,
4. metodicky usmerňuje orgány územného plánovania na obci v problematike komplexného riešenia
priestorového usporiadania a funkčného využívania územia,
5. koordinuje činnosť orgánmi územného plánovania na samosprávnych krajoch,

6. obstaráva územnoplánovacie podklady regiónov a uplatňuje ich v územnoplánovacej praxi,
7. určuje rozhodujúce smery štátnej politiky na úseku územného plánovania na úrovni kraja,
8. podieľa sa na vykonávaní informačných činností pre informačný systém o územnom plánovaní,
9. vybavuje petície občanov a právnických osôb na úseku územného plánovania smerujúcich proti
činnosti obce ako orgánu územného plánovania,

10. plní ďalšie úlohy na úseku územného plánovania predložené Ministerstvom dopravy, a ktoré tvorí
prílohu vyjadrenia k podanej žalobe.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že je príslušným orgánom štátnej správy tak, ako upravuje § 58 ods.
1 Správneho poriadku v spojení s ustanovením § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej

správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Preto ako príslušný
orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie a v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Zákona o správnom
konaní ho aj odôvodnil. Podľa názoru žalovaného sa vyjadril ku všetkým skutočnostiam, ktoré namietajú
žalobcovia vo svojom odvolaní a to buď jednotlivo k určitej námietke alebo spojil svoje vyjadrenie

k viacerým námietkam súčasne do spoločnej časti odôvodnenia. Poukázal tiež na to, že Správny
poriadok v ustanoveniach nevymedzuje formu, ktorá má byť použitá pri kreovaní odôvodnenia, ale iba
spôsob vyrovnania sa so všetkými známymi skutočnosťami v odôvodnení, čo bolo aj realizované. Preto
odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.Žalovaný tiež uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu a porovnaní rozhodnutia Stavebného
úradu so všeobecne záväznými právnymi predpismi v konaní a rozhodnutí prvostupňového správneho

orgánu nezistil žiadne porušenie zákonov, preto odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
a podľa jeho názoru žiadna zo žalobných námietok žalobcom nie je dôvodná.

Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Obec Nová Lesná, stavebný úrad príslušný na
konanie podľa § 117 ods. 1, § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku v znení neskorších predpisov, § 5 zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné
plánovanie, stavebný poriadok, bývanie a o zmene a doplnení Stavebného zákona posúdil návrh
navrhovateľa Mesto Vysoké Tatry, Starý Smokovec 1, ktorý bol podaný dňa 17.07.2013 a to na vydanie
územného rozhodnutia o umiestnení inžinierskej stavby „Tenisové dvorce Tatranská Lomnica“ na
pozemku parcela KN C č. XX/XX k.ú. F.. Návrh posúdil podľa § 37 až § 38 Stavebného zákona, zosúladil
stanoviská uvedené dotknutými orgánmi štátnej správy, posúdil námietky a vyjadrenia účastníkov

konaniaanazákladeuvedenéhoposúdeniapodľa§39,§39aa§39bStavebnéhozákonavydalzlúčené
územné rozhodnutie o umiestnení stavby a využití územia na pozemku parc. KN-C č. XX/XX k.ú. F. M.
„Tenisové dvorce F. M.“ tak, ako je zakreslené v situačnom výkrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť
tohto rozhodnutia a navrhnuté v projektovej dokumentácii pre územné konanie, ktoré vypracovala B..
T. B., N. rad XXA, D., autorizovaný stavebný inžinier, reg. č. * XXXX * A * 1. Popis stavby: navrhovaná

stavba pozostáva z realizácie terénnych úprav a realizácie dvoch tenisových kurtov s antukovým
povrchom, ktoré budú oplotené rozoberateľným oplotením. Stavba nie je napojená na žiadne verejné
technické vybavenie územia, dopravne je napojená na miestnu komunikáciu. Spôsob doterajšieho
využitia pozemkov: parky a parkovo upravené plochy. Súhlas s vydaním územného rozhodnutia pre
stavbu vydal Krajský pamiatkový úrad Prešov záväzným stanoviskom č. KPUPO-2013/12722-3/54497/

MX zo dňa 27.08.2013.

Vo výrokovej časti súčasne určil podmienky pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby, ktoré boli
určené tak, že:
1.StavenýpozemokjevytvorenýzparcelyregistraKN-Cč.XX/XXvk.ú.F.M.podľavýkresusituácieč.1.

2. Územie bude upravené do vodorovnej plochy s úrovňou +-0,000 = 867,600 m n.m.
3. Jednotlivé objekty - oplotenie, tenisové siete, dočasná prenosná tribúna - sú osadené na stavebnom
pozemku podľa projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie. Od hranice pozemku parc. č. XX/X
bude oplotenie umiestnené vo vzdialenosti min. 2 m.
4. Pôdorysné rozmery tenisových kurtov sú 23,77 m x 10,97 m. Výška prenosného oplotenia bude 3,6

m a 1 m bude umiestnené po obvode oboch kurtov o pôdorysných rozmeroch 40 m x 20 m.
5. Realizácia oplotenia podlieha ohláseniu stavebnému úradu podľa § 57 Stavebného zákona.
6. Dopravne je areál napojený na miestnu komunikáciu parc. č. XXX/X.
7. Stavebný úrad podľa § 39b ods. 4 Stavebného zákona upúšťa od povolenia terénnych úprav.
8. Povrchová úprava tenisových kurtov bude z antuky.

9. Pri realizácii terénnych úprav dodržať podmienky SPP, a.s., distribúcia, Bratislava dané vo vyjadrení
č. TD/Hn/7102/2013 zo dňa 09.04.2013; rešpektovať STN 38 6415, STN 38 6413, STN 73 6005, TPP
702 01, TPP 702 02, § 79 a § 80 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike.
10. Pri realizácii terénnych úprav dodržať podmienky Slovak Telecom, a.s., Bratislava dané vo vyjadrení
č. 13-11725218-PP zo dňa 20.03.2013, nakoľko v definovanom území sa nachádza telekomunikačné

vedenie/rádiové zaradenia.
11. Pri realizácii zemných prác dodržať podmienky Východoslovenskej distribučnej, a.s., Košice
dané vo vyjadrení č. 120/JH/5283310/2013 zo dňa 18.04.2013: V prípade priblíženia stavby k
podzemným el. vedeniam je potrebné pred zahájením zemných prác na základe objednávky prizvať
pracovníka oddelenia Káblového vedenia - tel. 055/6105638, 055/6105626 o presné vytýčenie všetkých

podzemných káblových vedení priamo v teréne. Pri zemných prácach v blízkosti podzemných káblových
vedení je potrebné dodržiavať všetky podmienky stanovené pre prácu v blízkosti el. zariadení a
zemné práce robiť ručne. Križovania a súbehy s nami spravovanými zariadeniami musia zodpovedať
STN 73 6005. Žiadame dodržať ochranné pásmo. Ochranné pásmo pre podzemné káblové vedenia
je 1 m na obe strany od krajných vodičov. Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízosti

zariadenia elektrizačnej sústavy, ktorý je určený na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky a
na zabezpečenia ochrany života a zdravia osôb a majetku. V ochrannom pásme káblového vedenia
je zakázané zriaďovať stavby, konštrukcie a skládky, vysádzať a pestovať trvalé porasty. Vykonávať
bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa elektrického vedenia zemné práce a iné činnosti, ktoréby mohli ohroziť elektrické vedenie, spoľahlivosť a bezpečnosť prevádzky, prípadne sťažiť prístup k
elektrickému vedeniu. Pre zásypom súbehov a križovaní s nami spravovanými podzemnými káblovými
vedeniami žiadame prizvať pracovníka Oddelení Prevádzka sietí VN a NN Poprad tel. XXX/XXX XXXX

ku kontrole dodržania podmienok STN, o čom bude urobený zápis v stavebnom denníku.
12. Pred realizáciou terénnych úprav riešiť požiadavky Obvodného úradu životného prostredia Poprad,
orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny, dané v záväznom stanovisku č. 2013/00745/03-KE zo
dňa 15.04.2013:
- stavba bude realizovaná v súlade s funkciou a regulatívnymi ÚPN mesta Vysoké Tatry.

- Stavbu osadiť tak, aby nedošlo k zbytočnému výrobu vzrastlej zelene.
- Prípadný nevyhnutný výrub drevín rastúcich mimo lesa, podlieha udeleniu osobitného súhlasu podľa
§ 47 ods. 3 a 5 zákona. O prípadný súhlas je potrebné požiadať pred vydaním územného rozhodnutia,
resp. stavebného povolenia tunajší správny orgán.
- Pri realizácii stavebných prác postupovať tak, aby bol minimalizovaný zásah do prírodného prostredia.
- V zimnom období bude tribúna a oplotenie demontované.

Námietky v územnom konaní vzniesli účastníci územného konania C. D. a G. D., F. M. XXX, H. F..
Stavebný úrad námietkam nevyhovel. Toto rozhodnutie v zmysle § 40 ods. 1 Stavebného zákona platí
dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Nestratí však platnosť, ak v tejto lehote bude podané
ohlásenie drobnej stavby umiestnenej týmto rozhodnutím.

Rozhodnutie Obec Nová Lesná ako stavebný úrad vydala dňa 08.10.2013 pod č.j.: 685/2013/4-Pk.

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobcovia vzniesli námietky a to listom zo dňa
05.09.2013, lebo nesúhlasia s navrhovaným riešením umiestnenia tenisových dvorcov s tým, že prvé
rokovanie sa uskutočnilo už minulý rok v lete na Mestskom úrade v Starom Smokovci a už vtedy vzniesli

pripomienky a nesúhlas s realizáciou predmetnej stavby, nakoľko môžu byť vážne dotknuté ich práva
a navrhovanou stavbou by došlo k znehodnoteniu ich pozemku. Následne tohto roku v mesiaci jún sa
uskutočnili ďalšie rokovania za účasti prednostu úradu Mesta Vysoké Tatry B.. L., vedúceho stavebného
úradu Mesta Vysoké Tatry B.. U., poslancov za Tatranskú Lomnicu p. R., Ing. E. a G.. D. a na stretnutí sa
zúčastnilajpotenciálnyzástupcainvestora,resp.prevádzkovateľtenisovýchdvorcovp.E.avsúčasnosti

má byť investorom Mesto Vysoké Tatry. Na tomto stretnutí opakovane boli vyslovené pripomienky a bolo
trvané na nevhodnosti výberu umiestnenia navrhovaných tenisových dvorcov a to investorom mal byť
tenisový klub bez zázemia s tým, že žalobcovia citovali § 34 zákona č. 50/1976 Zb. a to ods. 1, podľa
ktorého účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným
na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov a podľa ods. 2 tohto

ustanoveniavúzemnomkonaníoumiestnenístavby,ovyužitíúzemia,ostavebnejuzávereaochrannom
pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom
alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté.

Žalobcovia namietali, že stavebný úrad nedostatočne skúmal vlastnícke a iné práva účastníkov konania
a nezákonným spôsobom vylúčil z konania známych účastníkov konania, ktorých práva môžu byť
predmetným rozhodnutím dotknuté a to I. O., C. D. (využívanie spoločných parkovacích miest), vlastníci
susedných pozemkov z juhovýchodnej strany B. H. - nájomca susedných pozemkov, vo vlastníctve
JMF, spoločnosť T-SKI TRAVEL nájomca pozemku XX/X. S námietkou žalobcov, že podľa § 37 ods. 1

zákona č. 50/1976 Zb. podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak
pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny ani urbanistická štúdia, obstará stavebný
úrad iné podklady v rozsahu nevyhnutnom pre územné rozhodnutie, napríklad územnú prognózu,
územnoplánovacie podklady, skutočnosti zistené vlastným prieskumom a pri miestnom zisťovaní.

V súlade s § 37 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh všetkých z
hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov;
preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území,
posúdiť, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým
požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,

ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických
zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany
poľnohospodárskeho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. V
súlade s § 37 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviskádotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov konania a
ich námietky. Navrhovaná stavba je nekoncepčným zásahom do územia. Predmetný zámer nebude
možné rozširovať o ďalšie dvorce, prípadne tenisovú halu (ktorá výstavbou objektu už neexistuje)

v prípade rozširovania športového areálu. Navrhovateľ nezabezpečil žiadne parkovacie plochy a
komplikovaný prístup v prípade konania športových podujatí. Existujúce parkovacie plochy využívajú
vlastníci ubytovacích zariadení „Snežienka a Daniela“. Investor neriešil umiestnení šatní, prívodu vody,
umiestnenie WC pre účastníkov ako aj divákov. Ako vlastníci susedného pozemku parc. č. XX/X
nesúhlasia s navrhovanou stavbou.

V súlade s listom č. 3325-2/2009 z 02.09.2010 v rámci regulačného bloku L 22 je predmetná plocha
určená ako zelená plocha a v písomnom stanovisku mesta sa píše, že bude slúžiť na účely lyžiarskej
školy a umiestnenie dočasnej stavby lyžiarskeho vleku.

V súlade s § 30 písm. g/ začal vo veci predmetných pozemkov a územných rozhodnutí pred začatím

tohto konania konať súd, a preto nie je možné, aby v tomto prípade do rozhodnutia súdu vydával
rozhodnutia správny orgán. Navrhujú, aby stavebný úrad umiestnenie navrhovanej stavby nepovolil a
zaviazal stavebníka odstrániť vytýčené značenie. Ďalej navrhli, aby stavebník ako účastník konania v
súlade s § 30 písm. b/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku zobral svoj návrh na umiestnenie
stavby späť a hľadal iné vhodnejšie územie pre rozvoj tenisu v Tatranskej Lomnici. V prípade, že sa

nenájde iné územie, navrhujú - žiadajú posunutie hranice oplotenia 40 m až 50 m východnejšie a
južnejšie od hranice ich pozemku.

Stavebný úrad posúdil písomné stanovisko účastníkov konania a na základe tohto posúdenia uviedol
dôvody, pre ktoré nevyhovel vzneseným námietkam:

1. Z námietky nevyplýva, aké konkrétne právo účastníka konania bude umiestnením stavby vážne
narušené. Užívanie pozemku (parc. č. XX/X - ostatné plochy) nebude umiestňovanou stavbou
trvale obmedzené, nakoľko vzdialenosť oplotenia, ktoré bude rozoberateľné a v zimných mesiacoch
odstránené, bude min. 2 m od spoločnej hranice pozemkov parc. č. XX/X a XX/XX.
2. Vyjadrenie nie je smerované k predmetu územného konania, preto sa ním stavebný úrad nezaoberal.

3. Vyjadrenie nie je smerované k predmetu územného konania, preto sa ním stavebný úrad nezaoberal.
4. Dôvody pod písmenami a/, b/, c/, d/, e/ a f/ sú citácie paragrafov Stavebného zákona. Dôvody
pod písm. g/, h/ a i/ sú bezpredmetné z dôvodu, že tenisové kurty sú určené pre voľnočasové
aktivity obyvateľov mesta ako aj jeho návštevníkov, budujú sa bez hygienického zázemia s
rozoberateľným oplotením a prenosnými tribúnami, aby bolo možné tieto pre zimnou sezónou odstrániť

a v zimných mesiacoch využiť územie na zimné športy napr. lyžovanie, sánkovanie. V prípade
organizovania športových podujatí bude potrebné zázemie zabezpečovať usporiadajúca organizácia
podľa požiadaviek hygienických, požiarnych a zdravotníckych.
5. Vyjadrenie nesúhlasu s navrhovanou stavbou nie je odôvodnené, preto je bezpredmetné.
6. V prípade záujmu bude možné v zimných mesiacoch využiť predmetné územie pre účely lyžiarskej

škôlky a umiestnenie dočasnej stavby lyžiarskeho vleku tak, ako je uvedené v liste č. 3325-2/2009 z
02.09.2010.
7. Účastník konania bol vyzvaný listom č. 685/2013/3 zo dňa 13.09.2013, aby predložil dôkaz o tom,
že na súde prebieha konanie vo veci námietky týkajúcej sa vlastníckych alebo iných práv k pozemkom
KN-C parc. č. XX/XX v k.ú. F. M., resp. námietky týkajúcej sa vydaných územných rozhodnutí na tomto

pozemku.

Navrhovateľ nevzal návrh na umiestnenie stavby späť, ani nepredložil nový návrh na umiestnenie
stavby 40 m až 50 m východnejšie a južnejšie od hranice pozemku parc. č. XX/X, preto stavebný úrad
pokračoval v územnom konaní o návrhu tak, ako bol podaný dňa 17.07.2013.

Po preskúmaní uvedených námietok stavebný úrad územné konanie prerušil listom č. 685/2013/3 zo
dňa 13.09.2013 a vyzval účastníkov konania, aby predložili dôkaz o tom, že na súde prebieha konanie
vo veci námietky týkajúcej sa vlastníckych alebo iných práv k pozemku KN-C parc. č XX/XX v k.ú. F.
M., resp. námietky týkajúcej sa vydaných územných rozhodnutí na tomto pozemku. Účastníci konania

predložili v stanovenej lehote dôkazy a to:
List-predloženiedôkazovkpísomnýmpripomienkamvúzemnomkonanízodňa04.10.2013sprílohami:
1. Žaloba s príslušným podaním číslom,
2. doplnenie žaloby s príslušným evidenčným číslom,3. email zastupujúceho advokáta s odôvodnením, prečo na žalobe nie je podacia pečiatka,
4. územnoplánovacia informácia od Mesta Vysoké Tatry,
5. kópie, čoho sa dotýkala čiastková zmena územného plánu v roku 2003,

6. prerokované pripomienky k územnému plánu č. 3325-2/2009,
7. snímka navrhovaného územného plánu.

Zpredloženýchlistínvyplýva,žebolapodanážalobapodľa§244anasl.Občianskehosúdnehoporiadku
na preskúmanie zákonnosti uznesenia Mestského zastupiteľstva Mesta Vysoké Tatry č. 32/2010 o

schválení územného plánu Mesta Vysoké Tatry zo dňa 04.02.2010, a na preskúmanie zákonnosti
všeobecného záväzného nariadenia Mesta Vysoké Tatry č. 1/2010, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť
územného plánu Mesta Vysoké Tatry zo dňa 04.02.2010. Podľa § 137 Stavebného zákona: „Stavebné
úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri
tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú
rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy.“ Podľa ods. 2:

„Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá keby sa zistilo
jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo y ho umožnila uskutočniť len
v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa
povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.“ Podľa ods. 3: „Stavebný úrad
určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný

návrh na rozhodnutie v spornej veci. AK návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad
urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.“

Vzhľadom k tomu, že predmet podanej žaloby sa týka preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánom územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmov samosprávy, táto žaloba

nie je námietkou týkajúcou sa vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ktorá keby sa
zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť
len v podstatne inej miere alebo forme, stavebný úrad neodkázal účastníka podľa povaha námietky
na súd alebo na iný príslušný orgán. Ani z ďalších predložených listín nevyplýva občianskoprávna
alebo iná námietka podľa § 137 Stavebného zákona, preto stavebný úrad pokračoval v konaní. K

návrhu sa vyjadrili: Obvodný úrad životného prostredia Poprad; Krajský pamiatkový úrad Prešov; SPP -
Distribúcia, a.s., Bratislava; VSD, a.s., Košice; PVPS, a.s., Poprad; Slovak Telekom, Poštová 18, Košice.
Ich stanoviská boli súhlasné a pripomienky skoordinované a zahrnuté do podmienok tohto rozhodnutia.
Stavebný úrad posúdil návrh na umiestnenie stavby podľa § 37 Stavebného zákona a zistil, že jej
umiestnenie zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, týmto hľadiskám neodporuje, ani

životné prostredie neohrozuje. Pre územie, v ktorom sa nachádzajú pozemky dotknuté umiestňovanou
stavbou, je spracovaný Územný plán mesta Vysoké Tatry, ktorého záväzná časť bola vyhlásené vo
všeobecne záväznom nariadení č. 1/2010 zo dňa 04.02.2010. Návrh je v súlade s týmto nariadením.
Umiestnenie stavby vyhovuje aj všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu podľa Stavebného
zákona.

Na základe odvolania žalobcov vo veci rozhodol žalovaný Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a
bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy ako orgán štátnej správy príslušný podľa § 58 ods.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene

a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších
predpisov preskúmal rozhodnutie Obce Nová Lesná a podľa § 59 ods. 2 Zákona o správnom konaní
odvolanie žalobcov zamietol a rozhodnutie Obce Nová Lesná potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na prvostupňové rozhodnutie, odvolacie námietky, s ktorými sa

vyrovnal tak, že poukázal na ustanovenie § 47 ods. 6 Zákona o správnom konaní s tým, že pri
vypracovávaní odôvodnenia rozhodnutia došlo k chybe v písaní, lebo v oznámení o začatí konania
č. 685/2013-2-Pk zo dňa 21.08.2013 bolo nesprávne uvedené, že navrhovateľ podal návrh dňa
20.09.2011, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je správne uvedené, že navrhovateľ Mesto
Vysoké Tatry podal dňa 17.07.2013 na Obec Nová Lesná návrh na vydanie územného rozhodnutia

o umiestnení predmetnej stavby. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný poukázal na to, že súčasťou
predloženej projektovej dokumentácie, ktorá bola overená stavebným úradom v konaní, a ktorú
vypracovala oprávnená osoba, je stavebným úradom overený situačný výkres č. 1 v miere 1:300
vypracovaný na podklade katastrálnej mapy, výkres č. 2 priečneho a pozdĺžneho rezu v miere1:200 a výkres 3D vizualizácie, z ktorej je zrejmé umiestnenie oplotenia dvoch tenisových dvorcov
a alternatívneho umiestnenia tribúny pre cca 200 ľudí v rámci predmetného pozemku parc. č. XX/
XX k.ú. F. M.. Priebeh hraníc pozemkov a odstupy dvoch oplotených plôch o rozmeroch 40 x 20 m

s dvomi tenisovými dvorcami od hraníc susedných parciel sú zakreslené v situačnom výkrese č. 1 v
miere 1:300. Argumentoval ustanoveniami Stavebného zákona, konkrétne § 37 ods. 1, podľa ktorého
podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol
spracovanýúzemnýplánobcealebozóny,podkladomnavydanieúzemnéhorozhodnutiasúspracované
územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad

obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti
získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Odsek 2 citovaného ustanovenia
upravuje stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o
životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkom; preskúma návrh
a jeho súlad s pokladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či
vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na

stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú
hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné
podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Žalovaný ďalej
citoval ustanovenie § 37 ods. 3 predmetného zákona, podľa ktorého stavebný úrad v územnom konaní

zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie
účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore
so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou a podľa ods. 4 tohto ustanovenia, ak stavebný úrad
po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v
súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými

technickými požiadavkami alebo predpismi uvedenými v odseku, návrh zamietne. Ide o zákonné dôvody
pre zamietnutie návrhu, ktoré bránia vydaniu územného rozhodnutia.

Žalovaný tiež argumentoval citáciou ustanovenia § 3 ods. 4 písm. a/ vyhlášky Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Stavebného zákona, k návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby sa podľa miesta,
druhu, rozsahu a predpokladaných účinkov stavby prikladá dokumentácia pre územné rozhodnutie
v dvoch vyhotoveniach, z ktorej textovej časti musia byť dostatočne zrejmé najmä údaje o súlade
návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou, ak bola schválená. Žalovaný v súvislosti s citovanými
ustanoveniamidospelkzáveru,žepredložený návrhnavydanieúzemnéhorozhodnutiaovyužitíúzemia

a umiestnení stavby „Tenisové dvorce Tatranská Lomnica“ na pozemku parc. č. KN C XX/XX k.ú. F.
je v súlade s platným územným plánom Mesta Vysoké Tatry, ktorého záväzná časť bola vyhlásená
Všeobecne záväzným nariadením č. 1/2010 zo dňa 04.02.2010, podľa ktorého plocha, na ktorej je
navrhnutéumiestneniepredmetnejstavby,jefunkčneurčenáakoparkovoupravenázeleň.Podľatabuľky
regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania plôch, sa predmetná stavba nachádza

v regulačnom bloku L22, ktorý je súčasťou pamiatkovej zóny, a pre ktorý platia kódy funkčného využitia
PZ - parkovo upravená zeleň, LPR - rekreačný les a kód S - športové plochy. Pre regulačný blok
L 22 platia urbanistické intervencie - nezastaviteľné územie (X), t.j. územie v zastavanom území, na
ktorom je neprípustná nová výstavba budov a pozemných cestných komunikácií. V predmetnej veci
ide o dva sezónne využívané antukové tenisové dvorce s rozoberateľnými tribúnami pre cca 200 ľudí

s rozoberateľným oplotením, ktoré sa nachádzajú v regulačnom bloku L 22 platného územného plánu
Mesta Vysoké Tatry a spĺňajú kód funkčného využitia S - športové plochy a podľa § 43b Stavebného
zákona nie sú bytovou budovou, podľa § 43c Stavebného zákona nie sú nebytovou budovou a nie
sú podľa Zákona o pozemných komunikáciách č. 135/1961 Zb. ani pozemnou cestnou komunikáciou,
keďže podľa urbanistických intervencií - nezastaviteľného územia (X) v predmetnej území je neprípustné

nová výstavba budov a pozemných komunikácií.

S námietkou, že rozhodnutie platí dva roky od jeho právoplatnosti a nestráca však platnosť, ak v tejto
lehote bude podané ohlásenie drobnej stavby umiestnenej týmto rozhodnutím, avšak ak sa takéto
rozhodnutie pre drobné stavby nevyžaduje, potom stavebný úrad začal i viedol konanie nesprávne,

a že podľa rozhodnutia stavebný úrad určil podmienky pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu
stavby, ktoré sa týkajú fázy užívania stavby, na čo nemá oprávnenie, žalovaný poukázal na ustanovenie
§ 39a ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorého rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sapožiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa
vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Dôvodil tiež tým, že podľa § 39a ods. 5 Stavebného
zákonastavebnýúradmôževrozhodnutíoumiestneníjednoduchejstavby,jejprístavbyalebonadstavby

určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2 a nevzťahuje sa to na stavby
povoľované špeciálnymi, vojenskými a inými stavebnými úradmi podľa § 120 a § 121. Podľa § 39b ods.
1 Stavebného zákona rozhodnutím o využívaní územia sa povoľuje nové využívanie územia, určujú sa
jeho podmienky a čas jeho platnosti. podľa ods. 3 písm. c/ tohto ustanovenia rozhodnutie o využívaní
územia sa vyžaduje na zriadenie alebo zrušenie športových ihrísk, odstavných a skladovacích plôch

a podľa ods. 5 rozhodnutie o využívaní územia sa zlúči s rozhodnutím o umiestnení stavby, ak sa
má na pozemku, ktorého sa rozhodnutie týka, uskutočniť aj stavba. Žalovaný v súvislosti s uvedenou
námietkoukonštatoval,žezhľadiskazjednodušeniaaskráteniaprocesupovoľovanianovéhovyužívania
územia, v rámci ktorého by zároveň bolo potrebné na vymedzenom pozemku umiestniť a uskutočniť
aj stavbu, ustanovenie § 39b ods. 5 Stavebného zákona umožňuje stavebnému úradu zlúčiť konanie
a rozhodnutie o využívaní územia s rozhodnutím o umiestnení stavby napríklad v tom prípade, ak by

sa na pozemku vymedzenom na nové využívanie, teda tenisové dvorce, zároveň realizovali aj stavby,
ktoré svojim účelom slúžia pre túto športovú plochu , napr. oplotenie a dočasná tribúna. Podľa názoru
žalovanéhozuvedenéhovyplýva,ževprípade,akstavebnýúradzlúčikonaniearozhodnutieovyužívaní
územia s rozhodnutím o umiestnení stavby, nenasleduje v ďalšom postupe stavebné konanie, keďže
nejde v celom rozsahu o stavbu v zmysle definície uvedenej v § 43 Stavebného zákona, a preto stavebný

úrad v predmetnom rozhodnutí môže určiť podmienky pre umiestnenie stavby a zároveň podmienky pre
projektovú prípravu.

Sďalšímiodvolacíminámietkamivovzťahuktribúne,ažepodľasituačnéhovýkresuichmábyťniekoľko,
a že nie je jednoznačné, o napojenie ktorej stavby na miestu komunikáciu ide, žalovaný uviedol, že

súčasťoupredloženejprojektovejdokumentácie,ktorábolaoverenástavebnýmúradomvkonaní,aktorú
vypracovala oprávnená osoba, je súhrnná a technická správa, v ktorej sa uvádza, že stavba pozostáva z
dvoch tenisových dvorcov a rozoberateľnej tribúny pre cca 200 ľudí, ktorú je možné postaviť alternatívne
zo severnej, južnej strany, resp. medzi dvorce a rozoberateľného oplotenia z drôteného plochu v dvoch
výškových úrovniach 3,6 m a 1 m. Žalovaný poukázal na to, že v situačnom výkrese č. 1 v mierke 1:300

sú zakreslené všetky uvedené alternatívne umiestnenie tribúny, čo znamená, že súčasťou areálu sú
dva oplotené tenisové dvorce s rozoberateľným oplotením a rozoberateľná tribúna pre cca 200 ľudí.
Stavebný úrad v podmienke č. 6 pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby uviedol, že dopravne je
areál napojený na miestnu komunikáciu parcela č. XXX/X.

Žalovaný ďalej v súvislosti s námietkou, že nie je zrejmé, akou úvahou stavebný úrad dospel k
záveru, že športové ihrisko, ak je určené pre návštevníkov mesta, nemusí byť vybavené hygienickými
zariadeniami, uviedol, že z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že tenisové dvorce sú určené na
voľnočasovéaktivityobyvateľovmesta,akoajjehonávštevníkov,budujúsabezhygienickéhozariadenia
s rozoberateľným oplotením a tribúnou, aby bolo možné tieto pred zimnou sezónou odstrániť a v

zimných mesiacoch predmetné územie využiť na zimné športy, napr. lyžovanie, sánkovanie. V prípade
organizovania športových podujatí bude potrebné hygienické zázemie zabezpečovať usporiadajúcou
organizáciou podľa hygienických a požiarnych požiadaviek.

S ďalšími odvolacími námietkami vo vzťahu k technickému a statickému zabezpečeniu oplotenia

žalovaný poukázal na to, že z ustanovenia § 47 ods. c/ Stavebného zákona vyplýva, že stavby
sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na
stavby, so zastavovacími podmienkami, a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a
pritom aby stavba stavebnotechnickým vybavením zodpovedala účelu a spôsobu užívania, a ak ide
o stavbu, ktorá je určená len užívanie osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie

alebo o stavbu, ktorá je prístupná širokej verejnosti, aby spĺňala aj osobitné požiadavky na užívanie
stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, najmä požiadavkou bezbariérovosti
a podľa § 48 ods. 1 Stavebného zákona sa stavby musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom
a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby. Žalovaný akcentoval, že
projektová dokumentácia je vypracovaná oprávnenou osobou autorizovaným stavebným inžinierom tak,

ako upravuje § 45 Stavebného zákona, pričom podľa § 46 tohto právneho predpisu projektant vykonáva
projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania projektovej dokumentácie podľa
§ 45 ods. 2 a projektant vypracovaného projektu stavby zodpovedá aj za jeho realizovateľnosť a je
verejnoprávnym prvkom, ktorý zodpovedá za plnenie požiadaviek verejných záujmov voči stavebnémuúradu, obcí, dotknutým orgánom štátnej správy a požiadaviek na odborný výkon činností voči
verejnoprávnym profesiovým komorám a zmluvným partnerom stavebníka. Žalovaný zdôraznil, že nie
je v pôsobnosti stavebného úradu ani odvolacieho orgánu zasahovať projektantovi do jeho projektovej

činnosti z hľadiska architektonicko-konštrukčného riešenia navrhovanej stavby a prvostupňový správny
orgán ako stavebný úrad v rozhodnutí zapracoval podmienky týkajúce sa oplotenia do podmienok pre
umiestnenie a projektovú prípravu stavby.

Druhostupňový správny orgán ďalej s námietkou žalobcov, že navrhované opatrenie v území, zmena

v užívaní územia, či dokonca umiestnenie stavby si vyžiada výrub, pre ktorý zákon vyžaduje vopred
súhlas podľa § 47 ods. 3 a 5 Zákona o ochrane prírody a krajiny, sa vyrovnal tak, že stavebný úrad v
podmienke č. 12 pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby navrhovateľovi určil, že pred realizáciou
terénnych úprav má riešiť nasledovné požiadavky Obvodného úradu životného prostredia Poprad,
orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny, dané v záväznom stanovisku č. 2013/00745/03-VE zo
dňa 15.04.2013 a to, že stavba bude realizovaná v súlade s funkciou a regulatívmi ÚPN-O Mesta Vysoké

Tatry, stavbu osadiť tak, aby nedošlo k zbytočnému výrubu vzrastlej zelene, prípadný nevyhnutný výrub
drevín rastúcich mimo lesa, podlieha udeleniu osobitného súhlasu podľa § 47 ods. 3 a 5 zákona a o
prípadný súhlas je potrebné požiadať pred vydaním územného rozhodnutia, resp. stavebného povolenia
príslušný správny orgán, pri realizácii stavebných prác postupovať tak, aby bol minimalizovaný zásad do
prírodného prostredia a v zimnom období bude tribúna a oplotenie demontované a ku dňu kolaudačného

konania stavby zrealizovať terénne úpravy stavbou dotknutého územia.

Žalovaný poukázal na to, že v predmetnej veci dotknutým orgánom spolupôsobiacim v tomto konaní
je Obvodný úrad životného prostredia Poprad, ktorého postavenie podľa Stavebného zákona je vo
všeobecnosti upravené v ustanoveniach § 140a a § 140b. Dotknutým orgánom podľa § 140a ods. 1

Stavebného zákona je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené
v § 126 ods. 1 a jeho stanovisko je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzné, a teda
z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ je povinný pred realizáciou terénnych prác požiadať o súhlas
nevyhnutného výrubu drevín Obvodný úrad životného prostredia Poprad ako príslušný orgán štátnej
správy ochrany krajiny a prírody.

S námietkou žalobcov, že stavebný úrad ich neodkázal podľa povahy námietky na súd, alebo iný
príslušný orgán z dôvodu, že vo veci predmetných pozemkov a územných rozhodnutí bola podaná
žaloba na súd, žalovaný uviedol, že Stavebný zákon v § 137 ods. 1 upravuje, že stavebné úrady
vykonávajúce konanie podľa tohto zákona sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých

námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú
rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. Podľa ods. 2 tohto
ustanovenia, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo
jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len
v podstate inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa

povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. Odsek 3 § 137 Stavebného
zákona upravuje, že stavebný úrad určí lehotu, v ktorej s musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne
inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej
lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.

Z obsahu predloženého spisu mal žalovaný za preukázané, že žalobcovia podali žalobu na Krajský súd
v Prešove podľa § 244 a nasl. O.s.p. na preskúmanie zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva
Mesta Vysokého Tatry č. 32/2010 o schválení územného plánu Mesta Vysoké Tatry zo dňa 04.02.2010
a na preskúmanie zákonnosti Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Vysoké Tatry č. 1/2010, ktorým
sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu Mesta Vysoké Tatry zo dňa 04.02.2010, z čoho vyplýva,

že predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupov orgánov štátnej správy a žaloba sa
netýka občianskoprávnej námietky podľa § 137 ods. 1, ktorá vyplýva z vlastníckych alebo iných práv
k predmetným pozemkom a stavbám, a preto aplikácia § 137 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení
neskorších predpisov nemá oporu v zákone.

Žalovaný na základe preskúmania rozhodnutia stavebného úradu, odvolacích námietok dospel k záveru,
že k navrhovanej stavbe sa z hľadísk nimi sledovaných záujmov podľa osobitných predpisov vyjadrili
dotknuté orgány chrániace jednotlivé zložky životného prostredia, ich vyjadrenia neboli záporne ani
protichodné a podmienky z nich plynúce boli zapracované do podmienok rozhodnutia. Navrhovanástavba nebude mať vplyv na užívanie susedného pozemku žalobcov parc. č. KN C XX/X a jeho
užívanie neobmedzí dočasne ani trvalo. Stavba vzhľadom na účel jej využívania svojím umiestnením,
uskutočnením ani užívaním nezhorší podmienky v danom území oproti súčasnému stavu, pretože

neprodukujenadmernýhluk,prachanemáaniinénegatívneúčinkynaokolie,čovyplynulozozáväzných
stanovísk jednotlivých dotknutých orgánov, ktoré chránia verejné záujmy podľa osobitných predpisov.
Navrhovaná stavba spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu podľa § 47 Stavebného
zákona, projektová dokumentácia bola vypracovaná oprávnenou osobou, obsahovo zodpovedá § 3
ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Stavebného zákona a rovnako zodpovedá vyhláške Ministerstva životného prostredia SR
č. 532/2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu
a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie a navrhovanou stavbou nebude ohrozený verejný záujem, život a zdravie osôb,
životné prostredie ani požiarna ochrana, čo vyplýva zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov
spolupôsobiacich v konaní ktoré z hľadísk nimi sledovaných záujmov podľa osobitných predpisov

chránia verejné záujmy a z ktorých všetky vyplývajúce požiadavky a opatrenia stavebný úrad zahrnul v
rozhodnutí do podmienok pre umiestnenie stavby a projektovú dokumentáciu.

Na základe zisteného skutkového stavu žalovaný uzavrel, že navrhovaná stavba „Tenisové dvorce
Tatranská Lomnica“ v predmetnej lokalite je možné umiestniť a stavebný úrad dodržal procesný postup

vzťahujúci sa na územné konanie upravený v oddiele 8 Stavebného zákona. Žalovaný ako odvolací
orgán po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a postupom stavebného úradu pri vydávaní
preskúmavaného rozhodnutia nezistil v tomto rozhodnutí, ani v konaní, ktoré mu predchádzalo, také
nedostatky, pre ktoré by sa rozhodnutie muselo považovať za nesprávne a muselo by byť preto zmenené
alebo zrušené, pretože stavebný úrad postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Stavebného

zákona a Správneho poriadku.

Občiansky súdny poriadok v § 244 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na
základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a

postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy
a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach
a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p.
- rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo

právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Druhá hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku v ustanoveniach § 247 až §250 upravuje

rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p.
- podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,
že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o

rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť.

Občiansky súdny poriadok žalobcu definuje v ustanovení § 250 ods. 2 tak, že žalobcom je fyzická alebo
právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom

správneho orgánu ukrátená na svojich právach.

Žalobca v žalobe namieta, že stavebný úrad Obec Nová Lesná nemohol začať nové konanie na
základe návrhu navrhovateľa zo dňa 17.06.2013, pretože v oznámení stavebného úradu je uvedený
dátum podania návrhu na začatie územného konania dňom 20.09.2011, vytýka nedostatky situačného

výkresu,neprerušeniekonaniavdôsledkukonaniavedenéhonatunajšomsúdepodsp.zn.:3S/24/2010,
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu.Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v ustanovení §35 ods. 1 upravuje,
že územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného
orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto

zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi.
Vnávrhusauvediezoznamprávnickýchosôbafyzickýchosôb,ktoréprichádzajúdoúvahyakoúčastníci
konania a sú navrhovateľovi známi.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie

umiestnenia navrhovanej stavby alebo iného opatrenia v území (§ 32), najmä vplyvov na životné
prostredie, vyzve stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi
alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak územné konanie zastaví. Ak navrhovateľ nedoplní návrh
na vydanie územného rozhodnutia požadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad územné
konanie zastaví.

Podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona - stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým
orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym
zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie
priústnompojednávaní,inakžesananeneprihliadne.Stavebnýúradoznámizačatieúzemnéhokonania
do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - dotknuté

orgány oznámia svoje stanoviská v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje pripomienky a námietky
účastníci územného konania. Ak niektorý z orgánov potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas,
stavebný úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím, primerane predĺži. Ak dotknutý orgán,
ktorý bol vyrozumený o začatí územného konania, neoznámi v určenej alebo predĺženej lehote svoje
stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov

súhlasí.

Podklady územného rozhodnutia sú definované v § 37 ods. 1 tak, že Podkladom pre vydanie územného
rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo
zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa

§ 3 a ostatné podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie
územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené
pri miestnom zisťovaní. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - stavebný úrad v územnom konaní posúdi
návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v
území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi

rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a
všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu,
prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti
práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o
kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ

posúdenie nepatrí iným orgánom. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - stavebný úrad v územnom konaní
zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie
účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so
schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - ak stavebný úrad po
posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s

podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými
požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

Podľa § 39 Stavebného zákona - v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný
účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a

zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v
území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických
hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby
si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,
projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa

musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Stavebný zákon v § 39b upravuje rozhodnutie o využívaní územia a podľa ods. 1 - rozhodnutím
o využívaní územia sa povoľuje nové využívanie územia, určujú sa jeho podmienky a čas jehoplatnosti. Podľa ods. 2 - v podmienkach nového využívania územia sa určí najmä spôsob, akým sa má
územie upraviť, usporiadať, zalesniť, odvodniť, pripojiť na pozemné komunikácie, na siete a zariadenia
technického vybavenia územia, spôsob zabezpečenia požiadaviek vyplývajúcich z blízkosti chránených

častí krajiny a zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy a určenia požiadaviek na ochranu
existujúcich stavieb a zelene. Podmienkami rozhodnutia podľa odseku 1 sa môže určiť aj kapacitná
únosnosť využívania územia na voľnočasové alebo rekreačné potreby obyvateľstva vrátane limitov pre
ubytovacie kapacity. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - rozhodnutie o využívaní územia sa vyžaduje na
a) vykonávanie terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad

krajiny, využitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery v území, najmä na výkop alebo
zasypanie priekop, zavážky, na násypy a meliorácie,
b) zriadenie alebo zrušenie verejných sadov, parkov, okrasných záhrad a inej zelene, ak sú spojené s
terénnymi prácami, s odstraňovaním zelene, s vybavením chodníkmi a inými spevnenými plochami, s
umiestnením drobnej záhradnej architektúry a technickým prevádzkovým zariadením na osvetlenie a
údržbu zelene,

c) zriadenie alebo zrušenie športových ihrísk, odstavných a skladovacích plôch,
d) delenie a sceľovanie pozemkov, ak podmienky na to nie sú určené územným plánom zóny, projektom
pozemkových úprav, iným rozhodnutím alebo opatrením,
e) ťažobné práce, im podobné práce a s nimi súvisiace práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - stavebný úrad môže v rozhodnutí o využívaní územia určiť, že sa
upúšťa od povolenia terénnych úprav.

Podľa § 39b ods. 5 Stavebného zákona - rozhodnutie o využívaní územia sa zlúči s rozhodnutím o
umiestnení stavby, ak sa má na pozemku, ktorého sa rozhodnutie týka, uskutočniť aj stavba.

Zákonč.50/1976Zb.stavbudefinujev§43tak,žestavbajestavebnákonštrukciapostavenástavebnými
prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje
úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie
a) spojenie pevným základom,

b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,
c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,
d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
e) umiestnenie pod zemou.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd nepochybne zistil, že v spise Stavebného úradu
Obce Nová Lesná okrem návrhu zo dňa 17.07.2013 nie je pripojený žiaden návrh zo dňa 20.09.2011
Mesta Vysoké Tatry na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Tvrdenie žalobcu, že
predchádzajúce konanie začaté na základe návrhu zo dňa 20.09.2011 v konaní preukázané nebolo a
rokovania, ktoré žalobca uvádza v žalobe, boli zrejme iba predbežnými jednaniami.

Zákon č. 56/1976 Zb. aplikáciu zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní upravuje v ustanovení § 140
tak, že ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné
predpisy o správnom konaní.

Správny poriadok podmienky zastavenia konania upravuje v § 30 ods. 1 písm. a/ až j/ a v týchto
ustanoveniach nie je upravená prekážka prv začatého konania, tzv. litispendencia, ako je upravené v
Občianskom súdnom poriadku. Iba v § 30 ods. 1 písm. i/ Správny poriadok upravuje, že správny orgán
konanie zastaví, ak v tej iste veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Ak
by aj súd pripustil, že v tej istej veci bol už podaný návrh dňa 20.09.2011, neexistuje zákonná prekážka

na zastavenie konania na základe návrhu zo dňa 17.06.2013.

V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu, že ide parc. č. XX/XX je nezastaviteľné územie, pretože je
vedená ako parky a iná plocha, je jednoznačne preukázané, že námietka nie je dôvodná.

Z vyššie citovaných ustanovení Stavebného zákona je zrejmé, že v prípade umiestňovania stavieb
na nezastaviteľných pozemkoch je treba vychádzať predovšetkým na posúdení konkrétneho prípadu,
pretože vždy záleží na konkrétnych pomeroch v danom území. Stavebný zákon neobsahuje definíciu
nezastaviteľnéhopozemku,tentoprávnypredpispoužívaibapojemnezastavanépozemkybezdefinície.Nezastaviteľnosť pozemkov vyplýva zo špeciálnych právnych predpisov, nie však zo stavebného zákona
a nezastavané pozemky sú vymedzované v rámci územného plánu zóny, pričom územný plán zóny sa
spracováva iba pre časť obce a vychádza z územného plánu obce ako celku. Pre umiestnenie stavby

na takomto pozemku je potrebné získať územné rozhodnutie a následne stavebné povolenie.

Z citovaného ustanovenia § 39b zákona č. 50/1976 Zb. je bez akýchkoľvek pochybností, že stavbu
možno realizovať aj na tzv. nezastaviteľnom pozemku za podmienok upravených Stavebným zákonom
pri posúdení konkrétnosti daného prípadu. Z uvedených dôvodov súd považuje túto námietku

nezákonnosti rozhodnutia žalobcami za nedôvodnú.

Námietky navrhovateľa vo vzťahu k projektovej dokumentácii súd poukazuje na ustanovenie § 45 ods.
2 Stavebného zákona, ktorý upravuje, že projektovou činnosťou sa rozumie
a) vypracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,
b) vypracovanie dokumentácie potrebnej na vydanie územného rozhodnutia.

V ustanovení § 46 ods. 1 citovaného zákona je projektant definovaný tak, že projektant vykonáva
projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2.
Projektant vypracovaného projektu stavby zodpovedá aj za jeho realizovateľnosť... .

Podľa komentára k Stavebnému zákonu projektant stavby je autorizovaný architekt alebo autorizovaný
stavebný inžinier, ktorý architektonicky stvárňuje predstavy stavebníka pri dodržaní požiadaviek
na ochranu a tvorbu krajiny, urbanistické podmienky v území, zastavovacie podmienky územného
plánu zónu alebo územného rozhodnutia. Navrhuje umiestnenie stavby, jeho architektonicky a
stavebnotechnické riešenie, ako aj požiadavky na jeho užívanie. Nie je iba zmluvným partnerom

stavebníka v zmysle občianskoprávnom ale je aj verejnoprávnym prvkom, ktorý zodpovedá za splnenie
požiadaviek verejného záujmu, t. j. voči stavebnému úradu, obcí, dotknutých orgánov a zodpovedá aj
za splnenie požiadaviek na odborný výkon činnosti voči verejnoprávnym, profesijným komorám.

Vzhľadom na uvedenú právnu úpravu v súvislosti s projektovou dokumentáciou, aj túto námietku súd

považuje za nedôvodnú.

Námietka žalobcov, že vzhľadom na skutočnosť napadnutia územného plánu obce žalobcami žalobou
na súde tak, ako uviedol žalovaný správny orgán, je treba poukázať na to, že v tomto prípade nemožno
hovoriť o občianskoprávnej a inej námietke tak, ako je upravené v § 137 ods. 1 až 3 Stavebného zákona,

pretože odsek 1 tohto ustanovenia upravuje, že stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto
zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z
vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného
úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak medzi
účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie,

by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie, alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej
mierealeboforme,odkážestavebnýúradnavrhovateľaaleboinéhoúčastníkapodľapovahynámietkyna
súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť
dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci.
Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a

rozhodnúť vo veci.

Podľa ustanovenia § 250i O.s.p. - pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy
nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Aj v súvislosti s vyššie citovaným ustanovením je treba chápať postup stavebného úradu v súvislosti s
námietkami žalobcov vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu pod sp. zn.: 3S/24/2010. Územný plán mesta
Vysoké Tatry je platný a platné je aj Všeobecne záväzné nariadenie č. 1/2010 zo dňa 04.02.2010.

Občiansky súdny poriadok osobu žalobcu definuje v § 250 ods. 2 tak, že žalobcom je fyzická alebo
právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom
správneho orgánu ukrátená na svojich právach.Žalobca okrem procesných námietok vo vzťahu k postupu správneho orgánu druhého stupňa a
nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia v žalobe žiadnym spôsobom nekonkretizoval, v čom boli
porušené jeho subjektívne práva, pričom podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných

náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda,
vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom žalobca
vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Z citovaných
ustanovení § 249 ods. 2 v spojení s ustanovením § 250 ods. 2 prvá veta jednoznačne vyplýva, že
žalobca sa nemôže postaviť do pozície ochrancu verejných záujmov, resp. práv tretích osôb, ale v

konaní musí namietať porušenie jeho subjektívnych práv. Verejný záujem majú chrániť dotknuté orgány
definované Stavebným zákonom, resp. prokurátor. Žaloba podľa názoru súdu takéto tvrdenie o porušení
subjektívnych práv žalobcov neobsahuje.

Vzhľadom na námietky žalobcu vo vzťahu k procesným pochybeniam žalovaného je treba poukázať
na to, že podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu

súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktorý mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

Preskúmaním rozhodnutia a postupu žalovaného súd nezistil také procesné pochybenia, ktoré by mali
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože aj námietku žalobcu vo vzťahu k ustanoveniu §

47 ods. 3 Zákona o správnom konaní v spojení s ustanovením § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku nepovažuje za dôvodnú. Z vyššie citovaného rozhodnutia žalovaného
je zrejmé, že žalovaný ako odvolací orgán sa s námietkami žalobcov dostatočne a presvedčivo vyrovnal.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov

uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného je v súlade so zákonom, a
preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania
nepriznal, pretože žalobcovia v konaní nemali úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona

nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.