Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/75/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112218858
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112218858.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a
členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Kataríny Štrignerovej, v právnej veci žalobcu: O.
I., G.. XX.XX.XXXX, K. I. Č.. XXX, štátny občan SR, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom v Trenčíne, proti žalovanému: Č. U. K., Q..A.., M.
Č.. XX, XXX XX K., IČO: XXX XX XXX, o určenie neplatnosti vyhlásenia veriteľa o splatnosti celej

pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.12.2014, č.k.
21C/118/2012-126, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči
žalovanému určenia neplatnosti vyhlásenia veriteľa o splatnosti celej pohľadávky a s použitím § 142
ods.1 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p.“) žalovanému nepriznal právo na náhradu trov
konania.

Zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 80 písm. c/ O.s.p., § 1 ods.1,2, § 261 ods.1, § 369

ods.1, § 497, § 829j zák.č. 513/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu 20.6.2006 ( ďalej „ Obch. zákonník“),
§ 52 ods.1,2,3, § 53 ods.1,2,3 zák.č. 40/964 Zb. v platnom znení ( ďalej „ Obč. zákonník“) a skutkovo
tým, že účastníci dňa 16.7.2006 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí úveru reg. č. XXXX/XXXXX/XXXX, na
základe
ktorej bol žalobcovi žalovaným poskytnutý úver v sume X XXX XXX,- Sk (XX XXX euro) za účelom kúpy
nehnuteľností - rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXX na adrese U. I. Č..V.. XXX, a pozemkov,

parc. č. XXX - záhrady vo výmere XXX m2, parc. R. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, zapísané na LV č. XXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území I., U. I., U. G. M. G. Z. (ďalej
len ,,nehnuteľnosti"), žalobca sa zaviazal splatiť úver do 30 rokov od prvého termínu dočerpania úveru
mesačnými splátkami splatnými vždy v 25. deň každého mesiaca vo výške X XXX,-Sk (XXX,XX euro).
Súd prvého stupňa konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním požadovanom
určení neplatnosti, keďže určením neplatnosti vyhlásenia o zosplatnení úveru by žalovanému nevznikol

dôvod na uspokojenie pohľadávky z úveru realizáciou záložného práva k nehnuteľnosti, ktorým došlo
k zabezpečeniu splácania úveru. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ďalej uzavrel,, že v
danom prípade úverová zmluva založila medzi účastníkmi nielen obchodnoprávny vzťah (§ 497 Obch.
zákonníka), ale aj spotrebiteľský vzťah (§ 1 ods. 2 Obch. zákonníka, § 52 ods. 1 Obč. zákonníka).
Poukazujúc na § 75 ods. 4 písm. d/ zák.č. 481/2001 Z.z. o bankách, čl.III bod 1, čl. VI bod 1,2, čl.
VII, čl. IX bod 1,2,4 úverovej zmluvy, čl. II, čl. IV bod 5 písm. a/, bod 6 obchodných podmienok, obsah

zmluvy o úvere ( dohoda zmluvných strán, že dlžník splatí úver najneskôr do 30 rokov do termínu jeho
dočerpania ), účel zmluvy o úvere ( financovanie kúpy nehnuteľnosti) úverovú zmluvu zaradil medziklasické hypotekárne úvery ( § 68 ods.1 písm. a/ zákona o bankách) s tým, že táto neobsahuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku ani vo vzťahu k úrokom z omeškania ( § 369 ods.1 Obch. zákonníka)
a ani vo vzťahu k zmluvnej pokute ( § 300 Obch. zákonníka).

Pokiaľ ide o otázku riadneho a včasného splácania úveru žalobcom, súd prvého stupňa z vykonaného
dokazovania zistil, že v období od 25.7.2006 do 25.11.2008 žalobca vôbec neuhradil splátku splatnú
dňa 25.7.2007, 26.11.2007, 25.2.2008, 25.4.2008, 25.7.2008, 27.10.2008 a dňa 25.11.2008. Žalovaný
preukázal, že žalobca neuhradil dve, po sebe nasledujúce splátky, splatné dňa 27.10.2008 a dňa

25.11.2008, v dôsledku čoho mu už dňa 26.11.2008 vzniklo právo, aby odstúpil od úverovej zmluvy (§
506, § 345 ods. 1 Obch. zákonníka, čl. IX. bod 7 úverovej zmluvy, čl. IV bodu 5 písm. a) obchodných
podmienok). To, že žalovaný aj naďalej toleroval žalobcovi jeho platobnú nedisciplínu a od predmetnej
zmluvy odstúpil až oznámením zo dňa 30.5.2011, bolo vecou žalovaného. Súd prvého stupňa preto
ďalej neskúmal prehľad uhrádzania jednotlivých splátok po 25.11.2008 do 25.5.2011, nakoľko z hľadiska
vzniku predpokladov na vyhlásenie predčasnej zročnosti pohľadávky by bolo ďalšie dokazovanie za

uvedené obdobie nadbytočné a nehospodárne. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca
bol počas splácania úveru v období od 25.7.2006 do 25.11.2008 iba raz v kredite, v celkovej sume
X,XX euro a počnúc obdobím od 25.3.2008 do 25.11.2008 bol v sústavnom debete, ktorý predstavoval
dňa 26.11.2007 sumu XXX,XX euro, dňa 27.11.2007 sumu XXX,XX euro, dňa 25.1.2008 sumu
XXX,XX euro, dňa 25.2.2008 sumu XXX,XX euro, dňa 25.3.2008 sumu XXX,XX euro, dňa 25.4.2008

sumu XXX,XX euro, dňa 26.5.2008 sumu XXX,XX euro, dňa 25.6.2008 sumu XXX,XX euro, dňa
25.7.2008 sumu XXX,XX euro, dňa 25.8.2008 sumu XXX,XX euro, dňa 25.9.2008 sumu XXX,XX euro,
dňa 27.10.2008 sumu XXX,XX euro a dňa 25.11.2008 sumu XXX,XX euro. Súd prvého stupňa sa
nestotožnil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého ,,následne po zlepšení podnikateľského zázemia, hradil
splátky úveru vo vyššej výške než bol v skutočnosti povinný a zameškanú splátku ihneď vyrovnal".

Je síce pravdou, že žalobca v priebehu splácania úveru uhradil v niektorom období vyššiu mesačnú
splátku, než aká vyplývala z čl. VI bod. 2 zmluvy v spojení s čl. IX bod 6. zmluvy a čl. III bod 1. a 2.
zmluvy, avšak v období od 25.3.2008 do 25.11.2008, a ani v období od 26.11.2008 do 25.5.2011 sa
mu nikdy nepodarilo ,,dorovnať" svoj dlh vzniknutý z dôvodu riadneho a včasného neuhradenia splátok
za predošlé kalendárne obdobie.

Súd prvého stupňa z oznámenia žalovaného o zosplatnení úveru zo dňa 30.5.2011 zistil, že do dňa
30.5.2011 bol žalobca niekoľkokrát márne vyzvaný žalovaným, aby bez meškania zaplatil svoj splatný
záväzok, vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa 20.6.2006. Vzhľadom k tomu, že žalobca
bol aj naďalej v omeškaní s plnením jeho záväzkov z uvedenej zmluvy, žalovaný vyhlásil celú svoju

pohľadávku z úveru dňom 25.5.2011 za splatnú a súčasne vyzval žalobcu na zaplatenie celej zvyšnej
čiastky vo výške XX XXX,XX euro do 10.6.2011 s upozornením, že ak tak žalobca neurobí, žalovaný
pristúpi k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou alebo poverí jej vymáhaním externú špecializovanú
spoločnosť. Predmetné oznámenie bolo doručené do vlastných rúk žalobcu dňa 21.6.2011. Uvedené
znamená, že ak sa žalobca dostal do omeškania s úhradou dvoch splátok za obdobie od 26.9.2008

do 25.11.2008, žalovaný mal právo odstúpiť od zmluvy , a to na základe oznámenia o odstúpení
od zmluvy. Z obsahu tohto jednostranného právneho úkonu vyplýva označenie osoby, ktorá úkon
vykonala (Č.N. U. K., Q..A..), označenie osoby, ktorej bol úkon adresovaný (O. I.Í.), označenie úverovej
zmluvy, ktorej sa odstúpenie týka (úver č. XXXXX), dôvod odstúpenia od zmluvy (omeškanie dlžníka),
určenie dátumu splatnosti úveru (25.5.2011), určenie dátumu, ku ktorému mal žalobca uhradiť zvyšnú

časť neuhradeného úveru (10.6.2011) a uvedenie dátumu, vrátane mien a priezvisk zamestnancov
žalovaného, ktorý tento úkon v mene žalovaného uskutočnili. Pokiaľ ide o platnosť samotného právneho
úkonu, súd prvého stupňa po preskúmaní jeho obsahu konštatoval, že oznámenie o odstúpení od
úverovej zmluvy obsahovalo všetky náležitosti, pričom zo strany žalovaného bol tento právny úkon
vykonaný slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 Obč. zákonníka) a v súlade s ust. § 344,

345 ods. 1, § 506 Obch. zákonníka a dobrými mravmi.

Súd prvého stupňa napokon v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní o tom, či
pojednávanie nariadené na deň 12.12.2014 vykoná v neprítomnosti účastníkov, vzal do úvahy :
a) dĺžku súdneho konania (konanie trvalo 2 a pol roka, čo nie je v súlade s ústavným právom

účastníkov na konanie bez zbytočných prieťahov), b) právnu a faktickú zložitosť veci (z vykonaného
dokazovania ku dňu 12.12.2014 bolo zrejmé, že v danom prípade sa nejedná o právne a fakticky
zložitú vec s tým, že opodstatnenosť, či neopodstatnenosť nároku žalobcu mal súd ku dňu 12.12.2014
preukázanú z listinných dôkazov), c) potrebu výsluchu účastníkov (súd prvého stupňa nepovažoval zapotrebné vypočuť v tejto veci účastníkov, pričom predvolaním na pojednávanie umožnil účastníkom sa
pojednávania osobne zúčastniť), d) preukázanie doručenia predvolania právnemu zástupcovi žalobcu a
žalovanému na pojednávanie, e) neopodstatnené podanie žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania,

f) žalovaný nepovažoval svoju účasť na pojednávaní za potrebnú. Z dôvodu, aby v konaní nedochádzalo
k zbytočným prieťahom, súd prvého stupňa na pojednávaní nariadenom na deň 12.12.2014 konal a
rozhodol v neprítomnosti účastníkov ( § 119 ods.1,2, § 101 ods.2, § 1, § 6 O.s.p.).

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie

súdu prvého stupňa podľa § 221 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Namietol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. O.s.p. a síce, že účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 205
ods.2 písm. a/, c/, d/ O.s.p.). Súd prvého stupňa mu svojim postupom zásadným a neprípustným

spôsobom odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na rovnosť zbraní v občianskom
súdnom konaní. Medzi svojimi návrhmi na vykonanie dôkazov žiadal o vykonanie výsluchu účastníkov,
keď tieto výpovede považoval za veľmi dôležitý a rozhodujúci dôkaz vo veci ( nakoľko bol
niekoľkokrát v pobočke žalovaného, kde jednal o uzavretí zmluvy, spôsobe čerpania úveru i spôsobe
jeho splácania a žalovaný mu ústne odsúhlasil dočasné zníženie splátok ). Ako spotrebiteľ považoval

za kľúčové vyjadriť sa osobne vo veci a položiť žalovanému otázky ohľadne spôsobu a priebehu
dojednávania úveru, ktorý spôsob a priebeh nepochybne majú zásadný význam na celkové posúdenie
jeho úverového spotrebiteľského vzťahu. Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 12.12.2014 konal v
jeho neprítomnosti i napriek tomu, že navrhol odročenie toho pojednávania z dôležitého dôvodu, t.j.
jednak vopred plánovaného vyšetrenia vo vysoko špecializovanom zdravotníckom zariadení a jednak

vopred vytýčeného termínu iného súdneho pojednávania, a to bez zbytočného odkladu. Súd prvého
stupňa mu do termínu pojednávania neoznámil, ako posúdil jeho žiadosť o odročenie pojednávania i
napriek tomu, že disponoval telefonickou a emailovou adresou jeho právneho zástupcu. Súdu prvého
stupňa nič nebránilo, aby v priebehu jedného mesiaca oznámil buď žalobcovi alebo jeho právnemu
zástupcovi, ako mieni posúdiť jeho žiadosť o odročenie pojednávania prípadne, či k posúdeniu žiadosti

vyžaduje doloženie ďalších listinných dokladov alebo doplnenie iných skutočností, ak mal pochybnosti
o pravdivosti v nej uvedených údajov. Súd prvého stupňa mu svojim postupom znemožnil vyjadriť sa k
dôkazompredloženýmžalovanýmabližšieobjasniť celkovúsituáciuokolovznikuapriebehu úverového
vzťahu jeho výsluchom. Súd prvého stupňa si zrejme dostatočne neuvedomil, že bremeno tvrdenia je
uvedenie rozhodujúcich skutočností podporujúcich návrh navrhovateľa, nie ich preukázanie v konaní,

to je už dôkazné bremeno. Súd prvého stupňa však neuviedol, prečo tento dôkaz odmietol vykonať a
jeho skutkové závery v odvolaním napadnutom rozsudku tak nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
V odvolaní napokon zdôraznil, že zásadou hospodárnosti a rýchlosti zakotvenou v § 6 O.s.p. súd
nikdy nemôže ospravedlniť porušovanie práv účastníka konania a už vôbec nie porušovania základných
ľudských práv a slobôd.

Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdiť. Konštatoval, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav veci úplne a správne a vykonal všetky
potrebné dôkazy.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci
súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.)
z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne
zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v
napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho

žiadnevadymajúcezanásledoknesprávnerozhodnutievoveci, vcelomrozsahuposkutkovejaprávnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v
ktoromsúdprvéhostupňapovykonanomdokazovaní zamietolžalobunaurčenie neplatnostivyhlásenie
veriteľa o splatnosti celej pohľadávky zo dňa 30.5.2011. Keďže vo svojom rozhodnutí dostatočne
a vyčerpávajúco zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce podstatný právny význam pre

posúdenie veci, odvolací súd osvojac si vecné a právne dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa,
využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia
rozhodnutia.

V záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu ( § 212 ods.1 O.s.p. ) udáva
nasledovné.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu nebolo
vydané v konaní postihnutou niektorou z procesných vád uvedených v § 221 ods.1
O.s.p., t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka
byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu
na začatie konania tam, kde sa konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti
účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne
obsadeným, odvolací súd po posúdení okolnosti prejednávanej veci dospel k záveru, že konanie súdu
prvého stupňa netrpí vadou uvedenou v ust. § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p., ktorou žalobca odôvodňoval

podané odvolanie.

Odňatímmožnostikonaťpredsúdomjepotrebnérozumieťtakýpostupsúdu,ktorýmúčastníkovikonania
odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods.1 písm.
f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné
práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil
súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú,
možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny
poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhému účastníkovi.

Ako prvoradé je potrebné konštatovať, že žalobcom namietaná okolnosť odňatia možnosti konať
pred súdom tým, že súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti v priebehu
pojednávania nariadeného na deň 12.12.2014 nie je dôvodná.

Podľa § 119 ods.1,2,3 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania
bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo
s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje

najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.

Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na
odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka
alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo

závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Odvolací súd v nadväznosti na citované zákonné ustanovenia poznamenáva, že účastník konania, ktorý
navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu po tom,čo sa dozvedel o dôvode na odročenie pojednávania, prípadne odkedy sa o ňom mohol dozvedieť
alebo ho mohol s prihliadnutím na všetky okolnosti predpokladať. Zákon zároveň ustanovuje náležitosti,
ktoré musí obsahovať návrh na odročenie pojednávania. V prvom rade to musí byť dôvod, pre ktorý

žiada účastník pojednávanie odročiť, ďalej musí uviesť dátum, kedy sa o tomto dôvode dozvedel.
Tento údaj je pre súd potrebný z toho dôvodu, aby vedel posúdiť, či účastník oznámil súdu dôvod na
odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu. V prípade, ak je dôvodom na odročenie pojednávania
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj
vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na

pojednávaní.

Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcu ( ktorý prevzal zastupovanie žalobcu dňa 9.9.2011)
písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 13.11.2014 požiadal o zmenu termínu
pojednávania určeného na deň 12.12.2014 z dôvodu, že v tento termín sa B.. K. zúčastní pojednávania
na Okresnom súde Trenčín v právnej veci navrhovateľky B.. M. W. proti odporcovi E. F. Q. V. vedenej

na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 26C/98/2009, ktorého termín sa dozvedeli na pojednávaní
dňa 10.10.2014. V podaní ďalej oznámil, že nariadeného pojednávania sa nemôže zúčastniť ani B..
A. K., nakoľko v uvedený termín cestuje na vopred naplánované lekárske ošetrenie do Národného
endokrinologického a diabetického ústavu v Ľubochni. Právny zástupca žalobcu ani k uvedenému
podaniu a ani dodatočne nepriložil žiaden doklad preukazujúci dôležitosť dôvodu, pre ktorý navrhol

nariadené pojednávanie odročiť.

Za daného stavu, kedy súd prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu a vo veci v priebehu pojednávania nariadeného na deň 12.12.2014 rozhodol, neodňal tým
možnosť žalobcovi konať pred súdom a realizovať jeho zákonom priznané procesné práva. Je treba sa

zhodnúť s názorom súdu prvého stupňa prezentovaným v napadnutom rozhodnutí, že v danom prípade
boli splnené podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti účastníkov s prihliadnutím na obsah
spisu a dosiaľ vykonané dôkazy ( § 101 ods.2 O.s.p.). Písomné podanie doručené súdu prvého stupňa
dňa 13.11.2014, ktorým právny zástupca žalobcu žiadal odročenie pojednávania, nespĺňalo náležitosti
uvedené v ustanovení § 119 O.s.p. - právny zástupca žalobcu nedoručil súdu vyjadrenie ošetrujúceho

lekára, že zdravotný stav B.. A. K. neumožňuje účasť na pojednávaní, resp. že sa pojednávania nemôže
zúčastniť bez ohrozenia života alebo vážneho zhoršenia zdravotného stavu, resp. doklad preukazujúci
existenciu a nevyhnutnosť tvrdeného lekárskeho ošetrenia a vo vzťahu k dôvodom na strane B.. K.
žiadosť neobsahovala listinu, resp. iný dôkaz preukazujúci, že dňa 12.12.2014 sa má vo veci vedenej
na Okresnom súde Trenčín vedenej pod sp.zn. 26C/98/2009 uskutočniť pojednávanie, ktorého sa mal

právny zástupca žalobcu zúčastniť. Súd prvého stupňa preto správne na toto podanie neprihliadol a
vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu prejednal a rozhodol ( § 101 ods.2 O.s.p.) pri
prihliadnutí na obsah spisu a dôkazy vykonané do uznesenia, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené.
Pre úplnosť je treba dodať, že podľa ust. § 119 ods.4 O.s.p., súd prvého stupňa po zistení existencie
dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania, o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informuje

tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní alebo upovedomení, spravidla aj s uvedením dňa, kedy sa
bude konať nové pojednávanie. Občiansky súdny poriadok však v žiadnom ustanovení nepredpisuje
povinnosť konajúcemu súdu oznámiť účastníkom, že návrhu na odročenie pojednávania predloženého
účastníkom konania nevyhovel a ani ich vyzývať na zosúladenie predloženej žiadosti o odročenie
pojednávania s ust. § 119 O.s.p., príp. na doloženie dôkazov preukazujúcich existenciu deklarovaného

dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania.

K žalobcom uplatneným odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. vyplývajúcim z
obsahu odvolania ( t. j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie
súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého
uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z
pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité
obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnoteniadôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku
upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne

vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa vec
prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov ( § 101 ods.2 O.s.p.) pri prihliadnutí na obsah spisu

a dôkazy vykonané do uznesenia, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené s prihliadnutím k tomu,
že skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu mu umožňoval vo veci rozhodnúť, na vec aplikoval
správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne,
zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom
skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Na základe uvedeného potom okolnosti
namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za

následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou
úvahou prvostupňového súdu.

Vo vzťahu k námietkam žalobcu o nevykonaní ním navrhnutého dokazovania - výsluchu účastníkov
konania je treba uviesť, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav,
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a

podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
nímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniadôkazov(II.ÚS3/97,II.ÚS251/03). Kuvedenémujetrebauviesť,
že citované predpisy neustanovujú žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú
byť posúdené a úprava týchto záležitostí sa ponecháva na príslušné zákony, spravidla na procesné
kódexy. Právomoc konať o veci ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje aj právomoc posúdiť to, či a

aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho
vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu účastníkov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré
z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je teda vždy vecou konajúceho súdu ( §
120 ods. 1,2 O.s.p.), a nie účastníkov konania. V súvislosti s týmto dôkazným návrhom žalobcu, ktorý
súd prvého stupňa nepovažoval za potrebné vykonať pri akceptovaní postupu podľa § 101 ods.2 O.s.p.

je treba uviesť, že vykonanie takéhoto dokazovania pri zohľadnení skutkového stavu vyplývajúceho z
obsahu spisu a dôkazov vykonaných do uznesenia, ktorým súd prvého stupňa vyhlásil dokazovanie za
skončené,saodvolaciemusúdujavíakonadbytočné,nesmerujúcekpreukázaniu okolnostípodstatných
pre právne a skutkové posúdenie uplatnenej žaloby.
K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci
prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny
právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

( vrátane výroku o trovách konania ) podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému, ktorý si právo náhradu trov odvolacieho konaniapodľa § 151 ods.1,2 O.s.p. neuplatnil a tieto mu z obsahu spisu nevyplývajú, právo na náhradu trov
odvolaciehokonanianepriznal.Vdanejvecibolomiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkuoznámené
v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením na úradnej tabuli súdu ( § 156 ods.3 O.s.p.) a v súlade

s ust. § 21 ods.2 zák.č. 36/2005 Z.z. v platnom znení o Spravovacom a kancelárskom poriadku bolo v
rovnakej lehote zverejnené v elektronickej podobe na webovej stránke súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.