Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21C/19/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110222567
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2110222567.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik

Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, proti odporcom: 1. K. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. X, P., 2. U. D. - Plus Trans, IČO: 37 155 580, miesto podnikania Stará Vajnorská 37, Bratislava,
bytom L. XX, W., o zaplatenie 92,94 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca v 2. rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 92,94 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 92,94 eura od 19.06.2011 do zaplatenia, do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa návrh voči odporcovi v 2. rade z a m i e t a .

III. Návrh voči odporcovi v 1. rade sa z a m i e t a .

IV. Odporca v 2. rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov konania v sume
16,50 eura, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V. Odporcovi v 1. rade sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 01.10.2010, doručeným súdu dňa 13.10.2010, domáhal proti odporcom
zaplatenia spoločne a nerozdielne istiny vo výške 92,94 eura spolu s príslušenstvom, ako i náhrady
trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že na základe rozhodnutia Mestskej polície hl. mesta SR Bratislavy
vykonal dňa 11.02.2010 v čase o 12.57 hod. odstránenie motorového vozidla J. I., E.: BA-XXX RO,
patriaceho odporcovi v 2. rade, ktoré stálo na vyhradenom parkovisku na Námestí SNP 34 bez
oprávnenia a tvorilo prekážku cestnej premávky, pričom vodičom uvedeného motorového vozidla bol
odporca v 1. rade. Odtiahnuté motorové vozidlo bolo zaparkované na odstavnej ploche na Bazovej ul.

č. 6 v Bratislave, kde bolo odporcovi v 1. rade v ten istý deň vydané. Zároveň mu bola odovzdaná
faktúra na zaplatenie 92,94 eura ako ceny stanovenej za odtiahnutie vozidla, s tým, že ju má zaplatiť
do 18.02.2010. Odporca v 1. rade ani odporca v 2. rade úhradu nezaplatili, na výzvu navrhovateľa pred
podaním návrhu nereagovali. Pasívnu legitimáciu odporcov navrhovateľ odôvodnil u odporcu v 1. rade
ustanovením § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., nakoľko odporca v 1. rade sa dopustil priestupku, za
ktorý zaplatil uloženú blokovú pokutu, čím uznal oprávnenosť odťahu vozidla. U odporcu v 2. rade ako
majiteľa a prevádzkovateľa vozidla pasívna legitimácia vyplýva z § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z.

pričom táto daná bez ohľadu na skutočnosť, že on prekážku v cestnej premávke nespôsobil.

Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 27Ro/115/2010-29 zo dňa
28.10.2010. Vzhľadom k tomu, že sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť odporcovi v 2. rade do vlastnýchrúk, súd ho v zmysle § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil v plnom
rozsahu, a to v druhom výroku rozsudku č.l. 133. Nakoľko rozhodnutie o zrušení platobného rozkazu
má povahu uznesenia, zostalo v platnosti a nebolo dotknuté zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu

(keďže týmto bol zrušený iba rozsudok).

Vo veci samej rozhodol súd rozsudkom č.k. 21C/19/2011-133 zo dňa 21.11.2012, ktorým zaviazal
odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi 92,94 eura spolu s 9 %-ným
úrokom z omeškania od 13.10.2010 do zaplatenia a trovy konania 16,50 eura.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca v 2. rade, odmietol zodpovednosť
za porušenie ustanovenia § 43 ods. 4 zákona č.8/2009 Z.z. s poukazom na skutočnosť, že súd prvého
stupňa konštatoval porušenie zákona odporcom v 1. rade. Bolo preukázané, že v čase spáchania
priestupku a následného odtiahnutia viedol vozidlo odporca v 1. rade, pričom poukázal na zaplatenie
poriadkovej pokuty odporcom v 1. rade a prevzatie faktúry za odtiahnutie. Svoje tvrdenie opiera o

skutočnosť, že v čase spáchania priestupku a následného odťahu podľa v tom čase platného cestného
zákona, za skutok bol zodpovedný vodič, ktorý bol dostatočne identifikovaný, a nie prevádzkovateľ
vozidla. Odmietol spoluvinu podľa § 438 ods. 1 OZ.

Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 9Co/90/2013-156 zo dňa 19.12.2013 napadnutý rozsudok zrušil a

vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom v zmysle § 226 O.s.p. je v takom prípade súd
prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom č.l. 1, výzvou vodičovi č.l. 4, výzvou
prevádzkovateľovi č.l. 5, záznamom o zistení priestupku č.l. 6, zápisom o odstránení MV č.l. 7, zápisom

o výdaji MV č.l. 8, faktúrou č.l. 9, výpisom z OR č.l. 10, zakladateľskou listinou a.s. č.l. 13, odpisom
uznesenia MZ v Bratislave č.l. 15, poverením č.l. 16, listom zo dňa 20.07.2005 č.l. 17, znaleckým
posudkom č. 52/2010 č.l. 19, zápisnicou o vykonaní dôkazu č.l. 102, svedeckou výpoveďou č.l. 126,
zdôvodnením výšky nákladov č.l. 172, a ostatným obsahom spisu, keď pojednával v neprítomnosti
navrhovateľa a odporcov v 1. a 2. rade v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. a zistil nasledovný

skutkový stav:

Z výpisu z obchodného registra navrhovateľa súd zistil, že spoločnosť navrhovateľa bola založená
Hlavným mestom SR Bratislava, ktoré je jediným akcionárom navrhovateľa a tento jediný akcionár
rozhodol o zmene stanov navrhovateľa tak, že predmet činnosti rozšíril o odťahovaciu službu a o

prevádzkovanie parkoviska slúžiaceho na umiestnenie najmenej piatich vozidiel patriacich iným osobám
než majiteľovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti. Je teda nepochybné, že vlastník komunikácií preniesol
v zmysle § 3d ods. 5 zák. č. 135/61 Zb. správu komunikácií vo veci odstraňovania prekážok cestnej
premávky na navrhovateľa ako právnickú osobu založenú obcou na tento účel.

Zo Záznamu o zistení priestupku vyplýva, že držiteľom motorového vozidla je odporca v 2. rade. Ďalej
z neho vyplýva, že dôvodom odstránenia vozidla bolo státie na vyhradenom parkovacom mieste.

Z Rozboru nákladov č.l. 174 vyplýva, že náklady na odtiahnutie konkrétneho vozidla v prejednávanom
prípade, vykonaného dňa 11.02.2010, predstavujú sumu 96,36 eura vrátane 19% DPH.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

Podľa 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 2 ods. 2 písm. r) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len „ZoCP“), na účely tohto
zákona sa ďalej rozumie prekážkou cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu
vozidiel a pohyb chodcov.

Podľa § 43 ods. 1 ZoCP, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť.
Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. 27) Ten, kto odstrániprekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov
prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.

Podľa § 43 ods. 4 ZoCP, správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na
náklady jeho prevádzkovateľa, ak je
a) na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky,
b) na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené,
c) bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez

čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na
viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky.

Podľa § 43 ods. 5 ZoCP, ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené
v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady
jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta. Ak ide o vozidlo

tvoriaceprekážkucestnejpremávkynadiaľnicialebonarýchlostnejceste,oodstránenívozidlarozhodne
policajt, ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil, alebo správca cesty.

Zákon o cestnej premávke výslovne neupravuje pojem „prevádzkovateľ vozidla“, v ustanovení § 6
zákona však odkazuje v poznámke 16) na § 2 písm. am) zákona č. 725/2004 Z.z..

Podľa § 2 písm. am) zákona č. 725/2004 Z.z., o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na
pozemnýchkomunikáciách,naúčelytohtozákonasarozumieprevádzkovateľomvozidlavlastníkvozidla
alebo ním určený držiteľ osvedčenia o evidencii, ktorí sú zapísaní v osvedčení o evidencii a oprávnení
rozhodovať o použití vozidla, alebo vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ technického osvedčenia

vozidla, ktorí sú oprávnení rozhodovať o používaní vozidla.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že vodičom predmetného motorového vozidla bol
odporca v 1. rade, pričom jeho držiteľom, a teda v zmysle § 2 písm. am) zákona č. 725/2004 Z.z. jeho
prevádzkovateľom, bol odporca v 2. rade. Dôvod odstránenia vozidla vyplýva zo Záznamu o zistení

priestupku, a bolo ním státie na vyhradenom parkovacom mieste, z čoho je zrejmé, že nemohlo ísť
súčasne o spôsobenie prekážky v cestnej premávke, pretože vozidlo bolo zaparkované na parkovisku,
a teda nemohlo tvoriť prekážku v jazde vozidiel a pohybe chodcov. Keďže vozidlo bolo odstránené
z dôvodu uvedeného v § 43 ods. 4 písm. b) ZoCP, v zmysle tohto ustanovenia platí, že odstránenie
sa v takomto prípade vykoná na náklady prevádzkovateľa, v tomto prípade odporcu v 2. rade. Vzťah

medzi ustanoveniami § 43 ods. 1 a ods. 4 ZoCP je pomerom špeciality, nakoľko kým ustanovenie §
43 ods. 1 hovorí o akejkoľvek prekážke v cestnej premávke, o povinnosti ju odstrániť a následkoch jej
neodstránenia, ustanovenie § 43 ods. 4 hovorí o špeciálnom prípade, kedy možno odstrániť vozidlo a
jedným z týchto dôvodov je aj skutočnosť, že vozidlo stojí na vyhradenom parkovisku, pričom z tohto
odseku jednoznačne vyplýva, že odstránenie vozidla sa deje na náklady jeho prevádzkovateľa, nie

vodiča. Podľa odseku 1 by sa mohlo postupovať len v prípade, že by sa nepostupovalo podľa odseku
4 § 43 ZoCP.

Ustanovenie § 43 ods. 1 a ods. 4 ZoCP možno považovať v zmysle § 489 OZ za inú skutočnosť
uvedenú v zákone, ktorá spôsobila vznik záväzku medzi prevádzkovateľom vozidla, ktoré je odstavené

navyhradenomparkovisku,aktaképarkoviskoniejepreňurčené,asprávcomcesty,ktorýboloprávnený
vozidlo odstrániť, a to na náklady jeho prevádzkovateľa. Nie je pritom možné použiť ustanovenie §
420 OZ, nakoľko v tomto prípade nemožno hovoriť o spôsobení škody. Povinnosť prevádzkovateľa
hradiť náklady vzniknuté správcovi cesty za odstránenie vozidla predstavuje záväzok, ktorý vznikol z
inej skutočnosti uvedenej v zákone.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania a s poukazom na viazanosť súdu prvého stupňa právnym
názorom súdu druhého stupňa v zmysle § 226 O.s.p., súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný len
vo vzťahu k odporcovi v 2. rade ako prevádzkovateľovi vozidla, preto návrh vo vzťahu k odporcovi v
1. rade zamietol.

Pokiaľ ide o náklady za odtiahnutie vozidla, tieto navrhovateľ najskôr vyčíslil v zmysle znaleckého
posudku č. 52/2010 zo dňa 25.6.2010 v sume 92,94 eura vrátane 19% DPH. Po vrátení veci súdu prvého
stupňadoručilnavrhovateľsúduzdôvodnenievýškynákladovprikonkrétnomodťahuVS394/2010,ktoréobsahuje podrobný rozbor nákladov špecifikovaných po jednotlivých položkách, pričom výsledná suma
predstavuje 96,36 eura vrátane 19% DPH. Nakoľko navrhovateľ vyčíslil náklady na konkrétny odťah,
ktorý je predmetom tohto konania, pričom si v konaní uplatňuje sumu nižšiu, ako tieto vyčíslené náklady,

súd zaviazal odporcu v 2. rade na uhradenie týchto nákladov, nakoľko má za to, že sú odôvodnené.
Súd pritom poukazuje aj na skutočnosť, že odporca v 2. rade po celý čas konania výšku nákladov
nespochybňoval.

Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (účinného v čase vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ nepreukázal doručenie výzvy zo dňa 18.05.2010 odporcovi v 2. rade a zároveň odporca
v 2. rade tvrdil (č.l. 103), že o veci sa dozvedel až po podaní žalobného návrhu. Z uvedeného má
súd za to, že odporca v 2. rade bol navrhovateľom na plnenie preukázateľne vyzvaný až doručením

návrhu na vyjadrenie prostredníctvom súdu dňa 17.06.2011. Odporca v 2. rade bol teda povinný plniť
v zmysle § 563 OZ nasledujúci deň po doručení návrhu, t.j. dňa 18.06.2011, pričom do omeškania sa
dostal nasledujúci deň, t.j. dňa 19.06.2011, od ktorého súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania a
vo zvyšnej časti návrh voči odporcovi v 2. rade zamietol. Uvedené podporuje aj judikatúra (porovnaj
R 27/1977: „Úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do

omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas
splnenia, podľa ustanovenia § 78 (pozn. teraz § 563) treba vychádzať z toho, že škodca je povinný
nahradiť škodu prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi
už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej
v žalobe však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby

žalovanému.“

Pokiaľideovýškuúrokuzomeškania,včasevznikuomeškaniaodporcuv2.radebolazákladnáúroková
sadzba určená ECB 1%, preto súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa
19.06.2011, t.j. dňa vzniku omeškania (v zmysle vyššie uvedeného).

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú

náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

O náhrade trov konania, a to prvostupňového aj odvolacieho, rozhodol súd vo vzťahu k odporcovi
v 2. rade podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. s poukazom na § 151 ods. 1 O.s.p., keď priznal
navrhovateľovi voči odporcovi v 2. rade právo na plnú náhradu iných trov konania titulom zaplatenéhosúdneho poplatku v sume 16,50 eura, nakoľko navrhovateľ bol v konaní voči odporcovi v 2. rade
neúspešný v pomerne nepatrnej časti (časť úrokov z omeškania).

V konaní týkajúcom sa odporcu v 1. rade bol úspešný odporca v 1. rade, avšak súd mu právo na náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko si toto právo neuplatnil a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Nad rámec súd poznamenáva, že vo vzťahu medzi vodičom a prevádzkovateľom vozidla možno hovoriť
o zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ, nakoľko vodič porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo

zákona o cestnej premávke zapríčinil, že vozidlo bolo odstránené na náklady prevádzkovateľa, a preto
vodič zodpovedá prevádzkovateľovi vozidla za takto spôsobenú škodu podľa uvedeného ustanovenia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.