Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 2, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/163/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211266
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114211266.2

Rozhodnutie
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci CD Consulting s.r.o., so
sídlom K Červenému dvoru 3269/25A, Praha 3, Česká republika, IČO: 26429705, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému
V. M., A. K. XX, o zaplatenie 204,- eur s prísl., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom,
advokátom, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. P r i p ú š ť a vstup vedľajšieho účastníka Občianske združenie - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa
do konania.

IV. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom na začatie konania zo dňa 11.04.2014, ktorý bol na súd doručený dňa 17.04.2014, si
uplatnil voči žalovanému pohľadávku vo výške 126,- eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25%
denne zo sumy 126,- eur od 1.4.2011 do zaplatenia, 6%-tným ročným úrokom zo sumy 126,- eur od
15.6.2011 do zaplatenia, zmenkovou odmenou vo výške 0,42 eura a náhradu trov konania.

Žalobca si svoje nároky vyplývajúce zo zmenky uplatnil na súde ako právnická osoba so sídlom v
členskom štáte Európskej únie (konkrétne v Českej republike) vo forme vyplneného vzorového tlačiva A
v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Žalobca ako právnická osoba so sídlom v Českej republike v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v spojení s Nariadením Rady (ES) č.

44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach odvodil príslušnosť Okresného súdu Prešov na prejednanie a rozhodnutie danej
veci (ako cezhraničného sporu) od bydliska žalovaného na území Slovenskej republiky.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa 28.5.2010, pričom text zmenky obsahuje záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku
pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu vo výške 126,- eur spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne od 1.4.2011.

Žalobca vo svojom návrhu ďalej uviedol, že prvý zmenkový veriteľ predložil zmenku k zaplateniu,
pričom žalovaný ako vystaviteľ zmenky doposiaľ zmenkovú sumu neuhradil. Keďže zmenka je opatrená
doložkou "bez protestu," pôvodný zmenkový veriteľ nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou. Žalobca k návrhu pripojil prvopis zmenky.

V zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla
2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo žalovanému
doručované tlačivo C ("Tlačivo na odpoveď") spolu s návrhom, prílohami a fotokópiou zmenky. Žalovaný
vyplnené tlačivo C na súd nedoručil a súčasne sa k predmetnému návrhu nevyjadril.

Do konania vstúpil vedľajší účastník, ktorý sa k návrhu nevyjadril.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veci s nízkou hodnotou sporu je v zásade písomné.
Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán.

Súd majúc za to, že je to potrebné, nariadil na prejednanie veci pojednávanie a vykonal dokazovanie
výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi a to Úplným výpisom z Obchodního rejstříku vedeného
mestským soudem v Praze na č.l. 5, zmenkou na č.l.7, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka
do konania na č.l. 17, odvolaním na č.l. 24 - 27, uznesením Krajského súdu v Prešove na č.l.28 - 30,
uznesením Krajského súdu v Prešove na č.l. 31-33, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici na
č.l. 34-38, odpoveďou na žiadosť súdu na č.l. 53-54, námietkou neprípustnosti vedľajšieho účastníka na
č.l. 51-52, ospravedlnením neúčasti na pojednávaní, zo spisu XX Z. zmluvou o úvere zo dňa 28.5.2010,
všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru na č.l. 6 a zistil tento skutkový stav:

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom
na území Českej republiky. Žalovaný ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky.
Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Hodnota
pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Prešov
nepresahuje 2.000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov a preto sa v zmysle čl. 2 bod 1
Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Predmetom konania je teda
cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bod 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11.

júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca
má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo
veci. Takto určená právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bod 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z.
z. z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva,
miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Preto sa žalované vzájomné majetkové
vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Použitie právneho poriadku SR v súlade
s § 10 a § 11 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov, zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania.
Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola. Žalobca
predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje: Označenie, že sa jedná o zmenku,
Číslo : XXXXXXXXX, Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaného Miesto vystavenia:
v Prešove, Dátum vystavenia: 28. mája 2010, zmenková suma: 126,- eur, Vyhlásenie vystaviteľa:
„Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO 35 807 598, Pribinova
25, 811 09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 12. mája 2011 .“, Splatné: POHOTOVOSŤ, s.
r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia" Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na
žalobcu.

Na Okresnom súde Prešov sa viedlo exekučné konanie XXEr/XXX/XXXX, kde bol oprávnený
Pohotovosť, s.r.o. a povinný V. M.. Zmluva o úvere je totožná so zmluvou, na základe ktorej bola
vystavená zmenka. Podľa zmluvy o úvere poskytol veriteľ - oprávnený v exekučnom konaní, povinnému

ako dlžníkovi úver vo výške 300,- eur, ktorý mal povinný splatiť v 12 mesačných splátkach po 49,- eur.
Zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru, údaj o RPMN a priemernej hodnote
RPMN. V zmluve je zaškrtnuté, že finančné prostriedky su povinnému poskytnuté na výkon zamestnania.

Z bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej
na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z úverovej zmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a
dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Remitent zmenkovú sumu na zmenke vyplní najskôr v deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri
po sebe idúce splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 podmienok stal splatný
celý dlh.

Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že keď bral úver, tak mu dali podpísať rôzne dokumenty avšak sa
nepamätá, aby podpísal aj zmenku a podľa jeho názoru sa nejedná o jeho podpis na tejto zmenke. Ďalej
uviedol, že nie je pravda, aby mu boli finančné prostriedky poskytnuté na výkon zamestnania a nevie
si vysvetliť prečo je tam zaškrtnuté, že peniaze mu boli poskytnuté na výkon zamestnania. V tom čase
robil ako vodič autobusu na SAD a tieto peniaze použil svojej exmanželke na vyrovnanie podlžností.
Uhradil 11 splátok a zmenka bola vystavená z dôvodu dvanástej splátky.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "Nariadenie"),
toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu
na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek
úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na
zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom
má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu
alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd
alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo
elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na
uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu
pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky,

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9, alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. /v znení platnom
ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy/. Tento právny predpis v § 2 písm. a) definuje spotrebiteľský
úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b/ tohto zákona
zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť náklady
spojené so spotrebiteľským úverom. V § 3 ods. 1,2 je definovaný veriteľ ako fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmluve o úvere je síce povinný označený ako dlžník,
ktorému je úver poskytnutý na výkon zamestnania, avšak tento túto skutočnosť spochybnil a v
prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť
spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy
musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným
preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie

odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie
príslušnej zmluvy má. S poukazom na interpretačné ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri
pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na
žalobcovi. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že na právny vzťah sa aplikuje aj zákon o spotrebiteľských
úveroch.

Podľa § 4 ods.1,2,3 zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za

príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie,
že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina napísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má
platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7.
podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 76 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, o vlastnej zmenke, v ktorej niet
údaj o zročnosti platí, že je zročná na videnie.

Podľa čl. I § 33 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, zmenku možno vystaviť: na
videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. Zmenky s iným časom
zročnosti alebo s postupnou zročnosťou sú neplatné.

Podľa čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2.
šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4.
odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Ak sa
vykoná postih pred zročnosťou, odpočítajú sa od zmenkovej sumy úroky za medziobdobie. Tieto úroky
sa pripočítajú podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň postihu v mieste
bydliska majiteľa.

Podľa čl. II písm. a) Smernice 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v čl.
3.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice 93/13 EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje sa nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola dohodnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Najvyšší súd vo svojom stanovisku 93. uviedol:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca svoju
žalobu uplatnil na základe zmenky, ktorá bola vystavená dňa 28.5.2010. Podľa názoru súdu, dohoda o
vyplnení zmenky uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov pôvodného
záväzkového vzťahu v neprospech spotrebiteľa - žalovaného. Dohoda o vyplnení zmenky poskytuje
veriteľovi neprimeranú výhodu najmä v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej sumy (suma
všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky,
pričom dátumom začiatku úročenia zmenkovej sumy bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh), je
len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky. Takýmto
spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto
výška preskúmateľná, čo súd považuje jednoznačne za nedôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor
dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Veriteľ
môže vyplnením zmenky dosiahnuť obídenie ustanovení právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa
(uvedenie neprimeranej odplaty, sankcií a pod.). Spotrebiteľ (povinný) pritom nemal reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok ovplyvniť, resp. niektoré
zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Pokiaľ chcel žalovaný úver získať, musel zmluvu o úvere aj s
pripojenými všeobecnými obchodnými podmienkami podpísať ako celok Dohodu o vyplnení zmenky
preto súd posúdil ako neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka v príslušnom znení zo zákona absolútne neplatná.

Zmenka ďalej obsahuje pod zmenkovou sumou text: „zmenkový úrok 0,25% denne od 1. apríla 2011“.
Úverová zmluva, ktorú uzavrel dlžník s veriteľom - spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., neobsahuje
obligatórne zákonné náležitosti, úver na jej základe poskytnutý je preto bezúročný a bez poplatkov.
Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje. Zmenka umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25 %
denne, čo ročne predstavuje 91,25 %. Je taktiež potrebné dodať, že takýto zmenkový úrok je v rozpore
so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti
na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Je potrebné poukázať aj na súčasnú právnu úprava zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
ktorá v ustanovení § 5a ods. 1 písm. b/ neumožňuje zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom (do dňa 30.04.2014 neumožňoval
v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou
alebo šekom zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 17 ods. 3).

Vzhľadom na uvedené pre neplatnosť dohody o vyplnení zmenky je neplatná aj zmenka, na základe
ktorej žalobca na súde uplatnil tento návrh; súd preto návrh žalobcu zamietol.

Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 23.9.2015, vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníka do konania. V námietke uviedol, že pre vstup sa vyžaduje súhlas účastníka, na ktorého strane
má vedľajší účastník vystupovať. Pre vstup po 1.1.2015 musí spolu s oznámením vedľajší účastník
predložiť aj súhlas osoby, popri ktorej do konania vstupuje. Poukázal na nesúlad ust. § 93 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku s Ústavou

Slovenskej republiky, konkrétne čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy v súvislosti s ochranou osobných údajov
spotrebiteľa, neoprávneným zásahom do súkromného života účastníka konania tým, že vedľajší účastník
zhromažďuje, resp. môže zhromažďovať o ňom osobné údaje. Ďalej poukázal na to, že predmetom
konania je výlučne zmenka, nie iný záväzkový vzťah, a preto európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu nepripúšťa vedľajšie účastníctvo v konaní.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákona o ochrane
spotrebiteľa") združenie môže podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo
veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania
a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo
b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou (ďalej len "zoznam oprávnených osôb"),
bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať
návrh na začatie konania.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa združenie podľa odseku 1 môže na
základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho
práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.

Vedľajší účastník v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014, môže do konania vstúpiť
buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je
vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo nie. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý
z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

Ako vedľajší účastník sa popri žalobcovi alebo žalovanému môže zúčastniť na konaní aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Z uvedeného je zrejmé,
že vedľajší účastník na strane žalovaného má charakter združenia tak, ako ho definuje ustanovenie
§ 25 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a teda môže po splnení zákonných procesných
podmienok (§ 93 O.s.p.) vystupovať v občianskom súdnom konaní ako vedľajší účastník, ktorého
predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa. Vstup takejto osoby do konania má za cieľ zabezpečiť
širšiu ochranu osobám, ktoré sú alebo môžu byť v znevýhodnenom postavení, v danom prípade
spotrebiteľom. Pokiaľ ide o žalobcove
námietka, pre ktoré by nemal pripustiť vstup vedľajšieho účastníka do konania, tak v danom prípade
je nepochybné, že sa jedná o sporové konanie, pričom žalovaný na pojednávaní so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania súhlasil. K zásahu do súkromného života fyzických osôb v súvislosti so
zhromažďovaním osobných údajov vedľajším účastníkom, súd poukazuje na uznesenie ÚS SR sp. zn.
W. Ú. X/XXXX-X D. XX.X.XXXX, z ktorého vyplýva, že právnické osoby, ktorých predmetom je ochrana
práva podľa osobitného predpisu v súvislosti so vstupom do konania nepredstavuje neospravedlniteľný
zásah do základného práva na súkromie podľa čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Vzhľadom na vyššie uvedené
je súd toho názoru, že v predmetnej veci nie sú dôvody, pre ktorý by nepripustil vedľajšieho účastníka
do konania a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Nakoľko úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil súd mu ju nepriznal.

Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal, keďže tento trovy konania v lehote 3
pracovných dní nevyčíslil a žiadne iné trovy mu zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v
troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).