Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 18, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/291/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815209015
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7815209015.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu Prvej stavebnej

sporiteľne, a. s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, proti žalovaným 1/ S. T.,
narodenému XX.XX.XXXX, bytom G.J. XXX, XXX XX H., a 2/ D. M.I., narodenému XX.XX.XXXX, bytom
Ž. XXX, XXX XX H., o zaplatenie 13 621,04 € istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Zaväzuje žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi 13 561,04 € istiny s ročným úrokom z omeškania
vo výške:
· 9,00 % zo sumy 11 253,17 € od 01.07.2015 do 23.10.2015,
· 9,00 % zo sumy 11 223,17 € od 24.10.2015 do 02.12.2015,

· 9,00 % zo sumy 11 193,17 € do 03.12.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 817,00
€ súdneho poplatku, všetko v mesačných splátkach po 80,00 € počnúc od mesiaca nasledujúceho po
mesiaci,vktoromrozsudoknadobudneprávoplatnosť,vždydokoncatohoktoréhomesiacapodhrozbou
straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky.

V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných
v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 13 621,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

9,00 % ročne zo sumy 11 253,17 € od 01.08.2015 do zaplatenia, ako aj trovy konania pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku, s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého žalovaného.

Poukázal na skutočnosť, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2374901 6 03 dňa 11.05.2010
žalobca uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 2374901 3 04 a
stavebnom úvere č. 2374901 6 03, v súlade s ktorou žalobca poskytol žalovanému v 1. rade mimoriadny

medziúver vo výške 10 600,00 €. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať
úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 6,49 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
57,33€avkladaťnaúčetstavebnéhosporeniapravidelnémesačnévkladyvovýške16,96€.Popridelení
cieľovejsumyZmluvyostavebnomsporenísažalovanýv1.radezaviazalsplácaťstavebnýúver,vrátane
úrokov vo výške 4,70 % ročne, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 74,29 €. Žalovaný v 2.
rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaný v 1. rade.
Žalovaný v 1. rade porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať,

keď sa od 16.06.2012 dostal do omeškania. Listom zo dňa 20.12.2012 žalobca odstúpil od úverovej
zmluvy a žalovaného v 1. rade vyzval, aby v 7-dňovej lehote vrátil zostatok úveru. Žalovaný v 1. rade
peňažné prostriedky nevrátil. O odstúpení od zmluvy bol upovedomený aj žalovaný v 2. rade. Účinnosť
odstúpenia nastala dňa 18.01.2013 a dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy predstavovalasumu 11 323,17 €. Zostatok dlhu žalobca, počnúc dňom nasledujúcim po účinnosti odstúpenia od zmluvy
úročí v súlade s právnymi predpismi úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne. Ku dňu 31.07.2015
tak pohľadávka, ktorú si žalobca podanou žalobou voči žalovaným v 1. a 2. rade uplatnil, predstavovala

sumu vo výške 13 621,04 € a pozostávala z istiny vo výške 11 253,17 € a z úrokov z omeškania vo
výške 9,00 % ročne vyčíslených za obdobie od 19.01.2013 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti
odstúpenia od zmluvy) do 31.07.2015 vo výške 2 367,87 €. Žalobca si ďalej uplatnil aj úrok z omeškania
vo výške 9,00 % ročne zo sumy 11 253,17 € istiny od 01.08.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov
konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 817,00 €.

Počas konania žalobca doplnil žalobu opisom rozhodujúcich skutkových okolností, v zmysle ktorých sa
čerpanie finančných prostriedkov medziúveru uskutočnilo dňa 18.05.2010 vo výške 5 524,58 €, dňa
18.05.2010 vo výške 2 955,42 € a dňa 26.10.2010 vo výške 1 987,00 €, pričom dňa 18.05.2010 bol
v súlade s článkom II. Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere zúčtovaný poplatok za spracovanie
medziúveru vo výške 116,10 €, a teda celková čerpaná suma predstavovala 10 600,00 €. Poukázal

na skutočnosť, že v článku II. bodu 1 zmluvy o úvere bolo dohodnuté, že do pridelenia cieľovej sumy
(t.j. do zmeny medziúveru na stavebný úver) sa dlžník zaväzuje vkladať a účet zmluvy o stavebnom
sporení č. 2374901 6 03 pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 16,96 € a podľa článku II.
bodu 2 zmluvy splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
57,33 € a súčasne platiť poplatok za poistenie typu B pravidelnými mesačnými platbami vo výške

8,48 €, čo znamená, že dlžník sa zaväzuje uhrádzať pravidelné mesačné splátky úrokov a úhradu
poplatku za poistenie jednou platbou v celkovej výške 65,81 € v prospech účtu stavebného sporenia č.
2374901 6 03, a teda na účet stavebného sporenia mali byť poukazované jednak vklady ako aj splátky
úrokov a poplatku za poistenie, spolu vo výške 82,77 €. Žalobca pritom ozrejmil, že nakoľko platby
žalovaných boli realizované na účet medziúveru č. 2374901 3 04, bola následne na účet stavebného

sporenia v zmysle zmluvných ustanovení preúčtovaná suma 16,96 € zodpovedajúca vkladu a suma
8,48 € zodpovedajúca poplatku za poistenie, a teda kďže z preúčtovaných súm sa uhrádzal aj poplatok
za poistenie, ku dňu odstúpenia od zmluvy bola nasporená suma vo výške 253,10 €. Mesačné úhrady
poukazované na účet medziúveru vo výške 57,33 € boli zaúčtované v zmysle článku II. bodu 2 zmluvy
o úvere na zmluvné 6,49 % ročné úroky medziúveru s tým, že jednotlivé úhrady boli započítavané na

najstaršie splatné úroky. Vysvetlil že v prípade, že by boli splnené podmienky zákona o stavebnom
sporení a Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 11.05.2010, nastala by zmena
medziúveru na stavebný úver, pre ktorý bola dohodnutá mesačná splátka istiny aj úrokov. Z dôvodu
porušenia zmluvných podmienok (omeškanie so splácaním) nedošlo k zmene medziúveru na stavebný
úver. Žalobca poukázal na to, že žalovaní v 1. a 2. rade riadne a včas plnili svoje záväzky do mája

2012, od júna 2012 boli v omeškaní. Vzhľadom na omeškanie so splátkami za jún 2012 až december
2012 a ich nedoplatenie, žalobca dňa 20.12.2012 odstúpil od zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia
§ 506 Obchodného zákonníka. Pri odstúpení od úverovej zmluvy sa zúčtoval nezaplatený poskytnutý
medziúver vo výške 10 600,00 € a nezaplatené úroky a poplatky vo výške 895,04 € s prostriedkami
na prislúchajúcom účte stavebného sporenia vo výške 253,10 €, čo predstavovalo sumu 11 241,94 €.

Čerpaný medziúver žalobca úročil riadnou úrokovou sadzbou 6,49 % ročne až do účinnosti odstúpenia,
t.j. do 18.01.2013, keď sa odstúpenie od zmluvy stalo účinným. Žalobca zároveň oznámil súdu, že odo
dňa podania žalobného návrhu boli vykonané úhrady spolu vo výške 60,00 €, ktoré boli započítané na
úhradu istiny, a v tejto časti vzal žalobu späť. Po zohľadnení úhrad predstavuje pohľadávka žalobcu
sumu vo výške 13 561,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 11 253,17

€ od 01.07.2015 do 23.10.2015, úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 11 223,17
€ od 24.10.2015 do 02.12.2015, úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 11 193,17
€ od 03.12.2015 do zaplatenia. Vzhľadom na výšku žalovanej sumy žalobca pre prípad zaviazania
žalovaných na úhradu dlžnej sumy v splátkach súhlasil so splátkou vo výške 200,00 € mesačne.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že nevie zaplatiť celú žalovanú sumu. Žiadal, aby súd preveril zmluvu a v
prípade, že ho zaviaže na úhradu nejakej sumy, mu túto umožnil splácať po 80 € mesačne, nakoľko
vyššie splátky by nevedel zaplatiť. Poukázal na svoju súčasnú životnú a finančnú situáciu. Uviedol, že sa
zamestnal ako robotník v Českej republike, kde zarába okolo 10 000,00 Kč mesačne. Zdôraznil, že má
vyživovaciu povinnosť, a to voči svojmu dieťaťu, na ktoré platí výživné vo výške 50 € mesačne, pričom

nakoľko pracuje v Českej republike, a to tak, že mesiac je v Prahe a týždeň doma, má náklady aj na
cestovanie, preto by po uhradení všetkých výdavkov nevedel platiť viac ako 80 € mesačne.Žalovaný v 2. rade potvrdil, že je ručiteľom, že úver bol vybratý, ako aj to, že nebol splácaný, nakoľko
nemali prácu. Vysvetlil, že aj jemu bol poskytnutý úver, pričom so žalovaným v 1. rade sú si navzájom
ručiteľmi. Doplnil, že na svoj úver uhrádza mesačne po 60 €. Uviedol, že podobne ako žalovaný v 1.

rade tiež pracuje v Českej republike, kde zarába 10 000,00 Kč, pričom má vyživovaciu povinnosť voči
svojmu dieťaťu, na ktoré platí 50 € mesačne, a keďže sám má dlhy, nevychádza mu žiadna platba, ktorú
by mohol uhrádzať na úver namiesto žalovaného v 1. rade.

Žalobca v písomnom ospravedlnení svojej neúčasti na pojednávaní zároveň oznámil súdu, že od

posledného podania nebola zo strany žalovaných v 1. a 2. rade vykonaná žiadna úhrada.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:

Zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, podpísanej dňa 05.05.2010 žalobcom a dňa
11.05.2010 žalovanými v 1. a 2. rade (ďalej len „Zmluva o úvere“), vyplýva záväzok žalobcu poskytnúť

žalovanému v 1. rade mimoriadny medziúver pod číslom 2374901 3 04 vo výške 10 600,00 €, ktorý
sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a dodržaní všetkých zmluvných podmienok,
ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení, zmení na stavebný úver pod číslom
2374901 6 03 vo výške cca 6 360,00 €, záväzok žalovaného v 1. rade do pridelenia cieľovej sumy
vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 16,96

€, zároveň do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať úroky z mimoriadneho
medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 57,33 € a súčasne platiť poplatok za poistenie
typu B pravidelnými mesačnými platbami vo výške 8,48 €, teda uhrádzať pravidelné mesačné splátky
úrokov a úhradu poplatku za poistenie jednou platbou v celkovej výške 65,81 €, a následne uhradiť plnú
výšku poskytnutého stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými

splátkami vo výške 74,29 € a súčasne platiť poplatok za poistenie typu B pravidelnými mesačnými
platbami poistného vo výške 8,48 € jednou platbou v celkovej výške 82,77 €, ako aj záväzky žalovaného
v 2. rade vyplývajúce z ručenia. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru predstavovala 6,49
% ročne, výška úrokovej sadzby všetkých vkladov poukázaných na zmluvu o stavebnom sporení 2,00 %
ročne, poplatok za spracovanie medziúveru mal byť žalobcom vyrubený v zmysle platného Sadzobníka

poplatkov a o jeho výšku mala byť znížená celková výška vyplateného mimoriadneho medziúveru. Pri
omeškaní so splátkou mal žalobca v zmysle Zmluvy o úvere (článku VI. bodu 2.) právo účtovať si úrok z
omeškania vo výške 3 % ročne pri stavebnom úvere a vo výške 5 % ročne pri mimoriadnom medziúvere
nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zameškaných splátok. V Zmluve o úvere bolo dojednané poistenie
typu B pre prípad smrti, ktorým sa zabezpečuje splatnosť stavebného úveru s medziúverom vo výške

cieľovej sumy.

Z Odstúpenia od zmluvy zo dňa 20.12.2012, adresovaného žalovanému v 1. rade, vyplýva, že nakoľko
žalovaný v 1. rade zročné splátky neuhradil ani v poskytnutej dodatočnej lehote, žalobca z dôvodu jeho
omeškania na účte stavebného sporenia s viac ako dvomi vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na

účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvomi splátkami v súlade s článkom VI. a VII. úverovej zmluvy
odstúpil od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2374901 3 04 a stavebnom úvere č. 2374901 6 03
zo dňa 11.05.2010 a požadoval okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Uviedol, že k
uvedenému dňu, t.j. k 20.12.2012, predstavuje dlžná suma 11 241,94 €. Žalovanému v 1. rade súčasne
oznámil, že mu bude účtovať úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a

zároveň ho upozornil, že v prípade, že do 7 dní od doručenia tohto listu neuhradí dlžnú sumu, pristúpi k
jej vymáhaniu niektorým zo spôsobov upraveným platnými právnymi predpismi. Z pripojených fotokópií
poštovej obálky vyplýva, že zásielka žalobcu, obsahujúca predmetné Odstúpenie od zmluvy a zaslaná
žalovanému v 1. rade, sa dňa 18.01.2013 vrátila žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote.

Z Oznámenia o odstúpení od zmluvy zo dňa 20.12.2012 vyplýva, že žalobca zaslal Odstúpenie od
zmluvy zo dňa 20.12.2012 na vedomie žalovanému v 2. rade, ktorého súčasne upozornil, že ak žalovaný
v 1. rade celý dlh v stanovenej lehote neuhradí, žalobca pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou
cestou aj voči žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi, ak nesplatí pohľadávku v primeranej lehote po
uplynutí doby poskytnutej žalovanému v 1. rade na plnenie. Z pripojenej fotokópie poštovej doručenky

vyplýva, že predmetné Oznámenie o odstúpení od zmluvy bolo dňa 28.12.2012 prevzaté žalovaným v
2. rade.Súd sa ďalej oboznámil aj so Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby
účinnými od 01. januára 2009 (ďalej len „Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie“), Sadzobníkom
poplatkov pre fyzické osoby platným od 1. januára 2010 vrátane, Sadzobníkom poplatkov pre fyzické

osoby platným od 1. januára 2011 vrátane, Sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby platným od 1.
januára 2012 vrátane, Výpisom z účtu odstúpeného medziúveru, Výpisom z účtu stavebného sporenia
a prehľadom úhrad uskutočnených na predmetný úver po podaní žaloby.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej

vyhovel.

Nárok žalobcu sa opiera o oboznamovanú Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zo dňa 11.05.2010, Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie, a ustanovenia § 303 až § 311 a
ustanovenia § 497 až § 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.
decembra 2010, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len „Obchodný zákonník“).

Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476),
zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o
prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení

akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom
účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak
dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa ustanovení § 304 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka:

(1) Ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni,
ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom

ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

(2) Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od
splnenia podmienky.

Podľa ustanovenia § 305 Obchodného zákonníka, veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť
ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.

Podľa ustanovení § 306 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka:

(1) Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj
záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné,
ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri
vyhlásení konkurzu.

(2) Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a
použiťnazapočítaniepohľadávkydlžníkavočiveriteľovi,aknazapočítaniebyboloprávnenýdlžník,keby
veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky
voči veriteľovi.

(3) Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný
nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.

Podľa ustanovení § 311 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka:

(1) Ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.

(2) Ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný
ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovení § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka:

(1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,

inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto
určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla
dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na
základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

(2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa ustanovení § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka:

(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota
na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého

kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné
aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky.

(3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je
povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a
požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Na základe uvedeného a po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v
spise, súd dospel k záveru, že medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalobcom bola uzavretá Zmluva
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 11.05.2010, ktorú bolo vzhľadom na obsah
citovaného ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka potrebné posúdiť podľa

príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, t.j. podľa ustanovení § 303 až § 311 a ustanovenia §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko predmetný záväzkový vzťah, ktorý medzi žalovanými v 1.
a 2. rade a žalobcom vznikol, sa bez ohľadu na povahu jeho účastníkov riadi režimom Obchodného
zákonníka a predstavuje obchodný záväzkový vzťah.

Žalobcom uplatnená výška pohľadávky vyplýva zo súdu predloženého Výpisu z účtu odstúpeného
medziúveru a Výpisu z účtu stavebného sporenia, pričom nárok na jej jednotlivé zložky žalobca
preukázal predloženou Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 11.05.2010,
ktorejneoddeliteľnousúčasťousúVšeobecnépodmienkyprestavebnésporenie.Nazákladeuvedeného
má súd za preukázané, že žalovanému v 1. rade boli poskytnuté finančné prostriedky, pričom bolo

povinnosťou žalovaného v 1. rade a spolu s ním aj žalovaného v 2. rade ako ručiteľa vrátiť žalobcovi
istinu úveru spolu s dohodnutými úrokmi. Nakoľko žalovaný v 1. rade a ani žalovaný v 2. rade finančné
prostriedky poskytnuté žalovanému v 1. rade, žalobcovi včas, ani do dnešného dňa nevrátili, čím sa
dostali do omeškania, má žalobca nárok na úhradu dlžnej sumy, a preto bolo potrebné žalobe vyhovieť.

Podľa ustanovení § 369 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka:(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

(3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z

omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Výrok o úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenie § 365 a § 369 Obchodného zákonníka. Medzi
účastníkmi konania boli dohodnuté úroky z omeškania, ktoré vyplývajú z článku VI. bodu 2. Zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 11.05.2010. Výška dohodnutého úroku z
omeškania predstavovala 9,70 % ročne z dlžnej sumy. V zmysle citovaného ustanovenia § 369 ods.

3 Obchodného zákonníka si však žalobca podanou žalobou uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,00
% ročne v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z, ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, t.j. vo výške
sadzby úroku z omeškania platnej v zmysle predpisov občianskeho práva k prvému dňu omeškania
žalovaných v 1. a 2. rade s úhradou celého zosplatneného úveru, t.j. ku dňu 19.01.2013 ako dňu

nasledujúcemu po dni účinnosti odstúpenia od zmluvy, a preto mu súd úroky z omeškania v tejto výške
priznal ako dôvodné. Prvým dňom omeškania žalovaných v 1. a 2. rade s úhradou celého zostatku
úveru, z ktorého si žalobca úrok z omeškania uplatnil, bol deň nasledujúci po dni, keď sa odstúpenie
od zmluvy stalo účinným, ako bolo uvedené vyššie, teda deň 19.01.2013, pričom úrok z omeškania zo
sumy istiny úveru za obdobie od 19.01.2013 do 30.06.2015, ktoré si žalobca vyčíslil vo výške 2 367,87 €,

mu súd priznal v kapitalizovanej podobe v rámci pohľadávky uplatnenej žalobou, a ďalej od 01.07.2015
vo výške 9,00 % ročne zo sumy 11 253,17 € istiny, na ktorú má žalobca podľa záverov súdu nárok, do
zaplatenia, pričom súd zároveň zohľadnil úhrady zo strany žalovaných, ku ktorým došlo po zosplatnení
celej pohľadávky vo výške 30,00 € dňa 23.10.2015 a vo výške 30,00 € dňa 02.12.2015, tak ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Výrok o priznaní splátok žalovaným v 1. a 2. rade sa opiera o ustanovenie § 160 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny
poriadok“), podľa ktorého ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať

v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Súd dospel k záveru, že vzhľadom na rodinné, sociálne a majetkové pomery žalovaných v 1. a 2.
rade by nebolo v ich schopnostiach a možnostiach dlžnú sumu uhradiť jednorázovo v kratšej lehote,
a preto umožnil žalovaným v 1. a 2. rade dlžnú sumu splatiť v mesačných splátkach po 80,00 €, teda

v splátkach vo výške rovnajúcej sa približne výške pôvodných splátok, a to pod hrozbou straty výhody
splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky.

Výrok o zastavení konania v prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie 60,00 € istiny s prislúchajúcim
príslušenstvom, sa opiera o ustanovenie § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, v zmysle ktorého úspešný účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania,
a z ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého ak niektorý z účastníkov
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu

vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V danom prípade
došlo k čiastočnému zastaveniu konania z dôvodu, že žalobca vzal svoju žalobu späť v časti úhrad
uskutočnených žalovanými v 1. a 2. rade na žalobcom uplatnenú pohľadávku po podaní žaloby, a teda
v zmysle citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku by mali
byť žalovaní v 1. a 2. rade povinní uhradiť trovy zodpovedajúce časti konania, v ktorej bolo konanie

na základe späťvzatia žaloby žalobcom zastavené. Na základe uvedeného súd priznal úspešnému
žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 817,00 €.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.