Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 16, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/394/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712216039
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712216039.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov

JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Dany Ferkovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce zo dňa 10. 12. 2014 č.k. 16C/219/2012-55 a odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Michalovce zo dňa 24. 04. 2015, č.k. 16C/219/2012-76, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P o t v r d z u j e uznesenie sp. zn. 16C/219/2012-76 zo dňa 24. 04. 2015.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len "súd prvého stupňa") rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.

Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

Zo spisu vedeného pod sp. zn. 19Er/427/2012, bolo zistené, že u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, sa vedie exekučná vec pod sp.z n. Ex/8272/2012, pričom žiadosť o udelenie overenia bola
na súd doručená dňa 19. 07. 2012. V návrhu oprávnený - Pohotovosť s.r.o. Bratislava, Pribinova 25,
požiadal o vykonanie exekúcie proti povinnému E. J., na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 26. 08. 2011, sp. zn.: SR 08280/11, ktorý nadobudol právoplatnosť 03.

10. 2011 a vykonateľnosť 06. 10. 2011. Týmto rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému, ako žalobcovi, sumu 929,01 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy
929,01 Eur do zaplatenia s príslušenstvom. K žiadosti je pripojený návrh na vykonanie exekúcie, zmluva
o úvere medzi dlžníkom E. J. a veriteľom veriteľom - Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava. Žiadosť
o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 01. 08. 2012 a odvolací súd potvrdil zamietnutie
žiadosti uznesením zo dňa 15. 11. 2012, pričom následne bolo vydané uznesenie o zastavení exekúcie
dňa 22. 01. 2013.

Súd prvého stupňa vo veci nariadil pojednávanie na deň 10. 12. 2014, ktorého sa však navrhovateľ bez
ospravedlnenia nezúčastnil. Požiadal síce o zrušenie pojednávania, a to z dôvodu, že podal ústavnú
sťažnosť, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu, a práva nanestranný súd. Prvostupňový súd tento dôvod nepovažoval za vážny dôvod na odročenie pojednávania,
ako to predpokladá § 119 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej OSP) v spojení s § 101 ods. 2 OSP a
konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Po vykonaní dokazovania prvostupňový súd vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 3 ods. 1,2 , § 5
ods. 1, 2, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1,2, § 19 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Z exekučného spisu mal súd za preukázané, že o žiadosti súdneho exekútora bolo rozhodnuté 01. 08.
2012 v lehote, zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia, nakoľko žiadosť nemala všetky náležitosti,
ktoré vyžaduje zákon. Žiadosť bola doručená 19. 07. 2012 a rozhodnuté o nej bolo 01. 08. 2012, avšak
nie z dôvodu nečinnosti exekučného súdu, ale pre nedostatky samej žiadosti o udelenie poverenia.
Lehota 15 dní podľa zákona plynie iba od doručenia žiadosti o udelenia poverenia, ktorá nemá
žiadne vady. Nárok navrhovateľa na náhradu škody, nebol uplatnený v súlade s podmienkami na

uplatnenie tohto nároku podľa zák. č. 514/2003 Z.z. a preto nie je daný ani samotný základ jeho
nároku. Súd sa z uvedeného dôvodu nezoberal správnosťou vyčíslenia výšky náhrady škody, či
výšky nemajetkovej ujmy, ktorú navrhovateľ požadoval a návrh, ako neopodstatnený, zamietol. Ďalším
dôvodom, pre ktorý bol návrh zamietnutý je to, že navrhovateľ nepreukázal splnenie hmotnoprávnej
podmienkyuplatnenianárokunanáhraduškodypodľazák.č.514/2003Z.z.,predsúdomatopodmienku

predbežného prerokovania nároku pred príslušným orgánom. V návrhu navrhovateľ síce uviedol, že
v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., písomnou žiadosťou požiadal odporcu o
predbežné prerokovanie jeho nároku, ale do spisu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že takýto nárok
si u odporcu uplatnil, a kedy, a dokazovanie odkázal na spis Ministerstva spravodlivosti SR. Odporca
síce nepoprel, že mu navrhovateľ návrh adresoval, avšak uviedol, že návrh vykazoval množstvo

nedostatkov, spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií
týkajúcich sa výšky náhrady škody, neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nárok mal týkať a pod.
Nemožno akceptovať, aby doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu dokazoval súd alebo
odporca. Nejde o listinný dôkaz, ku ktorému nemá navrhovateľ prístup, alebo ktorý by mu nemohol byť
sprístupnený. Ak si navrhovateľ neponechal ani kópiu návrhu, sám sa dostal do dôkaznej núdze pre

účely občianskoprávneho konania, ale ani z toho dôvodu nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd
alebo na druhého účastníka konania. Súd ďalej mal za preukázané, že skutkové tvrdenia navrhovateľa
o nevydaní poverenia alebo rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia, v zákonom stanovenej lehote,
od ktorých odvodzoval svoj nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.,
sa nezakladajú na pravde.

O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého patrí
náhrada úspešnej žalovanej. Keďže žalovaná trovy konania nevyčíslila v lehote 3 pracovných dní od
vyhlásenia rozsudku a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, súd prvého stupňa vyslovil vo výroku
rozsudku, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva, ako to vyplýva z § 151 ods. 1,2 O.s.p.

Súd prvého stupňa ďalej napadnutým uznesením č.k. 16C/219/2012-76 zo dňa 24.04.2015 uložil
žalobcovi, aby v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške
20,00 Eur, vyrubený podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov, že v uvedenom rozsudku došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 od. 1 písm. f) O.s.p.); v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - rozhodoval vylúčený sudca (ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.
v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.); v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods.
1 písm. h) O.s.p.); súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (ust. §205 ods. 2 písm. c) O.s.p), rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. §205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a navrhol

zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

O.i. namietal odvolateľ, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu
postupujúc podľa ust. §101 ods. 2 O.s.p. preto, že sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanienedostavil. Poukázal na to, že súd nemohol postupovať podľa cit. ustanovenia ak tak spravil, odňal
tým žalobcovi právo na konanie pred súdom. Ďalej poukázal na to, že uskutočnil podanie, ktorým
upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená je

potrebné z konania vylúčiť. Ďalej namietal, že aj iný súd, t.j. Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp.
zn. 11NcC/46/2012 v právne zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Dunajská Streda,
preto je tiež rozhodnutie nezákonné (poukázal aj na Ústavný súd SR nález IV. ÚS/345/09). Odvolateľ
konštatoval, že základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 36 ods.
1 Listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je v občianskom súdnom konaní zabezpečený vylúčením sudcu

z jeho ďalšieho prejednávania. O.i. pri nezávislosti sudcov musí byť vzaté do úvahy ustanovovanie
jeho členov a dĺžka ich mandátu, teda či tu je alebo nie je zdanie nezávislosti. Súd sa nedostatočne
oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie
(odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového
stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101
ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti

sa pritom zdôrazňovalo, že žalobca trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na
takom,ktorébudevedenénestrannýmsudcomnanestrannomsúde.Žalobcasanemalmožnosťvyjadriť
k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a zložil na nich
svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu

práva žalobcu na súdnu ochranu ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

Proti uzneseniu zo dňa 24.04.2015, č.k. 16C/219/2012-76 podal včas odvolanie žalobca. Žiadal
napadnuté uznesenie zrušiť. Poukazom na znenie ust. § 169 ods. 1 O.s.p. namietol, že uznesenie
neobsahuje žiadne skutkové a právne dôvody, ktoré viedli súd prvého stupňa k jeho vydaniu. Upozornil

na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/295/2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo/39/2007, 5MCdo/14/2007 a sp. zn. 6MCdo/2/2011, nález Ústavného súdu SR z
22.3.2006 sp. zn. I. ÚS 252/05, uznesenie Okresného súdu v Komárne sp. zn. 8C/842/2012, uznesenie
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 16C/174/2012, znenie ust. § 18ca zákona o súdnych
poplatkoch, dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch, v

znení neskorších predpisov a zdôraznil, že podal odvolanie proti rozsudku, nie žalobu.

V danom prípade podal žalobu pred 01.10.2012, konanie sa začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012
Z.z., ktorým bol zmenený zákon o súdnych poplatkoch, preto bolo podľa názoru žalobcu nutné v danej
veci v súvislosti s jeho poplatkovou povinnosťou aplikovať právny predpis platný do 30.09.2012, kedy

bolo konanie od poplatku vecne oslobodené. Tvrdiac, že súd nie je oprávnený svojvoľne rozšíriť okruh
úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, mal za to, že nemohol byť na platenie súdneho poplatku za
podané odvolanie vyzvaný, pretože súd nebol oprávnený v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. uložiť
poplatkovú povinnosť tam, kde ju nemá. Ak tak učinil, takýto zásah zo strany štátu predstavuje aj zásah
do jeho základného práva na jeho súdnu ochranu, zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, porušenie čl.

12 ods. 1, čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu tak proti rozsudku ako aj
uzneseniu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z
ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu tak proti rozsudku ako aj uzneseniu nie je dôvodné.

K odvolaniu žalobcu proti rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné :

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.12.2015 o 9.25 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 227/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 08.12.2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p.

Žalobca podľa obsahu odvolania namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., teda
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f), g), h), súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnostípodľa ust. §205 ods. 2 písm. c, O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.

Odvolacísúdpopreskúmaníobsahuspisudospelkzáveru,žepokiaľžalobcavodvolanínamietalpostup
súdu z hľadiska porušenia procesno-právnych predpisov, nie je jeho odvolanie dôvodné.

Námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia tiež nie je opodstatnená.

Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje označenie dôkazov, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia,
úvahy,ktorýmisaspravovalprihodnotenídôkazovaskutočnosti,ktorémalzapreukázané,akoajprávne
posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa
taktiežvysvetlilakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil.Napadnutérozhodnutiepretonetrpítakou
vadou konania, ktorá by mala za následok zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu (§ 157 ods. 2
O.s.p.). Odvolací súd nezistil, že by postupom prvostupňového súdu či už v konaní alebo rozhodnutím sa

účastníkovikonania-žalobcoviodňalamožnosťkonaťpredsúdomzdôvodovnímvodvolaníuvedených.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu,
vykonanie ďalších dôkazov účastníci konania ani nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. §
132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu

vyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomrozsudokajnáležiteodôvodnil,pretoodvolacísúd jehorozsudok
ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo

také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali
vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa tvrdení o splnení predpokladov pre vznik nároku na náhradu
majetkovejanemajetkovejujmyvzmyslezák.č.514/2003Z.z.,rovnakoakotvrdilajvkonanípredsúdom

prvého stupňa, nie sú opodstatnené.

Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý
svoje úvahy o nesplnení zákonných podmienok na náhradu škody v prejednávanej veci podrobne
rozviedol s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a príslušné

zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec právne posudzoval.

Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvého stupňa sa v konkrétnostiach dopustil viacerých omylov, keď
konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nemá svoj podklad vo
vykonanom dokazovaní. Rovnako ani tvrdenie žalobcu, že nesprávny úradný postup v danom prípade

bol jednoznačne preukázaný. Navyše odvolacie námietky žalobcu v tomto smere sú všeobecného
charakteru, bez uvedenia konkrétnych pochybení, ktorých sa súd prvého stupňa mal dopustiť.

Pokiaľ ide o namietané procesné pochybenia súdu prvého stupňa, odvolací súd udáva nasledovné:

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti
konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti
rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov.

Namietané procesné pochybenie súdu prvého stupňa, a síce, že súd nedoručil písomné vyjadrenie
žalovanej k žalobe žalobcovi, čím porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces a ust. § 114
ods. 2 O.s.p., nie je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že vyjadrenie žalovanej doručené súdu prvého
stupňa dňa 03.04.2013 pod sp. zn. 16C/133/2012 (vec 16C/219/2012 bola pôvodne spojená s vecou

16C/133/2012 a uznesením zo dňa 25.03.2014 boli veci rozpojené na samostatné konanie, rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.2014) bolo žalobcovi doručené dňa 22.10.2014.Rovnakoniejedôvodnéaninamietanéprocesnépochybeniesúduprvéhostupňa,žežalobcanebolpred
vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom
spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol riadne a včas predvolaný na nariadené pojednávanie, na ktorom
došlo k vykonaniu dokazovania aj listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise. To, že žalobca
nevyužil možnosť byť osobne prítomný na pojednávaní, nemôže založiť toto procesné pochybenie súdu
prvého stupňa. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalobca cestou svojho právneho zástupcu bol zo

strany súdu prvého stupňa predvolaný na pojednávanie dňa 10.12.2014 ktoré prevzal dňa 22.10.2014
(doručenka na čl. 42 spisu). Súd prvého stupňa pojednával a rozhodol vo veci dňa 10.12.2014 v
neprítomnosti žalobcu (rovnako aj žalovanej) v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Z obsahu zápisnice o
pojednávaní zo dňa 10.12.2014 totiž vyplynulo, že dokazovanie listinami bolo vykonané súdom prvého
stupňa v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p.

Žalobca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu podania návrhu na prerušenie konania do
právoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikuoústavnejsťažnosti,ktorejpredmetom
je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Podľa názoru odvolacieho súdu správny bol postup súdu prvého stupňa, pokiaľ v zmysle § 101 ods. 2

O.s.p. pojednával a vo veci rozhodol, keďže dôvod pre odročenie pojednávania, ktorý uviedol žalobca
nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Ani podanie ústavnej sťažnosti na Ústavný súd
Slovenskej republiky nie je takým dôležitým dôvodom, ktorý by opodstatňoval odročenie pojednávania.

O dôležitý dôvod na odročenie pojednávania ide vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také

skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j.
také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné
z hľadiska objektívneho alebo aj subjektívneho (čím mohla byť prekážka predvídaná, prípadne
odvrátená).

V prejednávanej veci žalobca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu podania procesného návrhu
na prerušenie konania. Takýto dôvod ale nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle
§ 101 ods. 2 O.s.p., keďže nejde o objektívne ospravedlniteľný dôvod, ktorý by neumožnil žalobcovi
zúčastniť sa pojednávania.

Pokiaľ teda súd prvého stupňa v konaní pokračoval aj po obdŕžaní žiadosti žalobcu na prerušenie
konania a vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., neodňal týmto
svojim postupom žalobcovi možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ sa žalobca na pojednávanie dňa 10.12.2014 nedostavil, takýmto spôsobom sa sám vzdal

možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a realizovať svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou
na tomto pojednávaní. Z toho vyplýva, že zásada kontradiktórnosti konania a ani práva žalobcu na súdnu
ochranu v tomto smere porušené neboli.

Nenáležitá je odvolacia námietka žalobcu, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia

pojednávania, keďže v danom prípade pojednávanie nariadené bolo a žalobca svojou nedôvodnou
neprítomnosťou na pojednávaní sám zapríčinil, že nemohol uplatniť svoje procesné práva.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O. s. p. je daný vtedy,
ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je daný, pretože zákonná sudkyňa Mgr. Daniela
Pristášová uznesením Krajského súdu v Košiciach 6NcC/52/2012-66 zo dňa 19.10.2012 nebola
vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn.16C/133/2012, ktorá vec bola spojená do spoločného konania s konaním vedeným pod sp. zn.
16C/219/2012 (v prejednávanej veci) , okrem ďalších konaní, uznesením Okresného súdu Michalovce
16C/133/2012-8 z 10.10.2012 a rozpojená uznesením Okresného súdu Michalovce 16C/133/2012-160

z 25.3.2014.

Odvolací súd na záver ešte poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR 7ECdo/3/2013 z 21.10.2013,
kde najvyšší súd riešiac dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v exekúcii poukázal na obsah
práva na spravodlivý proces so zreteľom na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne
aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom
úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (porovnaj I. ÚS
50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (ústavný súd v rozhodnutí I. ÚS 97/97). K odňatiu možnosti žalobcu pred súdom
konať a k porušeniu práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podľa názoru odvolacieho
súdu nedošlo podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.

Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, v riešenej veci preto správne súd prvého
stupňa rozhodol, svoje rozhodnutie argumentačne odôvodnil a jeho rozsudok o zamietnutí žaloby je
zákonný, správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa bola preukázaná v konaní
a žalobca dostal odpoveď na svoje odvolacie námietky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno
považovať za svojvoľné, neodôvodnené, predčasné a prekvapivé a odvolací súd vzhľadom na zistený

skutkový stav podľa § 213 O.s.p. bol viazaný týmto skutkovým stavom a s poukazom na § 219 ods. 1,
2 O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a zákonný.

K odvolaniu žalobcu proti uzneseniu odvolací súd uvádza nasledovné :

Podľa § 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov súdne poplatky (ďalej len poplatky) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie
súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len
poplatkový úkon) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len Sadzobník), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa ods. 4 v odvolacom konaní je poplatníkom ten,
kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Vposudzovanejvecisúdprvéhostupňapostupovalsprávne,aknapadnutýmuznesenímvyrubilpoplatok
žalobcovi v zmysle položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov za podané odvolanie.

V zmysle položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkoch,
je výška súdneho poplatku zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu

verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20,00 Eur. Sadzobník k tejto položke
neobsahuje žiadne poznámky. Text položky 1 Sadzobníka uvádza, že z návrhu na začatie konania, ak
nie je ustanovená osobitná sadzba sa platí sadzba uvedená v tejto položke. V poznámkach k položke 1
bode 3 sa uvádza, že poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej.

V položke 7a je stanovená osobitná sadzba súdneho poplatku z návrhu vo výške 20,00 Eur. Pokiaľ
by súd akceptoval názor žalobcu, že poplatok z odvolania sa platí len pri konaní, na ktorý sa vzťahuje
poplatok podľa položky 1 Sadzobníka, tak potom napr. ani pri položke 7, kde je uvedený súdny poplatok
z návrhu na začatie konania o rozvod manželstva (a pod touto položkou tiež nie je uvedená poznámka
k nej), by sa v prípade podania odvolania proti rozsudku neplatil súdny poplatok za odvolanie. Takýto

výklad však nezodpovedá gramatickým a logickým princípom, pretože súdny poplatok za odvolanie sa
platí v zmysle ust. § 2 ods. 4 veta prvá a odvolateľ má povinnosť ho zaplatiť aj na výzvu súdu, ak ho
nezaplatil spolu s poplatkovým úkonom, v tomto prípade odvolaním.Žalobu žalobca podal na súd dňa 27.09.2012, t.j. za účinnosti znenia zákona o súdnych poplatkoch k
30.09.2012.

V zmysle § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do
30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po
30.09.2012. Poplatkový úkon, ktorým je odvolanie proti rozsudku vo veci samej v tomto konaní podal
žalobca na súd dňa 28.01.2015. Podal ho teda za účinnosti zákona o súdnych poplatkoch už v znení
účinnom od 01.01.2014. Neobstojí preto jeho námietka, že v súvislosti s podaným odvolaním je potrebné

aplikovať právny stav platný do 30.09.2012, pretože poplatkový úkon bol žalobcom vykonaný už za
zneniazákonaúčinnéhopráveod01.01.2014,kedyust.§4ods.1písm.k/zákonaosúdnychpoplatkoch
užbolozrušené.Lenpoplatkyzakonania(napr.podľapol.5,pol.18a,aďalšíchSadzobníka)savyberajú
podľa predpisov účinných do 30.09.2012, ak sa konanie začalo do 30.09.2012.

OdvolacísúdpoukazujeajnaodôvodnenieuzneseniaNSSRzodňa28.01.2015sp.zn.7Cdo/323/2014,

v zmysle ktorého pre spoplatnenie úkonu je rozhodujúce, kedy návrh (žaloba, odvolanie, dovolanie) bol
podaný.

Neobstojí napokon ani odvolacia námietka v súvislosti s nedostatočným odôvodnením napadnutého
uznesenia vzhľadom k tomu, že ide o uznesenie o vyrubení súdneho poplatku, kde je uvedený dôvod

vyrubenia súdneho poplatku, ktorým je odvolanie a uvedená je aj položka podľa ktorej sa poplatok
vyrubil.

Z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok a uznesenie odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania jej však nevznikli a ani si ich náhradu
neuplatnila, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.