Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/516/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203511
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203511.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Bystrianskej vo veci žalobcu CD Consulting s.r.o., Praha, Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČ: 26 429 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému E. H., Š., E. XXX, o zaplatenie 166,57 ,-
eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C/357/2013-55 z 30.9.2014 Okresného súdu
Rožňava

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a s p ä ť v z a t i e ž a l o b y v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo
sumy 1.170,57,- eur od 28.1.2010 do 15.4.2010, zo sumy 1.088,57 eur od 16.4.2010 do 31.5.2010, zo

sumy 1.006,57 eur od 1.6.2010 do 22.7.2010, zo sumy 836,57 eur od 23.7.2010 do 19.8.2010, zo sumy
766,57,- eur od 20.8.2010 do 15.9.2010, so sumy 566,57,- eur od 16.9.2010 do 20.1.2011, zo sumy
466,57 eur od 21.1.2011 do 17.2.2011, zo sumy 366,57 eur od 18.2.2011 do 12.5.2011, zo sumy 266,57
eur od 13.5.2011 do 23.6.2011, zo sumy 166,57 eur od 24.6.2011 do zaplatenia, v tejto časti z r u š
u j e rozsudok a konanie z a s t a v u j e.

V zostávajúcej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú
sumu vo výške 166,57,- eur spolu so 6 % ročným úrokom odo dňa 20.09.2013 do zaplatenia a zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 % zo zmenkovej sumy, teda 3,90,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení, o. i., uviedol, že žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky, v zmysle čl. 4 ods. 1

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, že sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 166,57,- eur s
prísl. a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavil navrhovateľ dňa 5.8.2009 na zmenkovú sumu 1 17,57 eur, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 28.1.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou,
opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý
záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú

sumu spolu s denným úrokom 0,25% od 28.1.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ neposkytol žiadnu
úhradu. Zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnostizistiťverejnoulistinou.Knávrhu pripojilzmenku(fotokópiazaloženávspise,origináluloženýna tunajšom súde). Uviedol, že nežiada ústne nariadenie pojednávania. Konštatoval, že žalobca je
zahraničnou právnickou osobou, na území Českej republiky, žalovaný je fyzickou osobou, ktorý má
bydlisko na území Slovenskej republiky, z toho dôvodu skúmal právomoc tunajšieho súdu konať v danej

veci, že žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto.
Právomoc súdu na rozhodovanie v tejto veci je daná ustanovením čl. 2 ods. 1 Nariadenia rady ES č.
44/2001,oprávomociaouznávaníaovýkonerozsudkovvobčianskychaobchodnýchveciach,vzmysle
ktorého, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu, sa
bez ohľadu na ich štátne občianstvo, žalujú na súdoch tohto členského štátu. Žalovaný má bydlisko v

obvode Okresného súdu Rožňava.

Vychádzajúc z § 5 ods. 1, 2, 3, § 10 ods. 1, 2, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, 2, § 14 ods. 1, 2 písm. b), §17, §
48 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1, 2, 3, 4, § 77 ods. 1 § 77 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákona zmenkového
a šekového, § 2 ods. 1 zák. číslo 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z.z.
zák. o spotrebiteľských úveroch (ich znenie citoval), zistil, že v čase vystavenia zmenky 5. augusta

2009 bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu vystavením zmenky, čo v súčasnosti v zmysle
platných predpisov už možné nie je. Za daných okolností musel rešpektovať postavenie subjektov
zmenkového vzťahu v súlade s predpismi, ktoré boli účinné v čase vystavenia zmenky a tie boli upravené
v špeciálnom predpise, a to v Zmenkovom zákone. Konštatoval, že z úradnej moci môže skúmať jedine
platnosť zmenky, a to jej náležitosti, v súlade s § 75 uvedeného zákona. Dodržanie všetkých náležitostí

má zásadný význam, pretože ak zmenka neobsahuje niektorú z náležitostí obsiahnutú v zmenkovom
zákone, nie je zmenkou. Z predloženej zmenky mu vyplynulo, že miestom vystavenia zmenky bolo
Mesto Rožňava, dátum vystavenia - 5. augusta 2009, sumu 1.170,- eur. V ďalšej časti zmenky sa
nachádza text nasledovného znenia: „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s.r.o.,
IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu

Bratislava I., Oddiel: Sro, Vložka číslo: 23636/B, sumu tisícsto sedemdesiat Eur 57 centov (zmenková
suma slovom) a zmenkový úrok 0,25 % denne od 28. januára 2010 (dátum začiatku úročenia - mesiac
uviesť slovom), splatné: Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, bez protestu, na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ďalšiu časť textu tvorili osobné údaje žalovanej, vyplnené
ručne, jej podpis a označenie čísla zmluvy, ku ktorej sa zmenka vzťahovala: 7510675. Na druhej strane

zmenky sa nachádzal text „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K Červenému dvoru 3269/25a,
130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705 a súčasne tam bol odtlačok pečiatky spoločnosti
Pohotovosť s.r.o., a podpis. Z obsahu zmenky mal za zrejmé, že zmenka obsahovala všetky zákonom
predpokladané náležitosti vyplývajúce z § 75 Zák. č. 191/1950 Sb. o vlastnej zmenke, okrem údaju o
splatnosti a takto spoločnosť Pohotovosť s. r. o., ako pôvodný veriteľ previedla zmenku indosamentom /

rubopisom/, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam, čím sa stal majiteľom
zmenky žalobca . Indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter
zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. Konštatoval, že v súvislosti s indosovaním
zmenky podľa § 17 Zák. č. 191/1950 Sb., že nebolo preukázané, že by žalovaný od vystavenia zmenky,
ani po jej indosovaní, vzniesol nejaké námietky. Z týchto dôvodov posudzoval zmenku a záväzky zo

zmenky v zmysle Zmenkového zákona. Urobil záver, že v prejednávanej veci si žalobca uplatnil
práva zo zmenky, ktorá neobsahuje údaj o jej splatnosti, avšak okrem údaju splatnosti obsahuje všetky
náležitostipredpísanévčl.I.§75 Zákonazmenkovéhoašekovéhoč.191/1950Sb. prevlastnúzmenku,
preto nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona o vlastnej zmenke, v ktorej
zmenke nie je údaj splatnosti platí, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení,

na platenie musí byť predložená do jedného roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu
skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 Zmenkového zákona). V
prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa
vystavenia. Zo žaloby mu vyplynulo, že remitent predložil žalovanému zmenku na platenie. Doložka
„bez protestu“, ktorá je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie

a súčasne preniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané na žalovanú (čl.
I. § 46 ods. 1 a 2 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). Za predloženie zmenky na platenie
sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde. Citujúc znenie čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77
ods. 1 zmenkového zákona o tom, kto má zmenku v rukách, uviedol, že žalobca zmenku nadobudol
indosamentom (rubopisom), stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 v

spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona postihom žiadať od žalovaného zaplatenie zmenkovej sumy,
6 % úrokov odo dňa splatnosti zmenky a odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy.Poukázal na to, že v zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení
s § 77 ods. 2 zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy, že úroková miera bola
v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne, že zmenkový zákon výšku úrokovej

miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa.
Rovnako neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia
stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenia dlhu
preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6 % úrok. V prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis
neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje

všeobecnými ustanoveniami Zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch.
Dôvodil, že pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke je potrebné vychádzať z
§ 39 Obč. zák., skúmať, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými
mravmi neplatný. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny
za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú
odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v

podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. Pri tomto závere vychádzal zo skutočnosti, že v čase
vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch
predomácnostinižšieako 14%ročne(údajzistenýzinternetovejstránkyNBS),ktorúsadzbu,zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne, resp. 91,25 % ročne, viacnásobne prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke
považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. zák. a preto žalobu v tejto

časti zamietol.

Žalovaného zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenkovej odmeny a 6 % ročného úroku zo
zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky t.j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení
žaloby žalovanému z dôvodu, že žalobca nepredložil dôkaz, kedy pred podaním žaloby predložil zmenku

žalovanému k zaplateniu, teda kedy sa stala zmenka zročnou. Vychádzal z toho, že za predloženie
zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, preto žalobcovi 6 % ročný úrok z
omeškania priznal od 20.9.2013, dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému a v prevyšujúcej
častižalobuzamietol.Výrokotrováchkonania oprelo§142ods.2O.s.p.Žalobcabolvkonaníčiastočne
úspešný, čo do priznanej zmenkovej istiny 166,57,- eur a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný v časti

nepriznaného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje
žalovanú istinu a preto žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25% denne zo zmenkovej sumy,
voči výroku, ktorým zamietol 6% ročný úrok odo dňa doručenia žaloby žalovanej a aj voči výroku o

nepriznaní náhrady trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.),
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., že účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) a, že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške
0,25% denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje zmenku za čiastočne
neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti uviedol, že zmenku vystavil žalovaný, ktorú
dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Poukázal na to, že sadzba zmenkového

úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky, že žalovaný teda mal
vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku je 0,25% denne a s takouto sadzbou zmenkového
úrokujednoznačnesúhlasil.VtejtosúvislostipoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSR5Obo/3/2008z
22.10.2008,podľaktoréhozpovahyzmenkyakoabstraktnéhoanespornéhozáväzkuvyplýva,žemajiteľ
zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu žalovaný

(povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Ďalej poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR
25Cdo/1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovísk č. 59/2004), podľa
ktorého zmenka je v právnej teórii obvykle definovaná ako dlžnícky dokonalý cenný papier, ktorým
za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný
a abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a časte stanovenú

peňažnú čiastku. Mal za potrebné poukázať predovšetkým na nespornosť záväzku žalovaného za
zmenku zaplatiť, že uvedená nespornosť, sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na
zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc, že záväzok žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok, je platný
a má byť priznaný v súdnom konaní, o to viac, ak žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej zmenkeneformuloval. Citoval z odôvodnení rozsudkov Okresného súdu Lučenec 13C/88/2013 z 13.2.2014,
Okresného súdu Revúca 3C/153/2013 zo 6.3.2014, Okresného súdu Martin 8C/198/2013 z 11.2.2014.
Zároveň poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre 5Co/16/2010 z 3.2.2010, v ktorom súd vyslovil,

že zmluvná pokuta vo výške 0,25% z istiny za každý deň omeškania, nie je neprimeraná, vzhľadom
na účel, ktorý zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje, že uvedený rozsudok sa síce
týka inštitútu zmluvnej pokuty, avšak ide o majetkovú sankciu, ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana
zaplatila riadne a včas, a v prípade, ak sa nestane, slúžila ako sankcia za nedodržanie zmluvných
podmienok, že v zmenke napísaný zmenkový úrok má rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta a preto je

uvedené rozhodnutie aplikovateľné na tento spor.

Počas odvolacieho konania zobral žalobca žalobu v časti o zmenkový úrok vo výške 0,19% denne v
časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne späť a uplatňoval si len zmenkový úrok
vo výške 0,06% denne.

Odvolací súd uznesením 9Co516/2015-96 zo 17.02.2016 vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní
od doručenia uznesenia písomne oznámil, či súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby alebo s ním
nesúhlasí. Zároveň bol poučený, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že proti
čiastočnému späťvzatiu žaloby nemá námietky (§211 ods. 2 a §101 ods. 3 O.s.p.). Uznesenie žalovaný
prevzal 18.3.2016 (doručenka pri č.l. 96) a v stanovenej lehote písomne neoznámil, či súhlasí alebo

nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby, preto sa predpokladalo, že s čiastočným späťvzatím žaloby
súhlasil.

Odvolací súd v súlade s § 208 O.s.p. pripustil späťvzatie žaloby v časti, v ktorej vzal žalobca žalobu
späť, v tejto časti rozsudok zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o náhrade trov konania ,
odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.), preto nebol v uvedenom
rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci,
správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací

súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani
skutočnosti uvedené v odvolaní.

Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., t.j. že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 221 ods. 1 O.s.p. účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

Ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

V konaní nebola zistená žiadna vada uvedená v § 221 ods. 1 O.s.p., že účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p.).

Zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý
znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných
mu občianskym súdnym poriadkom. Žalobca, o.i., v odvolaní neuvádza, akým postupom súdu mu bola
odňatá možnosť pred súdom konať.

Inými vadami podľa § 205 ods. 1 písm. b) O.s.p., ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p. a tieto vady konania
postihujú chybný postup súdu prvého stupňa pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesnýchotázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie
účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti
s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale

len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následoknesprávnerozhodnutievoveci.Vadakonania,ktorámôžemaťvplyvnasprávnosťrozhodnutia,
v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu
posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou
vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka

konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (napr. nedostatok vyrozumenia
účastníka o pojednávaní súdu, vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého
bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi
poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 120 ods.
1 prvá veta O.s.p.), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia
pojednávania (§ 115a O.s.p.), i keď pre to neboli splnené podmienky). Vadnosť konania môže účastník

preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale
tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené (§ 205a ods. 1 písm. b/
O.s.p.). Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v
súlade s príslušnými ust. O.s.p. (napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá
ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný

v rozopre s § 129 ods. 1 O.s.p. a p.).

Žiadna skutočnosť uvedená v odvolaní neumožňuje záver, žeby konanie bolo postihnuté niektorou z
uvedených vád.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Možno urobiť záver, že úroková doložka na zmenke bola uvedená vo výške odporujúcej dobrým

mravom, že za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je možné považovať
ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná alebo vysoko prevyšuje dlžnú istinu, že ide skoro o úžeru, že
v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných
úveroch pre domácnosti nižšie než 14% ročne a preto žalobu v prevyšujúcej časti, pokiaľ ide o zmenkový
úrok zamietol. Rovnako, pokiaľ žalovanú zaviazal na zaplatenie 6 % ročného úroku zo zmenkovej

sumy odo dňa zročnosti zmenky t. j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovanejzdôvodu,žežalobcanepredložildôkaz,kedypredpodanímžalobypredložilzmenkužalovanej
k zaplateniu, teda kedy sa stala zmenka zročnou. Súd vychádzal správne, že za predloženie zmenky na
platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, preto žalobcovi 6 % ročný úrok z omeškania
priznal odo dňa 20.9.2013, dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému, a v prevyšujúcej časti

žalobu na zaplatenie 6 % úrokov zo zmenkovej sumy zamietol.

Súd je povinný v spotrebiteľských veciach skúmať aj právny vzťah, ktorý zmenka zabezpečuje a
posudzovať ho podľa právnych predpisov upravujúcich spotrebiteľské právo.

Súdny dvor EÚ (prvá komora), napr. v rozsudku zo 14.6.2012 vo veci C-618/10, Banco Espaňol
de Credito, SA vyslovil, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že národný súd musí mať možnosť skúmaťneprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, že odporuje európskemu právo ak ich súd
nemôže skúmať a limite (t.j. ak ich môže skúmať len ex post), že v takých prípadoch musí národný súd
vykladať národné procesné i hmotné právo komformne s právom EÚ. V citovanom rozsudku súdny dvor

prijal záver, že čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava
členského štátu, akou je čl. 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o
ochrane spotrebiteľa a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov zo 16.11.2007, ktorá vnútroštátnemu
súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy
uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že

zmení obsah tejto podmienky.

Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a v ktorý v historickom vývoji osvedčil

istú nemennosť, vystihujúc podstatné a historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem.

Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažných pôžičkách, úveroch,

spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľských úverových zmluvách, sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné
úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda
o neprimeraných úrokov je neplatná pre rozpor so zákonom alebo v iných prípadoch pre rozpor s

dobrými mravmi. Aj súdna prax sa zjednotila v tom (rozsudok NS SR 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012), že
pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primerané úroky bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za

užívanie požičanej sumy a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často z práve dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky.

V prejednávanej veci úroková doložka na zmenke vo výške 0,25% denne, t.zn. 91,25% ročne, je
neplatným právnym úkonom, lebo sa prieči dobrým mravom podľa § 3 ods. 1 OZ, niekoľkonásobne
prevyšuje obvyklú úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším

úrokovým sadzbám, uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a
žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.