Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 22, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/95/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201469
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815201469.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: DPS

financial consulting, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, právne zastúpený:
JUDr. Ivan Petkov, advokát, AK STRELÁK & PETKOV, Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanej:
W. O., C.. XX.XX.XXXX, S. S. Č.. XXX, XXX XX S., o zaplatenie 217,54 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Právny zástupca žalobcu sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
sumu 217,54 eur, riadny úrok vo výške 15,81 eur, zmluvný úrok z omeškania vo výške 5,78 eur, zákonný

úrok z omeškania vo výške 107,25 eur, poplatok vo výške 14,95 eur, úrok z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 217,54 eur odo dňa 27.09.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 14.11.2014, v súlade s ust. § 323 a
ust. § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, Zmluvu o
uznaní a splácaní záväzku č. 0802 - 2013. V tejto zmluve žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi
čo do dôvodu a výšky nasledovne: sumu 217,54 eur čo do istiny, sumu 15,81 eur čo do príslušenstva

(riadneho úroku), sumu 5,78 eur čo do príslušenstva (úrok z omeškania zmluvný), sumu 107,25 eur čo
do príslušenstva (úrok z omeškania zákonný), sumu 14,95 eur čo do príslušenstva (poplatok), úrok z
omeškaniavovýške5%ročnezosumy217,54eurododňa27.09.2013dozaplatenia,pričomsazároveň
so žalobcom dohodol na splácaní uznaného dlhu v 9 splátkach, pod hrozbou straty výhody splátok. Prvú
splátku vo výške 40 eur mal žalovaný žalobcovi zaplatiť dňa 15.11.2014 a každú ďalšiu splátku vždy do
15.dňa v mesiaci. Žalovaný žalobcovi nezaplatil riadne a včas ani len prvú splátku a s plnením svojho
dlhu žalobcovi sa dostal do omeškania, pričom sa momentom omeškania stal splatným celý uznaný dlh.

Žalovaná žiadala zaplatiť dlh v splátkach.

Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasnávrhomnazačatiekonaniaajehoprílohami,atonávrhom
na vydanie platobného rozkazu, Zmluvou o uznaní a splácaní záväzku č. 0802 - 2013, vyjadreniami
žalovanej, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, Zmluvou o splátkovou úvere č. 0561588895, výzvou
k úhrade zo strany žalobcu, Oznámením o postúpení pohľadávky a na základe takto vykonaného

dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaná uviedla, že si je vedomá toho, že má zaplatiť a chce to najskôr urovnať. Keby bolo možné,
chcela by zaplatiť dlh na 4 splátky.Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení uviedol, že zo Zmluvy o uznaní a splácaní dlhu je zrejmý
žalobcov uplatňovaný nárok. Zároveň vyjadril súhlas s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti.

Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaná ako klient, uzatvorili dňa 21.02.2007 Zmluvu
o splátkovom úvere č. 0561588895. Predmetom tejto zmluvu o úvere bolo poskytnutie Splátkového
úveru bankou dlžníkovi v sume, v mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Dlžník je
povinný za podmienok dohodnutých v Úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie

podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Výška úveru bola vo výške 27.000,- Sk (896,24), úroková
sadzba bola dohodnutá vo výške 18,40% ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných
splátok vo výške 752,- Sk (24,96 eur) na 60 mesiacov, a to vždy k 20.dňu v kalendárnom mesiaci, pričom
splatnosť prvej splátky istiny bola ku dňu 20.03.2007. Konečná splatnosť úveru bola k 20.02.2012.

Podľa bodu 2 článku II. zmluvy, dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými

sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový
produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely
Úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou od
01.08.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie splátkových a
kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od

01.02.2006. Dlžník ďalej vyhlasuje, že bol Bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2
Zákona o bankách.

V zmysle článku II., body 3 a 4 zmluvy, všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Úverovej
zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom

a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné
právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., a DPS

Financial consulting, s.r.o., došlo dňa 02.10.2013, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu.

Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka bolo doručené žalovanej dňa
27.11.2013, a to do vlastných rúk.

Výzvou na úhradu zo dňa 20.10.2014 oznámil žalobca žalovanej, že jej dlh je vo výške 360,91 eur.
Požiadal ju o úhradu dlhu najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia výzvy.

Listom zo dňa 03.11.2014, právny zástupca žalobcu oznámil žalovanej, že na základe jej žiadosti o
poskytnutie splátkového kalendára, ktorou spoločnosť ako veriteľa žiadala o umožnenie splácania jej

záväzku voči žalobcovi ňou navrhovanými splátkami, veriteľ na základe toho pristúpil k uzavretiu zmluvy
o uznaní a splácaní záväzku.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že sa požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Dňa 14.11.2014 bola uzatvorená Dohoda o uznaní a splácaní záväzku č. 0802 - 2013 dňa 14.11.2014
(ďalej len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovanou. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, odporkyňa(žalovaná) ako osoba uvedená v hlavičke tejto dohody (zmluvná strana) uznala čo do právneho dôvodu
a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s
tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 217,54 eur, 15,81 eur (riadny úrok), suma 5,78 eur (úrok

z omeškania zmluvný), suma 107,25 eur (úrok z omeškania zákonný), suma 14,95 eur (poplatok), úrok
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 217,54 eur odo dňa 27.09.2013 do zaplatenia. V Článku IV.
Dohody, bod 4.4., zmluvné strany prehlasujú, že si zmluvu prečítali, vzájomne vysvetlili, jej obsahu
porozumeli a na znak súhlasu ju slobodne, vážne, dobrovoľne, s určitosťou, nie v tiesni a nie za nápadne
nevýhodných podmienok vlastnoručne podpísali a sú si plne vedomí následkov z nej vyplývajúcich.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti

tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Ako vyplýva z § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

V zmysle § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Z § 504 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

V zmysle § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Ako vyplýva z § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na navrhovateľa postúpená zmluvou

o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia
navrhovateľa v tomto konaní.Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa
ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného

zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje aj z titulu toho, že so žalovanou uzatvoril dohodu o uznaní a
splácaní záväzku.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu

došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty
( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím

premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo

spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovanou.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí

byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaný dlh, takéto uznanie
zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní, ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny,
nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo
že v čase uznania neexistoval.

V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.
z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody
(§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).

U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o
nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo

vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej

praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak

neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľom uplatnená
pohľadávka bola splatná dňa 20.02.2012. Navrhovateľ podal návrh na vydanie platobného rozkazu dňa
20.02.2015, teda presne v deň uplynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní a splácaní
záväzku zo dňa 14.11.2014, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné
znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj
potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.

Pre prípad, že by uplatnená pohľadávka žalobcu nebola premlčaná, súd nemal preukázané ani to, že
by žalovaná mala žalobcovi na podklade zmluvy niečo dlhovať a ak áno, koľko. Žalobca sa vôbec
neunúval predložiť súdu históriu splácania úveru poskytnutého na podklade predmetnej zmluvy. Žalobca
nepreukázal, že by v čase vyhlásenia rozsudku mal mať voči žalovanej skutočne pohľadávku, keďže ani
žalovaná nevedela uviesť, koľko by mala žalobcovi dlhovať.

S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol prioritne z dôvodu premlčania
žalovaného nároku. Aj pre prípad, že by daný nárok nebol premlčaný, je daný ďalší dôvod zamietnutia
žaloby a to, že žalobca nepreukázal, že by ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku mala mať žalovaná nejaký
dlh voči nemu a ak áno, výšku tohto dlhu (pre súd zostalo neznáme aj to, koľko doposiaľ skutočne
žalovaná na záväzok z predmetnej „zmluvy“ splatila) a v tejto súvislosti ani to, že by žalovaná suma

skutočne nezahŕňala aj nejaké „zmluvné“ úroky alebo poplatky (s ohľadom na to, že žalobca nepredložil
súdom požadované listiny ako - výpis z účtu, koľko žalovaná čerpala, koľko vyplatila, koľko z úhrad bolo
na istinu, koľko na poplatky..., taktiež na možné nedostatky zmluvy - ako mesačné poplatky za správu
úveru).
Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy

konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorej by inak ako plne úspešnému účastníkovi
prináležal nárok na náhradu vzniknutých trov podľa § 142 ods. 1 O. s. p., právo na ich náhradu nepriznal,
pretože žalovaná si žiadne trovy neuplatnila a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti
s týmto konaním vznikli nejaké náklady v konkrétnej výške.

S poukazom na vyššie uvedené, súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42

ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote,

možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.