Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 11, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 21C/83/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210212626
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011:1210212626.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľa: A.. X. M.,

I. I. XX, I., zast. Mgr. Vladimír Šárnik, advokát so sídlom Národného oslobodenia 25, Bernolákovo,
proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom,
rozhodol dňa 11. 11. 2011

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 04. 06. 2010 domáhala od odporcu náhrady nemajetkovej ujmy

spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci vo výške 3.300 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od 11. 12. 2009 do zaplatenia.

Svoj návrh odôvodnila tým, že nemajetková ujma jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom
OkresnéhosúduBratislavaU.(ďalejajlen"OSBAU.")privybavovanísťažnostínaprieťahyvkonanípod
sťažnostnými spismi S.. XXXX/XX, S.. XXXX/XX, S.. XXXX/XX v konaniach pred Ústavným súdom SR
pod sp. zn. U.. Ú. XX/XX, U.. Ú. XXX/XX. Účelom konaní bola možnosť pokračovať v exekučnom konaní,

v ktorom vystupovala ako oprávnená osoba a teda mala mimoriadny záujem na vymožení pohľadávky.
Exekučné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava U. vedené pod sp. zn. X C. XXXX/XX sa začalo
dňa 01. 08. 2002. Išlo o nútený výkon rozhodnutia

Okresného súdu Bratislava U. zo dňa 27. 05. 2005 č. k. XXC/XXX/XX. Celé exekučné konanie bolo
postihnuté nesprávnym úradným postupom súdnych exekútorov, exekučného súdu a aj nezákonnými
rozhodnutiami súdu. Ani po viac ako 7 rokoch od začatia exekúcie sa nedomohla svojej pohľadávky.
Predsedovia súdu, na ktorých som sa opakovane obracala so sťažnosťami na postup súdu v konaní
postupovali nesprávne pri ich vybavovaní. Napriek dôvodnosti jej podaní, súd postupoval nezákonne
pri ich preskúmavaní a vyhodnocoval ich nesprávne ako nedôvodné. Ústavný súd však konštatoval, že
Okresný súd Bratislava U. jej práva porušil, keď nekonal vo veci bez zbytočných prieťahov.

Vo veci podala súdu celkom 15 sťažností a podnetov: 1. Žiadosť podpredsedníčke súdu o zmenu
exekútora v exekučnom konaní zo dňa 28. 07. 2003 - žiadosti o zmenu exekútora zo dňa 05. 06. 2003
súd vyhovel dňa 18. 12. 2003 po viac ako 6 mesiacoch; 2. Žiadosť predsedovi súdu o výkon štátnejsprávy súdov zo dňa 12. 08. 2004 - Predseda Okresného súdu Bratislava U. oznámil, že o námietke
a príklepoch bude rozhodnuté do konca októbra 2004 čo sa nestalo; 3. Prijatie predsedom súdu v
januári 2005; 4. Oznámenie o možných následkoch nezákonnosti postupu súdu zo dňa 04. 02. 2005,

5. Žiadosť predsedovi súdu o odstránenie prieťahov v konaní zo dňa 04. 05. 2006, S.. XXXX/XX - K.
odpovedi zo dňa 03. 07. 2006 predseda OS BA U. oznámil predĺženie lehoty na vybavenie sťažnosti
do 09. 08. 2006 avšak vybavenie sťažnosti jej nie je známe; 6. Sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy
zo dňa 25. 08. 2006, S.. XXXX/XX - dňa 22. 09. 2006 odpovedal predseda OS BA U., pričom sťažnosť
označil za neprípustnú a nedôvodnú; 7. Žiadosť o vyžiadanie všetkých spisov a výťažku z dražieb od

pôvodného súdneho exekútora zo dňa 17. 10. 2006 - bez vyrozumenia; 8. Sťažnosť na prieťahy v
konaní zo dňa 16. 11. 2006 - bez vyrozumenia; 9. Opakovaná žiadosť o vyžiadanie všetkých spisov a
výťažku od pôvodného súdneho exekútora zo dňa 29. 01. 2007 - bez vyrozumenia; 10. Žiadosť súdu
o vyrozumenie a o konanie vo veci návrhu na vydanie opravného uznesenia zo dňa 04. 04. 2007; 11.
Žiadosť predsedníčke súdu o vyrozumenie a o konanie vo veci návrhu opravného uznesenia zo dňa 04.
04. 2007 - v prípise zo dňa 18. 04. 2007, S.. XXXX/XX jej predsedníčka OS BA U. odpovedala, že vec sa

nachádza z dôvodu podaného odvolania na odvolacom súde; 12. Oznámenie súdu o stanovisku Úradu
geodézie, kartografie a katastra k nespôsobilosti uznesenia zo dňa 03. 08. 2007; 13. Oznámenie súdu
o dokladoch preukazujúcich skutočnosti potrebné na opravu uznesenia zo dňa 29. 10. 2008; 14. Prijatie
predsedníčkou súdu dňa 09. 05. 2007; 15. Sťažnosť predsedníčke súdu na prieťahy v súdnom konaní
zo dňa 15. 08. 2008 - dňa 09. 09. 2008 bola doručená odpoveď, podľa ktorej je sťažnosť nedôvodná.

Výsledkom neúspešného uplatňovania prostriedkov nápravy bola ústavná sťažnosť zo dňa 16. 09. 2006

a zo dňa 27. 11. 2008. Vo vyjadrení zo dňa 09. 02. 2007 predseda OS BA U. klamal a dokonca
Ústavnému súdu SR navrhol zvážiť priznanie finančného zadosťučinenia aj v prípade kladného záveru
o porušení práv navrhovateľky. Konštatovanie predsedu, že súd postupoval v súlade s Exekučným
poriadkom bez zbytočných prieťahov nezodpovedá skutočnosti. Vo vyjadrení zo dňa 12. 06. 2009
k ústavnej sťažnosti zo dňa 27. 11. 2008 podpredsedníčka OS BA U. klamala a žiadala nepriznať

navrhovateľke finančné zadosťučinenie a krivo vypovedala, keď uviedla, že prieťahy spôsobovala sama
navrhovateľka. Z uvádzania nepravdy ju usvedčuje rozhodnutie Ústavného súdu S. U.. Ú. XX/XX,
kde sa uvádza, že tvrdenie, že navrhovateľka spôsobovala prieťahy v konaní neobstojí. Nepravdivo
tiež ospravedlňovala dĺžku konania skutočnosťou, že spis sa nachádzal na iných stupňoch a štátnych
orgánoch.

Jej nemajetková ujma vyplýva z porušenia práva na riadne vybavenie sťažnosti, v dôsledku čoho utrpela
ujmu na ústavných právach - práve na právnu a inú ochranu, práve na účinné vnútroštátne opravné
prostriedky, pričom ide o ujmu dlho pôsobiacu. Ide o nemajetkovú ujmu v pocitoch neistoty, krivdy,
poníženia, stavu beznádeje a bezmocnosti. Konštatovanie porušenia práva nie je dostatočné, preto

považuje nemajetkovú ujmu vo výške 3.300 Eur. Do podateľne MS SR doručila dňa 09. 12. 2009 žiadosť
o predbežné prerokovanie jej nároku uplatneného v tomto konaní.

Podaním zo dňa 20. 01. 2011 sa k veci vyjadril odporca, ktorý uviedol, že navrhovateľka hodnotí konanie
X C. XXXX/XX vedené Okresným súdom Bratislava U. ako plné nezákonných rozhodnutí, pochybení

súdu a súdnych exekútorov, v súvislosti s ktorým adresovala podania predsedom Okresného súdu
Bratislava U., ktorých vybavenie namieta. Odporca nemá za preukázané, že by predsedovia OS BA
U. vytvárali negatívny obraz o navrhovateľke alebo ju svojím konaním ponižovali. Nesprávny úradný
postup nemožno vidieť len v tom, že Okresný súd Bratislava U. posúdil vec odlišne ako Ústavný súd
SR. Z tvrdení navrhovateľky nevyplýva, že by OS BA U. porušil povinnosť urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v stanovenej lehote, nevyplýva, že by bol nečinný ani že sa dopustil zbytočných prieťahov
alebo že by vykonal iný nezákonný zásah do práv navrhovateľky. Námietky navrhovateľky o postupe
Okresného súdu Bratislava U. v konaní pred Ústavným súdom SR sú nevýznamné, keďže v ňom
uvedený súd vystupoval ako účastník konania. Nesprávnym úradným postupom nemôže byť realizácia
práv účastníka, keďže v tomto postavení súd nevykonáva verejnú moc. Preto nemohlo dôjsť knaplnenie nesprávneho úradného postupu v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Ujma, ktorú si
navrhovateľka uplatnila predstavuje duplicitný nárok, keďže v skutočnosti zodpovedá ujme, ktoré jej

bola spôsobená porušením jej práv v exekučnom konaní sp. zn. X C. XXXX/XX na Okresnom súde
Bratislava U.. Ústavný súd SR jej už priznal finančné odškodnenie vo výške 30.000,- Sk (995,82
Eur). Navrhovateľke neprislúcha ujma za postup súdu pri vybavovaní sťažností, tento postup je
predpokladom, aby sa navrhovateľka mohla domáhať ochrany svojich práv na Ústavnom súde SR.
Samotný postup pri preskúmavaní sťažností nie je spôsobilý ako nesprávny úradný postup spôsobiť

ujmu. V opačnom prípade by nález Ústavného súdu SR konštatujúci porušenie práva vždy znamenal, že
predchádzajúce preskúmanie sťažnosti predsedom súdu bolo nesprávnym úradným postupom, nakoľko
práve nevyhovenie sťažnosti je predpokladom, aby sa sťažovateľ mohol obrátiť na Ústavný súd SR.
Nemožno tvrdiť, že navrhovateľke vznikla postupom Okresného súdu Bratislava U. pri vybavovaní
sťažností ujma a aj v prípade naplnenia iných predpokladov zodpovednosti za škodu by mohla byť
príčinná súvislosť iba nepriama a sprostredkovaná. Návrh žiada ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľky, prednesom povereného
zástupcu odporcu, listinnými dôkazmi ktoré tvoria obsah spisu a s obsahom fotokópií sťažnostných
spisov S. XXXX/XXXX, S.. XXXX/XXXX, S.. XXXX/XX a zistil tento skutkový stav:

Zo žiadosti zo dňa 09. 12. 2009 vyplýva, že navrhovateľka požiadala odporcu o predbežné prerokovanie
jej nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo veci postupu OS BA U. v konaní o sťažnostiach na prieťahy
v konaní pod sťažnostnými spismi S.. XXXX/XX, S.. XXXX/XX, S.. XXXX/XX.

Zo sťažnostného spisu Spr. XXXX/XX vyplýva, že navrhovateľka podala sťažnosť podaním doručeným

OS BA U. dňa 04. 07. 2003. Listom zo dňa 07. 07. 2003, ktorý navrhovateľka prevzala dňa 21. 07.
2003 predseda OS BA U. navrhovateľke oznámil, že jej sťažnosť je nedôvodná. Podaním zo dňa 12.
08. 2004 doručeným OS BA U. dňa 16. 08. 2004 navrhovateľka v zastúpení právnym zástupcom podala
žiadosť predsedovi OS BA U. o výkon štátnej správy súdov, t. j. o urýchlenie konania súdu. Predseda
OS BA U. odpovedal na žiadosť navrhovateľky listom zo dňa 16. 09. 2004. Podaním zo dňa 14. 09. 2006

navrhovateľka podala ústavnú sťažnosť na prieťahy v exekučnom konaní.

Zo sťažnostného spisu Spr. XXXX/XXXX súd zistil, že právny zástupca navrhovateľky (v konaní X C.
XXXX/XX) podaním doručeným OS BA U. dňa 09. 05. 2006 požiadal predsedu OS BA U. o odstránenie
prieťahov v konaní X C.

XXXX/XXXX. Listom zo dňa 03. 07. 2006 predseda OS BA X právnemu zástupcovi navrhovateľky
oznámil, že lehotu na vybavenie sťažnosti predlžuje do 09. 08. 2006. Ústavný súd SR vrátil spis sp. zn.

C. XXXX/XXXX OS BA U. dňa 07. 08. 2006. Listom zo dňa 07. 08. 2006 predseda OS BA U. právnemu
zástupcovinavrhovateľkyoznámil,želehotunavybaveniesťažnostipredlžujedo08.09.2006.Listomzo
dňa 18. 09. 2006 predseda OS BA U. právnemu zástupcovi navrhovateľky oznámil, že sťažnosť hodnotí
ako nedôvodnú. Právny zástupca navrhovateľky JUDr. Ján Čarnogurský, advokát zásielku prevzal dňa
25. 09. 2006. Navrhovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní vo veci sp. zn. X C. XXXX/XX aj

podaním doručeným OS BA U. dňa 25. 08. 2006. Listom zo dňa 22. 09. 2006 predseda OS BA U.
navrhovateľke oznámil, že jej sťažnosť hodnotí ako nedôvodnú. Navrhovateľka zásielku prevzala dňa
09. 10. 2006.

Zo sťažnostného spisu Spr. XXXX/XXXX súd zistil, že navrhovateľka podala sťažnosť na prieťahy v

konaní vo veci sp. zn. X C. XXXX/XX, ktorá bola OS BA I doručená dňa 15. 08. 2008. Listom zo dňa 03.
09. 2008 (doručeným navrhovateľke dňa 09. 09. 2008) predsedníčka OS BA U. navrhovateľke oznámila,
že jej sťažnosť je nedôvodná. Podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave navrhovateľka
požiadala o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní. Táto žiadosť bola vyhodnotená ako
neopodstatnená.

Z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky U.. Ú. XX/XX - XX zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že
základné právo A.. X. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom OS BA
U. pod sp. zn. X C. XXXX/XX porušené bolo. Navrhovateľke bolo priznané finančné zadosťučinenie vsume 30.000,- Sk (995,82 Eur). Nález Ústavného súdu SR bol na Okresný súd Bratislava I doručený
dňa 18. 06. 2007.

Z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. Ú. XX/XX - XX zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že
základné právo A.. X. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom OS BA
U. pod sp. zn. X C. XXXX/XX v období po 17. 05. 2007 porušené bolo. Navrhovateľke bolo priznané
finančné zadosťučinenie v sume 2.000 Eur.

V priebehu konania navrhovateľka zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v návrhu. K veci ďalej
uviedla, že sa ako účastníčka exekučného konania opakovane obrátila na predsedu Okresného súdu
Bratislava U. so sťažnosťami na prieťahy v konaní. Odstránenia prieťahov sa domáhala prostredníctvom
sťažností predsedovi súdu ako orgánu štátnej správy súdov, ktorý považovala za účinný prostriedok
nápravy. Predseda však niektoré sťažnosti nevybavil vôbec, niektoré vybavil a skonštatoval absenciu
prieťahov

a nevykonal žiadne opatrenia na ich odstránenie. Predseda súdu predovšetkým porušil povinnosť dbať
na plynulosť konania, vykonať opatrenia na odstránenie prieťahov, zistiť či v konaní nedošlo k prieťahom

a tieto odstrániť, vybaviť sťažnosť v zákonnej lehote a upovedomiť navrhovateľku o vybavení sťažnosti
a o prijatých opatreniach. Pokiaľ predseda pri vybavovaní sťažnosti nepostupoval v súlade so zákonom,
ideonesprávnyúradnýpostupnaujmunavrhovateľky.Navrhovateľkautrpelaujmunasvojichzákonných
právach ako sťažovateľka pri vybavovaní jej sťažností, a teda nejde o duplicitný nárok ako v prípade
ujmy, ktorá jej bola spôsobená ako účastníčke exekučného konania. Nesúhlasí s tvrdením odporcu o

premlčaní jej nároku, nakoľko sa o vzniku škody a o tom kto za ňu zodpovedá dozvedela až doručením
nálezov Ústavného súdu III Ú. XX/XX - XX W. U.. Ú. XX/XX - XX.

Odporca v priebehu konania zotrval na svojom písomnom vyjadrení k návrhu. Má za to, že návrh je
nedôvodný, a to jednak z dôvodu neexistencie nesprávneho úradného postupu a jednak neexistencie

škody ako základných predpokladov. Namieta premlčanie nároku navrhovateľky, nakoľko u väčšiny
sťažností, ktoré súd predmetom tohto konania, uplynula zákonná trojročná lehota od kedy sa poškodený
dozvedel o vzniku škody a kto za ňu zodpovedá. Predmetom konania potom zostávajú len sťažnosti zo
dňa 04. 04. 2007 (S. XXXX/XXXX) a sťažnosť doručená súdu dňa 15. 08. 2008.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1,
koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená

na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
mocištátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom.Zanesprávnyúradnýpostup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických

osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť ) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnejmociuhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk.Vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému
doručené(oznámené)rozhodnutie,ktorýmmubolaspôsobenáškoda;toneplatíakideoškodunazdraví

alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci lehoty neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov predseda súdu
zabezpečuje riadenie a správu súdu podľa tohto zákona a podľa osobitných zákonov.

Podľa § 49 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov predsedovia súdov

zabezpečujú riadenie súdov v oblasti výkonu súdnictva najmä a) rozvrhom práce, b) výkonom dohľadu
nad dodržiavaním dôstojnosti a plynulosti súdneho konania a zásad sudcovskej etiky, c) využívaním
výsledkov vnútornej revízie, d) vybavovaním sťažností.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov predseda súdu

dohliada na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti
súdneho konania a na tento účel a) dohliada na riadny chod súdnych oddelení, b) sleduje a hodnotí
pravidelnosťprácesudcovasenátovvoblastiorganizácieaefektivityprácesenátovaoddelení,efektivity
využívania pridelených prostriedkov a efektivity využívania pojednávacích dní, c) vykonáva previerky
súdnych spisov a manipulácie s nimi, d) sleduje dodržiavanie sudcovskej etiky a správanie súdnych

úradníkov a zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, e) zúčastňuje sa na niektorých
pojednávaniach, f) sleduje rozhodovaciu činnosť sudcov z hľadiska plynulosti súdneho konania, g)
vybavuje sťažnosti.

Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov ak predseda súdu

zistí, že došlo k porušeniu zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti
súdneho konania, je povinný prerokovať zistené nedostatky s dotknutým sudcom, súdnym úradníkom
alebo zamestnancom súdu, ktorý plní úlohy pri výkone súdnictva, a podľa potreby uložiť opatrenia v jeho
pôsobnosti vedúce k náprave zistených nedostatkov a k odstráneniu ich príčin.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov sťažnosť môže podať
účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu
práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnostisúdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone
súdnictva.

Podľa§63zákonač.757/2004Z.z.osúdochvzneníneskoršíchpredpisovsťažnostivybavujepredseda
príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda
súdu vyššieho stupňa

Podľa § 64 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov účelom vybavovania

sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti
súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov. Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na
účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.

Ak je to na riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti

ktorým sťažnosť smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti. Ak orgán
poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení
na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným
osobám dôsledky.

Podľa § 65 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov sťažnosť musí byť vybavená
do30dníododňajejdoručeniaorgánupríslušnémunajejvybavenie.Aklehotupodľaodseku1nemožno
dodržať z dôvodu nemožnosti zabezpečenia podkladov na riadne vybavenie sťažnosti alebo v prípadoch
náročných na prešetrenie, možno lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť; sťažnosť však musí byť vybavená
najneskôr do troch mesiacov odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. O každom

predĺžení lehoty na vybavenie sťažnosti a o dôvodoch predĺženia je orgán vybavujúci sťažnosť povinný
písomne upovedomiť sťažovateľa bez zbytočného odkladu, v rámci lehoty podľa odseku 1.

Podľa § 66 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov o spôsobe
vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov musí byť sťažovateľ

upovedomený písomne. To neplatí, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení netrvá alebo ak
sťažovateľ zomrel, stal sa nezvestným alebo je pre trvalý pobyt v cudzine nedosiahnuteľný.

Podľa § 67 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov
ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne

vybavená, môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, a) predsedu
krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu,
b) predsedu Vyššieho vojenského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom vojenského
obvodového súdu, c) ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu,
predsedom Špeciálneho súdu a predsedom Vyššieho vojenského súdu. Na prešetrenie vybavenia

sťažnosti sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona o vybavovaní sťažností. Žiadosť o prešetrenie
vybavenia sťažnosti sa spoplatňuje podľa osobitného zákona.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh
navrhovateľky je v celom rozsahu nedôvodný.

Predmetom konania bola náhrada nemajetkovej ujmy, vyjadrenej v peniazoch vo výške 3.300 Eur,
ktorá mala navrhovateľke vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci -
Okresného súdu Bratislava U., tým, že orgán verejnej moci prostredníctvom svojho predsedu postupoval
nesprávne pri vybavovaní sťažností navrhovateľky vedených pod sťažnostnými spismi S.. XXXX/XX,
S.. XXXX/XX, S.. XXXX/XX. Predmetom konania teda nebol postup Okresného súdu Bratislava U. v

exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. X C. XXXX/XXXX.

Zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, majúci za následok vznik
škody/nemajetkovej ujmy, má charakter občianskoprávnej zodpovednosti. Ide o absolútnu objektívnuzodpovednosť, ktorej sa nemožno zbaviť. Je založená na splnení troch kumulatívnych podmienok,
a to nesprávnosť úradného postupu, vznik škody/nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody/nemajetkovej ujmy. Príčinná súvislosť medzi škodou/

nemajetkovou ujmou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak by škoda/nemajetková
ujma pri absencii nesprávneho úradného postupu nevznikla. Je to priama väzba javov, v rámci
ktorých jeden jav (príčina) vyvoláva druhý (následok). Právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli
nesprávnym úradným postupom poškodení. Pokiaľ samotné konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, uhrádza

sa aj nemajetková ujma v peniazoch.

V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že došlo k predbežnému prerokovaniu nároku navrhovateľky
Ministerstvom spravodlivosti SR, ktoré nárok navrhovateľky zamietlo.

Súd pri posudzovaní nároku navrhovateľky na nemajetkovú ujmu skúmal splnenie uvedených

kumulatívnych podmienok, ktorých preukázanie je predpokladom priznania nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

Pokiaľ ide o splnenie prvej, základnej podmienky, a to existencie nesprávneho úradného postupu, súd
má z vykonaného dokazovania za preukázané, že k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo.

Navrhovateľka v konaní tvrdila, že predsedovia OS BA U. postupovali pri vybavovaní jej sťažností
nesprávne, keď ich vyhodnocovali ako nedôvodné. Túto skutočnosť podľa nej potvrdil Ústavný súd SR,
ktorý vo svojich nálezoch III. Ś. XX/XX W. U.. Ú. XX/XX na rozdiel od OS BA U. konštatoval, že práva
navrhovateľky boli v konaní vedenom OS BA I pod sp. zn. X C. XXXX/XX porušené. Navrhovateľka

jednak tvrdila, že predsedovia niektoré

sťažnosti nevybavili vôbec a jednak, že hoci niektoré vybavili, skonštatovali absenciu prieťahov, a
nevykonali žiadne opatrenia na ich odstránenie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti tvrdené navrhovateľkou súd uvádza, že samotné vybavenie
sťažnosti ako takej, t. j. rozhodnutie o sťažnosti a prijatie záveru o jej opodstatnenosti resp.
neopodstatnenosti (nedôvodnosti) predsedom súdu, hoc aj nesprávne, nemôže v žiadnom prípade
predstavovať nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Za nesprávny
úradný postup sa v zmysle citovaného zákona považuje výlučne 1. porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, 2. nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, 3. zbytočné prieťahy v konaní alebo 4. iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Nesprávnym úradným postupom preto
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. v žiadnom prípade nie je rozhodovacia činnosť ktoréhokoľvek orgánu
verejnej moci ako taká. Tvrdenie navrhovateľky o tom, že predseda súdu podľa jej názoru rozhodol

nesprávne, hoc by sa tak aj stalo, nemôže v žiadnom prípade predstavovať nesprávny úradný postup
v zmysle citovaného zákona. V tejto súvislosti súd pre úplnosť uvádza, že zákon predsedom súdu
neukladá ako majú rozhodnúť o tej ktorej sťažnosti, a rozhodnutie spočíva na ich vlastnom uvážení
jednotlivého prípadu po jeho prešetrení. Zákon uvádza len postup a poriadkové lehoty, ktoré je potrebné
pri vybavení sťažností zachovať. Pokiaľ predseda súdu subjektívne vyhodnotil sťažnosť navrhovateľky v

svetle objektívnych skutočností ako nedôvodnú, a následne Ústavný súd SR dospel v rozpore s názorom
predsedu súdu k tomu, že k porušeniu práv účastníka konania v exekučnom konaní došlo, prijatie takého
záveru Ústavného súdu SR neznamená nesprávnosť postupu predsedu súdu pri vybavovaní sťažnosti.
Predseda súdu sám a na základe vlastného uváženia posúdil sťažnosti navrhovateľky ako nedôvodné,
nakoľko mal za to, že k porušeniu jej práv nedošlo a nakoľko považoval sťažnosti za neopodstatnené,

nemoholaniprijaťopatrenianaodstránenienedostatkov,ktorézanedostatkynepovažoval.Lensamotná
rozdielnosť jeho názoru s názorom Ústavného súdu SR však neznamená, že predseda súdu, a teda
samotný orgán verejnej moci Okresný súd Bratislava U., pri vybavovaní sťažnosti objektívne pochybil,
a už vôbec nie, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu tak ako to má na mysli § 9 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z.

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie navrhovateľky, a teda, že niektoré jej sťažnosti neboli vybavené vôbec, súd
má za to, že hoci nevybavenie sťažnosti v zmysle zákona môže predstavovať nesprávny úradný postup
orgánu verejnej moci v zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona, v tomto prípade k nesprávnemu úradnémupostupu nedošlo. Zo sťažnostných spisov S.. XXXX/XX, S.. XXXX/XX, S.. XXXX/XX nevyplýva, že by
niektorá zo sťažností navrhovateľky zostala nevybavená.

Pokiaľ ide o sťažnostný spis S.. XXXX/XX súd mal za preukázané, že navrhovateľka podala sťažnosť
podaním doručeným OS BA U. dňa 04. 07. 2003. Listom zo dňa 07. 07. 2003, ktorý navrhovateľka
prevzala dňa 21. 07. 2003 predseda OS BA U. navrhovateľke oznámil, že jej sťažnosť je nedôvodná. Z
uvedeného je zrejmé, že sťažnosť navrhovateľky bola vybavená riadne a včas.

Pokiaľ ide o sťažnosť, ktorá bola predmetom sťažnostného spisu S.. XXXX/XXXX súd mal za
preukázané, že právny zástupca navrhovateľky podaním doručeným OS BA I dňa 09. 05. 2006 požiadal
predsedu OS BA U. o odstránenie prieťahov v konaní X C. XXXX/XXXX. Listom zo dňa 03. 07. 2006
predseda OS BA X právnemu zástupcovi navrhovateľky oznámil, že lehotu na vybavenie sťažnosti
predlžuje do 09. 08. 2006. Ústavný súd SR vrátil spis sp. zn. C. XXXX/XXXX F. I. U. dňa 07. 08. 2006.

Listom zo dňa 07. 08. 2006 predseda OS BA U. právnemu zástupcovi navrhovateľky oznámil, že lehotu
na vybavenie sťažnosti predlžuje do 08. 09. 2006. Listom zo dňa 18. 09. 2006 predseda OS BA U.
právnemu zástupcovi navrhovateľky oznámil, že sťažnosť hodnotí ako nedôvodnú. Hoci je z uvedeného
zrejmé, že sťažnosť vybavená bola, je potrebné konštatovať, že pri jej vybavení došlo k nedodržaniu
zákonnej lehoty 3 mesiacov odo dňa doručenia sťažnosti príslušnému orgánu. Ako to však vyplýva z

obsahu sťažnostného spisu, spis X C. XXXX/XXXX bol do 07. 08. 2006 zapožičaný Ústavnému súdu
SR, a teda objektívne nebolo možné zabezpečiť vybavenie sťažnosti v zákonnej lehote 3 mesiacov. Súd
tiež zdôrazňuje skutočnosť, že predseda súdu právneho zástupcu navrhovateľky priebežne informoval
o predĺžení lehoty na vybavenie sťažnosti a to opakovane. Aj keby však súd túto skutočnosť do úvahy
nevzal a bez ďalšieho konštatoval, že nedodržaním zákonnej 3-mesačnej lehoty došlo k nesprávnemu

úradnému postupu, súd má za to, že len samotné nedodržanie tejto lehoty nie je spôsobilé spôsobiť
navrhovateľke tak závažnú ujmu na jej právach, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie súdu o priznaní
náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľke v zmysle § 17 ods. 3 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z.

Navrhovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní vo veci sp. zn. X C. XXXX/XX aj podaním

doručeným OS BA U. dňa 25. 08. 2006, vybaveným listom zo dňa 22. 09. 2006. Súd má z tohto listu
za preukázané, že predseda OS BA U. navrhovateľke oznámil, že jej sťažnosť hodnotí ako nedôvodnú.
Navrhovateľka zásielku prevzala dňa 09. 10. 2006. Je teda zrejmé, že aj táto sťažnosť bola vybavená
riadne a včas.

Zo sťažnostného spisu Spr. XXXX/XXXX súd zistil, že navrhovateľka podala sťažnosť na prieťahy v
konaní vo veci sp. zn. X C. XXXX/XX, ktorá bola OS BA U. doručená dňa 15. 08. 2008. Listom zo dňa
03. 09. 2008

(doručeným navrhovateľke dňa 09. 09. 2008) predsedníčka OS BA U. navrhovateľke oznámila,
že jej sťažnosť je nedôvodná. Podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave navrhovateľka
požiadala o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní. Táto žiadosť bola vyhodnotená ako
neopodstatnená. Súd má za preukázané, že aj v tomto poslednom prípade, bola sťažnosť navrhovateľky

vybavená riadne a včas.

Súd tiež podotýka, že len v jednom z vyššie uvedených prípadov sa navrhovateľka, pokiaľ ide o
vybavenie sťažnosti, obrátila na Krajský súd v Bratislave, aby ako nadriadený orgán prešetril vybavenie
sťažnosti. Hoci v jednom prípade došlo k vybaveniu sťažnosti navrhovateľky až po zákonnej 3-mesačnej

lehote, súd má za to, že v konaní boli preukázané tak závažné objektívne skutočnosti (spis bol
zapožičaný Ústavnému súdu SR), ktoré bránili vybaveniu sťažnosti navrhovateľky včas, že postup
Okresného súdu Bratislava I pri vybavení sťažnosti navrhovateľky nemožno považovať za nesprávny
úradný postup. Túto skutočnosť, a teda že jej nemajetková ujma bola spôsobená oneskoreným
vybavením vyššie uvedenej sťažnosti, netvrdila v konaní ani samotná navrhovateľka. Tá tvrdila, že jej

sťažnosti neboli vybavené buď vôbec, alebo, že boli vybavené v rozpore so záverom Ústavného súdu
SR, čím jej mala byť spôsobená nemajetková ujma. Súd má poukazujúc na vyššie uvedené skutkové
a právne závery za to, že tieto tvrdenia navrhovateľky v konaní preukázané neboli, k nesprávnemuúradnému postupu orgánu verejnej moci pri vybavovaní sťažností navrhovateľky nedošlo, a teda ani k
vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Pokiaľ ide o ostatné podania navrhovateľky označené navrhovateľkou v návrhu na začatie konania,
na tieto súd neprihliadol, na koľko sa týkali samotného exekučného konania a nie sťažností, ktorých
vybavenie bolo predmetom tohto konania.

V závere súd pre úplnosť uvádza, že pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú odporcom, súd

považuje nárok navrhovateľky za nepremlčaný, nakoľko sa stotožnil s tvrdením navrhovateľky, že sa o
vzniku škody a o tom kto za ňu zodpovedá dozvedela až doručením nálezov Ústavného súdu U. Ú. XX/
XX - XX W. U.. Ú. XX/XX - XX.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutkové a právne závery, súd návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko odporcovi v konaní žiadne trovy
nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.