Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 3Er/345/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8610202877
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2016:8610202877.2

Uznesenie

Okresný súd Svidník, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO : 35 724 803 , právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava proti povinnému U. I., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., právne zastúpený
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o vymoženie 1
029,19 eura s príslušenstvom, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,

takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

O trovách exekúcie r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného zo dňa 17.5.2010 poveril súd exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého, Exekútorský úrad Bratislava vykonaním exekúcie poverením č. 5712 039149* vydaným
Okresným súdom Svidník dňa 27.5.2010. Exekučným titulom pre vykonanie exekúcie bol rozsudok
Rozhodcovského súdu zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. zo dňa 13.1.2010, sp. zn.
EP 82773/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.2.2010 a vykonateľnosť 5.2.2010.

Povinný podaním zo dňa 9.12.2014 navrhol odklad a zastavenie exekúcie. Poukázal na rozhodnutie

NS SR z 27.02.2013 sp. zn. 5 Cdo 232/2012, kde sa v uznesení konštatuje: „ Rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského

rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ Vo svojom prípade si
povinný tiež osobitne nevyjednal rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v
štandardnej zmluve. Aj miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ a pre jeho,

ako spotrebiteľa je toto konanie pre jeho vzdialenosť neprijateľné a odradzujúce. Rozhodcovská doložka
je neprijateľná aj z dôvodu,

3Er/345/2010

- 2 -že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí spotrebiteľ vo svojich dôsledkoch
nezvratnepodrobiťatakriešiťsvojsporpredrozhodcom,ktorýjeprenehonepredvídateľnýamámvážne
pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Taktiež pravidlá rozhodcovského

konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a vôbec som sa s nimi neoboznámil
(§ 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľská vec je podľa právnej vedy subjektívne ako
ajobjektívnenearbitrabilnáatútoskutočnosťdodávateľvspotrebiteľskejzmluvedostatočnenezohľadnil.
Pre porovnanie viď neprijateľnosť rozhodcovskej doložky v rakúskom práve (§ 6 ods. 2 bod 7 rakúskeho
zákonaoochranespotrebiteľa„Prespotrebiteľasúvzmysle§879Všeobecnéhoobčianskehozákonníka

nezáväzné najmä také zmluvné ustanovenia, podľa ktorých.... má byť spor medzi podnikateľom a
spotrebiteľom rozhodnutý jedným alebo viacerými rozhodcami“) a závery univerzitných profesorov v
dôvodovej správe k § 617 rakúskeho procesného kódexu (spomenuté v uznesení Krajského súdu v
Prešove vo veci 3CoE 29/2010). Rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský
rozsudok - exekučný titul je nemorálnou, neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka. Ako judikoval Krajský súd v Prešove v rozhodnutí z 31. mája 2011 č. k.

20CoE/24/2011: „Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je len o možnosti výberu
medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale je o dôsledkoch, či doložka spotrebiteľa nenúti podrobiť
sa arbitráži.“ Vzhľadom na neprijateľnú rozhodcovskú doložku povinný žiadal, aby súd vychádzal z
rozsudku Súdneho dvora (ES) C 40/08 - Asturcom, podľa ktorého „Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa
5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom

zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné
informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných

riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ
nebude uvedenou doložkou viazaný.“ Povinný žiadal naplniť ciele smernice, podľa ktorej sa majú štáty
postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Článok 6 ods. 1 smernice je kogentným

ustanovením, ktoré je postavené na roveň pravidiel verejného poriadku, na ktorých musí štát a jeho
orgány bezvýhradne trvať (rozhodnutie Asturcom, rozhodnutie Pohotovosť, bod 50). Naplnenie čl. 6 ods.
1 smernice je naplnením jadra ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Plnenie, ktoré
sa vymáha bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej
doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom - uvedené judikoval aj Ústavný súd SR v
rozhodnutí z 24. februára 2011 č. k. IV. ÚS 55/2011-19. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto
vadného súkromnoprávneho procesu, nie je súladný s imperatívom dobrých mravov.

3Er/345/2010

- 3 -

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa má exekúcia
zastaviť aj bez návrhu, ak sa vymáha plnenie, ktoré sa prieči dobrým mravom. Nielen klauzula o
rozhodcovskom konaní je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ), ale aj výkon práv dodávateľa sa prieči
dobrým mravom, ak svoje právo uplatnil na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky spôsobujúcej
hrubú nerovnováhu naviac v neprospech slabšieho (Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 3. marca 2011 č. k. IV. ÚS 60/2011-13). Povinný navrhol exekúciu v celom rozsahu zastaviť. Zároveň
žiadal, aby súd až do rozhodnutia o zastavení exekúcie povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods.
2 Exekučného poriadku, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie, keďže možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená.

Počas celého exekučného konania je exekučný súd povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady,
za ktorých možno exekúciu vykonávať. Ak exekučný súd zistí prekážku brániacu vykonaniu exekúcie,
je povinný z úradnej moci a v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania rozhodnúť o zastavení
exekúcie, resp. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej následnom zastavení. Jedným z nevyhnutnýchpredpokladov na zákonné vedenie exekúcie je i spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí nedostatok
exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej moci
nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Pritom zastaveniu exekúcie, resp. vyhláseniu exekúcie za

neprípustnú a jej následnému zastaveniu po zistení takejto prekážky nebráni ani už vydané poverenie
na vykonanie exekúcie. Vydané poverenie nepredstavuje procesnú prekážku brániacu zastaveniu
exekúcie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 45 ods. 1, písm. a, b, c, zákona číslo 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní (ďalej ZoRK),
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia

alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský
rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) alebo b), c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

V zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je

tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
3Er/345/2010

- 4 -

Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej
exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie. Vychádzal pritom

aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 9.12.2010, sp. zn. II ÚS
545/2010 - 15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený
apovinnýskúmaťzákonnosťexekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatého exekučnéhokonania
a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia
existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný

súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

Súd po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, dokladov založených v spise, no najmä
obsahom rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadený pri Slovenskej hospodárskej
komore s.r.o. zo dňa 13.1.2010, sp. zn. EP 82773/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.2.2010 a

vykonateľnosť 5.2.2010 a obsahom úverovej zmluvy č. 12273161 zo dňa 9.12.2005 so všetkými jej
neoddeliteľnými prílohami zistil, že medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená vyššie uvedená
úverová zmluva. Uvedený typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne
obchody.

Podľa § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými

stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.Podľa § 4 ods. 3 ZoRK, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej
v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je

rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci rozhodcovským
súdom, je upravená iba ako zmluvný odkaz na všeobecné podmienky zmluvy o úvere a splýva
s ostatnými dojednaniami. V zmysle čl. 11 všeobecných podmienok všetky spory, ktoré vzniknú z

tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej
hospodárskej komore s.r.o. alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak
rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej
sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.

Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
3Er/345/2010

- 5 -

odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za
následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa
v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to
spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach

založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní
skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s
jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„zákon o rozhodcovskom konaní"), napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu.
Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné

subjekty, než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus
iura scripta sunt" („práva patria bdelým" alebo „nech si každý stráži svoje práva" alebo „zákony sú
písané pre bdelých"). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov
rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a
tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali

svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura
sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať

existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.2.2013, sp.zn. 5Cdo 232/2012 ).
V danom prípade rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná k zmluve, nebola ani osobitne

zmluvnými stranami podpísaná a nevyplýva z nej, že povinný bol oboznámený o tom, že spory medzi
zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred Stálym rozhodcovským súdom. Samotný podpis na
úverovej zmluve, ktorá iba formálne odkazuje na všeobecné podmienky, s ktorými netransparentne
splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými dojednaniami, podľa názoru súdu nepostačuje na
to, aby bola riadne preukázaná vôľa povinnej uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Súd svoj názor opiera

aj o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, v exekučnej veci č.k. 12CoE/11/2011-28 zo dňa 10.5.2011
v zmysle odôvodnenia ktorého tzv. rozhodcovská doložka vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, že spory medzi účastníkmi budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom, predpokladá
uzavretie písomnej dohody a nepostačuje len odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Ak rozhodcovská zmluva nebola uzavretá písomne, nie je podpísaná účastníkmi a nepostačuje len

všeobecné prehlásenie dlžníka, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú
na zadnej strane zmluvy, možno konštatovať, že nedošlo k platnej dohode o rozhodcovskej zmluve a
ak rozhodcovská zmluva nie je platná, vo veci rozhodoval orgán ktorý nebo l právomocný vo veci konať
a z uvedeného dôvodu3Er/345/2010

- 6 -

oprávnený nemá exekučný titul v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku a to vykonateľné rozhodnutie
právomocného rozhodcovského súdu.

Vzhľadom k tomu súd rozsudok Rozhodcovského súdu zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore
s.r.o. zo dňa 13.1.2010, sp. zn. EP 82773/09 vyhodnotil z vyššie uvedených dôvodov ako nespôsobilý
exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, danú
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm.
g/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Do predmetného exekučného konania vstúpil vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľa
HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO : 42 176 778. Súd v tejto súvislosti poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2008, sp. zn. 1Cdo 106/2008,
podľa ktorého v exekučnom konaní vedenom podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti ( exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov je vedľajšie účastníctvo

pojmovo vylúčené.

O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia s poukazom na § 251 ods. 4
O.s.p. s spojení s § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

P o u č e n i e :
Proti výroku, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil možno podať odvolanie
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Svidník. ( § 58 ods.4 Exekučného poriadku )

Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresný súd Svidník. ( § 58 ods. 5 Exekučného poriadku )

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Vo Svidníku dňa 29. januára 2016

JUDr. Slavomír Kačmár
vyšší súdny úradník :