Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 24, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 8C/316/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509204341
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1509204341.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľa: Q.

W., nar. XX.X.XXXX, bytom B.. V. XX, X., pr. zast. Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom, Budatínska
16, Bratislava proti odporkyni: T. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, X., o zaplatenie 19.567,81 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporkyni trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku za podaný odpor vo výške 1.174,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.3.2009 sa navrhovateľka domáhala voči odporkyni

zaplatenia žalovanej sumy spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z uvedenej sumy od
1.4.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom bezdôvodného obohatenia. Návrh odôvodnila
tak, že spolu s manželom L. W., synom odporkyne, s ktorým bola v čase podania návrhu v rozvodovom
konaní, boli vlastníkmi nehnuteľnosti - X-izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa v X. na X. ul. č.
XX. Tento byt bol zaťažený hypotekárnym úverom, ktorým bola zaplatená dohodnutá kúpna cena
predávajúcim, t. j. rodičom manžela navrhovateľky v r. XXXX ako pôvodným vlastníkom uvedeného bytu.
Nakoľko navrhovateľka spolu s manželom nedokázali úver v plnom rozsahu splácať riadne a včas boli

nútení tento byt predať. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX byt predali, z výťažku uhradili
zostatok hypotekárneho úveru a zvyšok výťažku kúpnej ceny si navrhovateľka spolu so svojím ešte
manželom rozdelili rovnakým dielom, každému po XXX.XXX,- Sk (XX.XXX,XX eur). Navrhovateľka mala
svoju časť uloženú na svojom účte vedenom v U. sporiteľni, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX, ku ktorému
mala zriadený internet-banking a príslušné doklady so všetkými údajmi vzťahujúcimi sa k internet-
bankingu, vrátane tzv. R. karty, mala uložené v predávanom byte, ku ktorým mal prístup aj ešte manžel
navrhovateľky. Tento situáciu využil a žalovanú sumu previedol bez vedomia a súhlasu navrhovateľky na

účet svojej matky - odporkyne práve prostredníctvom internet-bankingu. Prevod sumy vykonal v marci
XXXX postupne v jednotlivých splátkach vo výške XXX.XXX,- Sk, pričom posledná predstavovala sumu
XX.XXX,- Sk, a to na účet vedený v O. banke, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX znejúci na meno odporkyne.
Hoci v trestnom konaní nebolo preukázané spáchanie trestného činu, ktorého sa mal dopustiť manžel
navrhovateľky, je pravdou, že finančné prostriedky, ktoré mala na svojom účte navrhovateľka, boli v
mesiaci marec XXXX postupne prevedené na účet odporkyne, ktoré táto prijala bez právneho dôvodu a
pretojepovinnáichnavrhovateľkevrátiť,vopačnomprípadebysabezdôvodneobohatila,čojezákonom

zakázané.

Tunajší súd dňa 28.7.2009 vydal platobný rozkaz č. k. 28Ro/364/2009-9, proti ktorému odporkyňa v
zákonnej lehote dňa 19.8.2009 podala odpor, v ktorom priznala, že na jej účet vedený v O. banka,a.s. v čase od X.X.XXXX do X.X.XXXX pribudla celková suma XX.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk) a ako
odosielateľka je podľa výpisu z účtu uvedená navrhovateľka. Uviedla, že s uvedenou finančnou čiastkou
nehýbala až do doby, kým ju jej syn nepožiadal o výber, ktorý realizovala dňa X.X.XXXX v sume

XX.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk) a odovzdala ich synovi L. W., v tom čase manželovi navrhovateľky.
Dôvod poukázania týchto prostriedkov navrhovateľkou nepoznala, avšak vychádzala z jej doterajších
skúseností a vedomostí, že manželia sa navzájom zastupujú, preto žalovanú sumu odovzdala synovi,
ktorý ich prevzatie potvrdil písomne. O nezhodách, či finančných problémoch v ich manželstve nebola
informovaná.

Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že na základe tvrdení uvedených v odpore odporkyňa vedela
od koho peniaze prijala a že ich prijala bez právneho dôvodu a je zarážajúce, prečo nekontaktovala
navrhovateľku a peniaze odovzdala synovi, pričom v tomto prípade nešlo o bežnú vec. Návrh na rozvod
manželstva bola podaný manželom navrhovateľky dňa XX.X.XXXX, pričom v ňom sám uviedol, že s
navrhovateľkou nežije X roka, spoločnú domácnosť neviedli od októbra XXXX. Mal za to, že skutočnosť,

že odporkyňa peniaze odovzdala synovi sa dá ťažko preukázať a odporkyňa toto len využíva a jej obrana
je účelová, keďže tvrdí, že pri odovzdávaní nik iný prítomný nebol. Navrhovateľka svoj účet založila v r.
XXXX a jej manžel k nemu nemal dispozičné právo, pričom však navrhovateľka nepopiera, že na tento
účet mu neprišli aj nejaké finančné prostriedky.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že majiteľkou účtu, na ktorý uložila sumu XXX.XXX,- Sk bola
výlučne ona a jej bývalý manžel nemal k tomuto účtu ani dispozičné právo. Ich manželstvo bolo
právoplatne rozvedené dňa XX.XX.XXXX. Predmetný byt, na ktorý čerpali hypotekárny úver, kupovali
od rodičov manžela za sumu asi X.XXX.XXX,- Sk presne si však už nepamätá, úver predstavoval výšku
X.XXX.XXX,- Sk. Keďže úver s manželom nevládali splácať, rozhodli sa byt predať. V r. XXXX predali

byt za cenu X.XXX.XXX,- Sk, z ktorej vyplatili zostatok hypotekárneho úveru a zvyšok X.XXX.XXX,- Sk
si rozdelili každý po XXX.XXX,- Sk. Celá kúpna cena bola vyplatená na jej účet v U. sporiteľni, a.s., z
neho vybrala XXX.XXX,- Sk a odovzdala ich manželovi. V čase predaja bytu boli ich vzťahy narušené a
už plánovali rozvod, návrh však ešte podaný nebol. Neskôr navrhovateľka svoju výpoveď zmenila tak,
že uviedla, že manželov podiel XXX.XXX,- Sk vyplatila rôznym veriteľom ako dlhy manžela a zvyšných

XXX.XXX,- Sk malo byť pre ňu a pre dcéru.

Odporkyňa na pojednávaní žiadala návrh zamietnuť a uviedla, že na predmetný účet navrhovateľky
chodila výplata jej syna a boli z neho takmer denne uskutočnené výbery navrhovateľkou, ktorá hrávala
hazardné hry. Má o tomto vedomosť preto, že výpis z toho účtu videla, ukazoval jej ho jej syn. Keď

prišli na jej účet uvedené finančné prostriedky od navrhovateľky, nekontaktovala ju, nechce s ňou byť
už nikdy v živote v kontakte, nakoľko jej urobila zo života peklo. Byt predali synovi a neveste a nejakú
dobu tam s nimi bývala aj spolu s dcérou. Navrhovateľka im zamykala kuchyňu, neskôr i kúpeľňu a raz
ju aj fyzicky napadla. Účet v O. banke má už dlhú dobu, ale chodí jej tam len výživné a rodinné prídavky,
preto tam často nechodí. Syn ju informoval, že na tento účet prišli nejaké peniaze a požiadal ju, aby

žalovanú sumu vybrala a odovzdala mu s tým, že s navrhovateľkou mali ešte nejaké dlhy a že si od nej
pýtal peniaze, aby ich mohol vyrovnať, ale odmietla. Z výpisu z účtu navrhovateľky je zrejmé, že veľa
míňala a syn sa teda zľakol a peniaze vybral. Navrhovateľka mala aj voči nej dlhy, keďže za posledné
peniaze si kupovala cigarety a mlieko pre dieťa musela kupovať ona a celkovo sa jej na vlastné náklady
starala o dieťa. Na záver uviedla, že s touto vecou nemá nič spoločné, navrhovateľka a jej syn boli v tom

čase manželia a mali spoločný majetok. Synovi iba poslúžila tým, že na jej účet si mohol dávať peniaze,
keďže vlastný účet nemal, avšak ona z nich nemala ani cent. Navrhovateľka vie, že žiadne peniaze,
ktoré jej nepatria, by si nedovolila nechať. Keď im aj so synom nepomohla, určite by im neškodila.

Svedok L. W. svojou výpoveďou potvrdil, že predmetné peniaze si z účtu bývalej manželky -

navrhovateľky stiahol sám cez internet ako polovicu z kúpnej ceny, ktorá im bola vyplatená za predaj
bytu. Mal k dispozícii všetky prístupové kódy a heslá k účtu a mal ich od navrhovateľky ako vtedajšej
manželky. Po zániku manželstva žiaden majetok nemali, nebolo teda potrebné BSM vyporiadavať.
Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky vypovedal, že ohľadne predaja bytu dal splnomocnenie
navrhovateľke, ktorá všetky súvisiace úkony vykonávala aj v jeho mene, keďže v tom čase jazdil na

kamióne. Podľa jeho názoru peniaze prišli na ich spoločný účet v U. sporiteľni, presnú sumu si však
nepamätá. Navrhovateľka si ich potom previedla na svoj účet.Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem výsluchu účastníkov, aj výsluchom svedka a oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, a to výpisom z účtu navrhovateľky vedenom v U. sporiteľni, a.s. č. XXXXXXXXXX/
XXXX, zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa X.X.XXXX, písomným čestným prehlásením svedka W.

zo dňa XX.X.XXXX, výpisom z účtu odporkyne vedenom v O. banke, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX a
potvrdením U. sporiteľne, a.s. zo dňa X.X.XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z účtu vedeného v U. sporiteľni, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX, ako aj z jej potvrdenia zo dňa
X.X.XXXX súd zistil, že majiteľom tohto účtu je navrhovateľka, pričom banka v r. XXXX neevidovala

žiadne splnomocnenie na nakladanie s peňažnými prostriedkami k účtu udelené na podpisovom vzore
klientkou tretej osobe. Internetový prístup k účtu bol zriadený dňa X.X.XXXX na žiadosť klientky, a to len
pre ňu. Z uvedeného účtu súd tiež zistil, že dňa X.X.XXXX a X.X.XXXX bol zrýchleným jednorazovým
príkazom cez internet-banking zrealizovaný prevod sumy XXX.XXX,- Sk (v dvoch príkazoch po
XXX.XXX,- Sk) na účet vedený v O. banke, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX a nasledujúci deň (X.X.XXXX)
bola rovnakým spôsobom poukázaná na uvedený účet čiastka XXX.XXX,- Sk (v dvoch príkazoch po

XXX.XXX,- Sk a XX.XXX,- Sk). Prvých päť príkazov bolo označených účelom platby „vyplatenie časti
dlhu“ a posledný príkaz ako „konečná splátka dlhu“. Celková prevedená suma predstavovala XXX.XXX,-
Sk.

Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že navrhovateľka podala oznámenie o

trestnom čine na osobu L. W., v tom čase jej manžela, s ktorým už ale dva roky nežije, no bývajú v jednej
domácnosti na ul. X. XX v X.. Oznamovateľka tu okrem iného uvádza, že menovaný nemal žiadne práva
k jej účtu a nevie si vysvetliť ako sa mohol dostať k jej údajom z banky. Účet si založila osobne počas
manželstva s menovaným a spôsobená škoda mala predstavovať sumu XXX.XXX,- Sk.

Z čestného prehlásenia spísaného svedkom W. dňa XX.X.XXXX vyplýva, že od svojej matky T. W.
(odporkyne) prevzal finančnú čiastku v hodnote celkom XX.XXX,XX eur (XXX.XXX,- Sk).

Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z

označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak
je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 OSP súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa

končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh je nedôvodný, preto ho
v plnom rozsahu zamietol. Ohľadne skutkového stavu prejednávanej veci sa výpovede účastníčok
konania, ako aj svedka W. zhodujú - v dňoch X.X.XXXX, X.X.XXXX a X.X.XXXX bolo z účtu
navrhovateľky vedeného v U. sporiteľni, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX prevedených prostredníctvom
internet-bankingu na účet odporkyne vedený v O. banke, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX celkovo

XXX.XXX,- Sk, t. j. XX.XXX,XX eur. Následne dňa X.X.XXXX odporkyňa realizovala výber hotovosti zo
svojho bežného účtu v celkovej sume XXX.XXX,- Sk, ktorú na základe jej vyjadrení, ako aj vyjadrení
svedka a jeho čestného prehlásenia odovzdala svedkovi - svojmu synovi L. W.. Navrhovateľka i svedok
W. tiež zhodne uviedli, že v danom čase boli manželia, ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené
až dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľka sa voči odporkyni zaplatenia žalovanej sumy domáha titulom

bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl. zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Bezdôvodné obohatenie v znení ust. § 451 ods. 1 OZ
je konštruované ako záväzkový vzťah, pričom dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného
obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne
obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil,

ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pojem bezdôvodného obohatenia vymedzuje
ust. § 451 ods. 2 OZ v štyroch formách - majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Na základe vykonaného dokazovania mal súd ohľadne právnej stránke veci preukázané, že ku
vzniku takéhoto záväzkového vzťahu medzi účastníčkami konania nedošlo, nakoľko odporkyňa žiaden

majetkový prospech, resp. bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľky nezískala, keďže sa úspešne
bránila jednak tým, že o prijatí finančných prostriedkov, ako aj o dôvode ich prijatia sa dozvedela od
svojho syna, v tom čase manžela navrhovateľky, ktorý prevod realizoval a jednak tým, že prijaté finančné
prostriedky následne vybrala a odovzdala v hotovosti synovi. O pravdivosti jeho tvrdení o dôvode
prevodunemalapochybnosti,nakoľkomalavedomosť,žesynvlastnýbankovýúčetnemáajehomzdaje

vyplácaná v prospech účtu navrhovateľky. Rovnako mala vedomosť o rôznych dlhoch manželov, ako aj o
skutočnosti, že navrhovateľka veľa míňala, resp. že zo svojho účtu denne realizovala značné hotovostné
výbery, čo potvrdila aj predložením výpisu z účtu navrhovateľky (napr. položky z februára XXXX).

Preukázanie skutočnosti získania majetkového prospechu odporkyne na úkor navrhovateľky zaťažovalo
v konaní navrhovateľku (§ 120 ods. 1 v spojení s ods. 4 OSP), ktorá však v konaní nenavrhla také

dôkazy, ktoré by mali jednoznačný skutkový základ pre navrhované rozhodnutie. V prípade takejto
dôkaznej núdze súd jej dopad - neúspech v konaní pričíta účastníkovi, na ktorom leží dôkazné bremeno,
resp. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Na záver súd
zhodne s tvrdeniami odporkyne poukazuje aj na tú skutočnosť, že k prevodu predmetných finančných
prostriedkov zo strany svedka došlo ešte v čase trvania manželstva s navrhovateľkou, ktorá síce bola

majiteľkou a jedinou osobou s dispozičným právom k bankovému účtu, avšak účet zriaďovala po
vzniku manželstva so synom odporkyne a teda aj po vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(výpoveď navrhovateľky uvedená v zápisnici o trestnom oznámení), pre ktoré je charakteristické, že
manželia nemajú určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci (ktorou bola aj zvyšná časť kúpnej
ceny bytu), pričom platí zásada rovnoprávnosti manželov a zásada spoločnej a rovnakej účasti na

nadobúdaní práv. V tejto súvislosti je tiež vhodné uviesť, že aj v prípade existencie dohody o vyporiadaní
sa manželov so zvyškom kúpnej ceny bytu, navrhovateľka rovnako nepreukázala, že manželovi jeho
podiel vyplatila, prípadne aké dlhy uhradila a teda že žalovaná suma jej bola neoprávnene odobratá.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnej odporkyni priznal náhradu trov

konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podanie odporu vo výške 1.174,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde,
dvojmo. Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí

byť podpísané a datované,
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

·doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené ( § 205a OSP),
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).