Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 4, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/481/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211202152
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3211202152.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľov 1/ Z. G., štátnej občiansky G.
republiky, bytom H. č. XXX/XX, H. nad H. a 2/ C. G., štátneho občana G. republiky, bytom G. č. XXXX/X,
H. nad H., obaja v konaní zastúpení JUDr. Renátou Jánskou, advokátkou, so sídlom Piaristická 6836,
Trenčín proti odporcom 1/ Ing. I. N., štátnemu občanovi G. republiky, bytom G. č. XXXX/X, H. nad H.

a 2/ S. N., štátnej občianke G. republiky, bytom G. č. XXXX/X, H. nad H., obaja v konaní zastúpení
Advokátskou kanceláriou Bugala- Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, IČO 36 731
544, o ochranu osobnosti a iné, na odvolania účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou č.k. 3C/83/2011-434 zo dňa 24. apríla 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku I. a vo výroku II. v časti o zamietnutí návrhu
navrhovateľky o určenie, že odporca 1/ uskutočňovaním rekonštrukčných prác na svojom byte č. 1 na

Bernolákovej ulici č. 34 v Bánovciach nad Bebravou v čase mimo obdobia 11.12.2009 do 08.02.2010
porušil právo navrhovateľky 1/ na zdravé životné podmienky a pokojný rodinný život z r u š u j e.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku II. v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh
navrhovateľky 1/ o určenie, že odporca 1/ uskutočňovaním rekonštrukčných prác na svojom byte č. 1 na
Bernolákovej ulici č. 34 v Bánovciach nad Bebravou porušil právo navrhovateľky 1/ na zdravé životné

podmienky a pokojný rodinný život tak, že navrhovateľku dlhšiu dobu vystavoval neprimeranému hluku,
prachu, zime, stresu a zvýšenej telesnej námahe, za čo je povinný písomne sa jej ospravedlniť a vo
výrokoch III., IV. a V. p o t v r d z u j e.

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku VI. o náhrade trov konania účastníkov z r u
š u j e a v tejto časti v r a c i avec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

IV. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku VII a VIII. o povinnosti účastníkov konania
zaplatiť náhradu trov konania štátu m e n í tak, že navrhovatelia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a
nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 1.176,08 eur na účet Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že odporca 1/ uskutočňovaním rekonštrukčných prác

na svojom byte č. 1 na Bernolákovej ulici č. 34 v Bánovciach nad Bebravou v čase od 11.12.2009
do 08.02.2010 porušil právo navrhovateľky 1/ na zdravé životné podmienky a pokojný rodinný život /
výrok I. rozsudku/; vo zvyšnej časti, t.j. o určenie, že odporca 1/ uskutočňovaním rekonštrukčných prác
na svojom byte č. 1 na Bernolákovej ulici č. 34 v Bánovciach nad Bebravou v čase mimo obdobia
11.12.2009 do 08.02.2010, porušil právo navrhovateľky 1/ na zdravé životné podmienky a pokojný
rodinný život a o určenie, že odporca 1/ uskutočňovaním rekonštrukčných prác na svojom byte č. 1 na

Bernolákovej ulici č. 34 v Bánovciach nad Bebravou porušil právo navrhovateľky 1/ na zdravé životné
podmienky a pokojný rodinný život tak, že navrhovateľku dlhšiu dobu vystavoval neprimeranému hluku,prachu, zime, stresu a zvýšenej telesnej námahe, za čo je povinný písomne sa jej ospravedlniť návrh
navrhovateľov zamietol /výrok II. rozsudku/. Ďalej súd prvého stupňa napadnutým rozsudku zamietol
návrh navrhovateľov v časti o uloženie povinnosti odporcovi 1/ na vlastné náklady osadiť kovový stojan

na prášenie kobercov zabetónovaní /výrok III. rozsudku/, tiež v časti o uloženie povinnosti odporcom 1/
a 2/ nahradiť navrhovateľom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne škodu v celkovej výške 270,- eur /výrok IV.
rozsudku/ a nakoniec aj v časti o uloženie povinnosti odporcom 1/ a 2/ nahradiť spoločne a nerozdielne
navrhovateľke 1/ škodu vo výške 50,- eur /výrok V. rozsudku, v rozsudku súdu prvého stupňa nesprávne
označený ako výrok IV./. V neposlednom rade súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom odporcom

1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal /výrok VI./, navrhovateľom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 588,04 eur na účet Okresného súdu Bánovce
nadBebravouvlehote3dníododňaprávoplatnostitohtorozhodnutia/výrokVII.rozsudku/aodporcom1/
a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 588,04 eur na
účet Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia /
výrok VIII. rozsudku/.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 853 ods. 1, § 687 ods. 1 a 2, § 420 ods.
1, § 442 ods. 3, § 11 Občianskeho zákonníka, podľa § 11 ods. 1 a 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa § 48 ods. 1, § 55 ods. 1 a § 57 ods. 1, § 66 ods. 1 a
2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a uviedol, že

navrhovateľka 1/ sa svojím návrhom na začatie konania domáha ochrany osobnosti a náhrady škody. V
konaní bolo podľa súdu preukázané, že navrhovateľka 1/ užíva byt č. 3 na ul. Bernolákova v bytovom
dome súp. č. 343 na parc. č. 3158, ktorý sa nachádza nad bytom č. 1, ktorý je vo vlastníctve odporcov
1/ a 2/ a v ktorom byte odporcovia 1/ a 2/ v roku 2007 až 2011 vykonávali rekonštrukčné práce, bez
toho aby tieto (zo spisov stavebného úradu Mesta Bánovce nad Bebravou vyplýva, že väčšinu z nich)

vykonali na základe stavebného povolenia alebo súhlasu stavebného úradu, že voči ich vykonávaniu
nemá námietky (t.j. na základe ohlásenia stavebnému úradu). Súd vyslovil názor, že tým že odporcovia
1/ a 2/ ako vlastníci bytov č. 1 a 2 v bytovom dome, v ktorom užíva byt aj navrhovateľka 1/ (pričom
tento byt spoluvlastní navrhovateľ 2/) vykonávali stavebné úpravy bez predchádzajúceho právoplatného
stavebného povolenia alebo ohlásenia stavebnému úradu zasiahli do práv navrhovateľky na právo na

život a zdravie (ale i súkromie) podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že nerešpektovali
príslušné ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a stavebného zákona. Tým,
že odporcovia 1/ a 2/ predtým ako začali vykonávať stavebné úpravy v bytoch č. 1 a 2 nepožiadali
o súhlas vlastníkov bytov (aj vlastníka bytu č. 3), nepodali žiadosť o stavebné povolenie, neohlásili
vykonávanie stavebných úprav stavebnému úradu, vlastníci (a ani užívatelia) ostatných bytov v bytovom

dome a teda ani navrhovateľka 1/ sa o ich zámere vykonať stavebné práce v bytoch nedozvedeli a
nemohli uplatniť (navrhovateľka 1/, ktorá nie je vlastníčkou bytu v bytovom dome a v konaní nebolo
preukázaní že ma iné vecné právo k bytu tak len prostredníctvom podielového vlastníka tohto bytu
t.j. navrhovateľa 2/, alebo druhého podielového vlastníka, ktorý v postavení prenajímateľa je povinný
zabezpečiť plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu pre navrhovateľku ) a to v rámci

stavebného konania námietky a pripomienky k uskutočneniu týchto stavebných prác. Ak by si odporca
1/ a 2/ zákonnú povinnosť splnil a podal žiadosť o stavebné povolenie, prípadnými námietkami (aby
odporca 1/ a 2/ a to nielen navrhovateľku dlhšiu dobu nevystavoval neprimeranému hluku, prachu, zime,
stresu a zvýšenej telesnej námahe), na ktoré navrhovateľka 1/ a navrhovateľ 2/ poukazujú v tomto
konaní (minimálne v tom, čo sa týka obdobia vykonania niektorých stavebných prác a s čím podľa

navrhovateľov súvisí škoda, ktorej náhrady sa domáhajú v ďalšej časti tohto návrhu). Tieto prípadné
námietky a pripomienky by boli predmetom konania pred stavebným úradom (t.j. pred samotným
uskutočnením stavby) a navrhovateľka 1/ by bola o tom, ako sa s nimi vysporiadalo informovaná
prostredníctvom rozhodnutia stavebného úradu, ktorý je povinný v stavebnom povolení podľa § 66
stavebného zákona rozhodnúť o takýchto námietkach účastníkov konania (napr. i tak (ak by bola podaná

taká námietka), aby odporca 1/ stavebné práce nevykonával vo vykurovacom období). Zároveň by bola
odporcom 1/ a 2/ uložená povinnosť informovať o začatí stavby. Tak by sa užívatelia tohto bytového
domu mohli dozvedieť o tom, že v byte (v týchto bytoch) bytového domu sa uskutočnia stavebné -
rekonštrukčné práce. A v prípade, že nie sú v tomto období, určenom v stavebnom povolení, ochotní
znášať tieto stavebné práce ( na ktoré bolo pred tým vydané právoplatné stavebné povolenie resp.

súhlas stavebného úradu) zariadiť sa inak (napr. i tak, že sa v byte, bytovom dome budú zdržiavať
minimálne alebo v nie v čase, keď sa stavebné práce majú vykonať). V tejto súvislosti súd poukazuje, že
zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov umožňuje vykonať (v zmysle § 11 ods. 4) vlastníkovi
bytu alebo nebytového priestoru v dome vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome,ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez
súhlasu všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (stačí súhlas väčšiny všetkých), tým
však ustanovenia osobitných predpisov nie sú dotknuté. A v tom prípade zákon o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov priamo odkazuje na § 54 a nasl. stavebného zákona. A preto z dôvodu, že
odporca 1/ vykonal v čase od 11.12.2009 (vyplýva z návrhu navrhovateľov) do 08.02.2010 (t.j. do dňa
kedy bolo odporcovi 1/ doručené Oznámenie stavebného úradu - Mesto Bánovce nad Bebravou č.
Výst. 266/617/2010, že proti uskutočneniu v oznámení uvedených stavebných prác stavebný úrad nemá
námietky) stavebné práce bez stavebného povolenia resp. súhlasu stavebného úradu súd rozhodol,

že odporca 1/ (ktorý je stavebníkom) uskutočňovaním rekonštrukčných prác na svojom byte č. 1 na
Bernolákovej ulici č. 34 v Bánovciach nad Bebravou počas tohto obdobia, porušil právo navrhovateľky
1/ na zdravé životné podmienky a pokojný rodinný život garantované § 11 Občianskeho zákonníka.
Iné tvrdené dôvody porušenia práva navrhovateľky 1/ na zdravé životné podmienky a pokojný rodinný
život uskutočňovaním rekonštrukčných prác na svojom byte č. 1 odporcom 1/, a to že navrhovateľku
1/ vystavoval neprimeranému hluku, prachu, zime, stresu a zvýšenej telesnej námahe navrhovateľka

1/ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, a to ani svojou výpoveďou, ani listinami predloženými
v konaní. Súd poukazuje na výpoveď svedkyne Marty Kozelkovou, ďalšej vlastníčky a užívateľky
bytu v bytovom dome, ktorý sa tiež nachádza nad bytom, ktorý odporca 1/ a 2/ rekonštruovali, ktorá
uviedla, že v súvislosti s rekonštrukčnými prácami odporcu jej v byte nevznikla závada. Podlahy v
byte boli vždy studené pričom neuviedla, že sa jej zvýšili preddavkové platby na vykurovanie, resp.

či jej vznikli nedoplatky za obdobie, kedy odporca vykonával rekonštrukčné práce a preto súd návrh
v tejto časti zamietol. Táto svedkyňa väčší rozdiel v teplotách nezistila. Taktiež súd zamietol návrh v
časti, v ktorej sa navrhovateľka 1/ domáhala morálnej satisfakcie v podobe ospravedlnenia t.j. aby sa
jej odporca písomne za to, že zasiahol do je osobnostného práva ospravedlnil, pričom navrhovateľka
1/ (v konaní zastúpená advokátom) neuviedla ani spôsob a ani rozsah ospravedlnenia t.j. presne

nešpecifikoval znenie zadosťučinenia spočívajúceho v písomnom ospravedlnení sa a preto súd v tejto
časti návrh navrhovateľky zamietol. V ďalšej časti návrhu sa navrhovatelia domáhali od odporcov 1/ a 2/
náhrady škody. Právo na náhradu škody patrí tomu, komu bola škoda skutočne spôsobená. Súd môže
návrhu na náhradu škody vyhovieť len vtedy, ak sa v priebehu konania preukáže, že navrhovateľovi
patrí návrhom uplatňované hmotné právo, alebo ochrana oprávneného záujmu. Predpokladom vzniku

každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a škodou. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k tomu názoru, že
návrhu na náhradu škody navrhovateľov, v časti v ktorej sa domáhali náhrady škody peniazoch (po
čiastočnom zastavení konania) v sume 270,- eur a 50,- eur ale ani v časti škody uvedením do pôvodného
stavu, nie je možné vyhovieť. Navrhovateľka 1/ a navrhovateľ 2/ sa v konaní domáhali uloženia

povinnosti odporcovi 1/ na vlastné náklady osadiť kovový stojan na prášenie kobercov zabetónovaním.
V konaní však žiadnym spôsobom nepreukázali, že boli vlastníkmi (spoluvlastníkmi), prípadne že
mali akýkoľvek vzťah k tejto veci, vo vzťahu ku ktorej sa domáhajú plnenia (v konkrétnom prípade
uvedenia do pôvodného, predošlého stavu jej zabetónovaním) a tento stojan na prášenie ako vec
riadne nešpecifikovali. Ďalej však súd poukazuje aj na skutočnosť, ktorá v priebehu konania vyšlo

najavo, že kovový stojan na prášenie kobercov (ktorý je odporca 1/ povinný zabetónovaním osadiť)
odporca 1/ (ale ani navrhovateľka 1/ alebo navrhovateľ 2/) nemá k dispozícii, keďže podľa výpovede
odporcu 1/ i navrhovateľa 2/ došlo k jeho odcudzeniu treťou osobou a teda nie je možné navrátenie do
pôvodného, predošlého stavu, a v danom prípade by prichádzala do úvahy náhrada škody v peniazoch,
ktorej sa navrhovatelia podaným návrhom nedomáhali a aj preto súd návrhu v tejto často v celom

rozsahu zamietol. V súvislosti s touto časťou návrhu súd poukazuje na to, že aj keď právny zástupca
odporcov vo svojich vyjadreniach uviedol, že tento nárok je premlčaný, avšak túto svoju námietku
premlčania riadne neodôvodnil. Súd vzhľadom na § 5 O.s.p. odporcov, keďže sú v konaní zastúpení
advokátom, nepoučil o tejto povinnosti riadne námietku premlčania odôvodniť a na takúto neúplnú
námietku premlčania neprihliadla a ani sa ňou nezaoberal. Ďalej sa navrhovateľka 1/ a navrhovateľ 2/

domáhali od odporcov 1/ a 2/ aby im spoločne a nerozdielne uhradili sumu 270,- eur titulom náhrady
škody spočívajúcej v úhrade vzniknutého a navrhovateľkou 1/ uhradeného nedoplatku za spotrebu
zemného plynu. Podľa navrhovateľov zo strany odporcu 1/ jednoznačne došlo k porušeniu právnej
povinnosti v rámci stavebného konania, resp. pri uskutočňovaní stavebných úprav a rekonštrukčných
prác,pričomvýškuškodynavrhovateliapreukázalipredloženýmilistinnýmidôkazmiktorýmisújednotlivé

vyúčtovania za výdavky plynu od poskytovateľa SPP, a.s. a svojimi výpoveďami. Práva domáhať sa
náhrady škody patri tomu, komu bola škoda skutočne spôsobená, čo v konkrétnom prípade tomu, kto
hradil výdavky za plyn. Z vykonaného dokazovania, a to navrhovateľkou 1/ preloženými listinnými
dôkazmi (faktúrami a listom SPP) a výpoveďou navrhovateľky 1/ a navrhovateľa 2/, že náklady zaspotreby zemného plyny v byte č. 3 hradila v celom rozsahu navrhovateľka 1/, ktorá má ako odberateľka
s SPP, a.s. uzatvorenú zmluvu č. 1407047 (resp. 5100564663), to znamená že k zmenšeniu majetku (a
tým ku škode) malo dôjsť na strane navrhovateľky 1/, z ktorého dôvodu navrhovateľ 2/ nie je v tejto časti

aktívne legitimovaný a z ktorého dôvodu súd voči navrhovateľovi 2/ návrh v tejto časti zamietol. V konaní
však nemal preukázané, že škoda, ktorá mala navrhovateľke 1/ vzniknúť podľa jej tvrdenia tým, že počas
vykonávania rekonštrukčným prác mala zvýšené výdavky na zemný plyn, a to v období od 19.04.2009 do
18.04.2010 (zvýšené výdavky plynu za nasledujúce obdobie t.j. od 19.04.2010 do 18.04.2011 už nebolo
predmetom dokazovania, pretože navrhovatelia v tejto časti zobrali návrh o zaplatenie späť a konanie

bolovtejtočastizastavené)vzniklavpríčinnejsúvislostisporušenímprávnejpovinnostiodporcov1/a2/,
vlastníkov bytu. V konaní bolo preukázané, že rekonštrukčné práve v byte č. 1 a 2/ odporcovia vykonali
v čase kedy na ich vykonávanie nemali právoplatné stavebné povolenie alebo súhlas stavebného úradu
(na základe ohlásenia). V konaní však nebol predložený ani jeden dôkaz, ktorý by preukázal, že spotreba
zemného plynu v období od 19.04.2009 do 18.04.2010 v zmysle faktúry č.7422032286 ako nedoplatok
vo výške 270,83 eur je v priamej súvislosti s tým, že odporcovia na tieto práce nemali stavebné

povolenie resp. súhlas stavebného úradu podľa stavebného zákona. Súd je toho názoru, že v konaní
navrhovateľka 1/ žiadnym spôsobom nepreukázala, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a
vznikom škody. Aj keď v konaní navrhovateľka 1/ a 2/ navrhli ustanoviť znalca, ktorého úlohou bolo určiť
čibolirekonštrukčnépráceodporcov1/a2/vsúladesozáväznýmitechnickýminormamiúčinnýmivčase
ichrealizácie,pokiaľideotepelno-izolačnévlastnostimateriálu,prestupyteplaačiakodporcoviaporušili

odporcovia niektorú z povinností, ktorú im ukladajú záväzné technické normy pri rekonštrukcii bytov, či
porušenie daných povinností je v príčinnej súvislosti so zvýšenými nákladmi navrhovateľov 1/ a 2/, ktoré
museli vynaložiť v súvislosti s kúrením a aký je vplyv rekonštrukcie bytu s poukazom na dĺžku, obdobie
a spôsobom jej uskutočnenia na tepelnú pohodu bytu č.3. znalec na uvedenú otázku pre neposkytnutie
súčinnosti zo strany oboch účastníkov neodpovedal a následne už ani jedna z procesných strán na

vykonanie znaleckého dokazovanie v tomto rozsahu nežiadali pričom navrhovatelia s odôvodnením, že
odporcovia nedisponujú náležitou projektovou dokumentáciou k rekonštrukcii bytov, ktorá by obsahovala
popispoužitýchmateriálov(vyplývazozáverovinéhoznalcavtomtokonaní)abezpríslušnejprojektovej
dokumentácie nie je možné objektívne znalcom skúmať štruktúru a tepelnoizolačné parametre použitých
stavebných materiálov. A aj keď podľa stavebného zákona projektovú dokumentáciu k žiadosti o

stavebné povolenie predkladá stavebnému úradu stavebník (odporca 1/) v tomto konkrétnom prípade
nič nebránilo navrhovateľovi 2/ ako účastníkovi stavebného konania potom (najneskôr do vtedy) ako mu
bolo doručené stavebné povolenie zo dňa 22.03.2011 v rámci odvolacieho konania žiadať o jej riadne
doplnenie podaním odvolania (a v tom času mu už bola známa skutočnosť vyplývajúca z predloženej
faktúry o spotrebe zemného plynu č. č.7422032286 zo dňa 25.04.2010 ako nedoplatok vo výške 270,83

eur). Zo spisu Mesta Bánovce nad Bebravou č. 605/2011 však vyplýva, že navrhovateľ 2/ ako podielový
spoluvlastník susednej nehnuteľnosti a účastník konania o udelenie dodatočného stavebného povolenia
odvolanie proti Rozhodnutiu č. Výst. 605/1654/2011 zo dňa 22.03.2011- Dodatočnému povoleniu stavby
nepodal. To že navrhovateľke 1/ ako odberateľka zemného plynu od SPP, a.s. v období od 19.04.20009
do 18.04.2010 odobrala viac plynu ako v predošlých rokoch (a tým jej vznikol nedoplatok) nie je

dôkazom, že sa tak stalo v súvislosti vykonávaním rekonštrukčných prác bez stavebného povolenia
(alebo ani v súvislosti s porušením inej povinnosti) v byte odporcov 1/ a 2/ nachádzajúcom sa pod
bytom navrhovateľky 1/ preukázateľne vykonaných v tomto časovom období. Ďalej sa navrhovateľka 1/
domáhala od odporcov 1/ a 2/ aby jej spoločne a nerozdielne uhradili sumu 50,- eur titulom náhrady
škody vykonaním opravy na oknách bytu č.3 , na ktorých v dôsledku otrasov pri rekonštrukčných

prácach v bytoch odporcov 1/ a 2/ došlo k vypadávaniu gitu medzi sklenenou výplňou a dreveným
rámom okien a na túto opravu vynaložila sumu vo výške 50,- eur. Navrhovateľka 1/ nie je vlastníčkou
bytu č.3, pričom byt č.3 užíva, pričom v konaní jej tvrdenia že má vecné právo k uvedenému bytu
spočívajúce v doživotnom bývaní v konaní nepreukázala. Nesporné v konaní však bolo že tento byt
výlučne sama užíva, z ktorého dôvodu je možné vzhľadom na § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka

na právne vzťahy medzi ňou a vlastníkom bytu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré
upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie, čo je v konkrétnom prípade ustanovenia 685 a nasl.
Občianskeho zákonníka o nájme bytu a podľa § 687 ods.2 drobné opravy v byte súvisiace s jeho
užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca. Pojem drobných opráv a nákladov
spojených s bežnou údržbou bytu upravuje osobitný predpis, a to nariadenie vlády 87/1995 Zb., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorého v prílohe sa uvádza, že za drobné
opravy v byte možno považovať tmelenie okien. Na základe týchto právnych predpisov súd dospel,
že za podmienok keď navrhovateľka nie je vlastníčka bytu č. 3 ale na opravu okien vyplnením tmelu
medzi sklenenou výplňou a dreveným rámom okien vynaložila sumu vo výške 50,- eur je v tomto sporeaktívne legitimovaná. Súd však návrhu v tejto časti nevyhovel z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala
výšku škody v celkovej sume 50,- eur. Navrhovateľ 2/ vo svojej výpovedi síce uviedol, že v súvislosti s
prácami, ktoré vykonal spolu s kamarátom na oknách, aby zabránili tomu, aby tadiaľ fúkalo - použil tmel

na okno 2 x 1kg, lak na okno a samolepiace izolačné pásky avšak žiadny iný dôkaz o skutočnej výške
škodu zo strany navrhovateľky 1/ nebol predložený a ani na preukázanie výšky škody navrhovateľka
1/ nenavrhla vykonať dôkazy. Súd je však názoru, že ak by aj preukázala uplatnené náklady vo výške
50,- eur znalec Ing. Marek Kocán v súvislosti s odpoveďou na znaleckú úlohu či boli rekonštrukčné
práce odporcov 1/ a 2/ vykonané v súlade so záväznými technickými normami účinnými v čase ich

realizácie, či porušili odporcovia 1/ a 2/ niektorú z povinností, ktorú im ukladajú záväzné technické
normy pri rekonštrukcii bytov 1 a 2, ak áno akú povinnosť a ak porušili, či porušenie daných povinností
je v príčinnej súvislosti so škodou na oknách navrhovateľov (vypadávanie tmelu, otrasenie okenných
rámov, a podobne) uviedol, že odporcovia 1/ a 2/ rekonštrukčné práce boli vykonané v rozpore so
stavebným zákonom, bez stavebného povolenia resp. ohlásenia a rozsah stavebných prác a postupu
výstavby pri rekonštrukcii bytov č. 1 a 2 mal z hľadiska mechanickej odolnosti a stability stavby vplyv

na neprimerané obmedzenie užívania stavby počas výstavby a to najmä vibráciami, zároveň uviedol,
že technický stav samotného tmelu na oknách bol už nevyhovujúci, v prípade, že by bol tmel v dobrom
technickom stave, nedošlo by k jeho porušeniu vplyvom týchto vibrácií. Na základe tohto dôkazu súd
dospel k záveru že tomto prípade by mali znášať škodu obaja, t.j. odporcovia 1/ a 2/ a poškodený
- navrhovateľka, pomerne. V tomto prípade treba zistiť mieru zavinenia poškodeného na spôsobení

škody. Navrhovateľka si uplatnila v tomto prípade škodu vo výške - na opravu okien prácami, ktoré
vykonal navrhovateľ 2/ spolu s kamarátom na oknách, ktorí použili tmel na okno 2 x 1kg, lak na okno a
samolepiace izolačné pásky, pričom ide o náklady, ktoré by navrhovateľka vynaložila na opravu okien -
výmena tmelu (keďže údržbou má rovnako predchádzať prípadnému vzniku škody), ktorý ako uviedol
znalec bol už nevyhovujúci v zlom technickom stave. V tejto súvislosti iná škoda uplatnená nebola,

pretože navrhovatelia svoj návrh na uloženie povinnosti odporcovi na vlastné náklady vykonať opravu
- utesnenie okenných rámov, vytvorením izolačnej vrstvy medzi okennými rámami všetkých okien a
stenami v byte č. 3 na Bernolákovej ulici č. 34 v Bánovciach nad Bebravou, vo vlastníctve navrhovateľa
2/ zobrali späť a konania súd v tejto časti zastavil. Pričom súd poukazuje i na záver znaleckého posudku
Ing. Mareka Kocána, ktorý okrem porušenia tmelu iný vplyv vibrácii neuviedol (odpoveď na otázku č. 3).

Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľky 1/ i v tejto časti zamietol. Súd ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania výsluchom znalca neakceptoval, a to z dôvodu, že znalcom bola jednoznačne uložená
povinnosť za účelom posúdenia znaleckej úlohy vo veci podať písomný znalecký posudok a čo sa týka
výsluchu znalca Ing. Perta Karpiša zástupca navrhovateľka 1/ a 2/ neuviedli z akého dôvodu by mal
byť znalec vypočutý. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že v priebehu konania bola iným

znalcom kompetentnosť tohto znalca spochybnená, ktorá skutočnosť bola zástupcom navrhovateľa 1/
a 2/ akceptovaná, keď nenavrhli v konaní vykonať dôkaz znalcom z odboru stavebná fyzika. Čo sa týka
návrhu zástupcu odporcov na doplnenie dokazovania výsluchom znalca Ing. Mareka Kocána (a jeho
preskúmaním) to považoval za nadbytočné, a to vzhľadom na skutočnosť vyplývajúcu zo záverov jeho
písomného posudku a to že rekonštrukčné práce boli vykonané v rozpore so stavebným zákonom, bez

stavebného povolenia resp. ohlásenia, tiež že v dodatočnom stavebnom povolení stavebný úrad určil,
že stavba bude dokončená podľa projektovej dokumentácie, ktorá bola predložená ku dodatočnému
stavebnému povoleniu. Uvedená projektová dokumentácia sa neodvoláva na žiadne technické normy a
teda ich ani nezozáväzňuje. Čo sa týka návrhu tohto znalca vypočuť ohľadom vibrácií v tejto súvislosti
súd nemal pochybnosti o správnosti postupu a záverov znalca. Taktiež súd neakceptoval návrh na

doplnenia dokazovania opätovným výsluchom odporcu 1/, pretože to považoval za nadbytočné, pretože
odporca 1/ v konaní bol vypočutý a to že od jeho výpovede uplynul značný čas nie je bez ďalších
skutočností (ktoré zástupca odporca 1/ neuviedol ) dôvodom na doplnenie dokazovania výsluchom
odporcu 1/. Taktiež súd nevykonal dôkaz listinou - oboznámenie prehľad o teplotách uvedených na
webstránke SHMU, keďže tento prehľad sa nevzťahovala na územie, kde je bytový dom s bytom

umiestnený. Čo sa týka námietky k listine predloženej svedkom - Stavebný denník, a to že podľa
názoru navrhovateľa 1/ a 2/ tento bol vypracovaný dodatočne. Náležitosti stavebného denníka upravuje
stavebný zákon a z priloženého spisu Mesta Bánovce nad Bebravou č. 1587/2010 je zrejmé že v
rámci kolaudačného konania predložený nebol, hoci podľa Rozhodnutiu č. Výst. 605/1654/2011 zo dňa
22.03.2011- Dodatočné povolenie stavby bod 8 predložený mal byť. Súd pri hodnotení tohto dôkazu

stavebnéhodenníka,akodôkazlistinouvychádzal,lenpripreukazovanískutočnostíohľadom tvrdeného
času vykonania stavebných prác, ktorý nebol účastníkmi konania spochybnený a ani nebol v rozpore
s tvrdeniami účastníkov konania.Napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov konania účastníkov /výrok VI. rozsudku/ súd prvého
stupňa odôvodnil podľa § 151 ods. 1, § 146 ods. 2 veta prvá, § 142 ods. 2 a § 150 ods. 1 O.s.p. a
uviedol, že odporcom 1/ a 2/ by v zmysle uvedených ustanovení patrila náhrada trov konania. Súd však

v tomto prípade zistil existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa, na základe ktorého náhradu trov
konania odporcom 1/ a 2/ nepriznal. Za takýto dôvod považoval skutočnosť, že ak by odporcovia 1/ a 2/
postupovalivsúladesustanoveniamistavebnéhozákonamohlipredísťtomuabysanavrhovatelia1/a2/
muselidomáhaťprávavtomtokonaní,pretožetakmervšetkynedostatkynazákladektorýchodvodzovali
svoje práva v tomto konaní mali byť ešte skôr predmetom konania podľa stavebného zákona, čo

odporcovia 1/ a 2/ obišli, keď správne, stavebné konanie vôbec nevyvolali a bolo vyvolané až na základe
podnetov navrhovateľky 1/ (ktorá však nebola ich účastníčkou, vzhľadom na rozsah jej práva k bytu č. 1)
a tieto boli skončené až potom ako odporcovia stavebné práce vykonali. Ďalším dôvodmi- okolnosťami,
na ktoré súd prihliadal a odporcom nepriznal právo na náhradu trov konania, boli aj to, že odporcovia
potom ako im bolo stavebným úradom doručená Oznámenie stavebného úradu - Mesto Bánovce nad
Bebravou zo dňa 01.2.2010 č. Výst. 266/617/2010, že k vykonaniu tam uvedených stavebných úprav

stavebný úrad nemá námietky, ďalšie (iné stavebné úpravy, práce) opätovne vykonávali v byte č. 1 / a
2/ bez stavebného povolenia resp. ohlásenia.

Rozhodnutie o náhrade trov konania štátu /výroky VII. a VIII. rozsudku/ súd odôvodnil podľa § 148
ods. 1 O.s.p. a uviedol, že trovy konania štátu predstavuje suma 1.176,07 eur, ktorú štát uhradil z

rozpočtových prostriedkov ustanoveným znalcom ako časť znalečného (469,67 eur a 706,40 eur) ,
ktoré nebolo pokryté zaplateným preddavkom. Aj keď znalecké dokazovanie bolo vo veci nariadené v
časti, predmetom ktorého je náhrada škody, na návrh navrhovateľa 1/ a 2/, ktorý na jeho vypracovanie
zložili preddavok súd je názoru, že štát má vzhľadom na výsledok konania (nie úspech vo veci) právo
proti všetkým účastníkom na náhradu trov konania, ktoré platil. Aj keď v konaní bolo preukázané, že

odporcovia 1/ a 2/ odporcovia porušili povinnosť stanovená právnym predpisom, a to že vykonávali
stavbu, stavebné práce v byte č. 1 a 2 bez stavebného povolenia resp. bez ohlásenia, pre ich správanie
a postoje v konaní a okolnosti v tejto veci sa nepodarilo a to ani práve nariadením znaleckého
dokazovania preukázať či porušenie tejto prípadne inej povinnosti (dodržanie technických noriem) je
alebo nie je v príčinnej súvislosti s vznikom škody (znalecká úloha uložená ustanoveným znalcom).

Tak navrhovatelia ako aj odporcovia neumožnili znalcom ohliadku na mieste samom (navrhovatelia len
znalcovi Ing. Petrovi Karpišovi). Avšak bez ohľadu na uvedené sa dokazovanie dostalo do takého stavu,
že znalcom nie je možné preskúmať či odporcovia pri rekonštrukčných prácach porušili povinnosti,
ktoré ukladajú technické normy a ak áno či porušenie povinností je v príčinnej súvislosti so vznikom
škody z dôvodu, že projektová dokumentácia predložená odporcami 1/ a 2/ v rámci stavebného

konania sa neodvoláva na žiadne technické normy a teda nie sú ani nezozáväznené. Súd opätovne
uvádza, že síce projektovú dokumentáciu k žiadosti o stavebné povolenie predkladá stavebnému úradu
stavebník (odporca 1/), navrhovateľ 2/ ako účastník stavebného konania potom ako mu bolo oznámené
začatie stavebného konania (najneskôr do skončenia lehoty na podania odvolania proti dodatočnému
povoleniu stavby) mohol žiadať podaním námietok a pripomienok alebo odvolania o doplnenie tejto

nedostatočnej projektovej dokumentácie, čo však navrhovateľ 2/ neurobil (hoci mu v tom čase už boli
známe skutočnosti, na základe ktorých sa spolu s navrhovateľkou 1/ domáhajú v tomto konaní náhrady
škody). Na základe týchto skutočností súd rozhodol, že navrhovatelia a odporcovia sú povinní nahradiť
trovy konania štátu, a to v rovnakej miere. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. § 160 O.s.p..

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/ ako aj
odporcovia 1/ a 2/. Navrhovatelia 1/ a 2/ sa odvolali to do výrokov II. /do výroku, ktorým súd vo zvyšnej
časti návrh navrhovateľov o určenie, že odporca 1/ porušil právo navrhovateľky 1/ na zdravé životné
podmienky a pokojný rodinný život zamietol/, III. /o zamietnutí návrhu na uloženie povinnosti odporcom
1/ a 2/ osadiť na vlastné náklady kovový stojan na prášenie kobercov zabetónovaním/, VI. /o zamietnutí

návrhu na zaplatenie náhrady v sume škody 270,- eur navrhovateľom 1/ a 2//, V. /o zamietnutí návrhu
na zaplatenie náhrady škody v sume 50,- eur navrhovateľke 1// a VII. /o povinnosti navrhovateľov 1/ a 2/
zaplatiť náhradu trov konania štátu/. Odporcovia 1/ a 2/ sa odvolali do výrokov I. /do výroku, ktorým bolo
určené, že odporca 1/ porušil právo navrhovateľky 1/ na zdravé životné podmienky a pokojný rodinný
život/, VI. /o nepriznaní náhrady trov konania odporcom 1/ a 2// a VIII. /o povinnosti navrhovateľov 1/ a

2/ zaplatiť náhradu trov konania štátu/ rozsudku.

Navrhovatelia 1/ a 2/ vo svojom odvolaní uviedli, že stavebný úrad pri vykonávaní štátneho stavebného
dohľadu dňa 3.12.2010 zistil, že odporca 1/ časť úprav svojho bytu vykonal v rozpore s ohlásenímstavebných prác a preto mu dňa 15.12.2010 prikázal zastaviť všetky stavebné práce. Odporca 1/
toto nerešpektoval, čím znova porušil právo navrhovateľky na zdravé životné podmienky a pokojný
rodinný život aj v období uvedenom vo výroku II. rozsudku. Preto navrhovatelia trvajú na písomnom

ospravedlnení sa odporcu 1/. Ďalej navrhovatelia uviedli, že nesúhlasia ani so zamietnutím ich návrh
v časti uloženia povinnosti odporcom osadiť na vlastné náklady kovový stojan na prášenie kobercov,
pretože odporca 1/ odstránil dva takéto prašiaky a nemienil ich nikdy znovu inštalovať. Tieto prašiaky
ako súčasť spoločného dvora slúžili mnohé roky obyvateľom bytovky a až do odstránenia odporcom 1/
boli funkčné. Prašiaky odviezla pracovná čata verejnoprospešných prác, ktorých do dvora pustil odporca

1/. Nesúhlasia ani so zamietnutím ich návrhu na zaplatenie náhrady škody v sume 270,- eur za zvýšený
odber plynu. Podľa nich preukázali zvýšenú spotrebu plynu tým, že preukázali jeho spotrebu za celé
vykurovacie obdobie. Zvýšená spotreba plynu bola jednoznačne spôsobená ako následok strhnutia
stropu v byte odporcu 1/, čo potvrdil aj znalecký posudok. Nie je pravdou, že by zateplenie stropu bytu
odporcu 1/ bolo prevedené už dňa 17.12.2009, pretože v byte č. 3 užívanom navrhovateľkou 1/ bola
po uvedenom dátume pracovníčka stavebného úradu a tá zistila rosenie a zatekanie okien na byte, čo

vzniklo veľkým rozdielom teplôt, čo uviedol aj znalec. Stavebný denník, ktorý má preukazovať dátum
vykonania zateplenia stropu bytu č. 1 je sfalšovaný, keď výrobca tlačiva denníka listom potvrdil, že
číslovaniestránstavebnéhodenníkaboloažvobdobíod8/2011až1/2012astavebnýdenníkpredložený
v konaní má prvý zápis zo dňa 7.12.2009. Navrhovatelia preto trvajú na zaplatení náhrady škody 270,-
eur. Ďalej navrhovatelia uviedli, že nesúhlasia ani so zamietnutím ich návrhu v časti o zaplatenie náhrady

škody v sume 50,- eur za opravu okien. Podľa nich nikto v klasických oknách nemení tmel, kým nie je
poškodený. Okná v inkriminovanom čase boli vo vyhovujúcom stave a podľa znaleckého posudku je
zrejmé, že až vibrácie z prestavby bytu odporcov spôsobili ich poškodenie. Nejednalo sa o údržbu ale o
opravu. Nakoniec navrhovatelia uviedli, že nesúhlasia s tým, že boli zaviazaní na náhradu trov konania
štátu. Všetky výdavky boli zavinené konaním odporcov a preto by ich títo mali znášať.

Odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ bolo cestou ich právnej zástupkyne doplnené o nové dôvody odvolania
podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené po uplynutí odvolacej lehoty /12.5.2014/. Keďže
rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie /§ 205 ods. 3 O.s.p./, odvolací súd k ďalším dôvodom odvolania, ktoré navrhovatelia

1/ a 2/ uviedli vo svojom doplnení odvolania, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 12.05.2014,
už neprihliadal.

Odporcovia 1/ a 2/ svoje odvolanie odôvodnili tým, že výrokom I., ktorým súd prvého stupňa určil, že
„odporca 1/ uskutočňovaním rekonštrukčných prác na svojom byte č. 1 na Bernolákovej ulici č. 34

v Bánovciach nad Bebravou v čase od 11.12.2009 do 08.02.2010 porušil právo navrhovateľky 1/ na
zdravé životné podmienky a pokojný rodinný život“, rozhodol súd prvého stupňa bez zákonného dôvodu
nad rámec návrhu navrhovateľov. Samotní navrhovatelia vo svojom návrhu na začatie konania žiadali,
aby sa im odporca 1/ ospravedlnil z dôvodu, že svojím konaním zasiahol do práva navrhovateľky 1/
na zdravé životné podmienky a pokojný rodinný život, keď navrhovateľku 1/ dlhšiu dobu vystavoval

neprimeranému hluku, prachu, zime, stresu a zvýšenej telesnej námahe. Súd prvého stupňa tak svojím
rozsudkom vo výroku I. porušil zásadu „iudex ne eat ultra petita partium“ vyplývajúcu okrem iného aj z
ustanovení § 153 O.s.p.. Pre prípad, že by sa odvolací stotožnil so správnosťou napadnutého výroku I.
rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska vyššie uvedenej zásady, namietajú odporcovia skutočnosť, že
na takomto určení nepreukázala navrhovateľka naliehavý právny záujem ako to vyžaduje ustanovenie

§80 písm. c) O.s.p.. Z tohto dôvodu by mal byť návrh navrhovateľky 1/ v tejto časti zamietnutý. Ďalej
odporcovia uviedli, že doposiaľ vykonané dokazovanie nijako nevedie k záveru, že odporca 1/ svojím
konaním zasiahol a porušil právo navrhovateľky 1/ na pokojný rodinný život a zdravé životné podmienky.
Navrhovateľka 1/ v konaní nepreukázala nemožnosť realizácie svojich práv na pokojný rodinný život a
zdravé životné podmienky počas rekonštrukcie bytu odporcov. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo,

že by sa v priebehu rekonštrukcie bytu odporcov znížila kvalita života navrhovateľky 1/. Ak aj odporca 1/
porušil pri rekonštrukcii svojho bytu niektorú právnu povinnosť, nebolo preukázané, že by medzi týmto
porušením právnej povinnosti a tvrdeným zásahom do práv navrhovateľky 1/ bola príčinná súvislosť.
Tvrdenia súdu prvého stupňa ohľadne možnosti obyvateľov bytového domu dozvedieť sa o stavebných
prácach na rekonštrukcii bytu odporcov a možnosti zariadiť sa „inak“ ak by odporcovia splnili svoje

povinnosti podľa stavebného zákona sú čisto hypotetické. Stavebný zákon umožňuje stavebníkovi
podať žiadosť o dodatočné stavebné povolenie, ktorú možnosť aj odporca 1/ využil a napriek námietke
navrhovateľa 2/ mu bolo vyhovené. Okrem to navrhovateľka 1/ nebola vlastníčkou ani spoluvlastníčkou
bytu, ktorý užívala, nebolo preukázané žiadne jej vecné právo k tomuto bytu ani riadne užívacie právo.Navrhovateľka 1/ tak podľa odporcov nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie uvedeného návrhu,
nakoľko jej nesvedčí žiadny hmotnoprávny nárok plynúci z ochrany práva na pokojný rodinný život
a na zdravé životné podmienky. Ak by aj byt užívala na základe povolenia navrhovateľa 2/ ako

polovičného podielového spoluvlastníka bytu, na takéto užívania by sa vyžadoval v zmysle § 139 ods.
2 Občianskeho zákonníka aj súhlas druhého polovičného spoluvlastníka bytu, ktorý súhlas v konaní
preukázaný nebol. Odporcovia preto opätovne namietajú aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľky 1/ v
konaní. Ďalej odporcovia 1/ a 2/ namietajú správnosť výrokov VI. a VIII. rozsudku súdu prvého stupňa.
Prvým z uvedených výrokov súd prvého stupňa nepriznal odporcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov

konania hoci by im náhrada podľa § 146 ods. 2 a § 142 ods. 2 O.s.p. patrila a to z dôvodu existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Tieto súd prvého stupňa videl v tom,
že takmer všetky nedostatky, na základe ktorých odvodzovali navrhovatelia 1/ a 2/ svoje práva v tomto
konaní mali byť ešte skôr predmetom konania podľa stavebného zákona, čo odporcovia 1/ a 2/ obišli,
stavebné konanie vôbec nevyvolali a bolo vyvolané až na základe podnetov navrhovateľky 1/. Uvedené
skutočnosti však neobstoja. Navrhovatelia podávali príslušným správnym orgánom svoje podnety a

námietky už pred podaním samotného návrhu na začatie konania a to počas namietanej rekonštrukcie
bytov odporcov. Aj napriek ich podnetom a námietkam príslušným stavebný úrad vydal oznámenie,
podľa ktorého proti uskutočňovaniu v oznámení odporcov uvedených stavebných prác, úprav stavebný
úrad nemá námietky. Neskôr príslušný stavebný úrad vydal dodatočné stavebné povolenie na úpravy v
bytochodporcov.Tvrdené„nedostatky“tedamohlibyťabolipredmetomsamotnéhostavebnéhokonania

uskutočneného ešte pred podaním návrhu na začatie konania na súde. Nakoľko však navrhovatelia
prostredníctvom svojich podnetov a námietok neuspeli vo verejnoprávnej sfére, iniciovali občianske
súdne konanie napriek vedomosti o dodatočnom stavebnom povolení vydanému napriek ich námietkam
a podnetom. Zo strany navrhovateľky 1/ tak išlo o šikanózny výkon práv, čo potvrdilo aj vykonané
dokazovanie v tomto konaní. Skutočnosť, či by sa civilnoprávne konanie začalo alebo nezačalo ak

by prebehlo stavebné konanie pred rekonštrukciou bytov je len nepodloženou hypotézou súdu prvého
stupňa. Aj ďalší argument súdu prvého stupňa, že odporcovia potom ako im bolo stavebným úradom
doručená Oznámenie stavebného úradu - Mesto Bánovce nad Bebravou zo dňa 01.2.2010 č. Výst.
266/617/2010, že k vykonaniu tam uvedených stavebných úprav stavebný úrad nemá námietky, ďalšie
(iné stavebné úpravy, práce) opätovne vykonávali v byte č. 1 / a 2/ bez stavebného povolenia resp.

ohlásenia, je bezpredmetný. Tieto ďalšie rekonštrukčné práce neboli predmetom prejednávanej veci
a preto nemôžu byť považované za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p..
Nesprávne je podľa odporcov aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o povinnosti odporcov 1/ a 2/ zaplatiť
náhradu trov konania štátu /výrok č. VIII rozsudku/. Vykonané znalecké dokazovanie bolo navrhnuté
navrhovateľmi. Toto dokazovanie nepreukázalo skutočnosti, ktoré oni tvrdili a odporcovia ho celý čas

namietali ako nehospodárne. Súd prvého stupňa okrem toho nesprávne vyložil ustanovenie § 148 ods.
1 O.s.p., v zmysle ktorého má štát právo na náhradu trov konania „podľa výsledkov konania“. Tu sa
musí vziať do úvahy úspech účastníkov vo veci. Podľa ustálenej súdnej praxe v konaní, v ktorom vo
vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania, má štát podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
právo na náhradu trov konania len proti tomu účastníkovi konania, ktorého by podľa výsledku konania

postihovala povinnosť na náhradu trov konania druhému účastníkovi. Na základe vyššie uvedeného
navrhli odporcovia, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku I. tak, že návrh
navrhovateľov tam uvedený zamietne, prípadne v tomto výroku rozsudok súdu prvého stupňa zruší a
konanie zastaví, vo výroku VI. tak, že navrhovateľom 1/ a 2/ uloží povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť odporcom náhradu trov konania, ktorú zároveň špecifikovali, a vo výroku VII. tak, že odporcovia

1/ a 2/ nie sú povinní zaplatiť náhradu trov konania štátu. Odporcovia 1/ a 2/ si tiež uplatnili k náhrade
trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslili.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné

v napadnutých výrokoch I. a II. ohľadne určenia, že odporca 1/ uskutočňovaním rekonštrukčných prác
na svojom byte č. 1 na Bernolákovej ulici č. 34 v Bánovciach nad Bebravou porušil právo navrhovateľky
1/ na zdravé životné podmienky a pokojný rodinný život zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. e) O.s.p., v
napadnutom výroku II. v časti, ktorou súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky 1/ o určenie,
že odporca 1/ uskutočňovaním rekonštrukčných prác na svojom byte č. 1 na Bernolákovej ulici č. 34

v Bánovciach nad Bebravou porušil právo navrhovateľky 1/ na zdravé životné podmienky a pokojný
rodinný život tak, že navrhovateľku dlhšiu dobu vystavoval neprimeranému hluku, prachu, zime, stresu
a zvýšenej telesnej námahe, za čo je povinný písomne sa jej ospravedlniť, podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdiť, v napadnutých výrokoch III., IV., V. podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť, v napadnutom výrokuVI. zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p a v tejto časti vec vrátiť súdu prvého stupňa podľa § 221
ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie a v napadnutých výrokoch VII. a VIII. podľa § 220 O.s.p. zmeniť a to
z nasledovných dôvodov:

Navrhovateľka 1/ si v konaní, popri iných nárokoch, uplatnila aj nárok na ochranu svojich osobnostných
práv, do ktorých mal odporca 1/ zasiahnuť pri uskutočňovaní rekonštrukčných prác na svojom byte.
Žiadala, aby súd určil, že odporca 1/ porušil právo navrhovateľky 1/ na zdravé životné podmienky a
pokojný rodinný život tak, že navrhovateľku 1/ dlhšiu dobu vystavoval neprimeranému hluku, prachu,

zime, stresu a zvýšenej telesnej námahe, za čo je povinný písomne sa jej ospravedlniť. O tejto časti
návrhu navrhovateľky rozhodol súd prvého stupňa výrokmi I. a II. napadnutého rozsudku, ktorými určil,
že odporca 1/ uskutočňovaním rekonštrukčných prác na svojom byte č. 1 na Bernolákovej ulici č. 34
v Bánovciach nad Bebravou v čase od 11.12.2009 do 08.02.2010 porušil právo navrhovateľky 1/ na
zdravé životné podmienky a pokojný rodinný život /výrok I. rozsudku/; vo zvyšnej časti, t.j. o určenie,
že odporca 1/ uskutočňovaním rekonštrukčných prác na svojom byte č. 1 na Bernolákovej ulici č. 34 v

Bánovciach nad Bebravou v čase mimo obdobia 11.12.2009 do 08.02.2010, porušil právo navrhovateľky
1/ na zdravé životné podmienky a pokojný rodinný život a o určenie, že odporca 1/ uskutočňovaním
rekonštrukčných prác na svojom byte č. 1 na Bernolákovej ulici č. 34 v Bánovciach nad Bebravou porušil
právo navrhovateľky 1/ na zdravé životné podmienky a pokojný rodinný život tak, že navrhovateľku
dlhšiu dobu vystavoval neprimeranému hluku, prachu, zime, stresu a zvýšenej telesnej námahe, za čo

je povinný písomne sa jej ospravedlniť návrh navrhovateľov zamietol /výrok II. rozsudku/.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Ústava Slovenskej republiky v čl. 19 zaručuje každému právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života a ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo
iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Rešpektovanie súkromného a rodinného života je zaručené aj
čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tieto základné práva sú potom vyjadrené
mimo iného aj v citovanom ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka. V jeho zmysle má každá fyzická

osoba právo na ochranu svojej osobnosti. Toto ustanovenie obsahuje len demonštratívny, nie konečný,
výpočet jednotlivých čiastkových zložiek práva na ochranu osobnosti /život, zdravie, občiansky česť a
podobne/, ktoré sú zákonom chránené. V zmysle právnej doktríny /KNAP, K. a kol. Ochrana osobnosti
podle občanského práva. 4. vyd., Praha : Linde, 2004, s. 135-136; Repík, B.: Chrání Evropská úmluva
o lidských právech právo na životní prostředí (první část), Bulletin advokacie č. 7-8/2005, str. 22-23/ a

judikatúry Európskeho súd pre ľudské práva /rozsudok vo veci Guerra v. Taliansko zo dňa 19. 2.1998,
rozsudok vo veci Lopéz Ostra v. Španielsko zo dňa 9. 12.1994, rozsudok vo veci Hatton et all. v.
Spojené kráľovstvo zo dňa 9.7. 2003, rozsudok vo veci Moreno Gómez v. Španielsko zo dňa 16.11.2004
a podobne/ právo na priaznivé životné prostredie možno považovať za samostatné čiastkové právo
spadajúcedorámcaprávanaochranuosobnosti,resp.zaintegrálnusúčasťprávanaochranusúkromia/

to zahŕňa ochranu pred vonkajším neoprávneným zasahovaním iných subjektov do súkromia fyzickej
osoby, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje rozvoj fyzickej a psychickej integrity osobnosti fyzickej osoby/.

Občiansky zákonník v § 13 poskytuje každej fyzickej osobe ochranu pred neoprávneným zásahom
do jej osobnostných práv. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je pritom také

konanie, ktoré zasahuje do práv chránených v § 11 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s právami a
povinnosťami pôvodcu zásahu ustanovených právnym poriadkom /rozsudok najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 28Cdo/795/2002 zo dňa 14. mája 2002/. Tak ako v prípade výpočtu jednotlivých zložiek
práva na ochranu osobnosti v § 11 Občianskeho zákonníka, aj výpočet prostriedkov právnej ochrany
pred zásahom do osobnostného práva v § 13 Občianskeho zákonníka je demonštratívny. Dotknutá

fyzická osoba sa môže domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho
osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie,
môže sa domáhať práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ale môže tiež využiť aj iné, v zákone
neuvedené, prostriedky na ochranu svojej osobnosti. Podľa odvolacieho súdu je preto aj prípustné, abydotknutá fyzická osoba žalovala len na určenie, že určitým, špecifikovaným, konaním inej osoby došlo
k zásahu do jej práva na ochranu osobnosti. V takýchto prípadoch nejde, ako sa mylne domnievajú
odporcovia, o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., kde je potrebné preukázať naliehavý

právna záujem na požadovanom určení, ale o osobitnú určovaciu žalobu založenú na ustanovení § 13
Občianskeho zákonníka.

Ako už bolo uvedené, navrhovateľka 1/ v tejto právnej veci žiadala, aby súd určil, že odporca 1/ porušil
jej právo na zdravé životné podmienky a pokojný rodinný život tak, že navrhovateľku 1/ dlhšiu dobu

vystavoval neprimeranému hluku, prachu, zime, stresu a zvýšenej telesnej námahe, za čo je povinný
písomne sa jej ospravedlniť. Súd prvého stupňa tento žalobný návrh posúdil tak, že navrhovateľka 1/
si v konaní uplatnila dva prostriedky ochrany svojej osobnosti a to právo na určenie, že odporca 1/
porušil právo navrhovateľky na zdravé životné podmienky a pokojný rodinný život a potom aj právo
na primerané zadosťučinenie od odporcu 1/ za porušenie jej práva na ochranu osobnosti vo forme
písomnéhoospravedlnenia.Stakýmtoposúdenímžalobnéhonávrhusavšakodvolacísúdnestotožňuje.

Navrhovateľka 1/ rozšírila svoj návrh na začatie konania /popri pôvodne uplatňovaných nárokoch na
náhradu škody, na opravu okien a na osadenie stojanu na prášenie kobercov/ o uplatnenie práva na
ochranu osobnosti na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 17.10.2011. Tu, cestou svojej právnej
zástupkyne, predložila súdu písomné podanie „Návrh (žaloba) - doplnenie“, podľa ktorého žiada aj určiť,
žeodporca1/porušiljejprávonazdravéživotnépodmienkyapokojnýrodinnýživottak,ženavrhovateľku

1/ dlhšiu dobu vystavoval neprimeranému hluku, prachu, zime, stresu a zvýšenej telesnej námahe, za čo
jepovinnýpísomnesajejospravedlniť.Zároveňprávnazástupkyňanavrhovateľky1/predsúdomprvého
stupňa na uvedenom pojednávaní uviedla, že pôvodnú žalobu rozširujú o poskytnutie primeraného
zadosťučinenia zo strany odporcu 1/ a to vo forme ospravedlnenia za to, že odporca 1/ porušil právo
navrhovateľky 1/ na zdravé životné podmienky.

Podľa odvolacieho súdu je teda zrejmé, že navrhovateľka 1/ si v tomto konaní uplatnila len jediný
právny prostriedok ochrany práva na ochranu osobnosti a to právo, aby jej bolo zo strany odporcu
1/ dané primerané zadosťučinenie vo forme písomného ospravedlnenia. Súd prvého stupňa, ktorý v
napadnutých výrokoch I. a II. svojho rozsudku určil, že odporca 1/ uskutočňovaním rekonštrukčných prác

na svojom byte č. 1 na Bernolákovej ulici č. 34 v Bánovciach nad Bebravou v čase od 11.12.2009 do
08.02.2010 porušil právo navrhovateľky 1/ na zdravé životné podmienky a pokojný rodinný život /výrok
I. rozsudku/ a zmietol návrh navrhovateľky 1/ o určenie, že odporca 1/ uskutočňovaním rekonštrukčných
prác na svojom byte č. 1 na Bernolákovej ulici č. 34 v Bánovciach nad Bebravou v čase mimo obdobia
11.12.2009 do 08.02.2010, porušil právo navrhovateľky 1/ na zdravé životné podmienky a pokojný

rodinný život, prekročil návrh navrhovateľky 1/ a rozhodol tak bez toho, aby navrhovateľka 1/ v konaní
podala návrh na začatie konania, ktorým by sa takéhoto určenia domáhala. Súd je viazaný návrhom
navrhovateľa na začatie konania a nemôže ho prekročiť a prisúdiť viac alebo niečo iné, než navrhovateľ
vo svojom návrhu na začatie konania požadoval - zásada non ultra petitum /vyjadrená v § 153 ods. 2
O.s.p., v zmysle ktorého 2) súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,

iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi/. Súd prvého stupňa tak svojím rozsudkom vo výrokoch
I. a II. ohľadne určenia, že odporca 1/ uskutočňovaním rekonštrukčných prác na svojom byte č. 1 na
Bernolákovej ulici č. 34 v Bánovciach nad Bebravou porušil právo navrhovateľky 1/ na zdravé životné
podmienky a pokojný rodinný život, rozhodol bez toho, aby bol podaný návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný /pretože konanie o práve na ochranu osobnosti nie je v zmysle § 81 ods.
1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu na začatie konania/, čím v tejto časti zaťažil
svoje rozhodnutie procesnou vadou, ktorá nutne musí viesť k zrušeniu rozsudku súdu prvého stupňa vo
výrokoch I. a II. ohľadne uvedeného určenia podľa § 221 ods. 1 písm. e) O.s.p..

V druhej časti výroku II. svojho rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky / o určenie,
že odporca 1/ uskutočňovaním rekonštrukčných prác na svojom byte č. 1 na Bernolákovej ulici č. 34
v Bánovciach nad Bebravou porušil právo navrhovateľky 1/ na zdravé životné podmienky a pokojný
rodinný život tak, že navrhovateľku dlhšiu dobu vystavoval neprimeranému hluku, prachu, zime, stresu
a zvýšenej telesnej námahe, za čo je povinný písomne sa jej ospravedlniť. Toto rozhodnutie považuje

odvolací súd za správne, vychádzajúce zo skutočností zistených v konaní vykonaným dokazovaním,
ktoré boli súdom prvého stupňa správne právne posúdené. Podmienkou poskytnutia ochrany právu
fyzickej osoby na ochranu osobnosti je vždy preukázanie, že došlo k neoprávnenému zásahu do práva
na ochranu osobnosti. V danom prípade navrhovateľka 1/ tvrdila, že neoprávnený zásah odporcu1/ do jej práva na ochranu osobnosti spočíval v tom, že ju dlhšiu dobu vystavoval neprimeranému
hluku, prachu, zime, stresu a zvýšenej telesnej námahe. Uvedené tvrdenia navrhovateľky 1/ však v
konaní preukázané neboli. Správne súd prvého stupňa vyhodnotil v konaní vykonané dokazovanie

v tom smere, že navrhovateľka 1/, ktorú zaťažuje dôkazné bremeno preukázať neoprávnený zásah
do svojich osobnostných práv zo strany odporcu 1/, v konaní žiadnym spôsobom tieto svoje tvrdenia
nepreukázala, a to ani svojou výpoveďou, ani listinami predloženými v konaní. Keďže nebol preukázaný
základný predpoklad pre vznik zodpovednosti odporcu 1/ za porušenie práva navrhovateľky 1/ na
ochranu osobnosti, a to samotný neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľky 1/, správne

súd prvého stupňa v tejto časti návrh navrhovateľky 1/ zamietol. Odvolací súd preto v tejto časti rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ ide o časť návrhu navrhovateľov 1/ a 2/, v ktorej sa domáhali uloženia povinnosti odporcovi
1/ osadiť na vlastné náklady kovový stojan na prášenie kobercov zabetónovaním, tu sa odvolací súd
stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd prvého stupňa v tejto časti návrh navrhovateľov zamietol /výrok

III. rozsudku súdu prvého stupňa/. Navrhovatelia 1/ a 2/ v konaní nepreukázali, že by k predmetnému
stojanu na prášenie kobercov mali nejaké právo, ktoré by ich oprávňovalo požadovať od odporcu 1/ jeho
opätovné osadenie na dvore bytového domu. Aj v prípade, že by bolo takéto právo navrhovateľov 1/ a
2/ v konaní preukázané, ich návrhu by nebolo možné vyhovieť. Ako totiž správne poukázal vo svojom
rozsudku súd prvého stupňa, z dokazovania vyplynulo, že odporca 1/ už týmto stojanom nedisponuje, a

teda plnenie, ktorého sa navrhovatelia 1/ a 2/ od odporcu 1/ domáhali bolo nemožné. Zamietnutie návrhu
navrhovateľov v tejto časti súdom prvého stupňa preto bolo vecne správne.

Rovnako tak za vecne správny pokladá odvolací súd aj rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku IV. o
zamietnutí návrhu na uloženie povinnosti odporcom 1/ a 2/ nahradiť navrhovateľom 1/ a 2/ spoločne a

nerozdielne škodu v celkovej výške 270,- eur a vo výroku V. o zamietnutí návrhu na uloženie povinnosti
odporcom 1/ a 2/ nahradiť spoločne a nerozdielne navrhovateľke 1/ škodu vo výške 50,- eur.

Pokiaľ ide o zaplatenie 270,- eur, tejto sa navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali titulom náhrady škody
spočívajúcej v nedoplatku za spotrebu zemného plynu, ktorý musela navrhovateľka 1/ zaplatiť a ktorý

nedoplatok jej mal vzniknúť z dôvodu zvýšenej spotreby plynu na vykurovanie bytu počas vykonávania
rekonštrukčných prác v bytoch odporcov 1/ a 2/, ktoré títo vykonávali v rozpore so stavebným zákonom
bez stavebného povolenia, či oznámenia stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavebných prác
uvedených v ohlásení nemá námietky a aj bez súhlasu, či upovedomenia ostatných vlastníkov a
spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Aktívne vecne legitimovaným v prípade náhrady škody, teda osobou,

ktorá môže požadovať po škodcovi náhradu škody, je poškodený. Ide o osobu, v majetkovej sfére ktorej
nastala ujma objektívne vyjadriteľná v peniazoch. V danom prípade, je zrejmé, že tvrdená škoda 270,-
eur ako ujma nastala v majetkovej sfére navrhovateľky 1/, ktorá má podľa vykonaného dokazovania s
dodávateľom zemného plynu uzatvorenú zmluvu, na jej meno bola faktúra na nedoplatok dodávateľom
vystavená a ona sama nakoniec aj tento nedoplatok zaplatila. V majetkovej sfére navrhovateľa 2/ sa

táto tvrdená škoda nijako neprejavila, on sám preto poškodeným nie je a jeho návrh bol preto súdom
prvého stupňa správne bez ďalšieho posúdený ako nedôvodný. Rovnako nedôvodný bol v tejto časti ale
aj návrh navrhovateľky 1/. V zmysle § 420 Občianskeho zákonníka sú základnými predpokladmi vzniku
zodpovednostizaškodu:1.porušenieprávnejpovinnosti,2.existenciaškody,3.príčinnásúvislosťmedzi
porušením právnej povinnosti a škodou a 4. zavinenie, ktoré sa predpokladá. Všetky tieto predpoklady

musia byť naplnené súčasne. Tu je potrebné poznamenať, že vzťah príčinnej súvislosti /predpoklad
3./ medzi porušením právnej povinnosti /predpoklad 1./ a škodou /predpoklad 2./ je daný vtedy, ak
škoda vznikla následkom porušenia právnej povinnosti, t.j. vtedy, ak porušenie právnej povinnosti a
škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo porušenia
právnej povinnosti, ku škode by nedošlo. V danej veci navrhovateľka 1/ tvrdila, že škoda, ktorá jej

vznikla ako nedoplatok za spotrebu zemného plynu, bola dôsledkom vykonávania rekonštrukcie bytov
odporcov 1/ a 2/ bez stavebného povolenia alebo oznámenia stavebného úradu a bez súhlasu, či
upovedomenia ostatných vlastníkov a spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Odvolací súd v zhode so súdom
prvého stupňa je toho názoru, že medzi tvrdenou škodou navrhovateľky 1/ a protiprávnym konaním
odporcov 1/ a 2/ tak ako ho označila navrhovateľka 1/ príčinná súvislosť nie je. Potreba zvýšeného

vykurovaniabytuobývanéhonavrhovateľkou1/atedazvýšenáspotrebazemnéhoplynunavrhovateľkou
1/ a z neho vyplývajúci nedoplatok na zemnom plyne nemôžu byť dôsledkom toho, že odporcovia 1/ a
2/ nemali na stavebné práce vo svojich bytoch v čase ich vykonávania stavebné povolenie, prípadne, že
stavebný úrad neoznámil, že proti uskutočneniu stavebných prác nemá námietky a ani dôsledkom toho,že odporcovia o stavebných prácach neupovedomili ostatných vlastníkov a spoluvlastníkov v bytovom
dome, resp. nemali ich súhlas. Aj z písomného znaleckého posudku č. 1/2012 podaného v konaní
ustanoveným znalcom Ing. Petrom Karpišom vyplynulo, že hlavnou príčinou zvýšenej spotreby tepla v

byte navrhovateľky 1/ bolo to, že počas rekonštrukcii bytov odporcov 1/ a 2/ na prízemí v rokoch 2009 a
2010 bol zvýšený rozdiel teplôt medzi bytom navrhovateľky 1/ a nevykurovaným (ani netemperovaným)
bytom odporcov 1/ a 2/ a to ešte pri zdemontovanej tepelnej izolácie stropu prerábaných bytov. Takto
navrhovateľka 1/ svojou zvýšenou spotrebou tepla temperovala byt odporcov, kde pre veľký rozdiel
teplôt medzi jej bytom a bytom odporcov teplo unikalo. V konaní teda nebolo preukázané, že medzi

protiprávnym konaním odporcov 1/ a 2/ ako ho vo svojom návrhu vymedzila navrhovateľka 1/ a škodou,
ktorá jej vznikla na nedoplatku za zemný plyn, je vzťah príčinnej súvislosti. Správne preto súd prvého
stupňa aj v tejto časti návrh navrhovateľky 1/ zamietol ako nedôvodný.

Čo sa týka ďalšej časti návrhu, kedy sa navrhovateľka 1/ domáhala od odporcov 1/ a 2/ zaplatenia
spoločne a nerozdielne náhrady škody 50,- eur, ktorá jej vznikla vykonaním opravy na oknách ňou

užívaného bytu, na ktorých v dôsledku otrasov pri rekonštrukčných prácach v bytoch odporcov 1/
a 2/ došlo k vypadávaniu gitu medzi sklenenou výplňou a dreveným rámom okien, aj tu súd prvého
stupňa výsledky vykonaného dokazovania správne právne posúdil a uzavrel, že neboli preukázané
predpoklady pre vznik zodpovednosti odporcov 1/ a 2/ za takúto škodu navrhovateľky 1/. V konaní nebol
navrhnutý ani vykonaný dôkaz, ktorý by bola preukázaná výška tvrdenej škody navrhovateľky 1/. V

konaní vykonané dokazovanie nesvedčí ani o príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou navrhovateľky
1/ a konaním rekonštrukčných prác v bytoch odporcov 1/ a 2/, ktoré títo vykonávali v rozpore so
stavebným zákonom bez stavebného povolenia, či oznámenia stavebného úradu, že proti uskutočneniu
stavebných prác uvedených v ohlásení nemá námietky a aj bez súhlasu, či upovedomenia ostatných
vlastníkov a spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Vypadanie gitu v oknách v byte užívanom navrhovateľkou

1/ nemohlo byť dôsledkom toho, že odporcovia 1/ a 2/ vykonávali stavebné úpravy svojich bytov bez
stavebného povolenia, prípadne oznámenia stavebného úradu, či bez upovedomenia alebo súhlasu
ostatných vlastníkov a spoluvlastníkov v bytovom dome. Nakoniec aj súdom ustanovený znalec Ing.
Marek Kocán v podanom znaleckom posudku č. 5/2013 uviedol, že technický stav samotného tmelu na
oknách bol už nevyhovujúci, v prípade, že by bol tmel v dobrom technickom stave, nedošlo by k jeho

porušeniu vplyvom vibrácií spôsobených pri stavebných úpravách v byte odporcov. Je teda zrejmé, že
príčinou, bez ktorej by následok /vypadanie gitu v oknách/ nenastal bol zlý technický stav samotného
tmelu na oknách.

Ďalej odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku VI. o nepriznaní

náhrady trov konania odporcom 1/ a 2/. Tu je potrebné sa stotožniť s odvolacími námietkami odporcov
1/ a 2/, ktorý poukázali na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. v danej veci, keď
prvostupňový súd videl dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nemusí odporcom priznať náhradu
trov konania v tom, že takmer všetky nedostatky všetky nedostatky, na základe ktorých odvodzovali
navrhovatelia 1/ a 2/ svoje práva v tomto konaní, mali byť ešte skôr predmetom konania podľa

stavebného zákona, čo odporcovia 1/ a 2/ obišli, stavebné konanie vôbec nevyvolali a bolo vyvolané až
na základe podnetov navrhovateľky 1/. Odvolací súd je toho názoru, že uvedená skutočnosť ako dôvod
hodný osobitného zreteľa v mysle § 150 ods. 1 O.s.p. neobstojí. Ako správne poukázali odporcovia
navrhovatelia 1/ a 2/ podali príslušným správnym orgánom svoje podnety a námietky už pred podaním
samotného návrhu na začatie konania v tejto právnej veci a napriek ich podnetom a námietkam

príslušným stavebný úrad vydal oznámenie, podľa ktorého proti uskutočňovaniu v oznámení odporcov
uvedených stavebných prác, úprav stavebný úrad nemá námietky. Neskôr príslušný stavebný úrad vydal
dodatočné stavebné povolenie na úpravy v bytoch odporcov. Tvrdené „nedostatky“ teda boli predmetom
samotného stavebného konania uskutočneného ešte pred podaním návrhu na začatie konania na súde.
Okrem toho je potrebné mať na zreteli, že v tomto konaní si navrhovatelia 1/ a 2/ uplatnili viacero

samostatných nárokov. Z tohto pohľadu je potom významné, že v častiach návrhu, kde sa navrhovatelia
domáhali osadenia kovového stojana na prášenie kobercov a náhrady škôd bola skutočnosť, že pred
stavebnými úpravami bytov odporcov neprebehlo stavebné konanie, resp. ohlásenie stavebnému úradu
vyhodnotená ako úplne irelevantná /viď. vyššie uvedené odôvodnenie/.

Na druhej strane však odvolací súd, berúc do úvahy najmä vysoký vek navrhovateľky 1/, nevylučuje, že
v danej veci môžu existovať iné dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré však
nateraz neboli pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania účastníkov posudzované. Z tohto dôvodu
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku VI. zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.,pretože súd prvého stupňa nesprávne vec v otázke náhrady trov konania účastníkov právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V tejto zrušenej
časti potom odvolací súd vec podľa §221 ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd v neposlednom rade preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výrokoch
VII. a VIII. o náhrade trov konania štátu. Súd prvého stupňa povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania
rozdelil na polovicu medzi stranu navrhovateľov /výrok VII. rozsudku/ a stranu odporcov /výrok VIII.
rozsudku/. Takéto rozhodnutie však nezodpovedá správnej aplikácii ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p.

pojednávajúceho o náhrade trov konania štátu. V zmysle § 148 ods. 1 veta prvá O.s.p. štát má podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Predmetné konanie je
konanie, ktoré možno začať len na návrh na začatie konania a preto z hľadiska náhrady trov konania
účastníkov v zmysle § 142 a nasl. O.s.p. je dôležitý procesný úspech účastníka v konaní. Pre účely
náhrady trov konania štátu potom tento procesný úspech účastníka v konaní predstavuje hľadisko
výsledku konania, ktoré je podstatné pre rozhodnutie, ktorému z účastníkov má byť uložená náhrad trov

konania štátu. Inak povedané, v konaniach, ktoré možno začať len na návrh /nie v tzv. beznávrhových/
je výsledok konania podľa § 148 ods. 1 O.s.p. totožný s procesným úspechom účastníka v konaní podľa
§ 142 a nasl. O.s.p..

V predmetnej právnej veci boli v konaní plne úspešní odporcovia 1/ a 2/, keď návrh navrhovateľov

bol vo všetkých jeho častiach /v jednotlivých uplatnených nárokoch/ zamietnutý. Vzhľadom na tento
výsledok konania sú procesne neúspešní navrhovatelia 1/ a 2/ povinní zaplatiť štátu náhradu trov
konania, ktoré štát v konaní vynaložil. Konkrétne sa jedná o sumu 1.176,07 eur, ktorú štát vyplatil
z rozpočtových prostriedkov prvostupňového súdu na trovy znaleckého dokazovania v konaní, ktoré
neboli kryté zaplatenými preddavkami účastníkov. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa

vo výrokoch VII. a VIII. zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť štátu celú náhradu trov konania v sume 1.176,07 eur a to na účet Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Lehotu na splnenie tejto
povinnosti súd určil s ohľadom na výšku sumy náhrady trov podľa § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .