Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III

Judgement was issued by JUDr. Elena Ondrišová

Legislation area – Obchodné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/222/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210208265
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1210208265.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov

Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa LT STAVO s.r.o.,
Tomášikova 5724/11, Bratislava, IČO: 45 568 626, práv. zast. JUDr. Rastislavom Vranecom, advokátom
so sídlom Mojmírova 13, Slovenský Grob, proti odporcovi: GYNEX s.r.o., Na Lánoch 10, Bratislava,
IČO: 31 373 054, práv. zast. JUDr. Alexandrou Michalovičovou, advokátom so sídlom Údernícka 11,
Bratislava, o zaplatenie 281,26 EUR s prísl., a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II v Bratislave č.k. 54Cb/104/2010-222 zo dňa 28.1.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 54Cb/104/2010-222

zo dňa 28.1.2014 p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľa sumu 35,93 EUR, k
rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 281,26 EUR s 9% úrokom z omeškania ročne od 19.5.2009 do zaplatenia
a náhradu trov konania v sume 419,85 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným
dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že v Bahrajne v roku 2009 sa konali 2 výstavy.

Keďže výstava konaná v januári 2009 nebola predmetom tohto sporu, nakoľko na túto výstavu boli
exponáty a stojan zaslané letecky a transport bol aj navrhovateľmi riadne uhradený, čo potvrdili aj
účastníci konania. Štatutárny zástupca taktiež v konaní uviedol, že exponáty boli po ukončení výstavy
z januára 2009 umiestnené zrejme v sklade Bahrajne. V mesiaci máj 2009 sa odporca zúčastnil
na Medzinárodnom veľtrhu stavebníctva, stavebných materiálov a stavebných technológií, nábytku a
interiérového zariadenia " GULF BID 2009" v Bahraine v termíne 3.-9. mája 2009 (výstava v Bahrajne),
pričom svoju účasť potvrdil záväznou prihláškou podpísanou v marci 2009, ktorá má oporu v zákone,

odporca sa zaviazal uhradiť všetky poplatky za služby, clo, manipuláciu, skladovanie, manipuláciu,
transport do skladu a na výstavisko a ďalšie náklady, ktoré sa nedali exaktne stanoviť a tie vzniknú
až v spojení s účasťou účastníka na akcii. Spornou medzi účastníkmi zostala faktúra č. 20090071 zo
dňa 11.5.2009 na sumu 281,26 EUR. Dňa 14.6.2013 vyzval Okresný súd navrhovateľa na špecifikáciu
poplatkov "service charge" zahrnutých v sume 2.990 EUR a poplatkov vo výške 160,72 EUR, na základe
ktorej navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu zaslal tunajšiemu súdu podrobnú špecifikáciu z
ktorej je nesporné, že navrhovateľ vystavil odporcovi za účasť na veľtrhu v Bahrajne v termíne 3.-9. mája

2009 tri faktúry, pričom prvé dve boli odporcom uhradené a boli to zálohové faktúry. Jednak zálohová
faktúra č. 20091072 zo dňa 15.4.2009 na sumu vo výške 2 565,00 EUR (predstavuje položku za účasť
jednej osoby - letenky, ubytovanie a ďalšie služby zabezpečujúce účasť na veľtrhu) - uhradená, zálohová
faktúra č. 20091063 zo dňa 15.4.2009 na sumu vo výške 9 450,00 EUR predstavuje osobnú účasťďalších dvoch osôb (osobná účasť na veľtrhu, príplatok za jednolôžkovú izbu, komplexné poistenie,
stánok o rozmere 9 m2) z uvedeného je zrejmé, že položka o servisných poplatkoch tu nie je zahrnutá
- uhradená a napokon „vyúčtovacia“ faktúra č. 20090071 zo dňa 11.5.2009, /ktorá je predmetom sporu)

na sumu vo výške 281,26 EUR (predstavuje osobnú účasť na veľtrhu (letenky, ubytovanie a ďalšie
služby zabezpečujúce účasť na veľtrhu) - 3 osoby, z ktorej zostala nezaplatená sporná položka. Ďalej
mal za preukázané, že poplatky "service charge" sú súčasťou až tretej vyúčtovacej faktúry ako služby
pri transporte výstavných exponátov. Podrobná špecifikácia poplatkov za služby /service charges/ -
vo výške 281,26 EUR, obsahuje nasledovné položky: 1/ Zabezpečenie prepravy regálu zo skladu

spoločnosti MIMCO na výstavisko - 1 x riadiaci pracovník
2/ Zabezpečenie povolenia vstupu vozidla prepravujúceho regál na výstavisko na špecifické miesto
nakladania/vykladania výstavných exponátov a potrieb - 1 x riadiaci pracovník. 3/ Vybratie regálu zo
skladu spoločnosti MIMCO, kde bol uložený, a jeho očistenie - 2 x robotníci, 1 x riadiaci pracovník. 4/
Preprava regálu vo vozidle, ktoré ho dopravilo na výstavisko - 2 x robotníci, 1 x riadiaci pracovník. 5/
Preprava regálu na výstavisku z priestoru nakladania/vykladania na konečné miesto vystavovania- 2 x

robotníci, 1 x riadiaci pracovník. 6/ Zabezpečenie prepravy regálu z výstaviska do skladu spoločnosti
MIMCO - 1 x riadiaci pracovník. 7/ Zabezpečenie povolenia vstupu vozidla prepravujúceho regál na
výstavisku na špecifické miesto nakladanie/vykladanie - 1 x riadiaci pracovník. 8/ Preprava regálu na
výstavisku z priestoru výstaviska do skladu spoločnosti MIMCO - 2 x robotníci, 1 x riadiaci pracovník.
9/ Preprava regálu od vozidla prepravujúceho regál na výstavisko do skladu spoločnosti MIMCO - 2

x robotníci, 1 x riadiaci pracovník. 10/ Uloženie regálu do skladu - 2x robotníci, 1x radiaci pracovník.
Za kľúčovú považoval súd výpoveď svedkyne Fischerovej, nakoľko v tom čase zastupovala spoločnosť
MIMCO /spoločnosť, ktorá zabezpečovala celý servis výstavných exponátov na výstaviskách v januári
a v máji 2009/. Súd konštatoval, že svedkyňa potvrdila skutočnosť, že po ukončení výstavy v januári
2009 sa všetky exponáty odporcu a tiež regál odviezol z výstaviska a umiestnil v obchodnom centre v

Bahraine, v máji si odporca exponáty priviezol sám avšak regál bol privezený opäť spoločnosťou MIMCO
na výstavu a ako uviedla svedkyňa, ona sama osobne ich prítomnosť na výstavisku skontrolovala a
po ukončení výstavy opäť bol prevezený regál do obchodného centra a regál sa v sklade obchodného
centra ešte toho času nachádza. Poukázal ďalej na fotografie z výstav konaných v januári a máji 2009,
(sú súčasťou spisového materiálu), pričom štatutárny zástupca potvrdil, že ide o fotografie z výstav na

ktorých sa zúčastnil. Súd konštatoval, že je zrejmé, že sa jedná o dve rozdielne výstavy, pričom na
oboch výstavách odporca vystavoval svoje exponáty na rovnakom regále, teda i v máji mal pred svojim
stánkom výstavný regál, na ktorom boli vystavené exponáty. Súd má v konaní za preukázané, že zmluva
uzavretá medzi účastníkmi konania má oporu v zákone, odporca sa zaviazal uhradiť všetky poplatky
za služby, clo, manipuláciu, skladovanie, transport do skladu a na výstavisko a ďalšie náklady, ktoré sa

nedali exaktne stanoviť a vzniknú až v spojení s účasťou účastníka na akcii, sporná faktúra č. 20090071
zo dňa 11.5.2009 na sumu 281,26 EUR, ktorá je doposiaľ neuhradená, obsahuje položky service charge
z ktorých sa sporná suma skladá, vyplývajúcich z predloženej špecifikácie, odporca súdu nepreukázal,
že vystavený regál dopravil na výstavisko sám, exponáty mal na ňom vystavené, a že odporca neuniesol
bremeno tvrdenia a jeho obrana bola účelová a nárok navrhovateľa je oprávnený a preto uzavrel, že

nárok navrhovateľa je oprávnený. Podľa §10 ods. 1, §14, §16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchpredpisov
súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a za
trovy právneho zastúpenia vo výške 403,35 EUR.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca navrhujúc ho zmeniť a návrh zamietnuť. Poukázal
na to, že odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení poukázal na nedostatok
rozsudku súdu prvého stupňa, spočívajúci i v skutočnosti, že sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom
nevysporiadal s námietkou odporcu uplatnenou už v rámci konania pred súdom prvého stupňa a to
s doúčtovanou položkou „service charge“ zaplatenou odporcom v sume 2.990,- EUR a doúčtovanou

sumou 160,72 EUR, ktorá je predmetom tejto žaloby a tvorí podstatnú časť žalovanej istiny. Poukázal na
to, že odvolací súd už v predchádzajúcom rozhodnutí vytkol, že z vykonaného dokazovania nevyplýva
zrejmá špecifikácia a nie je tiež vysvetlený rozdiel, že ktoré služby boli zahrnuté v zaplatenej cene
2.990,- EUR a ktorú časť obsahuje položka účtovaná navrhovateľom v sume 160,72 EUR. Vytýkal súdu,
že neskúmal, že sa nejedná o prípadné duplicitné uplatnenie práva navrhovateľa. Ďalej namietal, že

pre posúdenie návrhu je rozhodujúce, že si službu - inštalovanie výstavného panelu nikdy neobjednal.
Zdôraznil, že skutočnosť, že odporca strpel vo svojom stánku treťou sobou dovezený výstavný panel
bez nesporného preukázania takejto dohody neznamená, že odporcovi vznikla zákonná povinnosť
na náhradu za jeho dovoz alebo odvoz. Poukázal ďalej na špecifikáciu poplatkov - nákladov zaprepravu výstavných exponentov, ktorú navrhovateľ doložil do spisu, je v rozpore so špecifikáciou
týchto položiek, ktorú navrhovateľ doložil do spisu, ktoré ešte 10.7.2011. Opätovne namietal, že si
žiadnu prepravu regálu neobjednal a jednak, že tieto poplatky za služby už raz zaplatil a boli zahrnuté

v sume 2.990,- EUR. Uviedol, že listinný dôkaz, ktorý navrhovateľ doložil do spisu ako vysvetlenie
výdavkov vo faktúre GB 2 listom zo dňa 3.9.20132 je v rozpore s prvým „vysvetlením výdavkov“ a
jednak sa javí ako krajne nepravdepodobné, vymyslené a účelové. Konštatoval, že ak v položke 03
„poplatky za služby“ je zahrnuté zabezpečenie prepravy zo skladu na výstavisko, vozidlo, ktoré ho
dopravilo na výstavisko a z výstaviska, potom sú tie isté úkony a služby zahrnuté aj v položke 01 a

02. Namietal, že navrhovateľ svoj nárok opiera len o tú skutočnosť, že predmetný regál sa nachádzal
aj na májovej výstave, čo doložil aj fotografiami z výstavy, čo však nemožno považovať za skutočnosť
podstatnú pre posúdenie oprávnenosti nároku navrhovateľa. Uviedol, že na májovej výstave odporca
nepotreboval žiadny regál, ako uviedli svedkovia, vystavovali priamo v krabiciach tak, ako im to bolo
dovezené dopravnou spoločnosťou priamo z Nemecka. Poukázal na to, že po ukončení januárovej
výstavy ponechal regál pánovi A., aby s ním naložil ako uzná za vhodné a skutočnosť, že predmetný

regál, ktorý tiež v tom čase odporcovi nepatril, pán A. z vlastnej iniciatívy doniesol na výstavu, a že na
tejto výstave regál fyzicky bol, nepreukazuje oprávnenosť nároku navrhovateľa.

Navrhovateľ navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na pôvodné
tvrdenie, že predmetný prezentačný panel (výstavný stojan/regál) si spolu so vzorkami na výstavu v

mesiaci máj 2009 dopravil sám, avšak podľa rozmerov balíka výstavný stojan v ňom žiadnom prípade
nemohol byť. Výpoveď svedka navrhnutého odporcom pána Š. označil za nepravdivú, nakoľko z
predložených fotografií z obidvoch veľtrhov (farebne odlišných stánkov odporcu, modrý a červený)
je nepopierateľne vidno, že na obidvoch veľtrhoch mal odporca vo svojom výstavnom stánku ten
istý predmetný prezentačný panel/regál. Poukázal na to, že svedok Q. nevyvrátil prítomnosť regálu

na výstavnom stánku a svedka Š. označil za nevierohodné ho vzhľadom na rozpor jeho výpovede z
predloženýmifotografiami.Zdôraznil,žepočasvýstavyzvyknúnastaťsituácie,ktorésanedajúpredvídať
a teda ani naceniť, riešia sa operatívne a účastníci ich dodatočne uhradia. Namietal, že odporca stále
nechápe, že firma z Nemecka mu doniesla na výstavu iba samotné propagované výrobky, nie jednotlivé
reklamné panely.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. len v napadnutej
zamietajúcejčastiasúvisiacomvýrokuonáhradetrovkonaniaapodľa§214ods.2O.s.p.beznariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého
stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dokazovanie a vec posúdil správne

aj po právnej stránke.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v
odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré odvolací súd vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje
za potrebné opätovne uvádzať a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa
vec i samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odporca v záväznej prihláške na medzinárodný veľtrh v Bahraine v termíne 3.-9.mája 2009 z 24.3.2009
potvrdil, že sa okrem iného oboznámil so všeobecnými podmienkami účasti na medzinárodnom veľtrhu
a zaviazal sa k ich dodržiavaniu v plnom rozsahu. Vo všeobecných podmienkach účasti sa účastník
teda odporca zaviazal uhradiť všetky poplatky za služby spojené s výstavnými materiálmi (voziky, tovar,

katalógy), manipulácie, skladovanie, transport do skladu a na výstavisko a zo skladu a z výstaviska
a ďalšie náklady, ktoré vzniknú v rámci akcie v spojení s účasťou účastníka na akcií, a ktoré sa
nedali vopred exaktne stanoviť. Vzhľadom na uvedené je odporca nepochybne povinný zaplatiť náklady
spojené s prevozom prezentačného panelu zo skladu na výstavisko a z výstaviska. Odvolací súd sa
stotožnilsosúdomprvéhostupňa,ževsume2.990,-EURnebolizahrnutépoplatkyzaslužbytýkajúcesa

prepravy regálu, pretože zo zálohových faktúr je zrejmé, že sa suma týka služieb zabezpečujúcich účasť
osôb na veľtrhu a nie prezentačných regálov, zatiaľ čo položka označená ako „service charge“ v sume
160,72 EUR predstavovala bežné malé poplatky spojené s dopravou regálu na a z výstaviska do skladu.Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že výsledkami vykonaného dokazovania,
hodnotiac dôkazy nie len jednotlivo ale aj vo vzájomnej súvislosti mal za preukázané, že navrhovateľ
pre odporcu vykonal odvoz a dovoz prezentačného regálu. Výpoveď odporcom navrhnutého svedka J.

Š., ktorý vypovedal, že v máji vystavovali len v krabiciach a poprel, že by tam bol stojan alebo regál
považuje za nevierohodnú aj odvolací súd, keď predložené fotografie pravdivosť jeho tvrdení popierajú.
Skutočnosť, že sa regál na výstave fyzicky nachádzal potvrdil aj odvolateľ vo svojom odvolaní, namietal
však, že samotná fyzická prítomnosť regálu ešte nepreukazuje oprávnenosť nároku navrhovateľa.
Odvolací súd však mal dôvodnosť návrhu navrhovateľa za preukázanú z dôvodov uvedených súdom

prvého stupňa, pričom niektoré z nich opätovne zdôraznil.

Nakoľko odvolací súd zistil, že pôvodný žaloba SIRIUS TRADE s.r.o., Bratislava bol vymazaný 9.9.2014,
jeho nástupcom sa stala spoločnosť MANAGEMENT HAUS s.r.o., Bratislava, ktorá bola tiež vymazaná
dňa 20.11.2014, jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Keko, s.r.o., Bratislava, ktorá bola taktiež
vymazaná dňa 10.12.2015 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť LT STAVO s.r.o., so sídlom

Tomášikova 5724/11, Bratislava, IČO: 45 568 626, pokračoval v konaní podľa § 107 ods. 4 O.s.p. a vo
veci rozhodol proti tomuto právnemu nástupcovi.

Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný má preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo
na náhradu trov, ktoré mu vznikli na právnom zastúpení za jeden úkon právnej služby a to vyjadrenie k

odvolaniu z 25.6.2014 v sadzbe 23,24 EUR, paušálnej náhrade hotových výdavkov v sume 8,04 EUR
a náhrade DPH v sume 4,65 EUR, t.j. v celkovej sume 35,93 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.