Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 1, 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/236/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914212870
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7914212870.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:35792752 zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková,s.r.o.sosídlomPribinova25,P.O.Box41,Bratislava,konajúcaJUDr.AndreaCvikováadvokátka
a konateľka proti žalovanému: E.Ó. M., nar.XX.X.XXXX, bytom F., O. F.. N. R. U. XXX/XX, za účasti
vedľajšiehoúčastníkaObčianskezdruženieVšeobecnáochranaprávspotrebiteľov,Šafarikovonámestie
7, Bratislava, zast. JUDr. Bohdan Jakubis advokát Dobrovičova 13, Bratislava o zaplatenie 1.593,96 Eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 255,34 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9%

ročne zo sumy 255,34 Eur od 31.5.2012 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 20,-Eur počnúc
nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca až do
úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Žaloba v prevyšujúcej časti sa zamieta.
III. Žiadny z účastníkov, hlavných a vedľajší účastník, nemá právo na náhradu trov konania.
IV. Súd nevyhovuje návrhu žalobcu na nepripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.593,96 Eur z titulu nesplateného úveru poskytnutého
na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 16.11.2010. Zároveň žiadal aj zmluvnú pokutu, úroky

z omeškania a trovy konania.
Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že so žalobcom uzavrel predmetnú zmluvu a na základe tejto
zmluvy mu bol poskytnutý úver nie vo výške 960,-Eur, ale iba vo výške 821,-Eur a nejaké centy. Podľa
jeho tvrdenia zaplatil viac na tento úver než sa uvádza v návrhu. Splátky na tento úver nosil do Košíc
a potom dostal papier od žalobcu, v ktorom bolo uvedené, že dlh je okolo 1.000,-Eur. Žiadal, aby súd
prešetril jeho prípad, aký je tam dlh a keď je tam dlh, tak žiadal o možnosť vyrovnať dlh v mesačných
splátkach vo výške 20,-Eur poukázajúc na svoje pomery, v ktorých sa nachádza. Listinné dôkazy na

splácanie dlhu súdu nepredložil.
Oznámením o vstupe do konania zo dňa 16.9.2014, došlým na súd dňa 23.9.2014, OZ Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov oznámila súdu, že vstupuje do tohto konania na strane žalovaného.Žalobca
navrhol nepripustiť vstup OZ ako vedľajšieho účastníka do tohto konania. Žalovaný na pojednávaní dňa
12.1.2015 /čl.28/ vo svojej výpovedi prehlásil, že súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do tohto
konania, ale ho vedľajší účastník nekontaktoval, hoci sa zdržiava na adrese trvalého pobytu.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení vo všeobecnosti vzniesol námietku premlčania, ďalej

poukázal na to, že v danom prípade predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, lebo
zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v časti úrokovej sadzby
a RPMN je zmluva neplatná a v tomto prípade žalobca má nárok iba na zaplatenie sumy vo výškezodpovedajúcej rozdielu medzi poskytnutým úverom a vrátenou sumou t.j. vo výške 255,34 Eur. Zároveň
žiadal aj trovy konania.
Súd vykonal dokazovanie písomným podaním žalobcu, výsluchom žalovaného, písomným podaním

vedľajšieho účastníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci.
V konaní bolo zistené, že žalobca uzatvoril dňa 16.11.2010 so žalovaným zmluvu o revolvingovom
úvere č.8300033747 /ďalej len „zmluva“/, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 960,-Eur
a žalovaný sa zaviazal splácať úver spolu s úrokom mesačnými splátkami v počte 42 vo výške 51,44
Eur v termínoch splatnosti k 24. dňu v mesiaci. Tieto skutočnosti vyplývajú z podania žalobcu ako aj zo

zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplývajú aj ďalšie skutočnosti: RPMN za úver 68,54%, ročná úroková
sadzbaúveru70,02%.Vzmluvenebolauvedenásplatnosťprvejsplátky,poslednejsplátky,tedakonečná
splatnosť úveru, ako to bolo zistené zo zmluvy o úvere /čl.5/. Iba v oznámení veriteľa o schválení úveru,
ktorý je jednostranným úkonom zo strany žalobcu, bez podpisu žalovaného, je uvedený dátum splatnosti
prvej splátky a poslednej splátky úveru /čl.7/.
Z karty klienta /čl.8/ vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému celkom úver vo výške 821,86 Eur a

žalovaný zaplatil celkom 566,52 Eur.
Z oznámenia o zosplatnení zo dňa 6.11.2011 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že ku dňu
6.11.2011 bol v omeškaní s úhradou splátok č.9,10,11. Suma omeškaných splátok bola spolu 154,32
Eur. Aktuálne omeškanie na najstaršej splatnej splátke bolo 74 dní. Bolo mu oznámené, že v prípade
omeškania s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a uplynutím 15 dní od

doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až
v budúcnosti a po splnení zmluvne dohodnutých podmienok si navrhovateľ uplatní nároky na zmluvné
sankcie a celý dlh sa stane splatným.
Žalobca je zapísaný ako právnická osoba v Obchodnom registri OS Bratislava I, v oddiele: Sro, vložka
číslo: 22160/B ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra.

Z listinného dôkazu predloženého žalobcom /čl.3/ - z pokusu o zmier pred začatím súdneho konania
zo dňa 3.9.2012 vyplýva, že žalobca doručil žalovanému dňa 9.11.2011 oznámenie o uplatnení práva
veriteľa podľa §565 OZ, t.j. okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Splatnosť dlhu nastala
dňom 30.5.2012, kedy žalovaný bol povinný uhradiť neuhradené splátky úveru podľa žalobcu vo výške
1.593,96 Eur. Aj z tohto podania vyplýva, že žalovaný uhradil celkovo na úver 566,52 Eur. Termín

splatnosti dlhu vyplýva aj z obsahu návrhu na začatie konania.
Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Predmetnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu,
pretože bola uzavretá medzi právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti
poskytovanie pôžičiek a úverov a na druhej strane medzi spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Predmetná zmluva teda spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou

črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu
zmluvyalebojejzmenypreduzavretímzmluvy.Súčasťouzmluvysútiežvšeobecnézmluvnépodmienky,
ktoré povinný ovplyvniť nemôže, nakoľko sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
Z vyššie uvedených dôvodov v danom prípade je treba použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka /
ďalej len „OZ“/ o spotrebiteľských zmluvách uvedených v §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda

právne normy spotrebiteľského práva.
Podľa §52 ods.1 Občianskeho zákonníka /ďalej len „OZ“/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa §52 ods.2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Podľa §52 ods.3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa §52 ods.4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Žalobca si od žalovaného uplatňuje nárok na zaplatenie peňažnej sumy 1.593,96 Eur z titulu
spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 16.11.2010,
ktorou bol žalovanému podľa karty klienta poskytnutý úver v celkovej výške 821,86 Eur a žalovaný na

tento úver zaplatil 566,52 Eur. V úverovej zmluve boli dohodnuté úroky vo výške 70,02% ročne. Podľa
názoru súdu dohodnuté úroky v takejto výške sú neprimerane vysoké a podstatne prevyšujú úroky z
úverov, ktoré poskytovali banky spotrebiteľom v rozhodnom období.
Takéto neprimerane vysoké úroky treba považovať za dojednané v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. §3 ods.1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa ust. §39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s §39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je
právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov

poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.
Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil
istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou

spoločnosti a majú povahu základných noriem.
Podľa ust. §41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Vychádzajúc z ust. §39 OZ zmluva o úvere v časti odplaty je teda neplatným právnym úkonom. Z toho

dôvodu žalobca má nárok len na vrátenie požičanej istiny /bez úrokov a poplatkov/.
Zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje ani všetky podstatné náležitosti uvedené v zákone o
spotrebiteľskom úvere, napr. konkrétne konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, čo nespôsobuje
neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Z karty klienta žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi prostredníctvom

jednotlivých splátok sumu 566,52 Eur, pričom žalovanému na základe zmluvy o revolvingovom úvere
boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 821,86 Eur. To znamená, že rozdiel predstavuje
iba sumu 255,34 Eur.
Z uvedeného dôvodu žalobu žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 1.593,96 Eur súd považoval
za čiastočne nedôvodnú, a preto žalobe vyhovel iba čiastočne, čo do sumy 255,34 Eur na istine, čo

predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a zaplatenou finančnou čiastkou tak ako je to
uvedené vo výrokovej časti rozsudku a v prevyšujúcej časti istiny žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Podľa ust. § 517 ods. 1,2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania.

Podľa ust. § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 9% ročne z
priznanej istiny od 31.5.2012, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti dlhu /splatnosť dlhu 30.5.2012/,

tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Keďže žalobca žiadal úroky vo väčšom rozsahu než boli priznané, súd vyslovil, že aj v tejto prevyšujúcej
časti sa žaloba zamieta.
Podľa ust. § 544 ods. 1,2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Čo sa týka zaplatenia zmluvnej pokuty súd žalobu zamietol ako nedôvodnú potom čo zistil, že žalobca
ničím nepreukázal odôvodnenosť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty Dôkazné bremeno bolo na
strane žalobcu, ktorý však dôkazné bremeno neuniesol. Nepredložil listinný dôkaz, ktorým by preukázal,

že bola uzavretá písomná dohoda o zmluvnej pokute, z ktorej by bolo možné zistiť za akých podmienok,
pri porušení ktorých konkrétnych povinností má nárok žalobca na zaplatenie pokuty. Samotná zmluva
nepreukazuje odôvodnenosť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže priamo v zmluve nebola
zakotvená dohoda o zmluvnej pokute a všeobecné obchodné podmienky /zmluvné dojednania/, vktorých žalobca v časti sankcií zakotvil nárok na zmluvnú pokutu, nie sú podpísané žalovaným, a preto
nie je možné konštatovať, že bola písomná dohoda o zmluvnej pokute.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd žalobu o zaplatenie

zmluvnej pokuty zamietol ako nedôvodnú.
Súd povolil žalovanému priznanú sumu s prísl. splácať v mesačných splátkach tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti rozsudku /§160 ods.1 O.s.p./ na základe jeho žiadosti, vzhľadom na pomery, v ktorých sa
nachádza. Je dôchodca. Jeho príjmom je dôchodok vo výške 260,-Eur. Býva spolu s otcom a s družkou
v podnájme, s ktorou má 3 deti a ktorá nikde nepracuje, stará sa o deti.

V danom prípade nejde o premlčaný nárok, keďže splatnosť dlhu nastala dňom 30.5.2012 a návrh bol
podaný na súde dňa 25.8.2014.
Podľa ust. §142 ods.2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vzhľadom k tomu, že účastníci mali v konaní iba čiastočný úspech, súd o trovách konania rozhodol tak,
že žiadny z účastníkov, hlavných, ako aj vedľajší účastní, nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa ust. §93 ods.1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či to manželstvo je alebo nie je.
Podľa ust. §93 ods.2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného

predpisu.
Podľa ust. §93 ods.3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.
Žalobca navrhol súdu rozhodnúť o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania podľa §93

ods.3 O.s.p.
Súd nevyhovel tomuto návrhu žalobcu z dôvodu, že podľa názoru súdu pre vstup spotrebiteľského
združenia ako vedľajšieho účastníka do tohto konania boli a sú splnené zákonné podmienky,
nakoľko predmetom konania je ochrana práv spotrebiteľa, ktorý dodatočne vyjadril súhlas so vstupom
vedľajšieho účastníka do tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie /§205 ods. 3 O.s.p./. Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podľa návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.