Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17C/92/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210211265
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1210211265.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právne veci žalobcov: 1/ Združenie na ochranu občana

spotrebiteľa - HOOS, IČO: 421 767 78, Ľuda Zúbka 2, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr.
Romanom Juríkom, Račianska 62, Bratislava 2/ S. E., D. X, Bratislava, zastúpený advokátom
JUDr. Romanom Juríkom, Račianska 62, Bratislava a zastúpený splnomocnenou zástupkyňou Ing.
Magdalénou Sulanovou, Závodská 2, Bratislava proti žalovanému: Bytoservis, spol. s r.o., IČO: 30 775
817, Bachova 7, Bratislava, zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Gbelskou, A. Hlinku 21, Bánovce nad
Bebravou o ochranu kolektívnych práv spotrebiteľov a primerané finančné zadosťučinenie takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovia1/a2/súpovinníspoločneanerozdielnezaplatiťžalovanému náhradutrovkonania1021,71
Euro do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia 1/, 2/ sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 20.05.2010 domáhali aby súd uložil
žalovanému povinnosťzdržaťsavýkonučinnostisprávcubytovéhodomunaD.V..Č..X-XXvBratislave
a zároveň žiadali, aby súd žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi 2/ primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 500 € a žalobcom 1/, 2/ zaplatiť náhradu trov konania. Rozsudkom zo
dňa 31.05.2011 súd žalobe žalobcov v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu
správy bytového domu vyhovel a v časti o primerané finančné zadosťučinenie žalobu zmietol. Súd

vychádzal zo zistenia, že pôvodný správca - Bytokomplet - D s.r.o. ukončil na základe výpovede zo dňa
12.06.2008 správu bytového domu na D. V.. Č.. X - XX v Bratislave ku dňu 30.09.2008. Dňa 10.07.2008
bolo zvolané stretnutie vlastníkov bytového domu za účelom odsúhlasenia nového správcu, pričom sa
stretnutia zúčastnilo asi 16 vlastníkov z celkového počtu 60, ako aj zástupcovia troch správcovských
spoločností, medzi nimi i žalovaný, ktorí
2
17C/92/2010

predstavili svoje spoločnosti, vlastníkom boli rozdané hlasovacie lístky, na ktorých boli uvedení traja
potencionálni správcovia s tým, že vlastníci vyznačia toho, ktorého žiadajú zvoliť za správcu. Hlasovacie
lístky boli ostatným vlastníkom, ktorí sa schôdze nezúčastnili, vhodené do schránky a po zozbieraní
hlasovacíchlístkovazistení,ževäčšinavšetkých vlastníkovhlasovalazažalovaného,bolavypracovaná
zmluva o výkone správy, ktorá bola vlastníkom tiež vhodená do schránok. Súd na základe vykonaného
dokazovania poukázal na to, že na to aby zmluva o výkone správy bola platná a záväzná pre všetkých

vlastníkov je potrebné, aby v súlade so zákonom prebehol proces jej schvaľovania, aby táto bola
podpísaná nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov (§ 8a ods. 1 zákona číslo 182/1993 Z.z.).
Spravidla sa schvaľovanie zmluvy vykonáva hlasovaním na schôdzi vlastníkov a to nadpolovičnou
väčšinou všetkých vlastníkov. Následne musí byť zmluva podpísaná nadpolovičnou väčšinou všetkýchvlastníkov, ktorým musí byť zmluva aj riadne doručená. K pochybeniu podľa názoru prvostupňového
súdu vysloveného v rozsudku zo dňa k 31. 5. 2011 došlo už v procese zvolávania schôdze dňa 10.
7. 2008, ktorej programom bola voľba nového správcu, keď schôdza nebola zvolaná aspoň 5 dní pred

jej konaním (§ 14 ods. 1 zákona číslo 182/1993 Z.z.). Na tejto schôdzi nebola prítomná nadpolovičná
väčšina vlastníkov, preto na nej nemohlo dôjsť ani k odsúhlaseniu nového správcu, ani k schváleniu
zmluvy. Na uvedenej schôdzi návrh zmluvy nebol ani účastníkom predložený, boli iba prezentovaný
prípadní správcovia. Žiadna ďalšia schôdza, na ktorej by došlo k procesu schvaľovania zmluvy zvolaná
nebola. Nebol následne dodržaný ani postup pri doručovaní zmluvy o výkone správy, keď podľa

vyjadrenia svedkov im bol do schránok vhodený iba návrh zmluvy a to až v období decembra 2009, keď
odporca vykonával správu bytového domu už od januára 2009. Žalovaný nepreukázal, že vlastníkom
doručil zmluvu v konečnej podobe už v decembri 2008 podľa § 46 O. s. p.. Súd vyslovil názor, že nedošlo
ani k platnému písomnému hlasovaniu, pre ktoré zákon predpokladá súhlas nadpolovičnej väčšiny
hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Pred písomným hlasovaním však
musiabyťvlastnícibytovanebytovýchpriestorov7dnívopredinformovaníootázkach,oktorýchsabude

hlasovať a o termíne hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Po vykonaní hlasovania písomnou
formou zástupca vlastníkov alebo predseda, za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného
hlasovania spôsobom v dome obvyklým včas (§ 14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z.). Tento postup v prípade
vlastníkov bytového domu D. Č. X - XX dodržaný nebol. Poukazujúc na uvedené skutočnosti preto súd

dospel k záveru, že zmluva o výkone správy bola uzavretá v rozpore so zákonom a teda podľa § 39
Občianskeho zákonníka je neplatná. Podľa § 3 ods. 5 zákona číslo 250/2007 Z.z. O ochrane spotrebiteľa
potom súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa protiprávneho konania - výkonu správy bytového
domu D. X - XX Bratislava. V časti o náhradu nemajetkovej ujmy žalobcovi 2/ súd žalobu zamietol
zo dôvodu, že nezistil také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zo vzniknutého stavu spôsobiť žalobcovi

2/ ujmu.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26. 6. 2012 č.k. 8Co 252/2011 -
171 rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení svojho
uznesenia konštatoval, že súd 1. stupňa síce správne skutkovo ustálil, že hlasovanie o schválení zmluvy
o výkone správy neprebehlo v súlade so zákonom, čo malo za následok neplatnosť zmluvy o výkone

správy avšak žiadnym spôsobom sa súd nevysporiadal s tým, aký podiel zavinenia mal odporca na
nedodržaní tohto zákonného postupu pri schvaľovaní zmluvy vlastníkmi bytov a nebytových priestorov.
Súd 1. stupňa nepodložil svoj záver o protiprávnosti konania žalovaného do súvislosti s výkonom
3
17C/92/2010

správy žiadnymi výsledkami vykonaného dokazovania, ktoré by túto skutočnosť dostatočne presvedčivo
preukazovali. Pokiaľ totiž žalovaný nemal reálnu možnosť ovplyvniť proces schvaľovania zmluvy, potom
mu nemožno pričítať zavinenie na vzniku neplatnosti zmluvy a ani na vykonávaní správy na základe
neplatnej zmluvy za stavu, keď správu bytového domu vykonával na základe vlastníkmi predloženej

písomnej zmluvy podpísanej kvalifikovanou väčšinou. Krajský súd ďalej poukázal na skutočnosť, že s
vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných
častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo k pozemku, preto sa na
správe domu podieľajú všetci vlastníci bytu alebo nebytového priestoru v dome rozhodovaním ako
spoluvlastníci o spoločných častiach domu a zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch,

príslušenstva a pozemku na schôdzi vlastníkov, tak potom; pokiaľ nejde o ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľskej zmluve; nemôže združenie na ochranu práv spotrebiteľa zastupovať
individuálne (súkromné) záujmy a práva len jedného nespokojného spoluvlastníka ako účastníka
neplatnej zmluvy, bez predchádzajúceho rozhodovania všetkých ostatných vlastníkov, ktorí majú
rovnako právo vyjadriť sa hlasovaním na schôdzi k tomu, či má byť správcovi uložené zdržať sa

výkonu správy na základe neplatnej zmluvy ako sa budú potom následky s tým spojené riešiť, teda
ako má byt správa domu ďalej zabezpečená, aby nedošlo k prerušeniu dodávok služieb spojených s
užívaním bytov. Krajský súd mal zato, že súd 1. stupňa sa nesprávne vysporiadal s porušením zákonnej
povinnosti zo strany žalovaného v súvislosti s výkonom správy domu na základe neplatnej zmluvy, od
ktorého odvodzoval žalobca 2/ svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Súd teda svoj záver založil

na nesprávnom právnom posúdení veci, pre ktoré sa potom podstatou stránku veci (protiprávnosťou
konania) už nezaoberal.Súd poukazujúc na závery uznesenia Krajského súdu v Bratislave, ktorými je súd viazaný, sa
opätovne oboznámil s obsahom doposiaľ vykonaného dokazovania: výsluchmi účastníkov konania a
ich zástupcov, svedkov Š., Z., F., D., zmluvou o výkone správy, stanoviska Komisie na posudzovanie

podmienok v spotrebiteľských zmluvách pri Ministerstve spravodlivosti SR, dokazovanie doplnil o
výpoveď svedkyne T. a dospel k nasledovnému:

Pôvodným správcom bytového domu D. X - XX v Bratislave bola obchodná spoločnosť Bytokomplet-D
s.r.o., ktorá dňa 12. 6. 2008 vypovedala zmluvu o výkone správu podľa § 8 zákona číslo 182/1993 Z.z.

Následne sa dňa 10. 7. 2008 konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov Herlianska 8 - 16,
Bratislava, ktorej schôdze sa zúčastnilo asi 16 vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zástupcovia
troch správcovských spoločností, medzi nimi aj štatutárny zástupca žalovaného, ktorý sa prezentovali
ako správcovia. Štatutárny zástupca žalovaného odovzdal návrh zmluvy o výkone správy zástupcom
vlastníkov s tým, že v prípade ak si vlastníci vyberú žalovaného za správcu, aby zapracovali do návrhu
zmluvy svoje pripomienky prípadne navrhli zmeny a takúto zmluvu predložili žalovanému. Zástupcovia

vlastníkov návrh zmluvy doplnili, vypracovali zmluvu o výkone správy bez súčinnosti žalovaného, takto
koncipovanú zmluvu predložili žalovanému a keďže on s pripomienkami a zmenami v zmluve súhlasil,
zmluvu podpísal. Zmluvu opätovne vrátil zástupcom vlastníkov aby oni zabezpečili podpísanie zmluvy
o výkone správy jednotlivými vlastníkmi. Dňa 13. 1. 2009 zástupcovia vlastníkov žalovanému doručili
zmluvu o výkone správy ktorej prílohu tvorili podpisy vlastníkov bytov a nebytových priestorov v počte

nadpolovičnej väčšiny.
4
17C/92/2010

Žalobca 1/ sa naďalej pridržiaval písomne podanej žaloby, poukázal na skutočnosť, že žalovaný

vykonáva správu bytového domu napriek tomu, že nebola platne uzavretá zmluva o výkone správy v
zmysle zákona číslo 182/1993, z ktorého dôvodu sa žalobcovia domáhajú svojich práv podľa zákona
číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Nekalú praktiku žalobcu videl v tom, že žalovaný vykonáva
správu bytového domu bez toho, aby mal s vlastníkmi platne uzavretú zmluvu o výkone správy.
Žalobca 2/ poukázal a rovnako na to, že zmluva o výkone správy je neplatná, pretože sa nekonala riadna

schôdza vlastníkov, na ktorej by vlastníci odsúhlasili žalovaného ako správcu. Žalobca 2/ potvrdil, že sa
koncom roku 2008 uskutočnila schôdza vlastníkov, pozvánka na ktorú im bola vhodená do schránok. Na
schôdzi boli predstavené 3 správcovské spoločnosti, medzi nimi aj žalovaný. Schôdzu nikto neviedol,
žalobca 2/ nevedel o žiadnej prezenčnej listine, podľa neho sa nerobila ani zápisnica zo schôdze, o
ničom sa na schôdzi nehlasovalo. Schôdze sa zúčastnilo asi 15 vlastníkov. Následne asi v decembri

2009 si našiel žalobca 2/ v schránke hodenú zmluvu o výkone správy, tak ako ju založil do spisu. Zmluva
za správcu nebola podpísaná nikým. Uvedenú zmluvu považoval žalobca 2/ za neplatnú, z dôvodu, že
obsahovala neprijateľné podmienky.
Súd vo veci vypočul ako svedkov Ing. S. Š., Š. Z. B. B. F.,, P.. M. D. B. P.. Z. T..
P.. S. Š. vo svojej výpovedi uviedol, že je predsedom výboru vlastníkov. Ďalšími členmi sú páni Z., Z.,

B., A. a pani F.Č.. Potom ako pôvodný správca bytového domu vypovedal zmluvu o výkone správy
bolo potrebné, aby bol ustanovený nový správca, preto ako predseda výboru zorganizoval svedok
schôdzu vlastníkov, ktorá sa konala dňa 10. 7. 2008. Deň pred konaním schôdze svedok vylepil na
brány pozvánku, ktorá obsahovala program schôdze: voľba nového správcu. Zápisnica zo schôdze
neexistuje, avšak podľa svedka sa schôdze zúčastnila nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov. Na

schôdzi boli vlastníkom odovzdané hlasovacie lístky, na ktorých boli uvedení traja správcovia a vlastníci
mali krížikom zaznačiť, ktorého správcu si chcú zvoliť. Neprítomným vlastníkom boli hlasovacie lístky
vhodené do schránok prostredníctvom zástupcov vlastníkov. Svedok napokon zistil, že 32 vlastníkov
hlasovalo za žalovaného a túto skutočnosť mu oznámil. Žalovaný následne zmluvou o výkone správy
doručil svedkovi a on ju rozposlal ďalším zástupcom výboru aby ju doručili jednotlivým vlastníkov

na pripomienkovanie. Svedok žiadne pripomienky od vlastníkov nedostal a v decembri 2008 obišiel
všetkých vlastníkov aby sa vyjadrili k návrhu zmluvy, či s ňou súhlasia, nesúhlasia a či majú pripomienky.
Niektorí vlastníci povedali, že je im to jedno, spísaný bol podpisový hárok, ktorý bol zaslaný žalovanému.

Svedok Š. Z. vypovedal v podstate rovnako ako svedok Š. s tým rozdielom, že podľa neho na schôdzi

dňa 10. 7. 2008 nebola nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov, prezenčná listina zo schôdze sa
nerobila.Svedoksinepamätalakýmspôsobomdošlokpodpisukonečnejverziezmluvyovýkonesprávy.Svedkyňa B. F. sa na schôdzi konanej dňa 10. 7. 2008 zúčastnila, na schôdzi mal byť zvolený
nový správca, okrem nej sa schôdzi zúčastnilo asi ďalších 15 vlastníkov, kde sa prítomným odovzdali
hlasovacie lístky, na ktoré mali označiť správcu, ktorého by mali záujem poveriť výkonom správy

bytového domu. Mohli tak urobiť priamo na schôdzi alebo si to doma premyslieť a označený hlasovací
lístok vhodiť do schránky vchodovému dôverníkovi. Podľa svedkyne sa zápisnica zo schôdze nerobila.
Koncom roku
5
17C/92/2010

2009 si svedkyňa našla v schránke vhodenú zmluvu o výkone správy, ktorá nebola podpísaná správcom
ani datovaná, bez akéhokoľvek sprievodného listu, bolo to koncom roku 2009.
P.. M. D. ako spoločník obchodnej spoločnosti Bytokomplet-D s.r.o., ktorá vykonávala správu bytového
domu do 31. 12. 2008 uviedol, že zmluva bola vypovedaná zo strany správcu, z dôvodu konfliktnosti
niektorých vlastníkov ako aj pre ich nesúčinnosť.

Svedkyňa P.. Z. T. vo svojej výpovedi uviedla, že zmluva o výkone správy jej bola doručená vhodením do
schránky. Následne po bytoch chodil pán Z., ktorý žiadal, aby mu vlastníci svojim podpisom potvrdili,
či im bola zmluva o výkone správy doručená. Súd predložil svedkyni k nahliadnutiu prílohu k zmluve
o výkone správy z čísla listu 62 spisu, k čomu svedkyňa uviedla, že na tejto prílohe je uvedený jej
podpis, samotnú zmluvu o výkone správy však nepodpísala. V čase keď prílohu podpisovala, nevedela

že podpisuje zmluvu o výkone správy, ona si ani hlavičku formuláru neprečítala a ak by aj vedela,
že podpisuje zmluvu o výkone správy podpísala by ju. Svedkyňa nemala výhrady k výkonu činnosti
súčasného správcu, jedine že býva málo schôdzí avšak aj na tie, ktoré sú, zúčastňuje sa ich veľmi
nízky počet vlastníkov v priemere tak od 10 až 15 zo všetkých vchodov. Svedkyňa uviedla, že ona sa
schôdzí väčšinou zúčastňuje, nikdy sa neuvažovalo o tom, že by sa súčasný správca odvolal a bol by

zvolený nový správca.

Podľa § 159 ods. 2 O. s. p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány;
ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Vecná legitimácia v konaní (aktívna alebo pasívna) predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania

k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní
rozhoduje. Okruh účastníkov v sporovom konaní tvoria žalobca a žalovaný, tí ktorých za účastníkov
považuje zákon, a napokon aj tí, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať. Občiansky súdny
poriadok v § 91 rozlišuje dva druhy spoločenstva účastníka a to tzv. samostatné spoločenstvo (ods. 1)
a spoločenstvo nerozlučné (ods. 2). O nerozlučné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 O. s. p. ide všade

tam, kde sa účinok a dôsledok rozsudku vzťahuje na všetkých účastníkov (spoločníkov), teda tam, kde
podľa hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide nedeliteľnej povahy. Zároveň tu
ide o nútené spoločenstvo. V takýchto prípadoch je treba vydať ohľadne všetkých spoločníkov jediný
rozsudok. Z výkladu vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že sa jedná o vymedzený
okruh osôb, ktorým v konkrétnom konaní náleží na jeho výsledku tzv. vecná legitimácia, ktorá zakladá

hmotnoprávnu zodpovednosť, či na strane žalobcov alebo na strane žalovaných.
Pri tomto druhu procesného spoločenstva sa rozhodnutie týka všetkých spoločníkov s rovnakým
výsledkom, práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné. Ide o nútené spoločenstvo, pri ktorom
sa procesný úkon niektorého zo spoločníkov týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného
spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich vôľu. Žalobcovia si

uplatňovali svoj nárok podľa § 3 ods. 5 Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a žiadali, aby súd
určil povinnosť žalovanému zdržať sa protiprávneho konania - správy bytového domu - vyplývajúceho
z neplatnej zmluvy o výkone správy. Zmluva o výkone správy sa však týka všetkých vlastníkov bytov a
nebytových priestorov bytového domu D. X - XX v Bratislave a ak by súd žalobe vyhovel , výrok rozsudku
by sa de facto dotkol všetkých vlastníkov, nie iba žalovaného 2/ ako

6
17C/92/2010

jedného z nich. Z toho je potrebné vyvodiť, že všetci vlastníci by mali byť vecne legitimovaný v tomto
spore, a ak nebol niektorý z nich označený za účastníka konania na strane žalobcu, musel byť žalovanou

stranouvspore. Vkonaníourčeniezdržaniasačinnostisprávcuzdôvodu,žezmluvaovýkonesprávyje
neplatná, vyplýva nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania z právnej povahy prejednávanej veci,
preto účastníkmi konania musia byť všetci tí, ktorí sú účastníkmi zmluvného vzťahu.V prejednávanej veci, poukazujúc i na právny názor zdôraznený v uznesení Krajského súdu v Bratislave
č.k. 8 Co 252/2011-171, keďže žalobcami v konaní bolo iba Združenie na ochranu spotrebiteľa
HOOS a jeden zo 60 vlastníkov bytov a nebytových priestorov na D. V.. Č.. X - XX v Bratislave

a účastníkmi konania nebolo ďalších 59 vlastníkov, ktorí nevystupovali ani na stane žalobcu, ani
na strane žalovaného, súd podanú žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie zamietol. Je potrebné
tiež poznamenať, že riadne označenie účastníkov konania ako nositeľov práv (povinností) predmetu
konania, je hmotnoprávnou podmienkou žaloby, pretože ňou mal súd zasiahnuť do práv a oprávnených
záujmov všetkých vlastníkov tým, že by správcovi bytového domu uložil povinnosť nevykonávať činnosť

správu pre tento bytový dom, čo by sa dotklo každého z vlastníkov tým, že by bytový dom zostal bez
akýchkoľvek služieb a dodávok energií. Súd je tiež toho názoru, že otázka vecnej legitimácie účastníkov
konania, ktorá má hmotnoprávny charakter vylučuje poučovaciu povinnosť súdu (§ 5 O. s. p.) a procesný
postup odstraňovania vád podania.

Podľa § 2 Stanov Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana

spotrebiteľov,podávaniežalôbpodľazákonaoochranespotrebiteľa(§3,ods.5,zákonač.250/2007Z.z.),
zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii
vedľajšieho účastníka (§ 93, ods.2 O. s. p.), zastupovanie spotrebiteľa pred orgánmi štátnej správy
a podávanie podaní o porušovaní práv spotrebiteľov na orgány štátnej správy, osvetová činnosť na
posilňovanie právneho vedomia spotrebiteľov, vykonávanie mediácie za účelom mimosúdneho riešenia

spotrebiteľských sporov.
Tak ako bolo skôr zmienené, v prejednávanej veci sa spor týka práv všetkých vlastníkov, ktorí využívajú
služby poskytované žalovaným podľa zmluvy o výkone správy. Okrem žalobcu 2/ nik iní z vlastníkov
zmluvu o výkone správy nenapadol , nekonala sa žiadna schôdza vlastníkov bytov a nebytových
priestorov D. X - XX v Bratislave, na ktorej by sa vlastníci dohodli na podaní žaloby, prípadne by

zmluvu o výkone správy žalovanému vypovedali. Za takejto situácie nie je v záujem väčšiny vlastníkov
bytov, ktorí sú zároveň spoluvlastníkmi spoločných častí, spoločných zariadení, spoločných priestorov
a príslušenstva ako aj spoluvlastníkmi príslušného podielu na pozemku na ktorom je bytový dom
postavený, postup podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov. Navrhovaným
postupombysazáujemjednéhovlastníkauprednostnilpredzáujmomväčšinyspotrebiteľov,ktorízmluvu

o výkone správy nenamietajú, správcovi poukazujú platby, ktoré im zo zmluvy vyplývajú a využívajú
služby ním zabezpečované. Ak teda žalovaný 2/ úspešne neuplatnil právo na ochranu proti porušiteľovi,
nevznikol mu ani nárok na finančné zadosťučinenie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. súd priznal úspešnému odporcovi, právo na náhradu trov konania proti
navrhovateľovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Trovy konania odporcu

7
17C/92/2010

pozostávajú z trov konania 99,50 € súdny poplatok za odvolanie a z trov právneho zastúpenia

advokátkou za nasledovné úkony právnej pomoci:
1. Prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 24.06.2010
2. Písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 28.6.2010
3. Nemeritórne pojednávanie dňa 14.10.2010 (1/4 úkonu)
4. Účasť na pojednávaní dňa 14.12.2010

5. Účasť na pojednávaní dňa 10.03.2011
6. Účasť na pojednávaní dňa 31.05.2011
7. Písomné podanie odvolania zo dňa 15.07.2011
8. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu 2/
9. Účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 27.11.2012 (1/4 úkonu)

10. Účasť na pojednávaní dňa 30.04.2012
11. Účasť na pojednávaní dňa 21.01.2014.

Podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 3, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb prislúcha právnej zástupkyni žalovaného za úkony právnej pomoci

vykonané v roku 2010: tri úkony právnej pomoci á 67,11 €, 1 úkon 16,78 €, 4 x réžijný paušál á 7,21
€. Za úkony právnej pomoci vykonané v roku 2011: štyri úkony á 68,62 € , 4 x réžijný paušál á 7,41 €,
za úkony právnej pomoci vykonané v roku 2012: jeden úkon 17,58 €, réžijný paušál 7,81 €, za úkonyprávnej pomoci vykonané v roku 2013: jeden úkon 71,69 €, réžijný paušál 7,81 €, za úkony právnej
pomoci vykonané v roku 2014: jeden úkon 73,49 €, réžijný pušál 8,04 €.
Podľa § 15 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb prislúcha právnej zástupkyni žalovaného nárok na náhradu za stratu času a náhrada
cestovného podľa § 16 ods. 4, § 17 citovanej vyhlášky. Právna zástupkyňa si vyúčtovala náhradu
cestovného a náhrady za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 21.01.2014, kedy sa pojednávania
zúčastnilaJUDr.MáriaGbelskáaniejejkoncipientka,ktorámalabydliskomBratislave. CestazBánoviec
nad Bebravou a späť - 300 km. Pri základnej náhrade za 1 km spotrebe pohonných hmôt 7,2 l/ km

predstavuje 85,33 €.
Náhrada za stratu času strávenej cestou do Bratislavy a späť: 8 začatých polhodín s náhradou za začatú
polhodinu 13,40 €, spolu 107,20 €.
Trovy konania spolu potom predstavujú 1 021,71 €, na náhradu ktorých súd zaviazal žalovaných 1/ a
2/ spoločne a nerozdielne ako neúspešných účastníkov konania proti úspešnému žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
8
17C/92/2010

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a ),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 o. s. p.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.