Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13C/282/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215214491
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215214491.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej

veci navrhovateľa: Záchranná zdravotná služba Bratislava, IČO: 17 336 210, Antolská 11, Bratislava,
zastúpený: Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 253 983, Páričkova 15, Bratislava, proti
odporcovi: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, Bajkalská 29/A, Bratislava, o zaplatenie
sumy 140.296,19 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 11.6.2015 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi

zaplatenia sumy 140.296,19 Eur s úrokmi z omeškania: zo sumy 21.738,03 Eur vo výške 9,25% ročne
od 10.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 14.488,29 Eur vo výške 9,25% ročne od 10.3.2014 do zaplatenia,
zo sumy 15.929,77 Eur vo výške 9,25% ročne od 10.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 17.646,58 Eur
vo výške 9,25% ročne od 9.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 28.768,62 Eur vo výške 9,15% ročne od
9.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 26.534,86 Eur vo výške 9,15% ročne od 7.7.2014 do zaplatenia, zo
sumy 15.490,04 Eur vo výške 9,15% ročne od 7.8.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh
odôvodnil tým, že navrhovateľ, ako príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva

zdravotníctva SR, uzavrel dňa 2.1.2007 s odporcom, ako zdravotnou poisťovňou, zmluvu o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti a o poskytovaní dopravy ako služby súvisiacej s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti č. XXXXDPZSXXXXXX ( ďalej len "zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti"). Pre
preskúmanie dôvodnosti uplatneného nároku je relevatné znenie vyššie špecifikovanej zmluvy v zmysle
jej dodatku č. 12 zo dňa 31.3.2009. Predmetom zmluvy bolo dohodnutie podmienok poskytovania
zdravotnejstarostlivostizáchrannejzdravotnejslužbyadopravyakoslužbysúvisiacejsjejposkytovaním
jednotlivým poistencom. Odporca sa zaviazal poskytovateľovi uhradiť zdravotnú starostlivosť a dopravu

v dohodnutom rozsahu a cene, uhrádzanú na základe verejného zdravotného poistenia. V dňoch
11.1.2011 až 20.1.2011 vykonal odporca u navrhovateľa kontrolu, z ktorej vyplynulo, že eviduje voči
navrhovateľovi pohľadávku z titulu neoprávnene vyúčtovaného a uhradeného výkonu dopravy v sume
140.296,19 Eur. Sporným vo veci nebolo vykonanie samotnej dopravy ale formálne nedostatky pri
jej výkone. Podľa názoru odporcu, navrhovateľ porušil povinnosť podľa čl. IV ods. 4.6. písm. f)
zmluvy tým, že dopravu biologického materiálu vykonával na základe ústnych pokynov lekárov, pričom
tieto mali byť dané písomne. Navrhovateľ vyjadril nesúhlas s výsledkami kontroly listom zo dňa

31.3.2011. V nasledujúcom období došlo zo strany odporcu k započítaniu svojej údajnej pohľadávky voči
pohľadávkam navrhovateľa, účtovanými faktúrami č. XXXXXXXX zo dňa 10.1.2014 vo výške 21.438,03
Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 7.2.2014 vo výške 14.488,29 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 10.3.2014 vo výške
15.929,77 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 8.4.2014 na sumu 17.646,58 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 9.5.2014na sumu 28.768,62 Eur, č. XXXXXXXX zo dňa 6.6.2014 vo výške 26.534,86 Eur a č. XXXXXXXX zo
dňa 7.7.2014 vo výške 15.490,04 Eur. Navrhovateľ so započítanom nesúhlasil. V prvom rade odporca
nikdy nenamietal správnosť a opodstatnenosť výkonov zdravotnej starostlivosti vo výške 140.296,19

Eur, ktoré mu boli vyúčtované jednotlivými faktúrami.

Navrhovateľvprvomradenamietalneplatnosťzapočítaniavzájomnýchpohľadávok.Poukázalnaznenie
zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, kde podľa § 6a ods. 8 zákona nie je možné, aby
odporca uskutočnil jednostranné započítanie pohľadávok, pohľadávky štátu totiž nemožno započítať

jednostranným právnym úkonom. Poukázal na to, že navrhovateľ je príspevková organizácia, ktorá len
spravuje majetok vo vlastníctve štátu. Odporca svoj nárok opiera o výnimku obsiahnutú v ustanovení §
85g zákona o o zdravotných poisťovniach, avšak toto ustanovenie, podľa názoru navrhovateľa, upravuje
lenmožnosťzapočítaniapohľadávokzvýkonovzdravotnejstarostlivosti.Akovšakvyplývazustanovenia
§ 13 písm. e) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, výkon dopravy nie je poskytovaním
zdravotnej starostlivosti ale len službou súvisiacou s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Okrem toho

jednotlivé právne úkony započítania majú ďalšie vady. Suma 140.296,19 Eur nepredstavuje homogénnu
pohľadávku, nakoľko jej jednotlivé čiastky boli odporcom hradené v období od 1.1.2010 do 1.10.2010.
Odporca túto pohľadávku však započítal ako celok, nie je preto možné určiť, aká bola jeho konkrétne
vôľa, teda ktorá jednotlivá pohľadávky odporcu sa mala započítať s ktorou jednotlivou pohľadávkou
navrhovateľa. V tomto prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť úkonov započítania. Okrem toho, v

každom oznámení o započítaní je uvedená výška pohľadávky 140.296,19 Eur a to napriek skutočnosť,
že každým vykonaným zápočtom mala byť menšia.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že v rozhodnej dobe bol účinný dodatok č. 12 zmluvy, v zmysle ktorého
bol poskytovateľ povinný poskytovať dopravu na základe písomnej požiadavky ošetrujúceho lekára.

Podmienky výkonu dopravy boli riešené tiež v prílohe "Všeobecné podmienky uznávania výkonov
dopravy", v celom kontexte prílohy je však riešená len problematika dopravy osôb. Zmluvné strany si v
čl. IV ods. 4.1. zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti dohodli demonštratívny zoznam právnych
a odborných predpisov, ktorými sa riadi ich právny vzťah. Vychádzajúc z tohto, pre skúmaný prípad
má relevanciu Metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. X/X/XXXX-

Spracovanie a vykazovanie zdravotných výkonov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti elektronickou
formou, kde podľa čl. 2 ods. 4 poskytovateľ prepravy a dopravy ako služby súvisiacej s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti spracováva a vykazuje nám poskytnuté výkon elektronickou formou podľa
dátového rozhrania, ktoré je uvedené v prílohe č. 4. Na toto metodické usmernenie nadväzuje aj
článok V ods. 5.2. zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, v zmysle ktorého povinnou prílohou

faktúry za poskytovanie zdravotnej starostlivosti sú elektronicky spracované dávky obsahujúce údaje
uvedené na dátových médiách v dátovom rozhraní určením metodickým usmernením Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou. V prílohe 4 je možné nájsť ustanovenia, ktoré konkrétnym spôsobom
upravujú prepravu biologického materiálu určeného na diagnostikovanie- pri preprave BIO pre viac ako
jednu zdravotnú poisťovňu sa skutočný počet km uvedenie zainteresovaným zdravotným poisťovniam,

nie pomerných rozpočítavaním medzi zdravotné poisťovne, tzn, ak je preprava BIO realizovaná napr. pre
3 zdravotné poisťovne a skutočný počet je 15 km, tak sa pre každú zdravotnú poisťovňu uvedenie 15 km.
Medzi povinne vyplňovanými údajmi sa podľa metodického usmernenia nenachádzali ani identifikačné
údaje poskytovateľa a lekára: ak je TYP PREPRAVY BIO, položky KÓD ODOSIEL.LEKÁRA nie sú
povinné a typ ODOSIELATELA je N. Navrhovateľ na základe vyššie uvedeného zdôraznil, že nikde

v celom metodickom usmernení nie je uvedená požiadavka na výkon dopravy BIO materiálu len na
základe písomného príkazu, dá sa preto pochopiť konanie navrhovateľa, ktorý sa opieral o jeho znenie a
v takom duchu interpretoval i ustanovenia zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Podľa názoru
navrhovateľa sa povinnosť poskytovať dopravu len na základe písomnej požiadavky vzťahuje len na
prepravu osôb. Odporca vystavovené faktúry bez námietok uhrádzal, tieto prešli opakovaniu kontrolou

zo strany odporcu v zmysle čl. V ods. 5.3 zmluvy, čo je kontrola formálnej správnosti faktúr a v zmysle
čl. V ods. 5.4 a 5.5 zmluvy, čo bola následná kontrola vecnej správnosti faktúr. Zavedený kontrolný
mechanizmus bol spôsobilý odhaliť prípadné výkony, ktoré boli vykázané v rozpore so zmluvou.
Skutočnosť, že zo strany odporcu nedošlo v období skoro dvoch rokov po úprave zmluvy o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti k vytýkaniu pokračujúceho vykazovania výkonov dopravy materiálu BIO na

základe ústnych pokynov, je možné vykladať ako dôkaz, že sa medzi zmluvnými stranami jednalo o
ustálenú prax.Okrem toho navrhovateľ tiež poukázal na to, že samotnú zmluvu pripravoval odporca a navrhovateľ mal
len obmedzené možnosti v procese negociácie meniť jej obsah. Nakoľko navrhovateľ naďalej vykonával
dopravu BIO materiálu na základe ústnych pokynov, je možné ustáliť, že si nebol vedomý výkladu

ustanovení zmluvy, ktoré preferoval odporca. Úprava praktickej realizácie výkonu dopravy BIO len na
základe písomných pokynov by pre navrhovateľa nepredstavovala žiadne náklady a preto by z jeho
strany bolo neadekvátne podstúpiť riziko vedomého porušovania zmluvy . Nedošlo preto k naplneniu
predpokladu v zmysle § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, aby bolo možné zmluvu vykladať podľa
vôle spoločnosti odporcu.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril, v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 7.7.2015.
Potvrdil, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
ako aj dodatku č. 12, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.4.2009. V zmysle § 9 zákona č. 581/2004 Z.z.
je odporca ako zdravotná poisťovňa oprávnený vykonávať u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
kontrolnú činnosť zameranú na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov

verejného zdravotného poistenia. Kontrolou v dňoch 11.1.2011 až 20.1.2011 za kontrolované obdobie
1.1.2010 do 31.10.2010 boli zistené neopodstatnene vykázané a odporcom uhradené výkony dopravy,
ku ktorým neboli priložené žiadanky na prevoz BIO materiálu poistencov navrhovateľa a ani iným
spôsobom nebolo preukázané, že konkrétna jazda bola vykonaná v prospech poistencov navrhovateľa.
Týmto navrhovateľ porušil dohodnuté zmluvné podmienky, konkrétne čl. IV ods. 4.6. písm. f) zmluvy v

znení dodatku č. 12, čím spôsobil odporcovi škodu z titulu neoprávneného finančného plnenia vo výške
140.296,19 Eur. Odporca namietal, že navrhovateľom uvádzané Metodické usmernenie ÚDZS č. X/X/
XXXX nemá v tomto prípade žiadnu relevanciu, nakoľko sa vzťahuje len na spracovanie a vykazovanie
zdravotných výkonov poskytovateľmi elektronickou formou. Písomná žiadanka poskytovateľa na
vykonanie prepravy BIO materiálu je jediným dokladom, preukazujúcim objednávku služby, pričom aj

preprava osôb a liekov bola realizovaná na základe písomných požiadaviek. Odporca poukázal na
ustanovenie čl. VII ods. 7.2. Dodatku č. 12 k zmluve, kde sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, že
odporca na základe vykonanej kontroly zistí neoprávnenosť už zrealizovaného plnenia, navrhovateľ sa
zaväzuje, že takúto neoprávnenú úhradu vráti. Ak tak neurobí, odporca vykoná jednostranný zápočet
alebo navrhne uzatvoriť dohodu o započítaní pohľadávky voči najbližšiemu splatného vyúčtovaniu

navrhovateľa. Ešte dodal, že pod pojmom zdravotná starostlivosť v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zákona č.
581/2004 Z.z. sa rozumie poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako aj poskytovanie služieb spojených
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti ( tzn. aj doprava). Na základe vyššie uvedeného považoval
odporca návrh za nedôvodný a žiadal aby súd návrh v plnom rozsahu zamietol.

Odporca v priebehu konania ďalej zdôraznil, že navrhovateľovi bol riadne zaslaný protokol o kontrole
č. XXXXXXXXXX a tento mal možnosť podať proti prijatým kontrolným zisteniam námietky v lehote 20
kalendárnych dní v zmysle čl. 6 bod 9 zmluvy. Nakoľko ale navrhovateľ žiadne námietky nepodal v
zmysle čl. 6 bodu 10 zmluvy sa protokol o kontrole považuje za prerokovaný, čím vlastne navrhovateľ
súhlasil so zisteniami v jeho obsahu uvedenými. Až po zaslaní výzvy zo dňa 24.3.2011, ktorou odporca

žiadal o zaplatenie resp. vrátenie sumy 140.296,19 Eur, vzniesol voči tejto navrhovateľ námietky. Aj
v následnom stanovisku navrhovateľa zo dňa 27.5.2011 tento potvrdil, že nevyužil možnosť podať
námietky proti záverom kontroly v zmluvne dohodnutej lehote. Zároveň uviedol, že vykonanú kontrolu a
jejzáverynespochybňujeauvedomujesi,žejeriadneukončenáakoajto,ženespochybňujepohľadávku
ako takú, ale jej výšku a žiada o jej prehodnotenie. V rámci dohadovacieho konania medzi účastníkmi

konania navrhol navrhovateľ zníženie resp. pristúpenie k ústupku v tom zmysle, že celková suma by
sa mohla znížiť o dve tretiny. Odporca potvrdil, že po vystavení faktúr na uhradenie úkonov dopravy
bola z jeho strany vykonaná tak ich formálna ako aj vecná kontrola. Vecná kontrola však spočívala
len v porovnaní vykázanej sumy podľa dátového média, teda sa porovnalo len to, či sumy sedia.
Zo strany revíznych lekárov totiž nebolo možné vykonať kontrolu ihneď. Aj z tohto dôvodu bola v

zmluve dohodnutá kontrolná činnosť, pričom táto vyplývala aj priamo zo zákona, ktorá bola zameraná
na zisťovanie neoprávnených fakturácií. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že oznámenia o započítaní
pohľadávok si neúplné, nakoľko v každom z nich bola uvedená výška pohľadávky aj titul započítania, v
každom bola špecifikovaná konkrétna faktúra a tiež suma, ktorá bola započítavaná.

Navrhovateľ sa rovnako v priebehu konania vyjadroval k viacerým skutočnostiam. Ako prílišný
formalizmus označil argumentáciu odporcu v tom, že proti protokolu o kontrole neboli zo strany
navrhovateľa vznesené žiadne námietky. Ani sám odporca priebežne totiž nenamietal správnosť aopodstatnenosť fakturácie a nedodržal zmluvnú 25 dňovú lehotu. Samotné rokovanie k mimosúdnej
dohode v roku 2011 nie je možné posúdiť ako uznanie záväzku.

V rámci písomného podania zo dňa 8.1.2016 navrhovateľ opätovne zdôraznil, že počas účinnosti
Dodatku č. 12 k zmluve, ktorá nastala dňa 1.4.2009, až do vykonania kontroly v januári 2011 ( teda
takmer 21 mesiacov) bola doprava BIO materiálu realizovaná na základe ústnych príkazov lekárov,
pričom vystavované faktúry boli po formálne a vecnej kontrole, vykonanej odporcom, riadne uhrádzané.
Prílišný formalizmus v súvislosti s písomnými žiadankami je v danom prípade v rozpore s účelom

právneho vzťahu. Odporca počas trvania právneho vzťahu nijakým spôsobom nenamietal správnosť
a opodstatnenosť vykonaných úkonov, na čo mal v zmysle zmluvy lehotu. Podľa názoru navrhovateľa
uplynutím lehôt formálnej a vecnej kontroly ale predovšetkým zaplatením samotných faktúr je možné
považovať takéto faktúry sa správne. Medzi účastníkmi konania, ako zmluvnými stranami tak bola
ustálená prax, ktorá platila v ich obchodnom vzťahu. Požiadavku vykonávať dopravu BIO materiálu na
základe písomného príkazu lekárov, napriek tomu, že prax bola dlhé roky iná, je možné považovať za

šikanózny výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Okrem toho, odporca nikdy
navrhovateľovi nešpecifikoval ani nevyčíslil, ktoré z uplatňovaných výkonov v rámci každej jednotlivej
mesačnej faktúry navrhovateľa neuznáva a považuje za neoprávnené finančné plnenie. Opätovne
vyzdvihol to, že pohľadávka odporcu v podstate tvorila desať samostatných pohľadávok. Základným
predpokladom realizovania zápočtu pohľadávok je ich presná špecifikácia, pričom na sumu 140.296,19

Eur nebola zo strany odporcu nikdy vystavený doklad v zmysle platných právnych predpisov. Odporca
pri každom oznámení o realizovaní jednostranného zápočtu uviedol konštantnú výšku ním evidovanej
pohľadávky bez jej bližšej špecifikácie, ktorú vôbec neznižoval na už vykonané jednostranné zápočty.
Ak by mal odporca za to, že mu voči navrhovateľovi vzniklo niekoľko jednotlivých pohľadávok v
celkovej výške 140.296,19 Eur , mal na tieto vystaviť doklad v zmysle platných právnych predpisov,

pričom pri jednostrannom zápočte mal špecifikovať, ktoré svoje pohľadávky voči ktorým pohľadávkam
navrhovateľa započítava a v akej časti. Nikde v zmluve nebolo upravené, dohodnuté, že sa BIO materiál
má vykonávať na základe lístka na prepravu, pretože ten sa v zmluve výlučne viaže na prepravu osoby.

Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že ak odporca v roku 2011 zistil údajnú nedôvodnosť faktúr z roku

2010,tedaskutočnosťrozhodujúcuprepodaniedodatočnéhodaňovéhopriznania,bolpovinnýtútosvoju
povinnosť splniť do júla 2011. Vzniesol námietku premlčania vykonaného zápočtu, nakoľko podľa §
581 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčané pohľadávky nemožno započítať. Navrhovateľ v konaní
nevedel súdu predložil všeobecné podmienky uznávania úkonov dopravy na ktoré odkazoval v návrhu
na začatie konania, nakoľko sa ich nepodarilo dohľadať.

Odporca namietal, že to, akým spôsobom sa odporca vyporiadal po ekonomickej a účtovnej stránke s
faktúrami, nemá vplyv na posudzovanie uplatneného nároku. K otázke premlčania odporca uviedol, že
pohľadávka premlčaná nebola a to ani v čase vykonania zápočtu, na danú pohľadávku sa vzťahuje 4
ročná premlčacia lehote, nakoľko ide o vrátenie plnenia v zmysle zmluvy v zmysle formulácie zmluvy

bod 7.2.. Nejedná sa preto o vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako uvádzal navrhovateľ. Každý
započítací prejav ako právny úkon obsahoval označenie pohľadávky odporcu ako aj dôvod vzniku,
presnú špecifikáciu pohľadávky navrhovateľa, číslo faktúry, dátum ako aj splatnosť, výšku sumy do ktorej
sa vzájomné pohľadávky započítavajú ako aj zníženú výšku pohľadávky odporcu. Všetky zápočítacie
právne úkony je potrebné vykladať a posúdiť v kontexte celej predchádzajúcej komunikácie zmluvných

strán. Odporca rovnako namietal samotnú realizáciu úkonov- odvoz biomateriálu, ktoré boli následne
faktúrované faktúrami vystavenými v období 1-10/2010.

V písomnom podaní, doručeným súdu dňa 26.1.2016, navrhovateľ podal návrh na vylúčenie veci
na samostatné konanie, pričom žiadal aby súd vylúčil na samostatné konanie a prejednanie nároku

tvrdeného odporcom, ktorý podľa tvrdení odporcu vznikol na základe kontroly, ktorú v dňoch od
11.1.2011 do 20.1.2011 vykonal u navrhovateľa a z ktorej malo vyplývať, že eviduje voči navrhovateľovi
pohľadávku z titulu neoprávnene vyúčtovaného a uhradeného výkonu dopravy v sume 140.296,19 Eur.
V predmetnom konaní nebolo preukázané, že pohľadávka odporcu vznikla na základe kontroly a teda či
vôbec vznikla a už vôbec nie, že navrhovateľ je za údajné bezdôvodné obohatenie zodpovedný. Nárok

navrhovateľaspočívavzrealizovanýchanespochybniteľnýchzdravotnýchvýkonoch.Odporcomtvrdená
pohľadávka vznikla údajným plnením bez právneho dôvodu zo strany odporcu navrhovateľovi. Jedná sa
teda o diametrálne odlišný skutkový základ. Nie je v záujme hospodárnosti konania, aby bol vzájomný
návrh odporcu prejednaný v rámci jedného konania spolu s návrhom na začatie konania.Súd návrh navrhovateľa na vylúčenie veci na samostatné konanie uznesením č.k. 13C 282/2015-227
zo dňa 1.2.2016, právoplatným dňa 12.2.2016 zamietol.

Odporca v písomnom stanovisku zo dňa 29.1.2016 zhrnul svoju argumentáciu s poukazom na znenie
zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Odporca vykonal ročnú účtovnú
závierku za rok 2010 dňa 10.1.2011, svoju pohľadávku zaúčtuje v súlade so zákonom až keď je známa
jej presná výška, doklad preukazujúci ich vznik a obdobie. Protokol o kontrole bol vyhotovený až dňa

24.1.2011 a preto sa pohľadávka odporcu v sume 140.296,19 Eur stala v súlade so zákonom účtovným
prípadom až v roku 2011. Tento účtovný prípad bol zahrnutý do riadku 100 ( výsledok hospodárenia
pred zdanením) ako súčasť daňového priznania odporcu k dani z príjmov právnickej osoby za rok
2011 a nebol upravený prostredníctvom položiek zvyšujúcich resp. znižujúcich výsledok hospodárenia
odporcu. Účtovná závierka odporcu za rok 2011 bola overená audítorskou spoločnosťou a je verejne
prístupná na webovom sídle odporcu ako súčasť výročnej správy za rok 2011. Odporca upozornil na

ustanovenie § 13 ods. 2 písm. j) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom od 1.1.2009
do 31.7.2011, v zmysle ktorého od dani sú oslobodené aj výnosy z verejného zdravotného poistenia.
Príjmy odporcu teda boli v rokoch 2009 a 2010 oslobodené od dane z príjmu, preto odporca nepodával
v roku 2011 dodatočné daňové priznanie za rok 2010. Ku skutkovému stavu veci uviedol, že tým, že
navrhovateľ vykonával dopravu biologického materiálu určeného na diagnostikovanie bez písomných

požiadaviek ošetrujúceho lekára a teda v rozpore s bodom 4.6, písm. f) zmluvy, nevedel žiadnym
spôsobom preukázať skutočné ( nielen domnelé a fiktívne) poskytnutie svojich služieb v prospech
poistencov odporcu a teda z strany odporcu došlo v neoprávnenému finančnému plneniu v prospech
navrhovateľa vo výške 140.296,19 Eur. Voči protokolu o kontrole navrhovateľ nepodal námietky a
postup odporcu pri započítavaní vzájomných pohľadávok bol plne v súlade s bodom 7.2 zmluvy. Záver

externej kontroly v protokole bol prijatý na základe tohto, že navrhovateľ nevedel preukázať poskytnutie
svojich služieb dopravy BIO materiálu v prospech poistencov odporcu. Zdravotná poisťovňa je pritom
v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov povinná hradiť skutočne poskytnutú zdravotnú
starostlivosť. Tým, že doprava BIO materiálu sa vykonávala len na základe ústnych príkazov lekárov,
došlo k porušeniu zmluvných dojednaní, nakoľko ustanovenie zmluvy bod 4.6. písm. f) bolo doplnené

dodatkom č. 12 práve preto, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali nejasnosti a odporca mal aj
reálnu možnosť kontroly. Odporca opísal tiež priebeh kontroly formálnej správnosti vystavených faktúr
v zmysle bodu 5.3 zmluvy. Faktúra sa kontroluje z hľadiska či spĺňa náležitosti daňového a účtovného
dokladu, kontrolujú sa identifikačné údaje a bankové spojenia uvedené na faktúre, formálne náležitosti
sprievodného protokolu, ktorý obsahuje bližší rozpis faktúrovanej sumy spolu s informáciami o súboroch

na priloženom dátovom médiu, predmetom kontroly je ďalej to, či prílohou faktúry je dátové médium.
Následne sa faktúra zapíše do informačného systému odporcu a dáta, ktoré obsahuje dátové médium
sa do neho nahrajú. Následne systém vykoná automatickú kontrolu faktúrovaných súm za jednotlivé
zdravotné výkony. V tomto okamihu odporca nemá reálnu možnosť zistiť, či príslušný poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti mu faktúroval a na dátové médium zadal zdravotné výkony, ktoré aj reálne pre

jeho poistencov vykonal. Po kontrole formálnej správnosti faktúry nasleduje jej vecná kontrola, kde sa
preskúmava opodstatnenosť vykázaných zdravotných výkonov, teda prostredníctvom revíznych lekárov
odporcu sa preskúmavali riadky získané rozbalením dávok v informačnom systéme odporcu spolu s
údajmi v elektronickej karte daného poistenca s ohľadom na jeho diagnózu a so zameraním sa na
to, či poskytnutie služby dopravy BIO materiálu bolo pre toho ktorého poistenia nevyhnutné, potrebné

a efektívne. Revízny lekár v podstate odsúhlasí konkrétny riadok vtedy, ak z medicínskeho hľadiska
je daný súvis medzi diagnózou daného poistenca a potrebou poskytnutia služby dopravy jeho BIO
materiálu. Ani v tomto štádiu však odporca nemá možnosť zistiť, či príslušný poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti mu faktúroval a na dátové médium zadal zdravotné výkony, ktoré aj reálne pre jeho
poistencov vykonal. Odporca dodal, že mesačne je odporcovi doručených na úhradu približne 15.000

faktúr. Nesúhlasil tiež s tvrdením navrhovateľa, že tento mal len obmedzenú možnosť ovplyvniť obsah
zmluvných dojednaní. Zmluva predstavuje dvojstranný právny úkon, na vznik ktorého sú potrebné dva
zhodné prejavy vôle. Vyžadovanie dodržiavania zmluvných dojednaní preto nemôže byť považované
za šikanózny výkon práva. Ďalej namietal tvrdenie navrhovateľa, že odporca mu nikdy nešpecifikoval a
nevyčíslil, ktoré z uplatňovaných výkonov neuznal. Prílohou č. 1 k protokolu, doručenou navrhovateľovi

dňa 28.1.2011 bola tiež prehľadne spracovaná tabuľka, z ktorej bolo zrejmé, ktoré jednotlivé údajne
poskytnuté služby dopravy BIO materiálu navrhovateľ nevedel preukázať, priradenie ku konkrétnej
faktúre, výšku neuznanej sumy ako aj výslednú sumu 140.293,19 Eur, ktorá predstavovala súčet súm
všetkých neuznaných výkonov dopravy BIO materiálu. Nie je ani pravdou, že by odporca uvádzal lenpercentuálne vyjadrenie neuznaných súm. Povinnosť vystaviť osobitnú faktúru na sumu 140.296,19
Eur nevyplývala zo žiadneho zmluvného ustanovenia a s takýmto postupom nepočíta ani žiadny
všeobecne záväzný právny predpis. Z hľadiska vyššie uvedeného preto odporca svoju pohľadávku

riadne špecifikoval, navrhovateľ bol s ňou riadne oboznámený, o jej existencii vedel a považoval ju za
legitímnu, kedy sa snažil dosiahnuť jej zníženie. Pohľadávka teda bola spôsobilá na riadne započítanie.
Ešte zdôraznil, že pohľadávky, ktoré sa vzájomne započítavali vznikli z tej istej zmluvy. Odporca sa o
skutočnosti, že v prospech navrhovateľa prišlo k neoprávnenému finančnému plneniu spolu vo výške
140.296,19 Eur dozvedel dňa 24.1.2011, kedy bol vyhotovený protokol. Od tohto dňa mu začala plynúť

všeobecná štvorročná premlčacia lehota podľa Obchodného zákonníka, nakoľko v tomto prípade ide
o vrátenie plnenia zo zmluvy tak, ako to predpokladá bod 7.2.zmluvy. Nejde preto ani o vydanie
bezdôvodného obohatenia a ani o náhradu škody. Navrhovateľ okrem toho v konaní nepredložil jediný
relevatný dôkaz preukazujúci skutočné poskytnutie svojich služieb týkajúcich sa dopravy BIO materiálu
v prospech poistencov odporcu, teda neuniesol dôkazné bremeno.

Navrhovateľ vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 4.2.2016 reagoval na tvrdenia a argumentáciu
odporcu. K otázke právneho posúdenia premlčania sa vyjadril tak, že odporca doručil navrhovateľovi
jednostranný zápočet po uplynutí premlčacej doby, vymedzenej v § 107 Občianskeho zákonníka.
Nakoľko obchodný zákonník upravuje iba premlčanie v prípade práva na vrátenie plnenia získaného
z neplatnej zmluvy, o čo v tejto veci nejde, treba premlčanie uplatneného práva posúdiť podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka. Nie je sporné, že odporca sa o údajnom získaní majetkového
prospechu bez právneho dôvodu dozvedel na základe kontroly, vykonanej v januári 2011, dvojročná
subjektívna premlčacia doba teda uplynula 20.1.2013. V prípade plynutia 3 ročnej objektívnej lehoty je
rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo, čo bolo v priebehu roku 2010.
Jednostranné započítanie bolo vykonané v čase, keď údajná pohľadávka odporcu bola premlčaná.

Odporca neozrejmil, či si znížil daňový základ faktúrami z roku 2014, kedy nebol oslobodený od platenia
dani z príjmu, hoci ich nezaplatil a na ich uspokojenie použil jednostranný zápočet údajného nároku z
obdobia 2010, keď bol oslobodený do dane z príjmov právnických osôb. Je absurdné tvrdenie odporcu,
že za sporné obdobie navrhovateľ nevykonal prepravu ani pre jedného z poistencov odporcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a
to: výpisom z Obchodného registra vložka č. XXXX/B oddiel Sa, zmluvou č. XXXXDPZSXXXXXX o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti a o poskytovaní služieb súvisiacej s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti zo dňa 2.1.2007 a jej dodatkom č. 12 zo dňa 31.3.2009, prílohou č. 2 k zmluve, výzvou
odporcu zo dňa 24.3.2011, námietkami k výzve na úhradu pohľadávky vo výške 140.296,19 Eur zo

dňa 31.3.2011, stanoviskom k námietkam zo dňa 28.4.2011, odpoveďou na stanovisko k námietkam
zo dňa 27.5.2011, zmluvou č. XXXXDPZSXXXXXX o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo dňa
29.11.2013 a jej prílohou č. 1, 2 a 3, oznámeniami o započítaní vzájomných pohľadávok z dní
19.2.2014,19.3.2014,16.4.2014,16.6.2014,9.6.2014,10.7.2014,21.8.2014,stanoviskomnavrhovateľa
k započítaniu pohľadávok zo dňa 5.3.2014, 27.3.2014, 23.4.2014, 17.6.2014, 16.7.2014, 9.9.2014,

protokolom o kontrole č. XXXXXXXXX zo dňa 24.1.2011 a prílohou č. 1 k protokolu, listom odporcu
zo dňa 27.1.2011 s doručenkou, listom zo dňa 19.10.2011 dohodvacie konanie- vrátenie záznamu,
záznamom z dohodovacieho konania zo dňa 16.6.2011, faktúrami a lekárskymi protokolmi ( č.l. 158-
194) a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ je štátnou príspevkovou organizáciou, zriadenou Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej
republiky zriaďovacou listinou č. XXXX/XXXX-V.-X v znení jej zmien s účinnosťou od 1.1.1992. Odporca
je zdravotnou poisťovňou.

Medzi navrhovateľom ( ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti) a odporcom ( ako zdravotnou

poisťovňou) došlo dňa 2.1.2007 k uzavretiu zmluvy č. XXXXDPZSXXXXXX o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti a o poskytovaní služby súvisiacej s poskytovaním zdravotnej starostlivosti ( ďalej len
"zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti") v rámci ktorej si zmluvné strany upravili a konkretizovali
podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti a dopravy ako služby súvisiacej s jej poskytovaním
navrhovateľom poistencom odporcu. Súd pre účely posúdenia tejto právnej veci, sa oboznámil so

znením zmluvy v zmysle jej dodatku č. 12 zo dňa 31.3.2009. V zmysle č. III zmluvy ( v znení
dodatku č. 12) sa poskytovateľ zaviazal poskytovať zdravotnú starostlivosť poistencom vo vecnom
rozsahu, ktorý vyplýva z povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a zo živnostenského
oprávnenia na prevádzkovanie dopravy. V čl. IV bod 4.1. si zmluvné strany dojednali, že sa pri plnenípredmetuzmluvyaposkytovateliapriposkytovanízdravotnejstarostlivostiriadiavymedzenýmiprávnymi
predpismi ( zákonom č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, zákonom č. 577/2007 Z.z. o rozsahu
zdravotnej starostlivosti, zákonom č. 579/2004 Z.z. o záchrannej zdravotnej službe, č. 580/2004 Z.z.

o zdravotnom poistení, Obchodným zákonníkom, zákonom č. 18/1996Z.z. o cenách), pričom sa mali
riadiť aj odbornými usmerneniami, smernicami, metodikami, koncepciami a inými obdobnými predpismi,
ktoré na základe všeobecne záväzných právnych predpisov v medziach svojich právomocí vydáva
Ministerstvo zdravotníctva SR, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a iné ústredné orgány
štátnej správy. V článku IV bode 4.6. boli špecifikované jednotlivé povinnosti poskytovateľa, medzi

nimi v písm. f) aj povinnosť poskytovať dopravu na základe písomnej požiadavky ošetrujúceho lekára
všeobecnejalebošpecializovanejambulantnejstarostlivostialeboústavnejzdravotnejstarostlivosti.Súd
v tejto súvislosti dodáva, že v pôvodnom znení zmluvy ( čl. 3 bod 2 písm. m) nebola povinnosť písomnej
požiadavkyvzmluvedojednaná.PodstatnýmpreposúdenieveciboloajzneniečlánkuVzmluvy(vznení
dodatku č. 12) v rámci ktorého bola dohodnutá splatnosť úhrady zdravotnej starostlivosti a platobné
podmienky. Poskytovateľ bol oprávnený faktúrovať poskytnutú zdravotnú starostlivosť po uplynutí

zúčtovacieho obdobia a predložiť zdravotnej poisťovni faktúru do 10 kalendárnych dní po uplynutí
zúčtovacieho obdobia. Povinnou prílohou faktúry v zmysle bodu 5.2 zmluvy boli elektronicky spracované
dávky, obsahujúce údaje na dátových médiách v dátovom rozhraní určenom metodickým usmernením
vydaným Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a sprievodný protokol k zúčtovacím
dokladom. Povinnou prílohou faktúry za poskytovanie dopravy poistencom bol aj prehľad výjazdov. V

zmysle bodu 5.3. zmluvy zdravotná poisťovňa mala vykonať kontrolu formálnej správnosti doručených
faktúr a príloh, čo znamenalo kontrolu formálnych náležitostí doručenej faktúry ako účtovného dokladu,
kontrolu formálnych náležitostí sprievodného protokolu a skontrolovanie, či prílohou faktúry je dátové
médiumpodľabodu5.2.Uformálnesprávnejfaktúrymala poisťovňavykonaťnajneskôrdo25-dnívecnú
kontrolu vykázaných zdravotných výkonov ( bod 5.4. zmluvy). V prípade, že poisťovňa pri vecnej kontrole

zistí zdravotné výkony faktúrované v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v
rozpore so zmluvou, spracuje tieto zistenia do protokolu sporných dokladov, ktorý obsahuje neuznané
zdravotné výkony s uvedením dôvodu ich odmietnutia ( bod 5.5. zmluvy). Súd mal za preukázané, že aj
v prípade sporných faktúr ( z roku 2010, ktorými si navrhovateľ uplatnil zaplatenie úhrad za odvoz BIO
materiálu) došlo zo strany poisťovne k ich formálnej ako aj vecnej kontrole. Túto skutočnosť odporca

nenamietal.

Z obsahu zmluvy ( v znení dodatku č. 12) je ale nesporné, že medzi zmluvnými stranami došlo
tiež k dojednaniu článku VI zmluvy, kde bolo vyslovene uvedené, že zdravotná poisťovňa vykonáva
kontrolnú činnosť u poskytovateľa zameranú na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania

prostriedkov verejného zdravotného poistenia, rozsah a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti,
dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a zmluvných podmienok. V zmysle bodu 6.7
zmluvy záverom kontroly je protokol o kontrole, ak kontrolou zdravotná poisťovňa zistí porušenie
všeobecne záväzných právnych predpisov alebo porušenie podmienok zmluvy. Tento bola poisťovňa
povinná zaslať poskytovateľovi, pričom v zmysle bodu 6.9 mal poskytovateľ právo podať písomné

námietky proti kontrolným zisteniam a záverom uvedeným v protokole o kontrole do 20 kalendárnych dní
odo dňa doručenia protokolu o kontrole. Pokiaľ poskytovateľ nepodal proti protokolu o kontrole námietky,
protokol sa považuje za prerokovaný pracovným dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty na
podanie námietok, pričom platí, že poskytovateľ súhlasí so zisteniami uvedeným v protokole ( bod 6.10
zmluvy).

V zmysle článku VII bod 7.2. bolo dojednané, že v prípade, že zdravotná poisťovňa na základe
vykonanej kontroly zistí neoprávnenosť poskytovateľom faktúrovaného už realizovaného a uhradeného
plnenia, poskytovateľ sa zaväzuje, že zdravotnej poisťovni vráti neoprávnenú úhradu v lehote do 30
kalendárnych dní odo dňa ukončenia kontroly. Márnym uplynutím tejto lehoty zdravotná poisťovňa

vykoná jednostranný zápočet alebo navrhne uzatvoriť dohodu o započítaní svojej pohľadávky voči
najbližšiemu splatnému vyúčtovaniu poskytovateľa.

Súd ešte poukazuje na znenie čl. V bodu 10.1 zmluvy( v znení dodatku č. 12), kde si zmluvné strany
vyslovene dojednali, že vzťahy upravené touto zmluvou sa riadia príslušnými ustanoveniami všeobecne

záväzných právnych predpisov uvedených v bode 4.1 zmluvy.Súd len uvádza, že do spisu bola založená aj zmluva č. XXXXDPZSXXXXXX zo dňa 29.11.2013, ktorá
obsahovala identické znenie článkov upravujúcich formálnu a vecnú kontrolu faktúr ( čl. V), ako aj
kontrolnú činnosť ( čl. VI) a možnosť započítania ( čl. VII bod 7.5.).

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ vystavil v roku 2010/2011 odporcovi na úhradu
faktúry ( založené v spise na č.l. 157 až 194), ktorými si vyúčtoval úhrady za vykonanie dopravnej
služby, splatné dňa 7.3.2010, 4.4.2010, 8.5.2010, 5.6.2010, 7.7.2010, 7.8.2010, 6.9.2010, 8.10.2010,
10.11.2010, 8.12.2010, 8.1.2011, 9.2.2011. Výška uplatnených úhrad za vykonanie dopravnej služby
činila sumu vyššiu ( 166.256,27 Eur) ako je žalovaná pohľadávka. Medzi účastníkmi konania nebolo

sporné,arovnakotomožnoustáliťajzjednotlivýchrukoupísanýchpoznámoknavystavenýchfaktúrach,
že odporcom boli tieto uhradené.

Dňa 28.1.2011 bol zo strany odporcu zaslaný navrhovateľovi protokol o kontrole č. XXXXXXXXXX,
ktorým bola vykonaná kontrola v dňoch 11.1.2011 a 21.1.2011. Túto skutočnosť má súd za osvedčenú
z predloženej doručenky. Zo samotného obsahu protokolu, vypracovaného dňa 24.1.2011 súd zistil, že

u navrhovateľa ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, vykonal odporca kontrolu opodstatnenosti,
účelnosti, efektívnosti a hospodárnosti vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia,
rozsahu a kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa osobitných právnych predpisov na
kontrolovanej prevádzke pri type dopravy Bio- rozvoz biologického materiálu a to za kontrolované
časové obdobie od 1.1.2010 do 31.10.2010. Skontrolovaná bola zdravotná dokumentácia- žiadanky na

prevoz biologického materiálu a výkazy o prevádzke motorového vozidla za všetky poisťovni vykázané
dni a jednotlivé vozidlá prevážajúce biologický materiál v kontrolovanom období. V tabuľke, ktorá je
súčasťou prílohy č. 1 sú uvedené v poisťovni vykázané a poisťovňou zaplatené jazdy ku ktorým neboli
priložené žiadanky na prevoz Bio materiálu poistencov Union zdravotnej poisťovne, a.s. ani žiadnym
iným spôsobom nebolo preukázané, že konkrétna jazda bola vykonaná v prospech poistencov Union

zdravotnej poisťovne. V závere protokolu bolo ustálené, že boli zistené porušenia zmluvných podmienok
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, menovite článku 3, bodu 2, písmena m) platnej zmluvy a teda
neoprávnené finančné plnenie vo výške 140.296,19 Eur. Do spisu bola založená aj príloha č. 1 protokolu
( č.l. 98 a nasledujúce spisu), v rámci ktorej boli to tabuľky zoradené jednotlivé faktúrované úkony
dopravyzostranynavrhovateľa,reálneuhradenéodporcom,priktorýchaleabsentovalipísomnéžiadosti

lekárov. Pri každej jednej položke ( označenej v tabuľke ako číslo dávky) bola uvedená neuznaná suma
vyplatená v eurách, pričom súčet všetkých neuznaných súm činil 140.296,19 Eur.

Odporca v liste zo dňa 24.3.2011, doručenom navrhovateľovi dňa 25.3.2011, tomuto oznámil
identifikačné údaje pre správnu úhradu pohľadávky, identifikáciu platby, ktorú je povinný uhradiť v

súlade s platnou zmluvou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Navrhovateľ vzniesol voči tejto výzve
námietky a to listom zo dňa 31.3.2011, v ktorom namietal, že zmluvné ustanovenie čl. III bodu 2
písm. m) zmluvy nijakým spôsobom nešpecifikuje formálne náležitosti požiadavky ošetrujúceho lekára.
Poukázal na dlhodobé zvyklosti pri ústnom príkazu pri preprave BIO materiálu. Namietal, že uznanie
iba 15,6% prevozov v prospech poistencov Union zdravotnej poisťovne je nesprávne, vychádzajúc z

Metodického usmernenia č. X/X/XXXX Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V stanovisku
k námietkam k výzve na úhradu pohľadávky vo výške 140.296,19 Eur zo dňa 28.4.2010 odporca
vyhodnotil námietky navrhovateľa voči výzve na úhradu pohľadávky 140.296,19 Eur, v ktorých tento
vyjadril nesúhlas so závermi kontroly. Poukázal na závery kontroly ako aj možnosť podania námietok
voči protokolu o kontrole v lehote 20 dní, čo však navrhovateľ neučinil. Do spisu bol založený

aj list navrhovateľa zo dňa 27.5.2011, ktorým tento reagoval na list odporcu zo dňa 28.4.2010.
V tomto liste navrhovateľ potvrdil, že si uvedomuje skutočnosť nepodania námietky proti záverom
externej revíznej kontroly v zmluvne dohodnutej 20 dňovej lehote. Nepodanie námietok odôvodňoval
personálnymi zmenami. Vyjadril sa, že napriek uvedenému nespochybňuje externú revíznu kontrolu
a uvedomuje si, že v zmysle platných zmluvných ustanovení je táto riadne ukončená. Trval na tom,

že z jeho strany nedošlo k porušeniu čl. III bodu 2 písm. m) zmluvy, pretože toto ustanovenie zmluvy
zaväzuje poskytovateľa na poskytovanie dopravy na základe požiadavky ošetrujúceho lekára a nijakým
spôsobom presnejšie nešpecifikuje formálne náležitosti takejto požiadavky, vystavovanie príkazu ústne
zodpovedalo dlhodobým zvyklostiam prepravy BIO materiálu, čo bolo predchádzajúcimi kontrolami vždy
akceptované. Poukázal tiež na Metodické usmernenie č. X/X/XXXX, v zmysle ktorého pri prevoze

BIO pre viac ako jednu zdravotnú poisťovňu sa uvedenie skutočný počet kilometrov zainteresovaným
zdravotným poisťovniam a nie pomerným rozpočítavaním medzi zdravotné poisťovne. Napriek tejto
argumentácii vyjadril navrhovateľ v tomto liste záujem uzavrieť vec zmierlivou cestou a uviedol,že nespochybňuje pohľadávku ako takú, ale jej výšku, pričom žiadal o jej prehodnotenie v zmysle
uvedených argumentov.

V konaní bolo ďalej preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k realizácii dohodovacieho konania
a to dňa 16.6.2011. Záverom bolo, že navrhovateľ trval na posúdení možnosti zníženia pohľadávky
vyčíslenej v protokole z celkovej sumy 140.296,19 Eur na 110.854,23 Eur a umožnení úhrady v
mesačných splátkach. Odporca s navrhovaným postupom nesúhlasil, návrh navrhovateľa predložil
na rozhodnutie štatutárnym zástupcom. Obe strany zhodne vyhlásili, že uskutočneným dohodovacím

rokovaním sa nepodarilo odstrániť rozpor medzi zmluvnými stranami.

Súd ďalej zistil, že počas trvania zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, navrhovateľ ako
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti si naďalej voči odporcovi, ako zdravotnej poisťovni uplatňoval
úhrady za poskytnuté úkony zdravotnej starostlivosti. Do spisu boli založené vystavené faktúry v roku
2014, v rámci ktorých si účtoval preplatenie zdravotných výkonov v zmysle priložených sprievodných

listov.

V oznámení o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 19.2.2014 odporca s poukazom na závery
kontroly vykonanej v dňoch 11.1.2011 až 20.1.2011 oznámil navrhovateľovi, že voči nemu eviduje
pohľadávku z titulu neoprávnene vyúčtovaného a uhradeného výkonu zdravotnej starostlivosti v sume

140.296,19 Eur. Podľa platnej zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je zdravotná poisťovňa
oprávnená po márnom uplynutí lehoty na plnenie vykonať jednostranný zápočet s najbližšie splatnou
pohľadávkou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. V súlade so
zmluvným dojednaním a § 85g ods. 12 zákona č. 581/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa týmto realizuje
započítanie vyššie uvedenej pohľadávky zdravotnej poisťovne s pohľadávkou poskytovateľa účtovanou

faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 10.1.2014. Zápočet vzájomných pohľadávok zdravotná poisťovňa
vykonala ku dňu ich stretu a vo výške, v ktorej sa tieto pohľadávky vzájomne kryjú ( t.j. ku dňu
splatnosti Vašej pohľadávky 9.2.2014 v sume 21.438,03 Eur). Pohľadávku zdravotnej poisťovne v
prevyšujúcej časti 118.858,16 Eur bude zdravotná poisťovňa jednostranne započítavať s nasledujúcimi
pohľadávkami ( faktúrami) poskytovateľa zdravotnej starostlivosti spôsobilými na započítanie. Tento list

bol navrhovateľovi doručený.

Súd uvádza, že do spisu boli založené aj ďalšie listy odporcu s obdobným obsahom, v rámci ktorých
si odporca realizoval vzájomný zápočet svojej pohľadávky z titulu neoprávnene vyúčtovaného a
uhradeného výkonu zdravotnej starostlivosti voči jednotlivých pohľadávkam navrhovateľa, uplatnenými

jednotlivými vyúčtovacími faktúrami, ktoré boli v týchto listoch riadne špecifikované. V každom z
týchto započítacích prejavov( zo dňa 19.3.2014, 16.4.2014, 16.6.2014, 9.6.2014, 10.7.2014, 21.8.2014)
odporca uviedol výšku zápočtu vzájomných pohľadávok, ako aj sumu, ktorá tvorila prevyšujúcu časť
jeho neuhradenej pohľadávky, a ktorá mala byť ešte predmetom započítania. Táto suma sa úmerne
znižovala v závislosti od výšky vykonaného vzájomného započítania. Všetky tieto listy boli riadne

doručené navrhovateľovi, o čom svedčia pečiatky o prevzatí s vyznačením konkrétneho dátumu.

Ku každému z týchto úkonov vzájomného započítania zaujal písomné stanovisko navrhovateľ. V nich
vyjadril svoj nesúhlas s jednostranným započítaním a s formou a postupom, ktorý odporca zvolil.

V záverečnej reči zhrnul navrhovateľ svoje stanovisko, pričom zdôraznil potrebu kvalifikácie nároku
odporcu ako bezdôvodného obohatenia tak, ako je to konštatované aj v uznesení o zamietnutí návrhu
o vylúčenie veci na samostatné konanie. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odporcu je však
už premlčaný a je otázne, či tento odporca aj považoval za dôvodný, nakoľko nepreukázal, že by svojou
pohľadávkou následne zvyšoval daňový základ.

Odporca v záverečnej reči najmä zdôraznil, že pohľadávka navrhovateľa jednoznačne zanikla jej
jednostranným započítaním. Zmluvné strany si jednoznačne dohodli vznik záväzku vrátiť poskytnuté
finančné prostriedky v prípade zistenia neoprávnenej faktúrácie. Neobstojí preto právny názor
navrhovateľa o subsumcii skutkového stavu pod ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, nakoľko

prípady neoprávnenej fakturácie boli zmluvne upravené. Okrem toho navrhovateľ nepredložil v konaní
žiadny dôkaz osvedčujúci skutočnú realizáciu odvozu BIO materiálu.Podľa§1ods.1zákonač.579/2004Z.z.ozáchrannejzdravotnejslužbeaozmeneadoplneníniektorých
zákonov, záchranná zdravotná služba poskytuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 31.5.2009, zdravotná
poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi
zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 581/2004 Z.z. vyššie citovaného zákona, zdravotná poisťovňa
uplatňuje nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti ( ďalej len " zdravotná starostlivosť"), ktorý jej vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 6 ods. 1 písm. j) vyššie citovaného zákona zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť
( § 9).

Podľa § 9 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť u
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým uhrádza úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Zdravotná poisťovňa má právo vykonať kontrolu kedykoľvek a bez predchádzajúceho oznámenia.
Kontrolná činnosť zdravotnej poisťovne u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je zameraná na

účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia,
rozsah a kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti a na dodržiavanie zmlúv o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti podľa § 7.

Podľa § 2 ods. 2 vyššie citovaného zákona na zdravotné poisťovne sa vzťahuje Obchodný zákonník,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje
písomnú formu.

Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na
súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď
sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa § 85 g ods. 12 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad
zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pohľadávku zdravotnej poisťovne
na poistnom alebo za neoprávnene vyúčtované a uhradené výkony zdravotnej starostlivosti a
pohľadávku štátu v správe poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za neuhradené zmluvne dohodnuté
výkony zdravotnej starostlivosti alebo za neuhradené výkony neodkladnej zdravotnej starostlivosti

poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, s ktorým nemá zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 7, možno vzájomne započítať. Na také započítanie
pohľadávok sa ustanovenia osobitného predpisu nepoužijú.

Podľa § 6a ods. 8 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, v znení účinnom do 30.11.2014, pohľadávku

štátu nemožno započítať jednostranným právnym úkonom. Ak osobitný zákon neustanovuje inak,
započítanie pohľadávky štátu je možné len písomnou dohodou, ak
a) existuje pohľadávka dlžníka voči štátu a tomu zodpovedajúci záväzok štátu v správe tohto správcu,
b) vzájomné pohľadávky štátu a dlžníka sú rovnakého druhu,
c) pohľadávka dlžníka je splatná,

d) pohľadávka dlžníka nie je premlčaná,
e) správca má na to predchádzajúci súhlas zriaďovateľa; takýto súhlas sa nevyžaduje, ak ide o
pohľadávku štátu nižšiu ako 1.

Podľa § 13 písm. a) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov,

služby službou súvisiacou s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je doprava.Podľa § 387 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby. Premlčaniu
podliehajú všetky práva zo záväzkovoprávnych vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú
na dobu neurčitú.

Podľa § 392 ods. 1, veta prvá Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia
doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením ( doba splatnosti).

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak
tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa čl. 2 bodu 4 Metodického usmernenia č. 9/2/2006 Spracovanie a vykazovanie zdravotných
výkonov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti elektronickou formou, poskytovateľ prepravy a dopravy
ako služby súvisiacej s poskytovaním zdravotnej starostlivosti spracováva a vykazuje nám poskytnuté
výkony elektronickou formou podľa dátového rozhrania, ktoré je uvedené v prílohe č. 4.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Súd, s poukazom § 132 Občianskeho súdneho poriadku, vyhodnotil predložené dôkazy podľa svojej

úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, obsah spisu a jednotlivé tvrdenia účastníkov konania a vychádzajúc zo znenia
vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že nárok uplatnený návrhom na začatie
konania je nedôvodný. Preto návrh v celom rozsahu zamietol.

Súd pri právnej analýze ustáleného skutkového stavu, vychádzal v prvom rade z obsahu zmluvy
o poskytovaní zdravotnej starostlivosti ( v znení jej dodatku č. 12, ktorý po časovej stránke svojou
účinnosťou pokrýval práve obdobie, v ktorom navrhovateľ údajne vykonával rozvoz BIO materiálu v
prospech poistencov odporcu, ako aj zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo dňa 28.11.2013,
ktorá bola účinná v čase realizácie právnych úkonov započítania pohľadávok). V prvom rade je nutné

zdôrazniť, že medzi účastníkmi konania, ako dvomi subjektmi, disponujúcimi právnou subjektivitou,
došlo k uzavretiu zmluvy a tým založeniu dvojstranného záväzkovoprávneho vzťahu. Na uzavretie
zmluvy sú vždy potrebné dva, obsahovo identické prejavy vôle, zmluvných strán, ktorých výsledkom
je konsenzus, po špecifikovaný a konkretizovaný v jednotlivých zmluvných dojednaniach, ktorými sú
obe zmluvné strany viazané. Obsah samotnej zmluvy, jednotlivé práva a povinnosti v nej špecifikované,

ako aj záväzky z nej plynúce, sú preto určujúce a záväzné nielen pre jej účastníkov, ale aj pre
súd, v prípade skúmania dôvodnosti uplatnených nárokov. Aj v tomto prípade preto súd vychádzal z
obsahu samotnej zmluvy, ktorá upravovala práva a povinnosti sporových strán a neprekračovala medze
stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, ani nebola v rozpore s obchodnými zvyklosťami
ani zásadami poctivého obchodného styku.

V súvislosti s obsahom zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti súd uvádza, že si zmluvné strany
písomne dohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom ( čl. X bod 10.1
dodatku č. 12 zo dňa 31.3.2009 a následne aj čl. X bod 10.1. dodatku zmluvy zo dňa 29.11.2013).
Znamená to, že zmluvné strany si vymienili aplikovateľnosť ustanovení Obchodného zákonníka na

úpravu právnych vzťahov, práv a povinností zo zmluvy plynúcich a touto písomnou voľbou práva je
viazaný aj súd pri posudzovaní uplatnených nárokov a dôvodnosti obrany v tomto konaní.

Súd vychádzajúc z dvoch vyššie naznačených teoretickoprávnych východísk ( teda že základom pre
posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku je obsah samotnej zmluvy, ako aj to, že zmluvné strany

si písomne dojednali aplikáciu Obchodného zákonníka) uvádza, že pre účely právneho posúdenia
spornej veci sa zaoberal viacerými právnymi inštitútmi záväzkového práva- premlčaním, započítaním
pohľadávok, ako aj otázkou platnosti realizovaných právnych úkonov zo strany účastníkov konania
( najmä právnych úkonov započítania pohľadávok), pričom neopomenul vychádzať ani z charakterusporového konania, ovládaného zásadou kontradiktórnosti, s ktorou sa nepochybne spája aj povinnosť
unesenia dôkazného bremena, v prípade, že účastníkovi konania sa má poskytnúť súdna ochrana
v podobne vyhovenia jeho návrhu na začatie konania ( alebo naopak zamietnutia návrhu v prípade

dôvodnosti uplatnenej obrany v konaní).

Navrhovateľ ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a odporca ako zdravotná poisťovňa uzavreli, v
zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, kde si
vymedzilisvojeprávaapovinnostipomernedetailneapresne.Vkonaníbolopreukázané,atátookolnosť

nebola medzi účastníkmi konania sporná, že navrhovateľ realizoval prevoz BIO materiálu v rozhodnom
období ( rok 2010) bez toho, aby príslušný ošetrujúci lekár vzniesol písomnú požiadavku. Doprava
BIO materiálov sa teda diala len na základe ústnych pokynov lekárov. Toto konanie navrhovateľa bolo
jednoznačne v rozpore s vtedy platným zmluvným dojednaním bod 4.6 písm. f) ( v znení dodatku č.
12 k zmluve), ktorý jednoznačne, zrozumiteľne deklaroval povinnosť dodržania písomnej požiadavky
pri poskytovaní dopravy. V porovnaní s pôvodným obsahom zmluvných dojednaní ( pred účinnosťou

dodatku č. 12) je zrejmý obsahový rozdiel medzi týmto zmluvným dojednaním a dojednaním čl. 3
bodu 2 písm. m) pôvodnej zmluvy zo dňa 2.1.2007, kde písomná požiadavka v prípade dopravy
nefigurovala. Po obsahovej stránke teda došlo nesporne k zmene povinností na strane navrhovateľa,
ktorý bol povinný vykazovať jednotlivé úkony dopravy písomnou požiadavkou lekára. V prípade, že tak
nerobil, jednoznačne porušoval svoju zmluvnú povinnosť. Ako zmluvnú stranu ho žiadnym spôsobom

neospravedlňuje tvrdenie, že si obsah tejto zmluvy nevyložil správne, resp. že vychádzal z dovtedy
zaužívaných zvyklostí medzi účastníkmi konania. Ak podpísal zmluvu v tomto znení, je dôvodné
predpokladať, že pred jej podpisom sa s ňou oboznámil a práve podpisom zmluvy vyjadril súhlas so
všetkými zmluvnými dojednaniami ako aj potvrdil vznik svojej povinnosti sa predmetnými zmluvnými
dojednaniami riadiť. Navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v procese negociácie

zmluvy nemal možnosť ovplyvňovať jej obsah, resp. že by musel ustupovať tlaku a požiadavkám
odporcu. Súd preto vychádzal zo záveru, že navrhovateľ bol povinný v prípade dopravy túto realizovať
na základe písomných pokynov lekárov. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že táto požiadavka sa nevzťahovala
na dopravu BIO materiálu, ale len na dopravu ľudí. Súd sa oboznámil s celým kontextom zmluvy,
avšak ani v jednom zmluvnom dojednaní nie je vymienená takáto výnimka. Ustanovenie bodu 4.6

písm. f) zmluvy ( v znení dodatku č. 12) sa týka dopravy všeobecne a nie je zrejmé, na základe
čoho navrhovateľ dospel k záveru, že toto po obsahovej stránke jednoznačné ustanovenie zmluvy,
sa nevzťahuje na dopravu BIO materiálu. V tomto kontexte sa súdu javila obrana navrhovateľa, ktorý
poukazoval na znenie Metodického usmernenia č. X/X/XXXX, ako neprimeraná. V prvom rade celé
Metodické usmernenie sa týka spracovania a vykazovania zdravotných výkonov elektronickou formou

a vo svojom obsahu nijako priamo nerieši otázku písomnej požiadavky na dopravu BIO materiálu.
Taktiež pre zmluvné strany bolo nosné zmluvné dojednanie, nakoľko na Metodické usmernenie sa
len odkazovalo. Ak aj medzi účastníkmi konania došlo k zmene dovtedy zaužívaného postupu, teda
že na poskytnutie dopravy bola potrebná písomná požiadavka lekára, táto zmena nastala legitímnym
spôsobom a to uzavretím dodatku č. 12 k zmluve, kedy opäť obe zmluvné strany deklarovali svojim

podpisom zhodnú vôľu. V tomto kontexte sa súdu javí ako dôvodné aj tvrdenie odporcu, ktorý uviedol, že
práve písomné požiadavky lekárov v tomto prípade predstavovali jediný možný spôsob kontroly rozsahu
reálne vykonaných úkonov dopravy. Sám navrhovateľ totiž v konaní súdu žiadnym iným spôsobom
nepreukázal rozsah skutočne realizovaných úkonov dopravy BIO materiálu za rozhodné obdobie. Len
samotné predložené faktúry skutočne po obsahovej stránke, ani v kontexte ich príloh, neumožňovali

súdu zistiť a ustáliť rozsah reálne vykonaných úkonov dopravy. Okrem toho navrhovateľ súdu, napriek
viacerým dotazom, nepredložil prílohu č. 8 zmluvy- Všeobecné podmienky uznávania výkonov dopravy,
na ktorých obsah odkazoval, čím znemožnil preskúmanie tohto listinného dôkazu, ktorého predloženie
ale zaťažovalo práve navrhovateľa, ako účastníka konania, ktorý sa na obsah tohto dôkazu odvolával.

Neplnenie si zmluvných povinností navrhovateľom v rozhodnom čase, súd ale vyhodnotil aj v kontexte
ďalších skutočností, ktoré za konania vyšli najavo. Je zrejmé, že všetky faktúry, ktorými si navrhovateľ
voči odporcovi vyúčtoval preplatenie výkonov zdravotnej starostlivosti- odvoz BIO materiálu bez
písomných pokynov lekárov, boli odporcom preverené a to na dvoch úrovniach. Vykonala sa tak ich
formálna kontrola- kde sa preverovala matematická a účtovná stránka faktúr, ako aj vecná kontrola,

kde revízny lekári posudzovali najmä dôvodnosť uplatnených výkonov. V konaní nebolo sporné, že po
vykonaní kontrol boli tieto faktúry preplatené. Navrhovateľ namietal, že práve okamihom ich preplatenia,
odporca uznal vykonanie úkonov, ktorých preplatenia sa týkali. Tu súd opätovne nemôže súhlasiť
s názorom navrhovateľa a to s prihliadnutím nielen na obsah zmluvy, ale aj všeobecne záväznýprávny predpis ( ustanovenie § 9 zákona č. 581/2004 Z.z.), ktorý predpokladá realizáciu kontrol
zdravotnou poisťovňou, zameraných na preverenie účelnosti a efektívnosti vynakladania prostriedkov
verejnéhozdravotníctva.Možnopretoustáliť,žezavedenímzmluvnýchdojednaní,upravujúcichkontrolu

dôvodnosti vyplatenia plnenia navrhovateľovi, zmluvné strany iba pretavili obsah zákona do zmluvných
dojednaní.

Preto ak zo strany odporcu došlo ku kontrole dôvodnosti vyplácania plnení z verejného zdravotného
poistenia, postupoval v súlade s čl. VI zmluvy. Je zrejmé, že kontrola, vykonaná pre obdobie od

1.10.2010do31.10.2010sazameralanapreverenieopodstatnenostivyplácanýchplnenínavrhovateľovi
a jej výsledkom bolo zistenie, že poisťovňou boli preplatené jazdy, ku ktorým neboli priložené písomné
žiadanky na prevoz BIO materiálu. Tým nebolo preukázané, že konkrétna jazda bola vykonaná v
prospech poistencov odporcu. Výsledkom vykonanej kontroly ( realizovanej od 11.1.2011 do 20.1.2011)
bolo vyhotovenie písomného protokolu, v ktorom odporca v zmysle čl VI bodu 6.7. zmluvy zhrnul
svoje zistenia o porušení podmienok zmluvy. Prílohou tohto protokolu bola aj tabuľka, v ktorej boli

všetky neuznané úkony ( pri ktorých neboli k dispozícii písomné pokyny ošetrujúcich lekárov) presne
a nezameniteľne špecifikované a kde bola konkrétne vyčíslená aj suma, ktorú odporca považoval za
neoprávnene vyplatenú navrhovateľovi. Odporca, držiac sa zmluvných dojednaní, tento protokol aj s
prílohami, zaslal navrhovateľovi, ktorý mal možnosť v zmysle zmluvy vzniesť voči protokolu a v ňom
prijatým záverom námietky. Takto však neučinil, preto súd vychádza zo záveru, že proti jeho obsahu

nemal žiadne námietky. Takýto mechanizmus postupu aj s následkom prezumpcie súhlasu so zisteniami
v protokole o kontrole predpokladá aj zmluvné dojednanie čl. VI bod 6.10 zmluvy. Hoci tento postoj
navrhovateľa nie je pre posúdenie veci nosný, minimálne spochybňuje jeho tvrdenia, uvádzané v tomto
konaní, kedy zdôrazňoval najmä svoje presvedčenie o správnosti postupu v prípade nevydávania
písomných požiadaviek lekárov pri prevoze BIO materiálu.

Súd má za to, že na strane navrhovateľa, po tom ako pri kontrole bola zistená neoprávnene uhradená
suma, vznikla povinnosť túto sumu vrátiť v lehote 30 kalendárnych dní odo dňa ukončenia kontroly.
Keďže kontrola bola v tomto prípade ukončená ( v zmysle čl VI bod 6.10 zmluvy) pracovným dňom
nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty na podanie námietok t.j. dňa 18.2.2011 ( protokol o kontrole

bol navrhovateľom prevzatý dňa 28.1.2011, lehota 20 kalendárnych dní na podanie námietok uplynula
dňa 17.2.2011), navrhovateľ bol v zmysle zmluvy povinný sumu 140.296,19 Eur vrátiť do 20.3.2011. V
prípade, že tak neurobil ( čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné) nesplnil svoj zmluvný záväzok
a v zmysle čl. VII bod 7.2 zmluvy vzniklo odporcovi právo na realizáciu jednostranného zápočtu tejto
svojej pohľadávky voči najbližšie splatnému vyúčtovaniu navrhovateľa. V tejto súvislosti súd uvádza,

že zmluvné strany si v zmluve vymienili jednoznačný postup, ktorý upravoval práva a povinnosti
oboch zmluvných strán v prípade realizácie kontroly úhrad, odporca si svoju povinnosť splnil, keď o
výsledkoch kontroly informoval navrhovateľa zaslaním protokolu o zistených nedostatkoch. Právnom
navrhovateľa bolo podať námietky, nakoľko tak neurobil, zmluva predpokladala ďalšie právne následky,
ktoré odporca žiadnym spôsobom neprekročil a pri započítavaní svojej vzniknutej pohľadávky ( vrátenie

navrhovateľom nijako nerozporovanej sumy 140.296,19 Eur) sa držal striktne zmluvných dojednaní,
ktorými boli obe zmluvné strany viazané. Súd podrobil mechanizmus kontroly, upravený v zmluve tiež
skúmaniu z hľadiska, či neodporuje obchodným zvyklostiam, neobchádza zákon, alebo nespôsobuje
značnú nerovnováhu v postavení zmluvných strán. Avšak k týmto záverom nedospel, nakoľko možnosť
kontrolypredpokladásamotnýzákon,priebehkontrolyupravenývzmluveponechávalmožnosťnamietať

jej výsledok v dostatočnom časovom horizonte, a jeho následkom bolo len to, že odporcovi vznikol
dôvodný nárok na vrátenie neoprávnene poskytnutých finančných prostriedkov z verejného zdravotného
poistenia, teda prostriedkov, ktoré boli poskytnuté v rozpore so zmluvnými dojednaniami.

Je zrejmé, že medzi účastníkmi konania došlo následne k viacerým stretnutiam po tom, ako odporca

vyzval navrhovateľa na splnenie si zmluvnej povinnosti- zaplatenia sumy 140.296,19 Eur. Aj v rámci
tejto komunikácie navrhovateľ viac krát deklaroval svoje stanovisko, v ktorom si uvedomoval nepodanie
námietok voči revíznej kontrole, ako aj to, že v zmysle platných zmluvných dojednaní je táto riadne
ukončená. Žiadal od odporcu prehodnotenie výšky uplatnenej pohľadávky, resp. možnosť jej zníženia.
Hoci súd z tohto postoja navrhovateľa nemôže za žiadnych okolností vyvodiť následok v podobe uznania

dlhu, čo do dôvodu a výšky, rovnako v kontexte všetkých skutočností, je zrejmé, že aj v tomto štádiu
si navrhovateľ uvedomoval obsah zmluvných dojednaní a následky mu z nich plynúce, preto možno
ustáliť, že so zmluvou ako takou bol oboznámený. Súdu navrhovateľ žiadnym relevatným spôsobomnevysvetlil, prečo nenamietal výšku a samotnú dôvodnosť vyčíslenej sumy 140.296,19 Eur v čase, keď
sa voči nej mohol ohradiť v súlade so samotnou zmluvou.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa súdu javí obrana odporcu v otázke osvedčenia dôvodnosti vzniku
jeho zmluvného nároku na vrátenie sumy 140.296,19 Eur ako dôvodná. Je totiž pravdou, že bez
akéhokoľvek osvedčenia skutočnej realizácie prevozu BIO materiálu, nemohol odporca skontrolovať
dôvodnosť poskytovaného plnenia. Navrhovateľ súdu v konaní tiež nepreukázal, že by v rozhodnom
období dochádzalo k prevozu BIO materiálu ( predložené faktúry boli v konaní spochybnené a samé

o sebe nepostačujú na osvedčenie tohto záveru), v akom rozsahu, za akým účelom a hlavne či tieto
úkonybolivkontextezákonnýchustanovenídôvodné.Aktedanevrátilodporcovineoprávnenevyplatenú
sumu, tento bol oprávnený si túto započítať, či jednoznačne vyplývalo z obsahu zmluvy.

Tu musel súd preskúmať otázku prípadného premlčania, nakoľko navrhovateľ námietku premlčania
započítania pohľadávky vzniesol. V prvom rade je nutné uviesť, že vzťah medzi účastníkmi konania,

založený zmluvou, tak ako si to vymienili v obsahu zmluvy, súd posudzoval podľa ustanovení
Obchodného zákonníka. Ako už bolo vyššie naznačené, navrhovateľovi vznikla povinnosť vrátiť
neoprávnene uhradenú sumu do 30 kalendárnych dní odo dňa ukončenia kontroly, teda do 20.3.2011.
Táto povinnosť mu jednoznačne vyplývala z obsahu zmluvy, preto pre účely posúdenia začatia plynutia
premlčacej doby a dĺžky jej trvania možno konštatovať, že sa jednalo jednoznačne o plnenie zmluvného

záväzku. V zmysle Obchodného zákonníka je všeobecná premlčacia doba 4 roky a v tomto prípade
začala plynúť 21.3.2011 a uplynula dňom 20.3.2015. Vychádzajúc z vyššie vymedzených ustanovení
o započítaní je zrejmé, že započítať možno iba také pohľadávky, ktoré neboli premlčané v čase
keď sa stretli, teda v čase keď došlo k splatnosti poslednej z nich. Je zrejmé, že v čase, keď
sa pohľadávka odporcu na vrátenie 140.296,19 Eur stala splatnou, t.j. 21.3.2011 ešte neexistovali

pohľadávky navrhovateľa, ktoré si tento uplatnil voči odporcovi faktúrami z roku 2014 ( založenými do
spisu) a ktoré sa rovnako stali splatnými až v priebehu roku 2014. V roku 2014 ešte pohľadávka odporcu
nebola premlčaná a teda možno jednoznačne ustáliť, že v čase stretu vzájomných pohľadávok, boli
obe spôsobilé na započítanie a neboli premlčané. Je preto zrejmé, že ak jednotlivé započítacie prejavy
boli realizované v priebehu roku 2014, za žiadnych okolností nemožno hovoriť o premlčaní započítanej

pohľadávky a teda nemožnosti realizácie vzájomného zápočtu.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľovi pri jednotlivých započítacích úkonoch odporcu
muselobyťzrejmé(riadnezaslanýprotokolsprílohou,kdebolapohľadávkajednoznačnešpecifikovaná,
dohadovacie konanie) ako konkrétnu pohľadávku si odporca uplatňuje na započítanie. Išlo jednoznačne

o pohľadávky spôsobilé na započítanie, keď veriteľ jednej pohľadávky, bol súčasne dlžníkom druhej
vzájomnej pohľadávky. Nakoľko k započítaniu nedochádza automaticky, boli adekvátne jednotlivé
úkony započítania zo strany odporcu. Súd po preskúmaní ich obsahu musí konštatovať, že tieto
úkony boli adresné, riadne navrhovateľovi doručené, bolo z nich zrejmé aká pohľadávka, v akej
výške sa započítava, voči akej pohľadávke navrhovateľa ( konkretizáciou faktúry) a o čo sa znižuje

zostávajúcapohľadávkaodporcu.Tietojednostrannéprávneúkony,najmävkontextepredchádzajúceho
doručenia špecifikácie pohľadávky 140.196,19 Eur v prílohe zasielaného protokolu o kontrole, preto
podľa názoru súdu vykazovali všetky náležitosti predpokladané zákonom, predstavovali jednoznačný,
určitý a zrozumiteľný prejav vôle, ktorého následkom bol postupný zánik pohľadávky odporcu voči
navrhovateľovi. Nemožno preto za žiadnych okolností konštatovať absolútnu neplatnosť týchto právnych

úkonov tak, ako to konštatoval navrhovateľ.

V súvislosti so započítaním pohľadávok sa súd zaoberal aj obranou navrhovateľa, ktorý konštatoval
nemožnosť ich započítania, nakoľko sa jedná o pohľadávky štátu. V tejto súvislosti je nutné ale
vychádzať z vyššie citovaných zákonných ustanovení § 85g ods. 12 a § 6 ods. 1 písm. d) zákona č.

581/2004 Z.z. Tento zákon vymedzuje pojem zdravotná starostlivosť legislatívnou skratkou následne
používanou v celom rozsahu zákona, kedy uvádza, že pod pojem zdravotná starostlivosť sa subsumuje
jednak zdravotná starostlivosť ako aj služby súvisiace s jej poskytovaním. Následne zákon uvádza,
že pohľadávku zdravotnej poisťovne za neoprávnene vyúčtované a uhradené výkony zdravotnej
starostlivosti a pohľadávku štátu v správe poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za neuhradené

zmluvne dohodnuté výkony zdravotnej starostlivosti, možno vzájomne započítať. Samotný zákon teda
pripúšťa možnosť výkonu započítania pohľadávky, tak, ako to realizoval v konaní odporca. Navrhovateľ
poukazoval na znenie § 8 zákona č. 278/1993 Z.z., ktorý vylučuje možnosť započítania pohľadávok
štátu jednostranným právnym úkonom. V tejto súvislosti súd uvádza, že práve ustanovenia zákonač. 581/2004 Z.z. prelamujú a špeciálnym spôsobom upravujú možnosť započítania, pričom tento
zákon ( ako lex specialis) etabluje ( oproti všeobecnej úprave v zákone č. 278/1993 Z.z.) vznik
zákonného predpokladu možnosti započítania. Rovnako neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že odvoz

BIO materiálu je len službou súvisiacou s poskytovaním zdravotnej starostlivosti ( v zmysle § 13 zákona
č. 576/2004 Z.z.) a preto v prípade úhrad za ich poskytnutie nemožno hovoriť o úhradách výkonov
zdravotnej starostlivosti. S jeho názorom sa súd nestotožnil, pretože, ako už bolo vyššie uvedené, to
že zákonodarca zahrnul pod pojem zdravotná starostlivosť aj služby s ňou spojené vyplýva priamo zo
zákona č. 581/2004 Z.z., ktorý rovnako prípúšťa aj možnosť započítania pohľadávok. Použitím logického

a systematického výkladu, je nutné dospieť k záveru, že tento zákon, upravujúci určitú množinu právnych
vzťahov, pracoval s jednotnými pojmami a úmyslom zákonodarcu ( použitím legislatívnej skratky) bolo
umožniť započítanie aj uhradených služieb súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou.

Navrhovateľďalejvsúvislostisozapočítacímiprejavmiodporcunamietal,žetentonevystavilsamostatnú
faktúru, ktorou by účtoval započítavanú sumu 140.196,19 Eur ako homogénnu pohľadávku. Takáto

povinnosť odporcovi nevyplývala ani zo zmluvných dojednaní ani z obsahu všeobecne záväzných
právnych predpisov a vzhľadom na charakteristiku tejto pohľadávky už pri zasielaní protokolu, by takéto
konanie odporcu bolo nadbytočné. Taktiež osvedčovanie údajného vnútorného stanoviska odporcu k
dôvodnosti započítania, predložením dôkazov o tom, akým spôsobom došlo k zaúčtovaniu započítaných
pohľadávok, je irelevatné, nakoľko odporca jednoznačne prejavil svoju vôľu už v samotných úkonoch

započítania, táto nebola spochybnená a to, či si následne splnil alebo nesplnil povinnosť odvedenia
dani z príjmu, a v akej forme a rozsahu, nie je predmetom tohto konania. Navrhovateľ ďalej namietal,
že celý nárok odporcu, ktorý následne pretavil do obsahu jednotlivých započítacích prejavov- teda
nárok na "vrátenie" sumy 140.196,19 Eur je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia a preto aj
otázku premlčania treba posudzovať v kontexte ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý osobitným

spôsobom premlčanie vydania bezdôvodného obohatenia upravuje. Ako už ale vyššie súd uviedol,
nárok odporcu po právnej stránke predstavuje nárok na plnenie zmluvného záväzku. Navrhovateľ v tejto
súvislosti poukázal na to, že súd v uznesení o zamietnutí návrhu na prerušenie konania poukazoval na
bezdôvodné obohatenie navrhovateľa, ktoré bude predmetom skúmania v tomto konaní ako aj na to,
že súd je týmto právnym názorom viazaný. Je nutné v prvom rade uviesť, že súd je viazaný výlučne

výrokom právoplatných súdnych rozhodnutí a právnym názorom súdu vyššieho stupňa. Skutočnosť,
že v odôvodnení procesného uznesenia súd konštatuje možnosť skúmania bezdôvodného obohatenia
preto nemá vplyv na prijatie záverov vo veci samej, nakoľko tieto tvoria výsledok skúmania všetkých
listinných dôkazov a skutočností, ktoré boli súdu predkladané počas celého súdneho konania. Súd pri
právnom vyhodnotení veci, ako bolo vyššie uvedené, vychádzal z obsahu platnej a účinnej zmluvy, ktorá

tvorila právny titul, z ktorého si obe zmluvné strany uplatňovali svoje práva a povinnosti.

Súd rovnako nemohol konštatovať na strane odporcu konanie, ktoré by odporovalo zásadám poctivého
obchodného styku. Odporca sa pri svojom konaní držal striktne ustanovení aktuálne platnej a
účinnej zmluvy. Zmena ustanovení zmluvy, upravujúcich povinnosť vydávať písomné požiadavky

lekárov pre prípady výkonu dopravy, bola riadne dojednaná zmluvnými stranami, teda bola výsledkom
predzmluvných rokovaní, pričom navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil, že nemal možnosť
ovplyvniť v procese rokovaní obsah samotných zmluvných dojednaní. Hoci do prijatia zmluvných zmien
mohol byť medzi účastníkmi konania ustálený spôsob realizácie dopravy bez písomných požiadaviek
lekárov, práve zmenou zmluvy došlo k zmene povinností a ak by súd pripustil výklad navrhovateľa, že

takto došlo ku konaniu v rozpore s obchodnými zvyklosťami, v podstate by to znamenalo negovanie
obsahu zmluvy a jednoznačne stanovenej zmluvnej povinnosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, zo strany odporcu došlo k riadnemu započítaniu pohľadávky
vočinavrhovateľovi,čímdošlokzánikupohľadávkynavrhovateľavočiodporcovi,pretonávrhunazačatie

konania vyhovieť nemožno.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého
účastník, ktorý mal vo veci plný úspech má nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci v konaní bol nepochybne

úspešným účastníkom odporca, náhradu trov konania si neuplatnil a v konaní mu žiadne nevznikli, preto
mu ich náhradu súd nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205

ods. 2 O. s. p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.