Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 5, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/275/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201565
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201565.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a

členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jarmily Badíkovej v právnej veci žalobcu: SIMPSON,
s.r.o., J. Kozačeka 2003/40, Zvolen 1, 960 01, IČO: 44988311, zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou
Kuttnerovou, J. Kozačeka 2003/40, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR Banská
Bystrica, Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1100301/1/352192/2013/4989 zo dňa 26. júla 2013 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 7. októbra 2013 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného,

ktorým bolo potvrdené, prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava, dodatočný platobný
výmer č. 9102405/5/3163270/2012/Ďat z 30. októbra 2012, ktorým žalobcovi nebol priznaný nadmerný
odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie štvrtý štvrťrok 2009 uplatnený v daňovom
priznaní vo výške 63 245,56 EUR.

Žalobca v žalobe uviedol, že správca dane Daňový úrad v Bratislave vykonal daňovú kontrolu dane
z pridanej hodnoty o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9102405/5/2727682/2012/Ďat zo dňa 28.

septembra 2012. Vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie výzvou, ktorá
mu bola doručená 9. októbra 2012, pričom uviedol, že pripojil predmetný protokol. Priložená príloha
nespĺňala zákonné náležitosti podľa § 15 ods. 11 písm. k/, l/ zákona č. 511/1992 Zb. (ďalej len „zákon o
správe daní"). Žalobca sa vyjadril k skutočnostiam zisteným konajúcim správcom dane. Správca dane
vypracovaldodatokč.1kprotokolu,ktorýžalobcovidoručilaž29.októbra2012bezposkytnutialehotyna
jeho preštudovanie. Žalobca nemal čas, aby porovnal protokol, ktorý mu bol doručený spolu s výzvou na
vyjadrenie s protokolom, ktorý mal byť prerokovaný (čo uviedol do zápisnice o prerokovaní) a nemohol

sa vyjadriť ani k dodatku č. 1, ktorý je v zmysle § 15 ods. 10 zákona o správe daní súčasťou protokolu.

Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že proti dodatočnému platobnému výmeru podal odvolanie. Následne
mu bolo doručené oznámenie Daňového úradu v Banskej Bystrici o odstúpení opravného prostriedku
žalovanému. Z oznámenia nie je zrejmé, ktorý správca dane predkladal dokumentáciu z daňového
konania, ktorý správca dane mal povinnosť predložiť výsledky doplneného dokazovania vykonaného
v úzkej súčinnosti so žalobcom, keďže v zmysle § 3 ods. 12 zákona o správe daní bol do

doručenia dodatočného platobného výmeru miestne príslušným správcom dane Daňový úrad Bratislava,
Ševčenkova 32 a od 28.11.2012 ním bol Daňový úrad Banská Bystrica pobočka Zvolen z dôvodu zmeny
sídla žalobcu od 9.6.2011. Žalobcovi nebolo známe, ako bolo zachované právo na to, aby všetky úkony
v daňovom konaní vykonával len miestne príslušný správca dane. Podľa žalobcu oznámenie Daňovéhoúradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen zo dňa 8.1.2013 protiprávne neobsahuje informáciu o tom, že
v jeho veci konal len miestne príslušný správca dane.

Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v tom, že žalovaný sa nevysporiadal so
všetkými námietkami uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a tak porušil § 46 a nasl.
zákona o správe daní. Žiadal zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie, pretože má tie isté vady pre ktoré
žalobca napáda druhostupňové rozhodnutie.

Ďalej žalobca ako dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uviedol nesprávny procesný postup,
keď prvostupňový správny orgán neposkytol žalobcovi lehotu na vyjadrenie sa k dodatku č. 1 k protokolu.
Podľa žalobcu je dodatok k protokolu súčasťou protokolu podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní
a preto právny režim dodatku je determinovaný právnym režimom hlavnej veci - protokolu. V týchto
ustanoveniach má žalobca právo na vyjadrenie, ktoré mu ale nebolo poskytnuté. Namietol, že sa
síce vyjadril k pracovnému materiálu, ktorý správca dane nazval protokol, ale tento nemal náležitosti

podľa § 15 ods. 11 písm. k/ zákona o správe daní. Nebola mu daná lehota na to, aby sa pri ústnom
pojednávaní s materiálnom, ktorý bol prerokovaný oboznámil a vyjadril a to napriek jeho námietke.
Žalovaný sa s námietkou žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu týkajúcou sa tohto nesprávneho
postupu vyrovnal v rozpore s § 2 ods. 1 zákona o správe daní, keď uviedol, že správca dane nemá
povinnosť doručovať dodatok k protokolu žalobcovi a tiež bez opory v právnom predpise uviedol v

odôvodnení, že nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznámiť kontrolovaný daňový subjekt s
obsahom súčasti protokolu - dodatku v deň prerokovania protokolu. Toto je protiprávne a poškodzuje
práva žalobcu a nemá oporu v právnej norme. Podľa žalobcu zákon o správe daní osobitne neupravuje
procesné pravidlá pri dodatku k protokolu, je preto potrebné aplikovať lex generalis, ktorým je § 120
ods. 1 Občianskeho zákona. Súčasť veci, v tomto prípade dodatok č. 1 ako súčasť hlavnej veci

protokolu z vykonanej daňovej kontroly sa riadi právnym režimom hlavnej veci. Z toho žalobca vyvodil,
že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia skutočnosti, či bola skončená
daňová kontrola. Poukázal na nález ústavného súdu III.ÚS/341/07 z ktorého opísal časť odôvodnenia
s tým, že zdôraznil, že viazanosť štátnych orgánov zákonom a v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, totiž
neznamenávýlučnúabezpodmienečnúnevyhnutnosťdoslovnéhoagramatickéhovýkladuaplikovaných

zákonných ustanovení čl. 2 ods. 2 Ústavy SR totiž nepredstavuje iba „viazanosť štátnych orgánov
textom ale aj zmyslom a účelom zákona". Ďalej poukázal na nález ústavného súdu I.ÚS/269/05-34 v
ktorom Ústavný súd SR vyslovil názor, že v záujme zachovania princípu rovnosti zbraní nie je možné
odoprieť žalovanému vyjadriť sa k dodatkom k protokolu, pretože v končenom dôsledku takýto postup
vyvoláva zásah do práv chránených článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca tvrdil, že tak správca dane

ako ani žalovaný sa týmito nálezmi neriadili v otázke posúdenia skončenia daňovej kontroly. Podľa
žalobcu daňová kontrola nebola doposiať platne a účinne ukončená. Protokol z vykonanej daňovej
kontroly s jeho súčasťou - dodatkom č. 1 nebol zákonne prerokovaný do vydania rozhodnutia a tým
nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nemožno v daňovom konaní
použiť. Žalobca ďalej uviedol, že právny význam posúdenia zákonnosti ukončenia daňovej kontroly

je smerodatný pre určenie, ktorým právnym predpisom sa malo riadiť odvolacie konanie podľa § 165
zákona č. 563/2009 Z. z. (ďalej len „daňový poriadok") t. j. či zákonom o správe daní alebo daňovým
poriadkom.

Žalobca ďalej namietal nezákonnosť spočívajúcu v tom, že správne orgány sa neriadili § 2 ods. 3

zákona o správe daní. Nehodnotili správne, úplne a zrozumiteľne všetky dôkazy, ktoré boli podkladom
pre vydanie rozhodnutia. Neuviedli jasne, zrozumiteľne, presne a určito, ktoré skutočnosti považujú
za nepochybne zistené s posúdením ich právneho významu. V odôvodneniach chýba, prečo niektoré
dôkazy neboli vykonané alebo prečo boli považované za irelevantné. Žalovaný nevykonal žalobcom
navrhnuté dôkazy a to vypočutie svedkov I. W., P. X. a ani dôkaz výsluchom účtovníčky dodávateľa pani

K.. Podľa žalobcu, keď žalovaný ignoroval návrhy na vykonanie dôkazov potom sa na neho presunula
dôkazná povinnosť a bol povinný vyvrátiť tvrdenie žalobcu o uskutočnení zdaniteľného plnenia. Žalobca
ďalej namietal nezákonnosť aj v tom, že neboli vyhodnotené všetky dôkazy a skutočnosti, ktoré vyšli v
daňovom konaní najavo. Žalovaný ani správca dane nevyhodnotili skladovú evidenciu žalobcu za roky
2009 - 2011 ani odberateľské faktúry, ktorými žalobca vyfakturoval dodaný tovar svojim odberateľom,

výdajky so skladu žalobcu, obratovú predvahu, doklady, ktoré preukazujú príjem a výdaj tovaru v
štvrtom štvrťroku 2009. Tieto ani nie sú uvedené v protokole v súpise kontrolovaných dokladov. Nebola
vyhodnotená správne výpoveď svedka O. X., ktorou tento potvrdil dodávku tovaru pre žalobcu ako
konateľ dodávateľa. Nebolo vyhodnotené správne zistenie dožiadaného Daňového úradu vo Zvolenez 23. októbra 2010, ktoré preukazovalo fyzicky tovar na sklade podľa skladovej evidencie žalobcu.
Neboli vôbec hodnotené zistenia Daňového úradu vo Zvolene z 29. novembra 2011, ktorý preveroval
dodávateľské a odberateľské faktúry žalobcu za roky 2010 a 2011. Neboli vyhodnotené zistenia Správcu

dane Žiar nad Hronom z 8. novembra 2010, 10. novembra 2010 a 24. novembra 2010, kde odberateľ
žalobcu p. W. potvrdil nákup kávy Madagaskar od žalobcu, ktorá sa v nespotrebovanom množstve
fyzicky nachádzala v jeho prevádzke. Odberateľ faktúru, ktorou mu bola dodávka vyfakturovaná
zaevidoval v účtovníctve a priznal v daňovom priznaní DPH. Ďalej nebola skúmaná zákonnosť dôvodov
prerušenia výkonu daňovej kontroly od 9. dcembra 2010 z dôvodu medzinárodnej výmeny informácii,

keď bolo z daňového spisu preukázané, že finančná správa žiadosť obdržala až 13. decembra 2011 to
je viac ako po 12-tich mesiacoch od prerušenia kontroly. Nebola táto nezákonnosť prerušenia kontroly
v odvolacom konaní hodnotená hoc bola namietaná. Správne orgány nehodnotili správne zistenia
dožiadaného Daňového úradu v Banskej Bystrici pobočka Zvolen z 5. septembra 2012, že spoločnosť
VERCAJCH centrum spol. s r.o. potvrdila odovzdanie prenajatých priestorov RENYS MARK s.r.o. 5.
novembra 2009 a teda žalobcom predkladaný dôkaz, že dovezený tovar mal uskladnený v týchto

prenajatých priestoroch. Nesprávne bol hodnotený dôkaz, že dodávateľ TEWIKO systems s.r.o. 4.
septembra 2010 podal dodatočné daňové priznanie DPH za štvrtý štvrťrok 2009 v ktorom priznal predaj
tovaru žalobcovi a priznal aj svoju daňovú povinnosť. Neboli vôbec hodnotené dôkazy predložené
žalobcom 27. júla 2012 na základe výzvy prvostupňového daňového orgánu.

Žalobca ďalej namietal nezákonnosť spočívajúcu v tom, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové
trpia absenciou skutkových dôvodov rozhodnutia, ďalej trpia rozporom medzi výrokom a odôvodnením a
nejednoznačnosťou právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností. Napadnuté
rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Nie je z odôvodnení zrejmé, z ktorých vykonaných dôkazov
boli skutkové zistenia vykonané, ktoré mali za následok vydanie napadnutého rozhodnutia. Namietal aj

nesprávnosť hodnotenia dôkazov.

Vykonané dôkazy ako aj nevykonané a nehodnotené dôkazy, ktoré predložil žalobca preukázali, že boli
splnené podmienky pre priznanie žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie štvrtého štvrťroka 2009.

Žalobca tiež namietal, že úlohou prvostupňového správneho orgánu potom, ako bol podaný opravný
prostriedok, bolo v zmysle zákona o správe daní ale aj podľa daňového poriadku, aby doplnil
dokazovanie a výsledky zhrnul do predkladacej správy. Žalobca však nebol oboznámený s výsledkami
doplneného dokazovania a nemohol sa k nim vyjadriť. Tiež namietal nedodržanie lehoty na rozhodnutie

o odvolaní, keď konanie o odvolaní bolo začaté 6.12.2013 a ako vyplýva z upovedomenia odvolacieho
orgánu bolo predložené až 30. januára 2013 a predĺženie lehoty oznámil odvolací orgán žalobcovi až
19. marca 2013. tým bol žalobca ukrátený na svojich právach.

Žalobca na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj

prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na náhradu
žalobcových trov.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že trvá na napadnutom rozhodnutí, ktorým bolo
potvrdené prvostupňové rozhodnutie a navrhol žalobu zamietnuť. Konštatoval, že správca dane, ktorým

bol v čase výkonu daňovej kontroly Daňový úrad Bratislava vykonal daňovú kontrolu u žalobcu na
zistenieoprávnenostinárokunavrátenienadmernéhoodpočtuzazdaňovacieobdobieštvrtéhoštvrťroku
2009. O výsledku bol vyhotovený protokol 28. septembra 2012, ktorý bol žalobcovi doručený spolu s
výzvou na vyjadrenie. Žalobca podal písomné vyjadrenie, na základe ktorého správca dane vyhotovil
dodatokč.1kprotokoluvktoromsavysporiadalsnámietkamiuvedenýmivpísomnomvyjadrenížalobcu.

Protokol spolu s dodatkom č. 1 bol so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu prerokovaný 29. októbra
2012. Vo vyrubovacom konaní bol na základe výsledkov daňovej kontroly vydaný dodatočný platobný
výmer proti ktorému podal žalobca odvolanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil predmetný
platobný výmer.

K žalobnej námietke neukončenia daňovej kontroly uviedol, že z § 15 zákona o správe daní vyplýva, že
správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý doručí žalobcovi spolu s výzvou na
vyjadreniesakprotokoluanajehoprerokovanie,pričomvovýzvesprávcadaneurčídátumprerokovania
protokolu. Takýto protokol neobsahuje podpisy zamestnancov, ktorý vykonávali daňovú kontrolu anidátum prerokovania protokolu. Žalobca je oprávnený sa vyjadriť k protokolu z daňovej kontroly, to
znamená k výsledkom daňovej kontroly najneskôr do 8 pracovných dní. V prípade, že sa písomne
vyjadrí vypracuje sa dodatok k protokolu v ktorom sa zaznamená písomné vyjadrenie vrátane jeho

vyhodnotenia správcom dane. V prípade, že je vypracovaný dodatok k protokolu správca dane so
žalobcom prerokuje protokol aj dodatok k protokolu a do zápisnice o prerokovaní uvedie, že protokol bol
prerokovaný spolu s jeho dodatkom. Po prerokovaní protokolu a jeho dodatku, protokol a jeho dodatok
podpíšu zamestnanci správcu dane a žalobca, resp. splnomocnený zástupca, pričom uvedú aj dátum ich
prerokovania.Vtomtoprípadebolvyhotovenýprotokol28.septembra2012,ktorýbolzástupcovižalobcu

doručený 9. októbra 2012 spolu s výzvou zo dňa 28. septembra 2012 na vyjadrenie sa k protokolu
a na jeho prerokovanie. Vo výzve správca dane v súlade s § 15 ods. 10 prvá veta za bodkočiarkou
Zákona o správe daní určil dátum prerokovania protokolu na deň 29. októbra 2012 to znamená, že
deň prerokovania protokolu nebol určený skôr ako uplynula lehota na podanie písomného vyjadrenia
žalobcu k uvedenému protokolu. Žalobca sa v zákonnej lehote vyjadril, avšak žiadne dôkazy, ktoré by
preukazovali jeho tvrdenia vo vyjadrení, nepredložil. Písomné vyjadrenie bolo správcovi dane doručené

22.10.2012. Správca dane na základe námietok uvedených v písomnom vyjadrení vyhotovil dodatok č. 1
v ktorom zaznamenal písomné vyjadrenie žalobcu spolu s podrobným vyhodnotením všetkých námietok
uvedených v písomnom vyjadrení žalobcu, čo je v súlade s § 15 ods. 10 siedma veta zákona o správe
daní. Protokol bol ponechaný v pôvodnom znení pretože žalobca zistenia správcom dane nevyvrátil
relevantnými dôkazmi. Protokol spolu s dodatkom bol zástupkyni žalobcu odovzdaný 29. októbra 2010

pri ústnom jednaní, pričom táto sa mala možnosť oboznámiť s týmto dodatkom a vyjadriť sa k nemu.
Na základe týchto skutočností žalovaný považoval námietku týkajúcu sa prerokovania dodatku č. 1 k
protokolu a lehoty na jeho vyjadrenie za právne irelevantnú.

K žalobnej námietke, že v oznámení o odstúpení opravného prostriedku odvolaciemu orgánu nebolo

uvedené, či miestne príslušný správca dane nerozhodol v rámci autoremedúry resp. ako vykonal
dokazovanie uviedol, že z § 13 ods. 12 zákona o správe daní vyplýva, že ak dôjde u daňového
subjektu u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, k zmene miestnej príslušnosti, daňovú kontrolu
dokončí ten správca dane, ktorý ju začal, pričom je tento správca dane miestne príslušným až do
doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Správca dane odstúpi spisový materiál až

po doručení rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. V danom prípade daňovú kontrolu vykonával miestne
príslušným správca dane Daňový úrad Bratislava ktorý vydal dodatočný platobný výmer, ktorý bol
žalobcovi doručený 27.11.2012. Žalobca podal odvolanie zo dňa 6.12.2012, ktoré doručoval Daňovému
úradu v Bratislave, pričom ho podal na poštu 10.12.2012. V čase podania odvolania teda už miestne
príslušný správcom dane bol Daňový úrad Banská Bystrica pobočka Zvolen, ktorý predmetné odvolanie

v súlade s § 73 ods. 2 v nadväznosti na § 165b ods. 1 Daňového poriadku postúpil žalovanému spolu
so spisovým materiálom a s predkladacou správou o čom upovedomil žalobcu.

K žalobnej námietke, že žalovaný sa neriadil § 46 zákona o správe daní a nevysporiadal sa so všetkými
námietkami žalobcu uviedol, že v zmysle § 165b ods. 1 daňového poriadku daňové konanie začaté

podľa zákona o správe daní sa dokončí podľa daňového poriadku. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku
odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Podľa ods. 4
tohto ustanovenia v odôvodnených prípadoch napadnuté rozhodnutie zmení alebo zruší inak, potvrdí.
Žalovaný postupoval v zmysle tohto ustanovenia a preskúmal napadnutý dodatočný platobný výmer,
predložený spisový materiál ako aj námietky uvedené v odvolaní a keďže nezistil dôvody pre ktoré

by bolo potrebné napadnutý platobný výmer zrušiť alebo zmeniť tak ho potvrdil. Nie je pravda, že sa
nevysporiadal s námietkami odvolania, pretože v odôvodnení na strane 11 až 19 žalobou napadnutého
rozhodnutia sa podrobne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami. Nesúhlasil ani s tým, že
by rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového
stavu, pretože správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazu

o tom, či žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. TV1012/09 a č.
TV1612/09 vyhotovených spoločnosťou TEWIKO systéms, s.r.o. Dôkazy boli vyhodnotené jednotlivo aj
vo vzájomných súvislostiach. Nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovaru spoločnosťou TEWIKO
systéms s.r.o. pre žalobcu tak ako je deklarované na faktúrach. Preto neboli splnené podmienky na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH.

K poukazu žalobcu na nálezy ústavného súdu uviedol, že nie sú aplikovateľné na daný prípad, pretože
v danom prípade nejde o nejasnosti a nezrozumiteľnosti znenia a ustanovenia právneho predpisu. Z
§ 15 ods. 10 zákona o správe daní v znení neskorších predpisov jednoznačne a nepochybne vyplývaskutočnosť, že žalobca je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do 8 pracovných dní
odo dňa jeho doručenia. Táto lehota sa vzťahuje len na vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly, ktorý
bol žalobcovi doručený 9.10.2013 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie.

Lehota sa nevzťahuje na vyjadrenie k dodatku k protokolu, ktorý správca dane vypracuje na základe
námietok žalobcu uvedených v písomnom vyjadrení k protokolu. Preto žalovaný má za to, že nie
je možné uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým výkladom, tak ako tvrdí
žalobca. Nesúhlasil s tým, že by daňová kontrola nebola vedená v súlade so zákonom a nebola platne
a účinne ukončená, pretože zo spisového materiálu a skutočností uvedených v žalobou napadnutom

rozhodnutí je zrejmé, že daňová kontrola bola ukončená 29. októbra 2012 prerokovaním protokolu č.
9102405/5/2727682/2012/Ďat zo dňa 28. septembra 2012 spolu s jeho dodatkom č. 1 vyhotoveným dňa
26. októbra 2012 tak, ako je uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 29. októbra 2012.

Žalovaný k námietke nezákonnosti spočívajúcej v nesprávnom vykonaní dokazovania a následného
hodnotenia dôkazov uviedol, že získané dôkazy tak správca dane ako aj žalovaný hodnotili každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko čo v daňovom konaní vyšlo
najavo. Zistené skutočnosti z daňovej kontroly vrátane dôkazov vo forme dokladov, výpovedí vyjadrení
uviedli v napadnutých rozhodnutiach. Dôkazy boli hodnotené v zmysle zásady voľného hodnotenia
dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní podľa úvahy správneho orgánu. Zistený skutkový stav
bol posúdený v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o Dani z pridanej hodnoty. Preto námietky týkajúce

sa postupu a hodnotenia dôkazov považoval za neopodstatnené.

K námietke nevykonania navrhnutých dôkazov uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že správca
dane v rámci výkonu daňovej kontroly vykonal aj vypočutie svedkov, čo je uvedené aj v odôvodnení
napadnutého prvostupňového rozhodnutia a preto je táto námietka bezpredmetná.

K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že odôvodnenie tak prvostupňového
ako aj napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky zistené skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia,
aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov na základe ktorých sa
rozhodovalo. Takéto je v súlade s § 30 ods. 3 zákona o správe daní a tiež v súlade s § 63 daňového

poriadku. Čiže nie je pravdivé, žeby išlo o nepreskúmateľné rozhodnutie.

K námietke, že zo žalobcom predložených dôkazov je preukázané, že boli splnené podmienky pre
priznanie uplatneného nadmerného odpočtu uviedol, že na základe zistení správcu dane v daňovej
kontrole, ktoré sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj na základe

žalobcom predložených dôkazov nebolo preukázané, že dodávku realizovala spoločnosť TEWIKO
systéms s.r.o. tak, ako to vyfakturovala. Žalobca nepreukázal, že bolo zo strany tohto dodávateľa
dodanie tovaru uskutočnené. Skutočnosť, že boli vyhotovené faktúry, dodacie listy, pokladničné doklady
o úhrade faktúr, skladové karty, zmluva o uložení veci ešte nepreukazujú splnenie zákonných podmienok
na odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH ak uvedené doklady neodrážajú reálne skutočnosti, t.

j. reálne dodanie tovaru.

K žalobnej námietke, že žalobca nebol oboznámený s výsledkami doplneného dokazovania po tom
ako podal opravný prostriedok a že nebola dodržaná lehota na rozhodnutie o odvolaní uviedol, že
správca dane postupoval v súlade s § 73 ods. 1 a 2 daňového poriadku, keď o odvolaní žalobcu zo dňa

6.12.2012 sám nerozhodol a odvolanie postúpil odvolaciemu orgánu spolu so spisovým materiálom a z
predkladacou správou. Nevykonal doplnené konanie v rámci odvolacieho konania, pretože skutočnosti,
ktoré žalobca uviedol ako námietky odvolania boli vykonané v rámci daňovej kontroly. Vzhľadom na to,
že v rámci odvolacieho konania nebolo vykonané doplnené konanie, nebol ani dôvod oznámiť informáciu
o takomto úkone žalobcovi. Správca dane preto oboznámil žalobcu s tým, že jeho odvolanie postúpil

odvolaciemu orgánu čo bolo v súlade s § 73 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 165b daňového poriadku.

K žalobnej námietke o porušení povinnosti rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote uviedol, že pred
uplynutím lehoty na rozhodnutie o odvolaní požiadal Ministerstvo financií SR o predĺženie lehoty na
rozhodnutie žiadosťou zo dňa 19. marca 2013 o čom bol žalobca informovaný upovedomením z 19.

marca 2013, ktoré bolo zástupkyni žalobcu doručené 3. apríla 2013

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1
O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodovuvedených v žalobe (§249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/352192/2013/4989 zo dňa 26. júla 2013, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer vydaný
Daňovým úradom Bratislava č. 9102405/5/3163270/2012/Ďat zo dňa 30. októbra 2012, ktorým podľa §
44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165b ods. 2 zákona č. 563/2009
Z. z. nebol priznaný nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2009 v sume 63 245,56 EUR.

Súd z obsahu správneho spisu zistil, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola, ktorá začala
upovedomením doručením žalobcovi 26. mája 2010. Lehota na vykonanie kontroly bola predĺžená do
18. mája 2011. Rozhodnutím z 29. novembra 2010 bola daňová kontrola prerušená z dôvodu, že správca
dane požiadal Daňové riaditeľstvo SR o konanie vo veci medzinárodnej výmeny informácii žiadosťou z

25. novembra 2010. Odpoveď zo dňa 9. mája 2012 na medzinárodné dožiadanie zo dňa 8. decembra
2010 bola doručená správcovi dane 23. mája 2012. O zisteniach z daňovej kontroly bol vyhotovený
protokol, ktorý bol vypracovaný v písomnej forme 28. septembra 2012. Žalobcovi bol spolu s výzvou na
vyjadrenie sa a na jeho prerokovanie doručený 9. októbra 2012 s tým, že prerokovanie protokolu bolo
stanovené na 29. októbra 2012. Žalobca svoje vyjadrenie k protokolu doručil správnemu orgánu 22.

októbra2012.Žalobcasapriústnomprejednaníprotokoludňa29.októbra2012dozápisniceohradilproti
tomu, že mu bol dodatok k protokolu doručený len v ten deň a uviedol, že sa k nemu nemôže vyjadriť.

Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 30.10.2012 pod č. 9102405/5/3163270/2012/Ďat bol vydaný
dodatočný platobný výmer, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní nebol

žalobcovi priznaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2009
v sume 63 245,56 EUR. V odôvodnení rozhodnutiach, ktoré obsahuje spolu 27 strán textu prvostupňový
správny orgán opísal podrobne priebeh výkonu daňovej kontroly a všetky vykonané dôkazy. Uviedol,
že nadmerný odpočet za kontrolované zdaňovacie obdobie mal vzniknúť podľa preložených dokladov
z dôvodu odpočítania dane z faktúr za nákup tovaru rifle a káva od dodávateľa TEWIKO systéms s.r.o.

Bratislava. Po opise všetkých vykonaných dôkazov a zisťovaní aj prostredníctvom dožiadaní uviedol, že
z týchto skutočností vyplýva, že žalobca predložil dodávateľskú faktúru TV1012/09 z 10. decembra 2009
s dodacím listom a 6 stranami príloh, dodávateľskú faktúru č. TV1612/09 zo dňa 16. decembra 2009 s
dodacím listom, pokladničné doklady o úhrade týchto faktúr, skladové karty č. 090001 a 090002, zmluvu
o uložení veci, odberateľské faktúry za predaj tovaru nakúpeného na základe týchto dodávateľských

faktúr. Správca dane vykonal dokazovanie formou dožiadaní, žiadosti o súčinnosť a výsluchom svedkov,
aby preveril a získal dôkazy o tom, či žalobcovi vzniklo právo na odpočet dane. Svedok O. X. (bývalý
konateľdodávateľa)síceslovnepotvrdiluskutočneniezdaniteľnýchobchodovuvedenýchvpredmetných
faktúrach, ale nevedel uviesť od koho ten tovar nakúpil ani kto a kam ten tovar prepravil. Svedok
vypovedal aj to, že priznal daň z pridanej hodnoty v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie IV.

štvrťrok 2009 a toto jeho vyhlásenie ako aj ani to, že podal dodatočné daňové priznanie v období, keď bol
konateľom neboli vyhlásenia zodpovedajúce skutočnému stavu. V súvislosti s iným daňovým konaním
a to voči spoločnosti TEWIKO systéms s.r.o. bolo zistené, že z predmetných faktúr tomuto subjektu
nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 Zákona o DPH. Dokazovaním ohľadne uskladnenia tovaru
uvedeného na faktúrach kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, že tovar prijal práve od spoločnosti

TEWIKO systéms s.r.o. Žalobca síce predložil skladové karty a zmluvu o nájme nebytových priestorov
a zmluvu o uložení veci avšak uviedol, že osoba od ktorej prevzal tovar, neposkytla svoje osobné údaje.
Konateľ dodávateľa v tom čase p. X. nevedel uviesť kto a kam tovar zaviezol. Spoločnosť VERCAJCH
centrum spol. s r.o. neviedla evidenciu vstupu a výstupu osôb a vjazdu a výjazdu vozidiel v areáli, kde
bol tovar uskladnený.

Ďalej v odôvodnení uviedol, že preveroval aj použitie tovaru na uskutočnenie zdaniteľných obchodov,
pričom vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané reálne uskutočnenie tých obchodov,
ku ktorým žalobca predložil odberateľské faktúry č. 9/10, 12/10, 20/10. Na základe výsledkov dožiadania
týkajúcej sa odberateľskej faktúry 11/10 nebolo spochybnené, že odberateľ G. W. nakúpil tovar od

žalobcu avšak tým nebolo preukázané, že išlo o tovar, ktorý žalobca nakúpil práve od spoločnosti
TEWIKO systéms s.r.o.Ďalej odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená DPH a
teda to, že žalobca má faktúry TV1012/09 a č. TV1612/09 vyhotovené iným platiteľom dane, ak nie
sú podložené reálnym dodaním tovaru nezakladajú právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúrach.

Uskutočnenie dodania tovaru, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je možné
deklarovať len po formálnej stránke a to vystavenou dodávateľskou faktúrou ale aj po obsahovej stránke,
reálnym preukázaním dodávky tovaru. Splnenie formálnej stránky je síce podmienkou, aby bolo na
základe dokladov uznané odpočítanie dane, avšak tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia,
ktoré v prípade vzniku pochybnosti preukazuje daňový subjekt. Dôkazné bremeno je v zmysle § 29

ods. 8 zákona o správe daní na daňovom subjekte. Ďalej uviedol, že hľadal dôkazy aj v prospech
daňového subjektu, ktoré by preukazovali nárok na odpočet dane. Na základe výsluchu svedkov,
dožiadaní, na základe zistení správcov dane v súvislosti s inými daňovými konaniami a na základe
dôkazov predložených kontrolovaným daňovým subjektom nebolo preukázané, že spoločnosť TEWIKO
systéms s.r.o. dodala dňa 10. decembra 2009 tovar na základe faktúry č. 1012/09 v celkovej sume 232
007,16 EUR z toho DPH 37 043,16 EUR a dňa 16. decembra 2009 tovar na základe faktúry č. 1612/09

v celkovej sume 164 109,80 EUR, z toho DPH 26 202,40 EUR. Ani to, že spoločnosti TEWIKO systéms
s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH a žalobcovi právo odpočítať daň v
zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Žalobca nepreukázal, že zo strany dodávateľa dodanie tovaru bolo
uskutočnené v zmysle § 8 a 9 Zákona o DPH. Preto nemá právo na odpočítanie dane.

Ďalej odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia obsahuje námietky obsiahnuté vo vyjadrení k protokolu
z daňovej kontroly a stanovisko správcu dane k jednotlivým námietkam.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil vyššie uvedený dodatočný platobný výmer, pričom
rozhodoval na základe odvolania žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia opísal priebeh daňovej kontroly s

podrobným opisom všetkých vykonaných úkonov a dôkazov ako aj záverov, ku ktorým dospel správca
dane. Uviedol, že sa stotožnil so záverom správcu dane, že kontrolovaný daňový subjekt pri uplatnení
odpočítania dane z dodávateľských faktúr vyhotovených spoločnosťou TEWIKO systéms s.r.o. nesplnil
podmienky ustanovené zákonom pre vznik odpočítania dane v zmysle § 49 ods. 1 v nadväznosti na §
19 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca nepreukázal v daňovej kontrole, že deklarovaný tovar nadobudol od

spoločnosti TEWIKO systéms s.r.o. a ani preverovaním u dodávateľa (výpoveďou svedka p. X., bývalého
konateľa spoločnosti TEWIKO systéms s.r.o.) sa nepreukázalo, že spoločnosť TEWIKO systéms s.r.o.
dodala tovar tak ako to deklarujú uvedené faktúry. S námietkami uvedenými v odvolaní sa
vysporiadal na č.l. 11 až 19 odôvodnenia rozhodnutia. K odvolacej námietke, že sa správca dane
nevysporiadal s vyjadrením k protokolu a s námietkou, že daňová kontrola nebola platne ukončená,

pretože nebola daná lehota na vyjadrenie sa k dodatku k protokolu, uviedol, že námietka je právne
irelevantná. Poukázal na znenie § 15 ods. 10, 14 a § 17 zákona o správe daní s tým, že so spisového
materiálu je zrejmé, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2009 s tým, že začala v zmysle
zákona v deň uvedený v upovedomení o jej začatí a to dňa 19. mája 2010. Správcovi dane bola

predĺžená lehota na skončenie daňovej kontroly nadriadeným orgánom do 18.5.2011. Následne bola
daňová kontrola rozhodnutím správcu dane prerušená, čo bolo daňovníkovi oznámené. Prerušená bola
od 9. decembra 2010 do 23. mája 2012. O zisteniach z daňovej kontroly bol vyhotovený protokol zo
dňa 28. septembra 2012, ktorý bol zástupkyni žalobcu doručený 9. októbra 2012 spolu s výzvou zo
dňa 28. septembra 2012 na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie. V uvedenej výzve bol

určený dátum prerokovania protokolu v súlade so zákonom na deň 29. októbra 2012. Ďalej uviedol, že
deň prerokovania protokolu nebol určený skôr, ako uplynula lehota na podanie písomného vyjadrenia
žalobcu k uvedenému protokolu. Žalobca mal právo v priebehu daňovej kontroly predkladať dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia a to najneskôr v lehote na vyjadrenie sa k protokolu. Žalobca sa v lehote na
podanie vyjadrenia vyjadril k protokolu avšak nepredložil žiadne dôkazy. Správca dane podľa § 15 ods.

10 siedma veda zákona o správe daní vypracoval dodatok v ktorom zaznamenal písomné vyjadrenie
daňovníka a vyhodnotenie námietok uvedených v písomnom vyjadrení. Správca dane ponechal protokol
vpôvodnomznení,nakoľkovovyjadrenínebolipredloženéžiadnerelevantnédôkazy,ktorýmibyzistenia
tam uvedené boli vyvrátené. Následne sa uskutočnilo záverečné prerokovanie protokolu a jeho dodatku
dňa 29.10.2012, pri ktorom bola zástupkyňa žalobcu oboznámená so závermi správcu dane z daňovej

kontroly a tiež z jeho stanoviskom k písomnému vyjadreniu. Nesúhlasila so skutočnosťami uvedenými
v protokole a tvrdila, že trvá na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k protokolu. Namietala, aj to, že
dodatok k protokolu bol odovzdaný až v deň prerokovania protokolu a preto dodatok nebol prerokovaný,
pretože daňový subjekt s ním nebol oboznámený. Odvolací orgán k tomu uviedol, že z § 15 ods. 10zákona o správe daní jednoznačne vyplýva, že lehota na vyjadrenie sa vzťahuje len na vyjadrenie k
protokolu z daňovej kontroly, ktorý je daňovníkovi zaslaný spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu
a na jeho prerokovanie. Zo spisu vyplýva, že táto lehota dodržaná bola. Lehota na vyjadrenie dodatku

k protokolu nie je legislatívne stanovená a preto tvrdenie, že žalobcovi nebolo umožnené vyjadriť sa
k dodatku je v rozpore s platnou legislatívnou. Protokol spolu s jeho dodatkom č. 1 bol odovzdaný
zástupkyni žalobcu dňa 29. októbra 2010 pri ústnom pojednávaní, ktorá sa mala možnosť na tomto
ústnom pojednávaní oboznámiť s týmto predmetným dodatkom a vyjadriť sa k nemu. Preto je námietka
irelevantná.

K odvolacej námietke o tom, že daňová kontrola nebola riadne ukončená a preto nemohlo začať
vyrubovacie konanie uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že daňová kontrola bola zákonne
ukončená dňa 26.10.2012 prerokovaním protokolu s jeho dodatkom č. 1 o čom svedčí zápisnica o
ústnom pojednávaní zo dňa 29.10.2012, ktorú zástupkyňa žalobcu podpísala. Dňom nasledujúcim po
dni prerokovania protokolu začalo vyrubovacie konanie.

K odvolacej námietke, že žalobcovi nebola poskytnutá lehota na vyjadrenie sa k dodatku č. 1 k protokolu
v zmysle § 41 zákona o správe daní žalovaný v odôvodnení uviedol, že toto ustanovenie upravuje
postup správcu dane v prípade, ak správca dane zistí, že daňový subjekt nepodal daňové priznanie,
alebo podané daňové priznanie bolo neúplné a daňový subjekt neodstránil chyby a to ani na výzvu

správcu dane.

K odvolacej námietke, že správca dane bez uvedenia právneho predpisu posúdil podanie žalobcu
doručené správcovi dane 22. októbra 2012 ako písomné vyjadrenie k protokolu uviedol, že pre konanie
je podľa § 20 ods. 5 zákona o správe daní rozhodujúci obsah podania aj keď je nesprávne označené.

Ďalej, že v zmysle § 2 ods. 6 tohto zákona sa do úvahy berie vždy skutočný obsah právneho úkonu.
Vzhľadom na to, že vo vyjadrení k protokolu doručeného správcu dane 22. októbra 2012 sa vyskytovali
aj výrazy ako „subjektívne konanie správcu dane", „zaujatosť správcu dane v neprospech daňového
subjektu" bolo správcom dane v dodatku k protokolu uvedené, že podanie posúdil vzhľadom na jeho
obsah ako písomné vyjadrenie k protokolu t. j. neposúdil ho ako námietku zaujatosti voči zamestnancom

správcu dane.

K námietke žalobcu o tom, že v konaní boli splnené podmienky na postup podľa § 24 ods. 3 zákona o
správe daní uviedol, že táto námietka je irelevantná vzhľadom na priebeh konania, ktorý popísal, pričom
námietka na vylúčenie zamestnancov správcu dane bola vybavená rozhodnutiami, ktorými nebolo

takejto námietke vyhovené a to rozhodnutiami zo dňa 24. septembra 2012.

K námietke nezákonnosti spočívajúcej v nepreskúmateľnosti rozhodnutia spočívajúceho v tom, že
správca dane údaje v protokole uviedol len popisne bez hodnotenia hmotnoprávnych následkov a
v tom, že rozhodnutie neobsahuje právny predpis a preto ide o nulitný právny akt, ktorý nemôže

vyvolaťprávnenásledky,žalovanýuviedol,žedodatočnýplatobnývýmerobsahujeodôvodnenievtakom
rozsahu ako to ustanovuje zákon. Na základe skutočností uvedených v rozhodnutí, ktoré vyplývajú
z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane, v daňovej kontrole postupoval v
súlade so zákonom o správe daní a v úzkej súčinnosti s daňovníkom. Pri posudzovaní oprávnenosti
nároku na odpočítanie dane z faktúr vyhotovených spoločnosťou TEWIKO systéms s.r.o. správca dane

nevychádzal len z dokladov preložených žalobcom a z jeho vyjadrení ale využil aj inštitút dožiadania
a požiadal miestne príslušných správcov dane dodávateľa a odberateľov o preverenia fakturovaných
zdaniteľných obchodov. Získané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky
dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca
dane zistené skutočnosti v daňovej kontrole vrátane dôkazov vo forme dokladov, výpovedí, vyjadrení

uviedol v protokole aj v napadnutom dodatočnom platobnom výmere. Ako vyplýva z obsahu protokolu
a napadnutého dodatočného platobného výmeru získané dôkazy vyhodnotil v zmysle zásady voľného
hodnotenia dôkazov. Dodatočný platobný výmer bol odôvodnený v súlade s § 30 ods. 3 zákona o správe
daní. Preto námietku považoval za neopodstatnenú.

Žalovaný k námietke rozporu zápisníc o ústnych pojednávaniach vykonávaných počas daňovej kontroly
z § 11 ods. 2 a 3 a s tým, že žalobca nemohol využiť svoje právo podľa § 15 ods. 5 písm. c/, e/, f/
zákona o správe daní uviedol, že táto nie je dôvodná, pretože z obsahu zápisníc jednoznačne vyplýva,
že boli spísané v súlade s § 11 ods. 1 zákona o správe daní a majú náležitosti uvedené v ods. 2 a3 tohto ustanovenia. Žalobca bol oboznámený, s tým, že budú vypočutí svedkovia čoho dôkazom je
oznámenie, ktoré mu bolo doručené 27. augusta 2010. O výpovediach svedkov a zisteniach zistených z
dožiadaní bol žalobca resp. jeho zástupca v priebehu výkonu daňovej kontroly oboznámený a žalobca

bol vyzvaný na predloženie dokladov a dôkazov, čo vyplýva z výziev, ktoré mu boli doručené a ktoré
vyšpecifikoval. Žalobca mal možnosť v priebehu daňovej kontroly predkladať dôkazy a vyjadriť sa k
zisteným skutočnostiam a preto nebol ukrátený na svojich právach.

K odvolacej námietke o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, hodnotenia vykonaných dôkazov

a nezobratia do úvahy všetkých zistení v konaní a nesprávneho zistenia skutkového stavu žalovaný
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona
o správe daní znáša daňový subjekt. Správca dane nie je povinný hľadať dôkazy preukazujúce
tvrdenia žalobcu. Je povinný skúmať, či zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené reálne. Daňovník
je pritom povinný preukázať každú skutočnosť, ktorú uviedol v daňovom priznaní. Nemôže svoju
povinnosť pri preukazovaní reálnosti uskutočňovania zdaniteľných obchodov preniesť na správcu. Je

povinný viesť evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov
tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady na to, aby riadne preukázal
existenciu, resp. vznik na uplatnenie nároku na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Z protokolu
a napadnutého prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že dôkazy, ktoré sú v tomto odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia uvedené boli získané v súlade s § 24 ods. 4 zákona o správe daní. Správca

dane okrem dokladov predložených daňovníkom vykonal rozsiahle dokazovanie podľa § 29 zákona
o správe daní formou dožiadaní, miestnych zisťovaní, žiadostí o súčinnosť, výsluchu svedkov, ktoré
smerovali k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane z
predmetných dodávateľských faktúr vyhotovených spoločnosťou TEWIKO systéms s.r.o. Správca dane
vyhodnotením týchto získaných dôkazov a výsledkov vykonaných preverovaním dospel k záveru, že

žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z predmetných
dodávateľských faktúr vyhotovených TEWIKO systéms s.r.o.

K poslednej odvolacej námietke a to, že správca dane postupoval v rozpore so Smernicou
EU 2006/112 z 28.1.2006 pretože bolo preukázané v konaní, že tovar bol dodaný a použitý na

uskutočnenie zdaniteľných plnení a to faktúrami so všetkými náležitosťami, potvrdením dodávateľa,
ďalej miestnym zisťovaním. Bola preukázaná existencia tovaru, potvrdením odberateľa o nadobudnutí
tovaru,preukázanímexistenciutovaru.Správcadanenapriektomu,ženepreukázalúmyselnépodvodné
konanie daňového subjektu a teda za stavu, že bolo preukázané splnenie podmienok na uplatnenie
práva na odpočet tento neuznal. Žalovaný k tomu v odôvodnení uviedol, že právo na odpočet nevzniklo,

pretože žalobca porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH do ktorého bola implementovaná Smernica na
ktorú sa žalobca odvoláva v odvolaní. Nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty platiteľovi vzniká
až po preukázaní splnenia všetkých zákonom o DPH stanovených podmienok. Faktúry boli v konaní
predložené, tak isto boli predložené pokladničné doklady o uhradení týchto faktúr a skladové karty o
skladovaní tovaru, zmluva o uložení veci avšak splnenie podmienok pre vznik nároku na odpočítanie

dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Samotná existencia faktúry, na
ktorej je uvedená DPH a iné doklady ak nie sú podložené reálnym dodaním tovaru, nezakladajú
právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúrach. Uskutočnenie dodanie tovaru či vznik daňovej
povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je možné deklarovať len po formálnej stránke vystavenou
dodávateľskou faktúrou, dodacími listami ale aj po obsahovej dávke preukázaním reálneho dodania

tovaru. Žalobca nepreukázal, že došlo k reálnemu dodaniu tovaru od spoločnosti TEWIKO systéms s.r.o.

Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 6, 7, 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní (1) v daňovom konaní sa postupuje v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených

v daňovom konaní.
(2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
(6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
(7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.(8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane
alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u
daňovéhosubjektualebonamieste,kdetoúčelkontrolyvyžaduje;prisprávedanívykonávanejdaňovým
úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j)
prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola

sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. 6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
6eb) alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, 6ee) alebo kontrola použitia
tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane
podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a
kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie;
vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až
po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný

daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní
odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt
písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu
v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu
dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak

sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu,
je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného
vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a
iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho
zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho

vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je
súčasťou protokolu.

Podľa § 29 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
(2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené

čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede

na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o
daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.
(5) Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane výšku
dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11.

(6) Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných
povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku
5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému
predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa
§ 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k

dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť
najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky
a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych
orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

(7) Správca dane preukazuje doručenie vlastných písomností daňovému subjektu.
(8) Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvanýsprávcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných
evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
(9) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovom konaní neprihliada.

Podľa § 30 ods. 3 zákona o správe daní rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento
zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili
hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 165 ods. 1 Daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z.) právne úkony a ich účinky pri správe
daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 165b ods. 1, 2 Daňového poriadku daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej
rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa
dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.
(2) § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.

Podľa § 73 ods. 1, 2 Daňového poriadku prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní, ak mu v plnom
rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(2) Ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo
dňa začatia odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým
materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí
daňový subjekt.

Podľa § 74 ods. 1 až 4 Daňového poriadku odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie
vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej
osobitnej komisie.
(2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú
pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú

podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán
nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho
neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať,
odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením
primeranej lehoty.

(3) Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje
za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní
umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania.
(4) Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak
napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a

rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a
rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom
odvolacieho orgánu.

Podľa § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v

daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak.
(5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa

rozhodovalo.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať
s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným
majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné

veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna
hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným
kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a)
v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2002 Z. z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode

alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2002 Z. z. o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Úlohou súdu v konaní podľa druhej hlavy 5. časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") je
preskúmať, či rozhodnutie správneho orgánu je alebo nie je v súlade so zákonom. Rozsah v akom súd
prieskum robí je však limitovaný dôvodmi nezákonnosti uvedenými v žalobe. Súd dôvody nezákonnosti

za žalobcu nevyhľadáva a ani ich nedomýšľa, nekonkretizuje či inak nedopĺňa. Zákonnou kompetenciou
súdu v tomto type konania je vykonať prieskum len z tých dôvodov, ktoré žalobca v žalobe uplatnil.

Žalobcauplatnilakodôvodnezákonnostitvrdenie,ženebolaukončenádaňovákontrola,pretožežalobca
nemal možnosť oboznámiť sa s dodatkom č. 1 k protokolu z daňovej kontroly. Žalobca argumentuje

tým, že dodatok je súčasťou protokolu a daňovník má právo sa k protokolu vyjadriť. Preto má právo
sa vyjadriť k protokolu vždy v znení dodatku. V tomto prípade daňová kontrola ako aj prvostupňové
vyrubovacie konanie prebehli na základe a za účinnosti zákona o správe daní, pričom odvolacie konanie
bolo dokončené v zmysle citovaného § 165b podľa daňového poriadku. V zmysle citovaného § 15
ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Podľa ods. 10
tohto ustanovenia o výsledku zistení z daňovej kontroly vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol,
ktorý doručí kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na
jeho prerokovanie. Podľa ods. 11 tohto ustanovenia protokol musí obsahovať preukázané kontrolné
zistenia. Z týchto ustanovení je teda zrejmý obsah protokolu z daňovej kontroly, ktorým sú v daňovom

konaní počas daňovej kontroly zistené skutočnosti týkajúce sa základu dane alebo vzniku daňovej
povinnosti. Na rozdiel od toho, podľa poslednej vety citovaného § 15 ods. 10 obsahom dodatku k
protokolu je vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu a vyhodnotenie tohto vyjadrenia
správcom dane. Dodatok k protokolu sa vyhotoví len vtedy, ak sa daňový subjekt vyjadrí k protokolu.
Dodatok k protokolu zo zákona nemôže obsahovať nič iné, ako vyjadrenie daňovníka k protokolu a

hodnotenia vyjadrenia správcom dane. Právo vyjadriť sa k protokolu znamená právo vyjadriť sa k
skutočnostiam zisteným daňovou kontrolou vrátane práva vyjadriť sa k priebehu a postupu, ktorým boli
tieto skutočnosti zistené. Toto právo je konkretizáciou zásad daňového konania a to konkrétne zásady,
podľa ktorej je správca dane povinný postupovať v súčinnosti s daňovníkom a daňovník má nielen
povinnosť, ale aj právo spolupracovať so správcom dane. Žalobcovi nebolo upreté právo vyjadriť sa

k postupu vykonávania daňovej kontroly a k zisteniam z nej, nakoľko mu správca dane v súlade so
zákonom dal možnosť vyjadriť sa k protokolu s vykonávanej daňovej kontroly. Na tom nič nemení
zákonná konštrukcia, že súčasťou protokolu je aj dodatok k protokolu, ktorý je fakticky vyhotovený až po
vyhotovení protokolu. Zákon neobsahuje úpravu podľa ktorej by daňovník mal mať právo vyjadrovať sa
k svojmu vyjadreniu a jeho hodnoteniu správcom dane. Úvaha, ktorú použil žalobca vo svojej žalobnej

námietke nie je výkladom znenia § 15 ods. 10 a už vôbec nie výkladom v zmysle účelu zákona o
správe daní ale jeho doplnením. Naopak, úprava obsiahnutá v citovanom § 15 ods. 10 zákona o správe
daní je premietnutím princípu spravodlivého konania, keď zákon správnemu orgánu ukladá povinnosť
vyzvať daňovníka na vyjadrenie k zisteniam správcu dane, ktoré získal počas daňovej kontroly a v
prípade, že daňovník toto právo využije zákon správcovi dane ukladá aj povinnosť písomne zaznamenať

spolu s výsledkami daňovej kontroly aj toto vyjadrenie daňovníka a svoje stanovisko k nemu, nakoľko
protokol z daňovej kontroly resp. v ňom obsiahnuté zistenia budú podkladom pre prípadné rozhodovanie
v nasledujúcom vyrubovacom konaní. Výklad predmetných ustanovení, ktorými sa riadil žalovaný, a
to, že daňovník má právo vyjadriť sa k protokolu a že nevyplýva zo zákona, že by mu patrilo aj právo
vyjadrovať sa k svojmu vyjadreniu a stanovisku správcu dane zachytenému v dodatku k protokolu je v

súlade s znením citovaného § 15 ods. 10 a aj so zmyslom a účelom tohto ustanovenia ako je uvedené
vyššie. Naopak argumentácia žalobcu, že protokol je vec a dodatok k protokolu príslušenstvom veci
v zmysle § 120 Občianskeho zákona, ktorým sa táto vec má riadiť a ktorý je všeobecným predpisom
k špeciálnemu predpisu zákonu o správe daní je právnym nezmyslom. Občiansky zákon je normousúkromného práva upravujúcu občiansko-právne vzťahy a zákon o správe daní normou verejného
práva upravujúcou vzťahy medzi štátom a právnickými a fyzickými osobami v oblasti daní. Protokol o
zisteniach z daňovej kontroly je súčasťou daňovej kontroly, ktorú ako procesný inštitút pri správe daní

zaviedol zákon o správe daní za účelom zistenia alebo preverenia základu dane alebo iných skutočností
rozhodujúcichpresprávneurčeniedanealebovznikdaňovejpovinnostiudaňovéhosubjektuplatiťdane.

K tejto žalobnej námietke je potrebné ešte uviesť, že nález Ústavného súdu I.ÚS/269/05-34 na ktorý sa
žalobca odvoláva s tým, že daňovník má právo vyjadriť sa k dodatku protokolu z daňovej kontroly, sa

týkal odlišného resp. predchádzajúceho znenia § 15 zákona o správe daní, ktoré neobsahovalo úpravu
k protokolu a obsah takéhoto dodatku tak, ako je to v úprave platnej v tomto konaní uvedenej v § 15 ods.
10 zákona o správe daní. V danej veci sa ústavný súd zaoberal prípadom kedy podľa sťažovateľa došlo
k prerokovaniu protokolu 31. januára 2001 avšak následne boli v rozpore so zákonom vydané ďalšie
dodatky a to zo dňa 10. apríla 2001 a 4. januára 2001, ku ktorým už nemal možnosť zaujať stanovisko.
Na rozdiel od toho podľa aplikovanej úpravy správcom dane vyhotoví dodatok k protokolu s obsahom

ako je uvedené vyššie a predmetom dodatku nie sú žiadne nové zistenia alebo výsledky dokazovania.

Poukaz na chybu v odôvodnení, keď žalovaný v rozhodnutí uviedol nesprávne dátum podpisu protokolu
namiesto 29. októbra 2012, 26. októbra 2012 tiež nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Žalobca v žalobe namieta obsah oznámenia Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen, ktorým
žalobcovi bolo oznámené odstúpenie jeho opravného prostriedku odvolaciemu orgánu. Táto námietka
neobsahuje žiadne tvrdenie o porušení zákona, neobsahuje ani tvrdenie o tom, že by konal miestne
nepríslušný správny orgán a ani to, že by malo byť obsahom oznámenia porušené niektoré z ustanovení

zákona o správe daní. Z obsahu správneho spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
je zrejmé, že v rámci odvolacieho konania neboli vykonané ani prvostupňovým ani druhostupňovým
orgánom žiadne dôkazy. Preto prvostupňový orgán nemal o čom informovať žalobcu v oznámení o
odstúpení veci okrem toho, že odstupuje jeho opravný prostriedok odvolaciemu orgánu. Nebolo sporné,
že žalobca podal odvolanie podľa poučenia o dodatočnom platobnom výmere Daňového úradu v

Bratislave, avšak od doručenia prvostupňového rozhodnutia tento už nebol miestne príslušný vo veci
ďalej konať. Preto vec predkladá odvolaciemu orgánu na rozhodnutie správne Daňový úrad Banská
Bystrica, pobočka Zvolen. Súd preto z takto uplatneného dôvodu dospel k záveru, že z tohto dôvodu je
napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom.

Žalobou uplatnená námietka, že žalovaný sa neriadil § 46 zákona o správe daní a nevysporiadal sa
so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní je nekonkrétna, pretože žalobca neuvádza, s ktorou
konkrétnou námietkou uvedenou v odvolaní sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nevysporiadal. Okrem toho je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože tak ako je
uvedené na strane 12 - 16 tohto rozsudku, napadnuté rozhodnutie v odôvodnení na strane 11 až 19

uvádza podrobné stanoviská žalovaného k uplatneným odvolacím námietkam.

Neobstojí dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre
chýbajúce zrozumiteľné hodnotenie dôkazov a chýbajúce úvahy, ktorými boli dôkazy hodnotené a viedli
k aplikácii konkrétneho právneho predpisu a chýbajúce jasné a určité uvedenie skutočností, ktoré boli

považované za nepochybne zistené a chýbajúce posúdenie právneho významu týchto skutočností.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je spôsobená tým, že účastník konania nesúhlasí s odôvodnením
rozhodnutia alebo nesúhlasí so závermi, ku ktorým správny orgán dospel. Nepreskúmateľné je
rozhodnutie, z ktorého výroku nie je možné zistiť, ako bolo vo veci rozhodnuté, alebo keď výrok je
vnútorne rozporuplný. Tiež môže ísť o prípady, kedy nie je odlíšené, čo je výrok a čo je odôvodnenie,

alebo kto je účastníkom konania, alebo kto bol rozhodnutím zaviazaný. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
spôsobuje aj rozpor medzi výrokom a odôvodnením a absencia a nejednoznačnosť
právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností. Pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov táto musí spočívať v tom, že rozhodnutie nie je odôvodnené vôbec
alebo že v odôvodnení rozhodnutia chýbajú skutočnosti, na základe ktorých správny orgán rozhodol,

a teda chýbajú skutkové dôvody rozhodnutia. Tiež ide o prípady, keď rozhodnutie je založené na
takých skutočnostiach, ktoré v konaní vôbec neboli zisťované alebo z odôvodnenia nie je zrejmé, aké
dôkazy boli vykonané a z ktorých boli dané skutkové zistenia zistené. Napadnuté rozhodnutie takýmito
chybami netrpí. Naopak z obsahu odôvodnenia tak prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutiaako sú opísané vyššie je jednoznačné, že odôvodnenie obsahuje všetky skutkové zistenia, ku ktorým
žalovaný dospel z dôkazov, ktoré boli predkladané v konaní daňovníkom a ktoré boli vykonané z podnetu
správneho orgánu. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že správca dane nehodnotil všetky v konaní

predkladané dôkazy. Z odôvodnenia je zrejmé, že vyhodnotil všetky vykonané dôkazy v predmetnom
konaní. Vyhodnotil aj skladovú evidenciu žalobcu a tak isto odberateľské faktúry, ktorými žalobca
vyfakturoval dodaný tovar svojim odberateľom, aj výdajky zo skladu, aj príslušnú zmluvu o uskladnení.
Jehozáverotom,ženejdeodôkazy,zktorýchbybolomožnédospieťktomu,žetovarnaskladžalobcovi
dodal práve na faktúrach a dodacích listoch uvedený dodávateľ TEWIKO systéms s.r.o. je záverom,

ktorýjevsúladesozásadoulogickéhouvažovania.Správnyjezáveržalovaného,ženestačílenpredložiť
formálne doklady, ktoré zákon vyžaduje za účelom vykonania možného odpočtu dane z pridanej hodnoty
atofaktúryspríslušnýmináležitosťamivyžadovanýmizákonomodanizpridanejhodnotyčidodacielisty,
pokiaľ nie je podkladom takýchto dokladov reálna dodávka tovaru. Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia správne dôvodil tým, že dôkazné bremeno má daňovník. Vyhodnotenie týchto listín - faktúr a
dodacíchlistovavýdavkovýchpokladničnýchdokladovakotakých,ktorénestačianareálnepreukázanie

dodávky tovaru keď žalobca nevie predložiť dôkaz o tom kto mu tovar odovzdal s tvrdením, že osoba
ktorá tovar doviezla neposkytla svoje osobné údaje, je v súlade so zásadou logického uvažovania. Tak
isto záver, že ani výsluchom osoby, ktorá vykonávala funkciu jediného konateľa dodávateľa v čase kedy
sa mala predmetná dodávka realizovať nebolo potvrdené, že dodávku reálne uskutočnil tento dodávateľ,
vyplýva z obsahu výpovede tejto osoby. Malo sa jednať o dodávku 7 990 kg kávy v cene 137 907,40 Eur

a 6 600 ks riflových nohavíc v cene 194 964 Eur. Svedok síce vyhlásil, že dodal žalobcovi predmetný
tovar, avšak nevedel od koho ho nakúpil a ani akým spôsobom ho doručil žalobcovi resp. kto tovar
odovzdal žalobcovi a bolo správcom dane zistené, že ďalšie jeho vyhlásenia, že podal daňové priznanie
za predmetné daňové obdobie kde priznal daň, resp. podal dodatočné daňové priznanie, v čase keď
ešte bol konateľom danej spoločnosti, nezodpovedajú skutočnému stavu. Potom keď takúto výpoveď

vyhodnotil tak, že ňou nebolo preukázané reálne dodanie tovaru, takéto hodnotenie dôkazu nie je v
rozpore s jeho obsahom, teda s obsahom svedeckej výpovede.

Žalobca namietol nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v tom, že v konaní neboli
vykonané ním navrhnuté dôkazy. Avšak zároveň netvrdí, že ide o dôkazy, ktorými bolo možné preukázať

skutočnosť, ktorá podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v konaní preukázaná nebola a ktoré
skutkové zistenie tvorí základ napadnutého rozhodnutia a to, že žalobca nepreukázal, že tovar uvedený
na faktúrach od spoločnosti TEWIKO systéms s.r.o. nakúpil práve od tejto spoločnosti a táto spoločnosť
mu ho dodala.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj správca dane v prvostupňovom rozhodnutí
jasne a zrozumiteľne uviedli, že správca dane vykonal aj preverovanie uskladnenia tovaru uvedeného
na dodávateľských faktúrach v skladových priestoroch na Lieskovskej ceste vo Zvolene ako aj to či
daňový subjekt použil nakúpený tovar na uskutočnenie svojich zdaniteľných obchodov, avšak týmto
nebolo preukázané, že predmetný tovar bol dodaný práve spoločnosťou TEWIKO systém s.r.o.

Na základe uvedeného súd po preštudovaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe
dospel k záveru, že z dôvodov uvedených v žalobe je napadnuté rozhodnutie v súlade zo zákonom a
preto žaloba podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p a to tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach prostredníctvom Najvyššieho súdu na NS SR.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné nazistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci