Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/191/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914212161
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7914212161.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný sú Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci žalobcu: T. P., A.. XX.XX.XXXX, M.

XX/X, XXX XX Č., zastúpená: Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. Hrdinov
163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35 807 598 v konaní o nariadenie predbežného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy ako súčasť Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej
medzi účastníkmi dňa 25.05.2011 je neplatná.

II. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy v sume 453,40 Eur, na účet právneho zástupcu žalobcu,

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená vo výroku tohto rozsudku uzavretá
medziúčastníkmijeneplatná.Návrhodôvodniltým,žežalovanýporušilpovinnostiakoúčastníkzmluvyo
spotrebiteľskom úvere tým, že v návrhu zmluvy ako spôsob zabezpečenia záväzku naformuloval dohodu
o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej malo vzniknúť žalobcovi právo, aby v prípade riadneho neplnenia
úverového záväzku zo strany žalobcu zabezpečil toto plnenie zrážkami zo mzdy žalobcu. Podľa žalobcu
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda v tej časti nemôže byť Dohoda o zrážkach zo mzdy platným
právnym úkonom.

Žalovaný žiadal návrh žalobcu zamietnuť. Tvrdil, že možnosť veriteľa pri zmluve o spotrebiteľskom úvere
zabezpečiť svoju pohľadávku dohodou o zrážkach zo mzdy nie je vylúčená. Podľa žalovaného obidvaja
účastníci zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavreli platnú zmluvu - Dohodu o zrážkach zo mzdy a zo
strany žalobcu ide o slobodný prejav vôle, pričom v dohode je určená podmienka, až po splnení ktorej
môže žalovaný môže pristúpiť k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu. Zároveň žalovaný tvrdil,
že u žalobcu nie je preukázaný naliehavý právny záujem, pretože nepreukázal realizáciu zrážok. Tiež

žalovaný namietal miestnu príslušnosť súdu z dôvodu, že na konanie je príslušný Okresný súd Bratislava
I., v obvode ktorého má žalovaný sídlo.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil toto:

Medzi účastníkmi nie je sporné že títo uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere z 25.05.2011 a tiež aj
Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Rovnako nie je sporné medzi účastníkmi, že žalobca dal

písomný súhlas k tomu, aby v prípade, ak nastanú podmienky uvedené v dohode o zrážkach zo mzdy,
môže žalovaný požiadať zamestnávateľa žalobcu o plnenie nesplatenej časti úveru formou zrážok zo
mzdy žalobcu.Rovnako nie je sporné, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok listom z
13.12.2012, ktorý tvorí prílohu návrhu na začatie konania.

Súd zistil z prehľadu exekúcií vyhotoveného zamestnávateľom žalobcu za obdobie od 01.01.2014 do
31.12.2014, že na základe vyššie uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu a žiadosti žalovaného z
13.12.2012vykonávalvpriebehuroku2014zamestnávateľžalobcuzrážkyzomzdyžalobcunasplatenie
úveru uvedeného v Úverovej zmluve pod číslom XXXXXXXXX. Okrem toho predložil žalobca aj prehľad
o zrážkach vystavený jeho zamestnávateľom, ktoré zamestnávateľ žalobcu prevádza aj na ďalší úver

žalobcu pre žalovaného pod číslom XXXXXXXXX. Prehľady boli vystavené zamestnávateľom žalobcu
dňa 20.10.2014.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú

spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
mala niesť iná zmluvná strana,

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd v súlade s ustanovením

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka rozhodol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená vo výroku tohto
rozsudku je neplatná.

Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje také znenie, ktoré jednoznačne stavia žalobcu do nevýhodnej
pozície oproti žalovanému. Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods 4 písm l) Občianskeho zákonníka,

vykonaním dohody o zrážkach zo mzdy v čase, keď základ alebo výška pohľadávky - úveru je medzi
účastníkmi úverovej zmluvy sporná, dovoľuje táto situácia žalovanému ako veriteľovi bez ohľadu na
možné námietky dlžníka subjektívne vyložiť otázku plnenia povinnosti dlžníka v rozpore so skutočným
stavom a bez akéhokoľvek odôvodnenia vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka začať realizovať zrážkyzo mzdy dlžníka aj po dobu spornosti základu a výšky úverovej pohľadávky. Dlžník za žiadnych okolností
nemôže zabrániť tomu, aby prípadný postup žalobcu ako veriteľa mohol zvrátiť vo svoj prospech v
prípade, že žalobca ako veriteľ v rozpore so skutočnosťou posúdil dodržiavanie povinnosti dlžníka pri

splácaníúveru.Takýtopostupžalobcuakoveriteľajezameranýjednoznačnenato,abyobmedzildlžníka
pri uplatňovaní svojich práv takým právnym spôsobom, aký mu poskytuje napr. inštitúcia námietok alebo
návrhu na zastavenia exekúcie v exekučnom konaní. V prípade výkonu dohody o zrážkach zo mzdy
zamestnávateľ dlžníka nemá možnosť odmietnuť vykonávanie zrážok alebo toto pozastaviť , aj keby sa
toho dlžník ako zamestnanec domáhal. Rovnako nemá možnosť zadržať zrazené čiastky mzdy ako je

to v prípade exekučného konania.

Dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá neobsahuje žiadne podmienky, splnením ktorých by zamestnávateľ
dlžníka mohol odmietnuť, pozastaviť alebo nevyplácať zrážky zo mzdy pre veriteľa - žalovaného sa
obmedzuje prístup dlžníka k dôkazom a skryto sa stanovuje povinnosť pre dlžníka ako spotrebiteľa niesť
dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva mal niesť veriteľ - žalobca. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako

zabezpečovací úkon na splatenie úveru by mohla spĺňať podmienky platnej zmluvy ale iba vtedy, ak by
bola uzavretá na splácanie dlhu, ktorý už ku dňu uzavretia dohody existoval. Tým, že žalovaný podmienil
uzavretie úverovej zmluvy podpísaním dohody o zrážkach zo mzdy na splatenie dlžnej časti úveru ku
ktorej má dôjsť až po uzavretí dohody o zrážkach porušil žalovaný svoju povinnosť uvedenú v § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka tým, že spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech žalobcu.

Ako neprijateľnú podmienku, ktorou je dohoda o zrážkach zo mzdy ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, kvalifikoval Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku z 19.06.2014 č.k. 5 Co/554/2013 vo veci
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16C/111/2012. Takouto dohodou sa umožňuje veriteľovi obísť

preskúmavanie splnenia podmienok, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie splnenie povinnosti dlžníka
- spotrebiteľa.

Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Súd poukazuje na to, že žalobca síce podal aj návrh na vydanie

bezdôvodného obohatenia t. j. vykonaných zrážok vo veci spisovej značky 13C/180/2014 avšak tým, že
podal návrh na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v tejto veci vznikol dôvod na prerušenie
konania vo veci 13C/180/2014, pretože práve v tomto konaní sa rieši otázka, či zo strany žalovaného
došlo k takému konaniu, ktoré spôsobilo neplatnosť zmluvy a následne plnenie z takejto neplatnej
zmluvy.

Rovnako neobstojí námietka žalovaného, že vo veci koná nepríslušný súd, pretože podľa § 87 písm f)
O.s.p. popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie príslušný aj súd v obvode ktorého má bydlisko
spotrebiteľ, ak ide o spor so spotrebiteľskej zmluvy.

Navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktorými sú trovy právneho zastúpenia. Tieto trovy
vyčíslil v podaní z 01.11.2014.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

Súd preskúmal vyúčtovanie trov právneho zastúpenia a zistil, že okrem úkonov prevzatie a príprava
zastupovania, podania návrhu na začatie konania a zastupovania na pojednávaní dňa 31.10.2014
žalobca uplatnil trovy právneho zastúpenia aj za úkon návrhu na predbežné opatrenie vo výške 38,98

Eur.

V tejto súvislosti súd poukazuje na právoplatné uznesenie z 25.08.2014, ktorým návrh na vydanie
predbežného opatrenia súd zamietol a preto sa súd nestotožnil s tým, že patrí žalobcovi náhrada za 4
úkony právnej pomoci ale iba za tri úkony právnej pomoci. Návrh na vydanie predbežného opatrenia

súd hodnotí ako neúčelný úkon právnej pomoci.Súd preskúmal vyúčtovanie žalobcu z 01.11.2014 a dospel k záveru, že odmena za tri úkony právnej
pomoci spolu aj s režijným paušálom predstavuje 209,77 Eur, pretože podľa § 13a jeden úkon právnej
pomoci je 67,87 Eur a režijný paušál za jeden úkon 8,04 Eur.

Právny zástupca žalobcu ďalej uplatnil náhradu za vykonanie cesty na pojednávanie 31.10.2014 zo
Svidníka do Trebišova a späť, pričom náhrada cestovných výdavkov vypočítaná v súlade s platnou
právnou úpravou je 129,12 Eur. Náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia teda predstavuje
338,89 Eur. 20 % DPH predstavuje 67,77 Eur, takže po zvýšení o DPH trovy právneho zastúpenia

predstavuje sumu 406,66 Eur.

Keďže žalobca mal v konaní plný úspech a žalovaný nebol v konaní úspešný súd uložil žalovanému
uhradiť pre žalobcu vyššie uvedené trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu, ktorý je
advokátom (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3
vyhotoveniach.

1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.