Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Roman Bolebruch
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/352/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509204341
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1509204341.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci navrhovateľky: Q. W., B.. V. XX,
X., zastúpenej advokátom Mgr. Miroslavom Golianom, Budatínska 16, Bratislava proti odporkyni: T. W.,
Z. XX, X., o zaplatenie 19.567,81 eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V č.k. 8C/316/2009-88, zo dňa 24.4.2013, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť
odporkyni trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor vo výške
1.174 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala od odporkyne
zaplatenia žalovanej sumy spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z uvedenej sumy
od 1.4.2008 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Návrh odôvodnila tak, že
spolu s manželom L. W., synom odporkyne, s ktorým bola v čase podania návrhu v rozvodovom
konaní, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.3.2008 predali byt, z výťažku ktorého uhradili zostatok
hypotekárneho úveru a zvyšok si so svojím ešte manželom rozdelili rovnakým dielom, každému po
XXX.XXX,- Sk (XX.XXX,XX eura). Navrhovateľka mala svoju časť uloženú na svojom účte vedenom
v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX, ku ktorému mala zriadený internet-banking a
jej manžel žalovanú sumu previedol bez jej vedomia a súhlasu na účet svojej matky - odporkyne
práve prostredníctvom internet-bankingu, postupne v marci 2008 v jednotlivých splátkach vo výške po
100.000,- Sk, pričom posledná predstavovala sumu 89.500,- Sk, a to na účet vedený v Tatra banke, a.s.
č. XXXXXXXXXX/XXXX, znejúci na meno odporkyne.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa mal preukázané, že v dňoch 3., 4. a 5.3.2008
bolo z účtu navrhovateľky vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX prevedených
prostredníctvom internet-bankingu na účet odporkyne vedený v Tatra banke, a.s. č. XXXXXXXXXX/
XXXX spolu XXX.XXX,- Sk (v prepočte XX.XXX,XX eura) a že odporkyňa 7.3.2008 z tohto účtu vybrala v
hotovosti XXX.XXX,- Sk, ktoré odovzdala synovi L. W., ktorý to v konaní potvrdil. Navrhovateľka i svedok
W. v konaní zhodne uviedli, že v danom čase boli manželia, ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené
až dňa XX.XX.XXXX.Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok právne odôvodnil poukazom na § 451 a nasl. Obč. zák. s
tým, že ku vzniku záväzkového vzťahu v zmysle tohto ustanovenia Obč. zák. medzi účastníčkami
konania nedošlo, nakoľko odporkyňa žiaden majetkový prospech, resp. bezdôvodné obohatenie na
úkor navrhovateľky nezískala. Podľa súdu prvého stupňa sa odporkyňa úspešne ubránila jednak tým,
že o prijatí finančných prostriedkov, ako aj o dôvode ich zaslania sa dozvedela od svojho syna, v
tom čase manžela navrhovateľky, ktorý prevod realizoval, a jednak tým, že prijaté finančné prostriedky
následne vybrala a odovzdala v hotovosti synovi. O pravdivosti jeho tvrdení o dôvode prevodu nemala
pochybnosti, nakoľko mala vedomosť, že syn vlastný bankový účet nemá a aj jeho mzda je zasielaná
na účet navrhovateľky. Rovnako vedela o dlhoch manželov, ako aj o tom, že navrhovateľka veľa míňala,
resp. že zo svojho bankového účtu denne vyberala peniaze, čo potvrdila aj predloženým výpisom z účtu
navrhovateľky (napr. položky z februára 2008).
Ďalej uviedol, že preukázať skutočnosť, že odporkyňa získala na úkor navrhovateľky majetkový
prospech, zaťažovalo v konaní navrhovateľku (§ 120 ods. 1 v spojení s ods. 4 O.s.p.), ktorá však v
konaní nenavrhla také dôkazy, ktoré by mali jednoznačný skutkový základ pre navrhované rozhodnutie.
V prípade takejto dôkaznej núdze súd jej dopad - neúspech v konaní pričíta účastníkovi, na ktorom leží
dôkazné bremeno, resp. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného
práva. V závere rozsudku, zhodne s tvrdeniami odporkyne, poukázal na tú skutočnosť, že k prevodu
peňazí svedka došlo počas trvania manželstva s navrhovateľkou, ktorá síce bola majiteľkou a jedinou
osobou s dispozičným právom k bankovému účtu, avšak účet si zriadila počas manželstva a teda
počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (výpoveď navrhovateľky uvedená v zápisnici
o trestnom oznámení), pre ktoré je charakteristické, že manželia nemajú určený podiel na vlastníckom
práve k spoločnej veci (ktorou bola aj zvyšná časť kúpnej ceny bytu), pričom platí zásada rovnoprávnosti
manželov a zásada spoločnej a rovnakej účasti na nadobúdaní práv. Ďalej uviedol, že aj v prípade
existencie dohody o vyporiadaní sa manželov so zvyškom kúpnej ceny bytu, navrhovateľka rovnako
nepreukázala, že manželovi jeho podiel vyplatila, prípadne aké jeho dlhy uhradila a teda, že žalovaná
suma jej bola neoprávnene odobratá.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni priznal
náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podanie odporu 1.174 eur.
Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť
alebo zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Súdu prvého stupňa
vytkla, že napriek konštatovaniu, že z jej bankového účtu boli peniaze prevedené na bankový účet
odporkyne a ona ich zo svojho účtu vybrala, nepovažoval toto konanie za bezdôvodné obohatenie sa.
Spochybnila dôveryhodnosť svedka L. W. pre jeho príbuzenský vzťah s odporkyňou. Ďalej namietala,
že odovzdanie peňazí v konaní nebolo preukazované inak, ako svedeckou výpoveďou L. W., že mu
odporkyňa predmetné peniaze odovzdala, a ak by sa v odvolacom konaní „objavilo“ potvrdenie svedka
o prevzatí peňazí, tak by bolo rovnako nedôveryhodné pre jeho vzťah s odporkyňou. Na základe
toho mala za nepreukázané, že odporkyňa peniaze, ktoré jej nepochybne boli prevedené na účet,
skutočne odovzdala svojmu synovi. Mala za to, že aj keď manželia nadobúdajú finančné prostriedky do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva, v prejednávanej veci neobstojí
odôvodnenie zamietnutia žaloby tým, že peniaze dostal svedok ako jej manžel a že ich teda prijal do
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Nepreukázalosa,žektakémutoúkonudošlo,pričomprevod
peňazí sa zrealizoval z jej účtu a povinnosťou odporkyne bolo vrátiť jej peniaze.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.3.2016 (§ 211 ods.
2, § 156 ods. 3 O.s.p.).
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov
(§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci sa
navrhovateľka svojim návrhom na začatie konania domáhala od odporkyne zaplatenia XX.XXX,XX eura
s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaného tým, že z účtu navrhovateľky bola na účet
odporkyne prevedená uvedená suma bez právneho dôvodu.Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť
neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej
v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je
vždy potrebné splnenie základných predpokladov, a to zistenie bezdôvodného obohatenia jedným
subjektom, majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou
ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor
bolo bezdôvodné obohatenie získané. Obohatenie spočíva v tom, že sa plnením dostane majetkovej
hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku dôjde buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív,
prípadne sa jeho majetkový stav nezmenší, hoci by sa tak za bežných okolností, pokiaľ by existoval
právny dôvod plnenia, stalo, pretože za prijaté plnenie by musel poskytovať náhradu.
Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného navrhovateľkou voči odporkyni na vydanie bezdôvodného
obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej
v § 451 Obč. zák.) bolo potrebné, aby navrhovateľka preukázala, že medzi ňou a odporkyňou právny
vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t.j. aby preukázala, že odporkyňa bezdôvodné obohatenie
získala, že jej vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného
obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. V predmetnej veci nebol sporný prevod sumy patriacej do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov manželom navrhovateľky z účtu navrhovateľky na účet
odporkyne. Odporkyňa bezprostredne na to však uvedenú sumu v hotovosti vybrala a odovzdala
manželovi navrhovateľky, čo bolo preukázané výpisom z účtu odporkyne v spojení s čestným
prehlásením svedka L. W. (č.l. 12), v danom čase manžela navrhovateľky. Nakoľko odporkyňa uvedené
čestné prehlásenie založila s odporom proti platobnému rozkazu, nie je dôvodná obava navrhovateľky,
že by sa takéto potvrdenie o prevzatí peňazí svedkom W. malo „objaviť“ v odvolacom konaní. Na
účet odporkyne boli teda pripísané finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva
navrhovateľky a jej manžela, avšak odporkyňa tieto finančné prostriedky bezprostredne odovzdala
manželovi navrhovateľky, t.j. opätovne do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a jej manžela.
Na strane odporkyne tak nedošlo k získaniu bezdôvodného obohatenia na úkor navrhovateľky;
predmetné finančné prostriedky mala navrhovateľka riešiť v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva po rozvode jej manželstva.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. Úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si tieto neuplatnila a
v odvolacom konaní jej ani žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.