Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 7, 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2C/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415201158
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:1415201158.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, v právnej veci navrhovateľa:

Friendly Finance Slovakia, s.r.o., Košice, Hlavná 104, IČO: 47243368, zastúpeného: Mgr. Henrich
Schindler, advokát v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, proti odporcovi: I. U., R.. XX.XX.XXXX, D. N., K.
V. XXX/XX, o zaplatenie 181,39-€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,-€ spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100,-€ od 28.03.2014 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia 181,39-€, úroku z omeškania 5,25% ročne
od 28.03.2014 do zaplatenia zo sumy 116,39-€. Návrh zdôvodnil tým, že medzi navrhovateľom ako
veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom došlo 10.12.2013 k uzavretiu Rámcovej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru. Navrhovateľ poskytol odporcovi úver 100,-€. Odporca sa zaviazal

navrhovateľovi vrátiť celkove 116,39-€, ktorú sumu tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov
(príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 16,39-€. Celkové náklady za
poskytnutie úveru predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorej spôsob výpočtu je uvedený v
čl. IV bod 8 Rámcovej zmluvy, pričom výpočet je vykonaný v súlade s prílohou č. 2 zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Percentuálna výška RPMN je v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského
úveru. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 27.03.2014. Odporca nevrátil navrhovateľovi dlžnú
sumu v lehote splatnosti, v zmysle čl. IV bod 4 Rámcovej zmluvy s poukazom na § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení,
si navrhovateľ uplatnil zákonný úrok z omeškania, ktorého výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
dlhu, t.j. vo výške 5,25% ročne zo sumy 116,39€ odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do
zaplatenia. Navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu jeho záväzku. V zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy
si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,-
€, pričom odporca bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy o poskytnutí úveru oboznámený

s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti odporcu splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový
nárok navrhovateľa predstavoval sumu 181,39-€ s príslušenstvom.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.Súd vec prejednal podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, pretože
v konaní ide o drobný spor v zmysle § 29 ods. 6 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku (hodnota

žalovanej pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000,- €).

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom došlo 10.12.2013 k uzavretiu

Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených
ďalších služieb a dňa 17.03.2014 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Navrhovateľ poskytol
odporcovi úver 100,-€. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkove 116,39-€, ktorú sumu tvorí
súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených
pevnou sumou vo výške 16,39-€. Celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú ročnú percentuálnu
mieru nákladov, ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8 Rámcovej zmluvy, pričom výpočet

je vykonaný v súlade s prílohou č. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Percentuálna
výška RPMN je v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Úver s príslušenstvom sa stal splatný
dňa 27.03.2014. Odporca nevrátil navrhovateľovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, v zmysle čl. IV
bod 4 Rámcovej zmluvy s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3
ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, si navrhovateľ uplatnil zákonný úrok z

omeškania, ktorého výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, t.j. vo výške 5,25% ročne zo sumy
116,39-€ odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia. Navrhovateľ vyzval odporcu na
úhradu jeho záväzku dňa 03.04.2014, 10.04.2014, 17.04.2014, 24.04.2014, no formu doručovania a
doručenie výziev nepreukázal. V zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si navrhovateľ uplatnil voči

odporcovi náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,-€, pričom odporca bol pred
uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy o poskytnutí úveru oboznámený s poplatkami súvisiacimi s
porušením povinnosti odporcu splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový uplatnený nárok navrhovateľa
predstavoval sumu 181,39-€ s príslušenstvom.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), 5, 11 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho

záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená,anavšetkyokolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvyanavšetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“):
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.Podľa § 658 ods. 1 OZ: Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

V danom prípade právny vzťah medzi účastníkmi súd posúdil podľa ustanovení OZ, konkrétne § 657

a nasl. o pôžičke.

Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch podľa názoru súdu nemožno aplikovať s poukazom
na znenie ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l/ tohto zákona. Podľa citovaného ustanovenia totiž
spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom

prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu kratšiu ako 1 mesiac.

Navrhovateľ v konaní preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných
náležitostí predmetnej zmluvy, t. j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi ako dlžníkovi,
dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť odporcu vrátiť peniaze.

Navrhovateľ preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol
odporcovi peňažné prostriedky v sume 100,-€, odporcovi vznikla povinnosť navrhovateľovi vrátiť
požičanú sumu do 27.03.2014 a odporca túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnil, návrh navrhovateľa
bol v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie sumy 100,-€ vyhodnotený ako právne dôvodný a súd mu
v tomto rozsahu vyhovel.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ v znení účinnom v čase vzniku omeškania odporcu: Dlžník, ktorý svoj
dlhriadneavčasnesplníjevomeškaní.Podľa§517ods.2OZvzneníúčinnomvčasevznikuomeškania
odporcu: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka: Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z istiny súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania s poukazom na ustanovenia § 517 ods. 1, 2
OZ. Odporca sa dostal do omeškania uplynutím dohodnutej doby splatnosti, t. j. od 28.03.2014. V tom
čase úroky z omeškania predstavovali 5,25 % p. a., a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol.

Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak
odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V spornej zmluve sa výslovne uvádza, že úver
je bezúročný. Účastníci si úroky nedohodli a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku
za poskytnutie pôžičky vo výške 16,39-€ je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle

§ 39 OZ.

Podľa § 53 ods. 1 OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ: Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Navrhovateľ sa domáha náhrady celkových nákladov za poskytnutie úveru vo výške 65,-€, tieto však
súd považuje za dojednané v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je výrazne v neprospech
spotrebiteľa, ani nebola individuálne dojednaná, keďže odporca nemohol ovplyvniť obsah rámcovej
zmluvy. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Tie mohli vzniknúť len pri

zasielaní poštou, navrhovateľ však súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by skutočne vykonal ich
doručovanie a že by mu v súvislosti so zasielaním týchto výziev vznikli nejaké finančné náklady. Súd
zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto nákladov podľa druhu upomienky považuje za neplatnú
pre rozpor s dobrými mravmi a neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, poukazujúc ajna neúčelnú realizáciu zasielania týchto upomienok v rozmedzí 7 dní - ako vyplýva z č.l. 11-14, o to
viac, že nie je zrejmé, či čo i len prvá upomienka bola odporcovi vôbec doručená. Z vyššie uvedených
dôvodov súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 100,-€ s úrokom z omeškania vo výške 5,25%

ročne zo sumy 100,-€ od 28.03.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku
súd návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na

náhradu trov právo. Pretože navrhovateľ aj odporca mali čiastočný úspech nie len v nepatrnej časti v
konaní súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvej
vety OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a teda sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.