Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 1, 2016

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/226/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815205933
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815205933.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: M. O.

O., X..O.., S. XX, XXX XX S., Y.: XX XXX XXX proti žalovaným: 1. W. V., C.. XX.XX.XXXX, S. XXX XX
O. XXX, X. Y. V., C.. XX.XX.XXXX, S. XXX XX O. XXX, o zaplatenie 2849,08 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie o povinnosti žalovaných zaplatiť sumu 76 eur z a s t a v u j e.

Žalovaný v 1.rade a žalovaná v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
1829,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1905,40 eur od 14.04.2015 do
27.07.2015, zo sumy 1867,40 eur od 28.07.2015 do 24.11.2015 a zo sumy 1829,40 eur od 25.11.2015

do zaplatenia a iné trovy konania v sume 57,97 eur a to všetko v mesačných splátkach po 25 eur, ktoré
splátky sú splatné vždy do 30-tého dňa v mesiaci na adrese žalobcu, pod následkami straty výhody
splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasapodanoužaloboudomáhal,abysúdzaviazalžalovanýchv1.a2.radespoločneanerozdielne
zaplatiť sumu vo výške 2849,08 eur s 7,59% úrokom za úver zo sumy 2361,86 eur od 14.04.2015 do
zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2849,08 eur od 14.04.2015 do zaplatenia a trovy

konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so
žalovanými uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere
č. XXXXXXX X XX H. Q.X. XX.XX.XXXX, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným mimoriadny
medziúver vo výške 3319,39 eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky
medziúveru 7,59 % p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 21,01 eur a do nasporenia 40%

cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 9,96 eur. Po
pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane
úrokov vo výške 4,7 % p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 20,75 eur. Žalovaní porušili
zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 16.03.2015
žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil,
že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého
zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli

doplatené, žalobca dňa 13.04.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku
dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 13.04.2015 bola celková výška dlžnej sumy 2849,08 eur,
pričom pozostáva z istiny 2361,86 eur a z nezaplatených úrokov za úver a nezaplatených poplatkov
ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v celkovej výške 5487,22 eur. Požadovaním predčasnéhosplatenia úveru úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. VI. bod 3. a 4. úverovej zmluvy úročí
istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 7,59 % p. a. a zároveň celý zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške 5% p. a.

Žalovaní požiadali o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, písomným
vyjadrením žalobcu spolu s prílohami, výpoveďou žalovaných a zistil tento skutkový stav veci:

Žalovaný v 1. rade uviedol, že zmluvu uzatvorili, úver im bol poskytnutý a tento spočiatku aj splácali po
1000 Sk. Je pravdou, že minulý rok zaplatili dvakrát sumu 38 eur ako je uvedené vo výpisoch. V ďalšom
uviedol, že jeho príjem predstavuje dôchodok vo výške 320 eur, pričom z tohto platí elektrinu vo výške
111 eur, aj keď im teraz splátku znížili. Splácať prestali z dôvodu, že sa dostali do situácie, keď nemali
ani peniaze na tuhé palivo a preto bývali u dcéry. Spláca ešte ďalšie pôžičky a to po 21 eur a po 33 eur.

Zároveň na lieky platí 20 eur mesačne. Vzhľadom na uvedené požiadal, aby im súd povolil splátky.

Žalovaná v 2. rade uviedla, že finančné prostriedky použili na opravu a rekonštrukciu rodinného
domu. Spočiatku úver aj splácali, pričom úhrady vykonávali tak ako je uvedené. Čo sa týka jej
pomerov tak poberá starobný dôchodok vo výške 250 eur, z ktorého uhrádza pohľadávku v exekučnom

konaní. Niektoré mesiace jej ani nebol dôchodok vyplatený a dokonca bol podaný aj návrh na predaj
nehnuteľnosť, ktorú vlastnia, ale to nebolo zrealizované. V ďalšom uviedla, že z dôchodku spláca v
prospech exekútorského úradu JUDr. Krutého sumu 25 eur, v prospech exekútorského úradu W.. Š.
sumu 10 -15 eur a v prospech spoločnosti EOS KSI sumu 39 eur mesačne. V tomto čase jej zároveň
prišlo zaplatiť aj poplatok za cenné papiere vo výške 55 eur. Vzhľadom na uvedené by boli schopní

splácať po 25 eur

Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.02.2016 uviedol, že Zmluva o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere bola uzavretá dňa 12.05.2008, pričom čerpanie finančných prostriedkov
sa uskutočnilo dňa 21.05.2008 v sume 2655,51 eur a dňa 03.11.2008 v sume 531,10 eur. Na poplatky

vo výške 132,78 eur účtované v súlade s čl. II. Zmluvy o úvere- poplatok za spracovanie medziúveru
(116,18 eur) a poplatok za vystavenie biankozmenky (16,60 eur) sa zúčtuje pri výplate mimoriadneho
medziúveru, takže celková výška vyplateného mimoriadneho medziúveru bude znížená o výšku týchto
poplatkov. Žalobca započítal vzájomné pohľadávky rovnakého druhu, ktoré medzi účastníkmi konania
vznikli, v dôsledku čoho bola celkovo čerpaná suma 3186,61 eur. Pre štádium medziúveru bola podľa

čl. II, časť medziúver bod 1 a 2 dohodnutá splátka úroku medziúveru na sumu 21,01 eur a vkladu na
účet stavebného sporenia vo výške 9,96 eur. Mesačné úhrady poukazované na účet medziúveru boli
zaúčtované v zmysle čl. II., časť medziúver, bod 1 zmluvy o úvere na dohodnuté 7,59% p.a. úroky
medziúveru a to do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dňa 13.04.2015. Žalovaní sa dostali do omeškania
so splátkami od decembra 2014. V zmysle Zmluvy o úvere resp. Všeobecných podmienok stavebného

sporenia pre fyzické osoby je žalobca oprávnený jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,
t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru, ak
nastane niektorá zo skutočností uvedených v Zmluve o úvere, resp. VPSS. Nakoľko boli žalovaní v
omeškaní s platením vkladov na účet zmluvy o stavebnom sporení a úrokov z medziúveru po dobu
dlhšiu ako tri mesiace, boli naplnené skutočnosti v zmysle Zmluvy o úvere, resp. VPSS na vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca naďalej úročí čerpaný medziúver, znižovaný o vykonané vklady
po 13.04.2013 riadnou úrokovou sadzbou 7,59% ročne do zaplatenia v zmysle § 497 Obchodného
zákonníka a čl. VII.bod 6 Zmluvy o úvere. V ďalšom citoval ust. čl. VII. bod 8 a 10 zmluvy. Žalobca
uplatňuje 5% ročný úrok z omeškania z nezaplatenej istiny 2361,86 eur, nezaplatených úrokov v sume
121,38 eur a poplatkov v sume 221,79 eur celkovo vo výške 487,22 eur od 14.04.2015 do zaplatenia,

pred zohľadnením vkladov uskutočnených po 14.04.2015. Žalobca zároveň oznámil, že od vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti boli uskutočnené 2 vklady celkovo v sume 76 eur, ktorými sa znížila istina
pohľadávky a preto sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2773,08 eur s 7,59% ročným
úrokom za úver zo sumy 2361,86 eur od 14.04.2015 do 27.07.2015, 5% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 2849,08 eur od 14.04.2015 do 27.07.2015, s 7,59% ročným úrokom za úver zo sumy 2323,86

eur od 28.07.2015 do 24.11.2015, 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2811,08 eur od 28.07.2015
do 24.11.2015, s 7,59% ročným úrokom za úver zo sumy 2285,86 eur od 25.11.2015 do zaplatenia, 5%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 2773,08 eur od 25.11.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania
a vo zvyšnej časti berie žalobný návrh späť.Žalobca ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 05.05.2008 zmluvu o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere ( ďalej len „zmluva“ ). V zmysle čl. I zmluvy na preklenutie obdobia do pridelenia

cieľovej sumy poskytne žalobca ako veriteľ dlžníkovi mimoriadny medziúver na základe uzatvorenej
zmluvy o stavebnom sporení. Podľa bodu 1. predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho
medziúveru pod Č. XXXXXXX X XX A. výške 100.000,-Sk, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy a súčasne
pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom
sporení zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške cca 60.000,-Sk. V bode 2. bol

definovaný účel mimoriadneho medziúveru ako aj stavebného úveru s tým, že dlžník je dohodnutým
účelom viazaný.

Podľa čl. II. zmluvy - časť mimoriadny medziúver základom pre poskytnutie mimoriadneho medziúveru
je uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení a uhradenie poplatku, mimoriadny medziúver sa poskytuje
do pridelenia cieľovej zmluvy o stavebnom sporení. Dlžník bol povinný v súlade so zmluvou, zmluvou

o stavebnom sporení a Všeobecnými podmienkami poukazovať pravidelné mesačné vklady na účet
zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 300 Sk. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru
je 7,79% p.a. ku dňu uzatvorenia zmluvy. V zmysle bodu 1. čl. II. do nasporenie 40% cieľovej sumy sa
dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo
výške 300 Sk. Podľa bodu 2. do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje

splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 633 Sk.

V zmysle čl. II. zmluvy - stavebný úver dlžník sa zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane
úrokov vo výške 4,7% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 625 Sk.

Podľa čl. V. zmluvy Práva a povinnosti zmluvných strán zmluvné strany sa zaviazali plniť všetky záväzky
vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok. Dlžník sa najmä zaviazal všetky splátky
mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru uhradiť včas a riadne. Veriteľ sa zaviazal pri splnení
zákonných predpokladov a Všeobecných podmienok poskytnúť dlžníkovi stavebný úver.

V zmysle čl. VI. zmluvy Omeškanie splácania ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo
účtovať si 3% p.a. pri stavebnom úvere a 5% p.a. úrok pri mimoriadnom medziúvere z omeškania
nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zmeškaných splátok. V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma
splátkamialebojednousplátkoupodobudlhšiuako3mesiacejeveriteľoprávnenýpožadovaťzaplatenie
celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom,
Občianskym zákonníkom a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel a
Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení.

V zmysle Úvodných ustanovení Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby,
Stavebná sporiteľňa vydáva v súlade s právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky, tieto
Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby ( ďalej VPSS), ktorými upravuje vzťahy
medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom v súlade so zákonom č.483/2001 Z.z. o bankách v
platnom znení ( ďalej len Zákon o bankách) a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v platnom

znení ( ďalej Zákon).

V zmysle čl. I bod 2. a 3. časť A) Všeobecných podmienok, zmluva musí byť uzatvorená písomnou
formou na určitú cieľovú sumu a konkrétnu tarifu sporenia. Predmetom zmluvy je záväzok stavebného
sporiteľa na základe pravidelného sporenia nasporiť zmluvne dohodnutú sumu a jeho nárok na

poskytnutiestavebnousporiteľňounevypovedateľnéhostavebnéhoúveruvsúladesoZákonomaVPSS.

Po splnení zákonných a zmluvne dohodnutých podmienok poskytne stavebná sporiteľňa z Fondu
stavebnému sporiteľovi stavebný úver alebo medziúver. Úverový vzťah vzniká na základe samostatne
uzatvorenej zmluvy o stavebnom úvere, resp. medziúvere a stavebnom úvere ( čl. XIV. bod 1 a 5

Všeobecných podmienok).Podľa čl. XVII. body 1. a 2. Všeobecných podmienok, úver zo stavebného sporenia poskytuje stavebná
sporiteľňa s ročnou úrokovou sadzbou. Úročenie istiny stavebného úveru začína dňom čerpania
stavebného úveru alebo jeho časti.

V sume splátky úveru uvedenej v úverovej zmluve sú zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru ( čl. XVIII.
bod 3. Všeobecných podmienok).

Ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä,

jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej
sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný
splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľňa v lehote, ktorú ona určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti
úveru ( čl. XIX. bod 3 písm. b) Všeobecných podmienok ).

V zmysle čl. XXIII. bod 1, 4 a 5 Všeobecných podmienok stavebný sporiteľ je povinný platiť stavebnej

sporiteľni ceny za služby poskytované stavebnou sporiteľnou v súlade so Sadzobníkom poplatkov.
Stavebná sporiteľňa účtuje poplatok za vedenie účtu vždy na začiatku kalendárneho roka a vždy pri
vzniku nového účtu. Stavebná sporiteľňa je oprávnená jednostranne meniť výšku cien v sadzobníku.

Poslednou výzvou na úhradu zo dňa 16.03.2015 žalobca žalovaných vyzval v lehote do 31.03.2015 na

úhradu omeškaných splátok vrátane splátky za mesiac marec 2015. Žalobca žalovaných upozornil, že v
prípade nezaplatenia v stanovenej lehote vyhlási mimoriadnu splatnosť celého úveru a bude požadovať
zaplatenie celého zostatku dlhu.

Žalobca listom zo dňa 13.04.2015 žalovaným oznámil, že z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver

riadne a včas, ku dňu 13.04.2015 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru, a preto in žiadal vrátiť
celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, ktorá k 13.04.2015 predstavuje sumu 2849,08 eur. Zároveň
ich upozornil, že v prípade ak do 30 dní odo dňa kedy nastala mimoriadna splatnosť úveru neuhradia
dlžnú sumu, pristúpi k jej vymáhaniu niektorým zo spôsobov ustanoveným platnými právnymi predpismi.
Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru si žalovaní prevzali dňa 16.04.2015.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

Akovyplývaz§53ods.1Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník)
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže

sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 96 ods. 1 a ods 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť
návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj

je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie
návrhu na rozvod manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

V písomnom podaní zo dňa 08.02.2016, doručenom súdu dňa 12.02.2016 žalobca zobral späť žalobu v

časti nároku na zaplatenie sumy 76 eur, nakoľko žalovaní po vyhlásení mimoriadnej splatnosti uhradili
sumu 38 eur dňa 27.07.2015 a sumu 38 eur dňa 24.11.2015, preto súd konanie v tejto časti zastavil.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základepredbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd

uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah
zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa
05.05.2008 zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X
XX. V zmysle zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi medziúver na základe uzatvorenej zmluvy
o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru vo výške 100 000 Sk, ktorý sa

po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných
podmienok mal zmeniť na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške 60 000 Sk.

Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca ku
dňu 13.04.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadal žalovaných o okamžité

vrátenie celého zostatku úveru.

Po čiastočnom späťvzatí zostala predmetom konania suma 2773,08 eur, pričom súd mal za preukázaný
nárok na zaplatenie istiny v sume 1829,40 eur. Jedná sa o istinu úveru, ako aj o úrok z úveru
do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Do uvedenej sumy súd nezarátal poplatky za vedenie

úverového účtu v sume 124,84 eur a poplatky za upomienky a individuálne riešenie omeškania splátok
v sume 301 eur, ktorými nárokmi sa bude zaoberať nižšie.

Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)
predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v

jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia

dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky
až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní
zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po

splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t.j.
zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti

je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z
úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi
konania.

V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 13.04.2015, teda týmto dňom
sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru
a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 13.04.2015, potom
už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského

súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013
zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.
ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil

existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z
dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne

od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru
žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu
správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú
obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré
sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd

za ústavne akceptovateľný.“

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi nepriznal nárok na úrok z úveru vo výške 7,59% ročne zo
sumy 2361,86 eur od 14.04.2015 do 27.07.2015, zo sumy 2323,86 eur od 28.07.2015 do 24.11.2015 a
zo sumy 2285,86 eur od 25.11.2015 do zaplatenia a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.

Pokiaľ ide o poplatky za vedenie úverového účtu spolu vo výške 124,84 eur, súd v tejto súvislosti
považuje za potrebné uviesť nasledovné:

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov

( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej

podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni

2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradunákladov alebo inú odplatu za správu úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za správu úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité

iba pre finančné inštitúcie.

V danej právnej veci sa jedná o poplatky, ktorý sa stali splatnými pred uvedenou novelou zákona
o bankách. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úverového účtu podrobil súdnej
kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako

neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Žalovaní boli povinní platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre
svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné
omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným
ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je
neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali žalovaní ako spotrebitelia, ktorí za poskytnutie

úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru,
preto na žalovaných nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe uvedeného súd nárok
žalobcu na zaplatenie poplatku za správu úveru uplatneného žalobou v tejto časti zamietol.

Súd žalobcovi nepriznal nárok na poplatky za upomienky a za individuálne riešenia omeškania splátok

spolu v sume 301 eur. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním
návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť
dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a
práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou
za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a

v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho
záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú
v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo
uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti

nároku na poplatky za upomienky a za individuálne riešenia omeškania splátok, pretože nepredložil
žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si
uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník,

prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy
v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná

prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

5MCdo 20/09).

Keďže žalovaní sa splnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania, zaviazal ich súd
zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka ako aj nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. tak ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku druhá veta súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd vzhľadom na osobné, rodinné a majetkové pomery žalovaných povolil im zaplatiť peňažné plnenie,
na zaplatenie ktorého boli v rozsudku zaviazaní, v mesačných splátkach v sume a za podmienok
uvedených vo výroku tohto rozsudku.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 1829,40
eur, v časti späťvzatia žaloby v sume 76 eur sa takisto jedná o úspech žalobcu, nakoľko dôvodom
späťvzatia žaloby bolo plnenie žalovaných po podaní žaloby. Žalobca tak mal úspech v sume o

zaplatenie 1905,40 eur, čo predstavuje 67%, neúspech 33%, čo predstavuje úspech žalovaných, preto
žalobcovi po odpočítaní úspechu žalovaných vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 34%.

Keďže žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 34%, súd zaviazal žalovaných na
zaplatenie iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, pričom žalobca
uhradil poplatok v sume 170,50 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov v sume 57,97 eur ( 34%

zo sumy 170,50 eur ).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.