Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/74/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206341
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714206341.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu U. X., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX N., občana SR, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Peter Rybár, s. r. o. so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti
žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie
654,56 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 654,56 Eur s úrokom

z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 24. 04. 2014 do zaplatenia.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súdvýsluchomúčastníkovkonania,akoajnazákladeskutočnostíobsiahnutýchvodôvodnenípodaného
žalobného návrhu, listinných dôkazov a to výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu
zo dňa 16. 04. 2014, Zmluvy o úvere zo dňa 30. 05. 2007, výpisu splátok zo stavu aktuálneho ku dňu

22. 04. 2008, vyjadrenia žalovaného zo dňa 16. 06. 2014, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov
zistil tento skutkový stav:

Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil Zmluvou o úvere č. 6114104, ktorú uzavrel so žalovaným dňa 30.
05. 2007, na základe ktorej došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov zo strany žalovaného vo výške
663,88 Eur. Na dôkaz tejto skutočnosti poukázal na pripojenú fotokópiu predmetnej zmluvy.

Žalobcamalzato,ževpredmetnejzmluveabsentovalipodstatnéobligatórnenáležitostiúverovejzmluvy
a to ročná percentuálna miera nákladov a žalovaný mal nárok teda len na vrátenie ním poskytnutej istiny
a to pôžičky vo výške 663,88 Eur bez úrokov a poplatkov. Žalobca tvrdil, že uvedením do omylu zo strany
žalovaného a to predložením absolútne neplatnej zmluvy v časti úrokov a poplatku, uhradil na jeho účet
sumu podľa zmluvy vo výške 1.318,44 Eur, teda o 654,56 Eur viac než na čo mal podľa neho žalovaný
nárok. V rozsahu sumy 654,56 Eur teda došlo podľa jeho názoru zo strany žalovaného k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný aj napriek výzve žalobcu dlžnú sumu žalobcovi nevrátil, uplatnil si
žalobca okrem zaplatenia dlžnej sumy aj úrok z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššíako bola základná úroková sadzba ECB platná k 1 dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto
predstavovala ku dňu 24. 04. 2014 výšku 0,25 %.

Žalovaný sa písomne listom zo dňa 16. 06. 2014 vyjadril k žalobe s tým, že v úvode písomného podania
namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Zvolen na prejednanie veci. Súd však mal za to, že
je miestne príslušným na konanie vo veci, prejednanie žaloby žalobcu a rozhodnutie vo veci samej
vzhľadom k tomu, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský spor, kde je vždy príslušný okresný súd
v sídle trvalého bydliska spotrebiteľa. Žalobca býva v meste N., ktoré jurisdikčne spadá pod miestnu

príslušnosť Okresného súdu Zvolen (§ 87 písm. f/ OSP).

V čl. IV. svojho vyjadrenia žalovaný vzniesol voči uplatnenej sume žalobcu námietku premlčania a
uviedol že má za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, pričom akýkoľvek jeho nárok na jeho
vydanie podlieha zákonnej objektívnej premlčacej trojročnej lehote.

Zdôraznil ďalej, že zmluva ktorú uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom, nemá
charakter spotrebiteľskej zmluvy a teda nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z čoho vyplýva, že táto
nemusí obsahovať údaje RPMN. Ďalej poukázal na to, že vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalobca
môže domáhať v subjektívnej dvojročnej lehote, teda od okamihu keď sa o bezdôvodnom obohatení
dozvedel. Žalovaný mal za to, že táto lehota žalobcovi už márne uplynula a preto žiadal aby súd nárok

žalobcu ako premlčaný tak v subjektívnej ako aj objektívnej lehote zamietol.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď
bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne, pričom úmysel (priamy alebo nepriamy) musí smerovať

k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia.
Nestačilo by, keby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne
ponechal. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna
premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil.
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou.

Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr,
nežbezdôvodnéobohatenievôbecvzniklo.Ztohtodôvoduteda subjektívnalehotanemôžezačaťplynúť
skôr než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k

získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové
okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň
v takej výške (objektívne vyčíslené v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť
na súde.

Z doterajšej súdnej praxe vyplýva, že bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho
úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už
od vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť od vtedy, keď sa
oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený
obvykle dozvie už v čase absolútne neplatného právneho úkonu, ale môže sa o nich dozvedieť aj

neskôr, napr. ak konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na príslušný právny úkon neschopným.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere
dňa 30. 05. 2007, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 20.000,- Sk (663,88 Eur) pričomžalobca, ako dlžník, sa zaviazal zaplatiť žalovanému, ako veriteľovi, uvedenú sumu zvýšenú o príslušný
poplatok vo výške 19.120,- Sk (634,67 Eur) v 12 mesačných splátkach po 3.260,- Sk, počnúc dňom
15. 06. 2007.

Z predloženého listinného dôkazu - výpisu splátok a pokút k číslu zmluvy 6114104 s aktuálnym stavom
UHR-22.04.2008 mal súd za preukázané, že žalobca realizoval poslednú platbu dňa 22. 04. 2008 vo
výške 216,42 Eur.

Právny zástupca žalobcu tvrdil, že žalovaný preukázateľne vedel, že zmluvami s takýmito úrokmi sa
bezdôvodne obohacuje pre rozpor vysokých úrokov s dobrými mravmi.

K zdôvodneniu údajného úmyselného konania žalovaného právnym zástupcom žalobcu je potrebné
uviesť aj to, že už v roku 2008 sa verejne tak v printových médiách, ako aj audiovizuálnych médiách
pertraktoval problém spotrebiteľa a to v tak širokom časovom zábere, že o tomto probléme, ako aj

správaní sa nebankových inštitúcií žalobca určite musel vedieť(ak mal televízny prijímač, alebo rádiový
prijímač, nepoškodený slucha zrak a aspoň sporadicky sledoval domáce spravodajstvo). Práve z tohto
dôvodu mal súd za to, že ak subjektívna lehota žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia začala
plynúť dňa 23. 04. 2008, táto márne uplynula dňa 23. 04. 2011. Žalobný návrh bol súdu doručený dňa
02. 05. 2014, teda po uplynutí objektívnej lehoty.

Pokiaľ ide o žalobcom poukazovanú potrebu vychádzať z desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty,
súd považoval toto tvrdenie za ničím právne nepodložené, pretože úmysel priamy, alebo nepriamy by
žalobca musel v konaní jednoznačne preukázať, čo sa však nestalo. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
tak ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra, mala v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere

so žalobcom sídlo v Bratislave, pričom výkon svojej činnosti - realizáciu poskytovania spotrebiteľských
úverov vykonávala prostredníctvom svojich zástupcov a spolupracujúcich osôb; a to buď v miestne
prenajatých priestoroch konkrétneho regiónu, alebo na verejne prístupných miestach. Ak by aj mala
spoločnosť k dispozícii rozhodnutia súdov, na ktoré právny zástupca žalobcu poukazuje; vedomé
alebo nevedomé porušenie práva konkrétnou osobou, uzatvárajúcou v mene žalovaného zmluvu

o spotrebiteľskom úvere žalobca žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal. Mnohokrát
spolupracujúcimi pracovníkmi žalovaného boli osoby so stredným vzdelaním, čo je vo všeobecnosti
známou „notorietou“.

S poukazom na zhora uvedené skutočnosti sa súd bližšie nezaoberal skutkovo - právnym zdôvodnením

žaloby žalobcu; teda neskúmal či zmluva bola platná alebo neplatná, prípadne, či išlo o absolútnu alebo
relatívnu neplatnosť, alebo neplatným boli len niektoré články dotknutej zmluvy. Majúc za to, že žalobca
zmeškal tak uplynutie subjektívnej, ako aj objektívnej lehoty, na základe vznesenej námietky premlčania
žalovaným, žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP žalovanému - v konaní úspešnému - vznikol zo zákona nárok na náhradu trov
konania. Pretože si žalovaný vo svojom podrobnom písomnom vyjadrení neuplatnil náhradu trov, súd o
trovách rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

OSP).