Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoPr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111229331
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7111229331.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu L.. O. Z., D.. XX.X.XXXX, bývajúceho v G., T. Č.. XX,
právne zastúpeného JUDr. Jozefom Koľom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hutnícka č. 1, proti
žalovanému: TAMÁS, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Protifašistických bojovníkov č. 6, IČO: 36 208 361,
právne zastúpenému JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 57,
o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti

uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 19.1.2016 č.k. 15CPr/1/2011-186 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 28.10.2013 č. k. 15CPr/1/2011-106 bola zamietnutá

žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
žalovaného na základe listiny zo dňa 25.8.2011 je neplatné a ktorou sa domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za obdobie od
3.9.2011 do právoplatného skončenia konania. Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol
o trovách konania tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Výrok o zamietnutí žaloby nadobudol
právoplatnosť 13.11.2013, avšak výrok o trovách konania napadol odvolaním žalovaný, o ktorom

rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2CoPr/8/2014-166 zo dňa 17.2.2015 tak, že zrušil
tento výrok rozsudku a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého
stupňa uložil doplniť dokazovanie ohľadne pomerov účastníkov, rozhodnúť o návrhu žalovaného na
oslobodenie od súdnych poplatkov a opätovne o trovách konania rozhodnúť vo vzťahu medzi účastníkmi
konania.

Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 29.9.2015 č. k. 15Cpr/1/2011-182 priznal žalobcovi oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2015.

Pri opätovnom rozhodovaní o trovách konania účastníkov súd prvého stupňa aplikoval ust. § 142 ods.
1 a § 150 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že je nepochybné, že v tomto konaní žalobca nemal v konaní úspech,
preto by v zásade mal úspešný žalovaný právo na náhradu trov konania. Zaoberal sa však posúdením

okolností, ktoré možno podriadiť pod ust. § 150 O.s.p., za naplnenia ktorých súd nemusí výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zistil pritom, že žalobca je invalidným dôchodcom
s invalidným mesačným dôchodkom vo výške 224,90 €, má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým
deťom, jeho manželka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 €
mesačne. Mesačné výdavky súvisiace s bývaním predstavujú v rodine 232,17 €, pričom žalobca nie
je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti a ani motorového vozidla. Súd prvého stupňa teda na základe

vyššie uvedených okolností dospel k záveru, že priznanie náhrady trov konania žalovanému by bolo
neprimerane tvrdým postupom vo vzťahu k žalobcovi a zasiahlo by do jeho majetkovej sféry nepochybnevýraznejšie, než nepriznanie náhrady trov konania zasiahne do majetkovej sféry žalovaného, ktorý
je právnickou osobou so stálym finančným zázemím, preto súd náhradu trov konania žalovanému
nepriznal.

Proti uvedenému uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ust.
§ 205 ods. 2 písm. d/, písm. f/ a písm. a/ O.s.p. s tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O.s.p.. Vytýkal súdu prvého stupňa, že aj napriek skutočnosti, že v odôvodnení
svojho uznesenia cituje uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Mcdo/18/2008 zo dňa 30.11.2009, pri
rozhodovaní nepostupoval správne pri aplikácii ust. § 150 O.s.p., lebo neposúdil komplexne všetky do

úvahy prichádzajúce hľadiská, majúce vplyv na nepriznanie náhrady trov konania. Súd v danom prípade
len jednostranne vyhodnotil osobné, majetkové a zárobkové pomery žalobcu bez toho, aby tieto skúmal
aj u žalovaného a súd tiež opomenul posúdiť ďalšie okolnosti, ktoré majú vplyv na aplikáciu ust. § 150
ods. 1 O.s.p. a to hlavne vyhodnotiť okolnosti prejednávanej veci, napr. čo viedlo žalobcu k podaniu
žalobného návrhu, postoje účastníkov v priebehu konania, atď...

Podľa žalovaného za účelom zistenia majetkových pomerov žalovaného súd nevykonal žiadne
dokazovanie, ale v závere uznesenia len alibisticky konštatoval, že nepriznanie náhrady trov konania
nezasiahne zásadne do majetkovej sféry žalovaného, ktorý je právnickou osobou so stálym finančným
zázemím. Poukázal na skutočnosť, že ust. § 150 ods. 1 O.s.p. neslúži k zmierneniu majetkových
rozdielovmedziúčastníkmikonaniaajenespravodlivé,abyten,ktodôvodnebránilsvojeporušenéalebo

ohrozené práva alebo právom chránené záujmy nedostal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne
vynaložil. V danom prípade to bol práve žalobca, ktorý inicioval súdne konanie a ktorý spôsobil ujmu v
majetkovej sfére žalovaného bez toho, aby nakoniec znášal sankciu za takéto svoje svoje konanie aspoň
v podobe náhrady trov súdneho konania žalovanému. Pokiaľ je žalobca „sociálne slabší prípad“, túto
situáciu si zapríčinil len on a nemôže sa to považovať za okolnosť, odôvodňujúcu aplikáciu § 150 O.s.p..

Žalovaný musel brániť svoje porušené ohrozené práva a právom chránené záujmy práve kvôli nekalému
a nezákonnému konaniu žalobcu. Samotný žalobca sa voči rozsudku vo veci samej ani neodvolal, čo
len svedčí o tom, že nemal nikdy úprimnú snahu obhájiť ním tvrdené skutočnosti, ale skôr len poškodiť
samotnéhožalovaného.Súdsanapokonaninezaoberalmožnosťou,abytrovykonania,ktorýchnáhradu
žalovaný požadoval, dal žalobcovi nahradiť aspoň čiastočne, alebo aby povolil úhradu týchto trov v

splátkach, čo by žalobca ako sociálne slabší subjekt určite zvládol. Podľa žalovaného je rozhodnutie
prvostupňovéhosúduotrováchkonanianedostatočneodôvodnenéasúdsaaninevysporiadalsotázkou
trov odvolacieho konania, ktoré si žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní zo dňa 11.11.2012 vo výške
40,73 €. Na základe tohto odvolania bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, pretože odvolací
súd jeho odvolaniu vyhovel a prvé rozhodnutie o trovách konania zrušil a vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. V tomto prípade sa preto malo aplikovať ust. § 224 ods. 3 O.s.p.. Na základe
uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil tak, že žalovanému prizná náhradu
trov prvostupňového konania vo výške 497 €, trovy odvolacieho konania vo výške 90,62 € a to za 2
úkony podanie odvolania zo dňa 11.11.2013 a podanie odvolania zo dňa 3.2.2016, pričom tieto trovy

odvolacieho konania pozostávajú podľa § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 14 ods. 3 písm. b/ z 1/2-ice
sumy 66 € plus režijný paušál 8,58 € a k tomu 20 % DPH.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý vyslovil názor, že súd prvého stupňa pri rozhodnutí
o nepriznaní trov správne posúdil prípad podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ako prípad hodný osobitného

zreteľa a preto navrhol, aby odvolací súd toto rozhodnutie ako zákonné potvrdil. Poukázal, že v konaní
bolo preukázané, že žalovaný mal vedomosť o zdravotnom stave žalobcu, resp. o tom, že je invalidný,
pričom dôvodom invalidity ako rozhodujúce poškodenie zdravia z hľadiska zákona č. 461/2003 Z.z. je
duševné ochorenie s poruchami správania. Žalovaný však napriek tomu pri vzniku pracovného pomeru,
ale aj počas jeho trvania nevyslal žalobcu na lekársku prehliadku vo vzťahu k práci, pričom v rámci

dohodnutého druhu práce mal žalobca vykonávať pracovné operácie s peniazmi a s pokladňou, ktorej
softvér mu nebol úplne zrozumiteľný. V konaní pritom žalovaný okrem iného argumentoval aj duševnou
chorobou žalobcu, pričom svojím konaním vo vzťahu k žalobcovi nebol nápomocný pri osvojení si a
overovaní znalostí potrebných na výkon dohodnutého druhu práce.

Odvolací súd na základe žalovaným podaného odvolania podľa ust. § 214 ods. 2 prejednal vec
bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo ( § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.Ako vyplýva z odôvodnenia odvolania, žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu o trovách konania
účastníkov z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/, f/, a/ O.s.p. s tým, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O.s.p..

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Nesprávne posúdenie veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. môže spočívať v tom, že súd prvého stupňa
posúdil vec podľa nesprávneho právneho predpisu alebo, že nesprávne použitý právny predpis vyložil,
alebo, že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, príp. ho na zistený skutkový stav veci

nesprávne aplikoval.

Podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1. Podľa
§ 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom a podľa písm. h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Po preskúmaní veci v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu
súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vec nesprávne právne posúdil, že by aplikoval nesprávne

zákonné ustanovenie, alebo že by použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Použitie ustanovenia
§ 150 O.s.p. a zistenie dôvodov hodných osobitného zreteľa v súvislosti so sociálnou a príjmovou
situácioužalobcuzaložilsúdnazákladedôkazov,ktorétútojehosituáciunepochybnepreukázali.Nezistil
tiež, že by tu boli prítomné iné dôvody, ktoré by napadnuté rozhodnutie robili nesprávnym, napr., že
postupom súdu sa odňala žalovanému možnosť konať pred súdom, pretože dôvody rozhodnutia sú

zrozumiteľné a dostatočné a súd náležite odôvodnil, v čom videl prípad hodný osobitného zreteľa.

Ust. § 150 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie
(v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej
veci existujú zvláštne okolnosti, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania

výnimočne prihliadnuť. Súd prvého stupňa sa pri skúmaní a hodnotení týchto okolností v odôvodnení
svojho rozhodnutia podrobne zaoberal a ani v odvolacom konaní nevyšli také okolnosti, ktoré by
spochybňovalivecnúsprávnosťtohtojehorozhodnutia,pretovzmysleust.§219ods.2O.s.p.poukazuje
v celom rozsahu odvolací súd na presvedčivé a podrobné zdôvodnenie napadnutého výroku uznesenia
súdu prvého stupňa a s týmto odôvodnením sa stotožňuje. Ani v odvolaní neuviedol žalovaný také

okolnosti, s ktoré by spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalovanýpočaskonaniaaleanivodvolaníneuvádzažiadnetakéskutočnostianepredkladátakédôkazy,
ktoré by vyvrátili záver súdu prvého stupňa o tom, nepriznanie náhrady trov konania zo strany žalobcu
nezasiahne zásadne do jeho majetkovej sféry, že je právnickou osobou so stálym finančným zázemím.

Z uvedených dôvodov podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd potvrdil napadnutý výrok uznesenia
súdu prvého stupňa ako vecne správny.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch

v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.