Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/379/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214217173
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214217173.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného advokátkou Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M. so
sídlom Stropkovská 3, Bratislava, proti povinnej: D. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/XX, S., o
vymoženie sumy 2.385,82 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Komárno č. k. 9Er/1014/2014-14 zo dňa 19. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 9Er/1014/2014-14 zo dňa 19. novembra
2014 z r u š u j ea vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana
Šteinera, PhD. (EX 897/2014) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 35, § 45
ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“).

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie zo dňa 12. 09. 2014 domáhal u súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD.

vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnej vo výške 2.385,82 eura s príslušenstvom,
trov konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., sp. zn. 729/30/14 zo dňa
16. 05. 2014. Dňa 24. 09. 2014 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie s prílohami.

Súd prvého stupňa preskúmal oprávneným predloženú úverovú zmluvu č. 8500016525 zo dňa 17.
10. 2012 a rozhodcovskú zmluvu č. 8500016525 zo dňa 17. 10. 2012, uzavretú medzi povinnou a
oprávneným, podľa ktorej: "Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou
Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní
pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto

stálych rozhodcovských súdov: ...". Mal za to, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinnou
založený na základe predkladanej zmluvy o úvere je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy,
a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy

považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňujespotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Rozhodcovskú zmluvu si

spotrebiteľ zároveň osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na to, že tá nebola individuálne
dojednaná, zmluvné podmienky v nej boli vopred pripravené (ako predtlačený formulár rozhodcovskej
zmluvy) a nebolo možné meniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 Smernice Rady
93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podľa názoru súdu prvého stupňa
je dojednanie rozhodcovskej zmluvy v predkladanej spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou,

a teda je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.

Mal za to, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný
a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon
rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom,

sa súd zameral najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie
vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že
rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to

je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným
titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod
na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že ide o

nesprávny výklad § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Rozhodcovská zmluva bola zjednaná alternatívne, teda tak,
že v prípade sporu majú zmluvné strany možnosť svojich práv voči druhej strane sa domáhať buď
na všeobecnom súde, alebo na rozhodcovskom súde. Právo povinného - spotrebiteľa - je z pohľadu
hmotného práva jednoznačne zachované, a to až do okamihu podania žaloby na jednu z rozhodovacích
autorít (všeobecný súd alebo rozhodcovský súd). Argumentom v prospech prípustnosti uzavretia

rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom je aj dôvodová správa k ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, podľa ktorej
„Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z
ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom
konaní, navrhovaná úprava považuje také ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. ...“. Tiež konštatoval, že exekučný súd sa pri rozhodovaní

neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v
zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne posúdenie. Rozhodcovská zmluva
predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je (resp. nebola) podmienkou uzavretia paralelnej zmluvy o
revolvingovom úvere. Oprávnený je presvedčený, že nie je silnejšieho práva spotrebiteľa, ako inštitút
odstúpeniaodzmluvy,ktorýmuzaručujezrušeniezmluvyakéhokoľvekobsahuextunc,bezsankciíabez

povinnosti vracať dodávateľovi plnenie. Oprávnený v danom prípade uzavrel s povinným rozhodcovskú
zmluvu, ktorá nepodmieňuje uzavretie zmluvy o úvere, zakladá právo spotrebiteľa odstúpiť od nej,
nestanoví žiadne sankcie ani podmienky pre odstúpenie, obsahuje poučenie a potvrdenie o poučení
povinného o odlišnostiach, právach a povinnostiach v rozhodcovskom konaní. Mal za to, že v danom
prípade povinný jednoznačne mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, a to hneď dvakrát - pred a

po jej uzavretí. Záver exekučného súdu, že rozhodcovská zmluva je zmluvou formulárovou, uzatvorenou
jednostranne a bez možnosti zmeniť jej obsah, nie je správny. Individuálnosť rozhodcovskej zmluvy
(ako aj každej inej zmluvy) by mala mať svoje medze, keďže objektívne nie je možné od oprávneného
požadovať, aby s každým spotrebiteľom dojednal inú zmluvu (s iným obsahom a v inej forme), a
to aj vzhľadom na zachovanie jej jednotnosti, platnosti a určitosti. Ustálil, že argument exekučného

súdu, že oprávnený uzatvára obsahovo a formálne tú istú zmluvu, či už rozhodcovskú, úverovú
alebo inú, nie je legálnym argumentom, keďže zákon nezakazuje ani neobmedzuje množstvo takto
uzavretých zmlúv, a nie je k tomu ani dôvod. V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je súčasťou
nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy, a súčasne mal povinný pri odmietnutí ju uzavrieť
možnosť bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovou úvere. Na podporu

svojej argumentácie oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22. 11. 2012, ako i na uznesenia krajských súdov ako
súdov druhého stupňa, a to uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013 zo
dňa 21. 11. 2013 a sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10. 12. 2013 a uznesenie sp. zn. 8CoE/4/2014zo dňa 31. 12. 2014. Ďalej poukázal na existenciu inštitútu priemerného spotrebiteľa, upozornil, že jeho
ochrana by nemala byť zneužitím práva a v rozpore so základnými zásadami v spoločnosti. Povinný
mal možnosť rozhodcovskú zmluvu tak, ako aj ostatné dokumenty potrebné k uzavretiu zmluvného

vzťahu vopred vyžiadať, preštudovať a následne zmluvy podpísať. Navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby súd
zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 117,33
eura.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup
súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa
§ 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 2 OSP na ďalšie
konanie. Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom zo dňa 12. 09. 2014 oprávnený žiadal, aby súd poveril
súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera vykonaním exekúcie v neprospech povinnej a vymožením
pohľadávky vo výške 2.385,82 eura s príslušenstvom. Exekučné konanie sa začalo dňa 17. 09. 2014.
Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. 729/03/14 vydaný Slovenským
arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom v Bratislave, dňa 16. 05. 2014,

právoplatný dňa 10. 07. 2014 a vykonateľný dňa 15. 07. 2014. Následne súd prvého stupňa obsadený
vyšším súdnym úradníkom rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v

rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný

prostriedok.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu

predchádzal, pričom zistil, že nie je vo výroku vecne správne.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná a upravená v ustanovení § 52
Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Hlavnou podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá
skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ. Jej ďalším charakteristickým znakom

je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Ďalej je pre tieto
zmluvy príznačné to, že sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s
ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení v prípade, ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade
so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa §

45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil neskôr,
musí exekúciu zastaviť a v prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, môže žiadosť o udelenie poverenia
podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť.

Vyššie uvedené právne závery sú v súlade aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.
októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, v ktorom je uvedené, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom

prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenianavykonanieexekúcie,akužpripostupepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavo
existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.

Súd prvého stupňa preto preskúmal okrem žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie, exekučný titul, pričom ako uviedol, preskúmal aj zmluvu o revolvingovom
úvere a rozhodcovskú zmluvu. Mal za to, že uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy ako podmienka
uzatvorenia Zmluvy, ktorú oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre

neurčitý okruh spotrebiteľov, je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná.

Odvolací súd z exekučného titulu založeného v súdnom spise zistil, že rozhodcovský súd v ňom
konštatuje, že svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej zmluvy zo dňa 17. 10. 2012,

v zmysle ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce
alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy, budú riešené
cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo stálych
rozhodcovskýchsúdovpodľarokovaciehoporiadku,zktorýchjejednýmajvtejtovecikonajúciSlovenský
arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s. r. o., pričom výber rozhodcovského súdu je na

zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

Dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať za individuálne vtedy, ak mu predchádzalo poučenie
spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenieprocesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Spotrebiteľovi
musí mať pritom reálnu možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú zmluvu. Veriteľ
(dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade

pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva
za individuálne dojednanú.

Z obsahu tejto rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že povinnej bola daná možnosť neprijať návrh
rozhodcovskej zmluvy a to nepodpísaním tohto dokumentu. Bez ohľadu na samotnú zmluvu o

revolvingovom úvere, rozhodcovskú zmluvu mohla povinná buď prijať alebo neprijať podľa vlastného
uváženia, t. j. jej podpísaním alebo nepodpísaním a vyjadrením tak vlastnej vôle. Odvolací súd sa tak
nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ako
podmienky zmluvy, čo odôvodnil najmä tým, že: „Rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.“ Zvlášť s

ohľadom na skutočnosť, že bez ohľadu na zmluvu o revolvingovom úvere, návrh rozhodcovskej zmluvy
mohla povinná buď prijať alebo neprijať podľa vlastného uváženia. Povinná sa v tomto prípade návrh
rozhodcovskej zmluvy rozhodla prijať, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Rozhodcovská zmluva tak
bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé aj to, že veriteľ
pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia.

V danom prípade preto nie je možné konštatovať neprijateľnosť a neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ako
podmienky spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to uviedol súd prvého stupňa. Právomoc rozhodcovského
súdu bola totiž založená na základe samostatnej rozhodcovskej zmluvy. Predmetná rozhodcovská
zmluva je samostatná zmluva uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní, podpísaná oboma zmluvnými stranami. Ustanovenie § 4 ods. 1 citovaného zákona upravuje
formu rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. V tomto prípade sa jedná o formu osobitnej zmluvy a nie rozhodcovskej
doložky. Súd prvého stupňa tak nesprávne konštatoval a považoval rozhodcovskú zmluvu za
neprijateľnú podmienku v zmluve. V tomto prípade súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav

veci, pričom vec zároveň aj nesprávne právne posúdil, preto bolo potrebné napadnuté uznesenie z tohto
dôvodu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní preto exekučný súd opätovne preskúma to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný
v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie

podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní a v prípade zistenia, že niektoré z priznaných
plnení (napr. úrok z omeškania, ...) je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, zamietne v tejto časti žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia a vo zvyšku
vydá poverenie, nakoľko neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách nespôsobujú
neplatnosť celej zmluvy, ale len tej časti, v ktorej sú obsiahnuté.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí podľa § 224 ods. 3
OSP.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.