Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113217131
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113217131.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: G. E., a.s., X. C. XX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX,
zastúpený: P.. F. P., advokát, V. XX, XXX XX Z., proti žalovanému: P. T., P. K. XX, XXX XX A. - P., IČO:
XX XXX XXX, o zaplatenie 1.450,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice I č.k. 33Cb/100/2013-58 zo dňa 15. 10. 2014 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.450,69
eur, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.552,69 eur od 20. 7. 2011 do 26.
7. 2011, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.450,69 eur od 27. 7. 2011 do zaplatenia
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania

vo výške 733,16 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia
1.450,69 eur s úrokmi z omeškania z toho dôvodu, že žalovanému poskytol spotrebný úver vo výške
120.000,- Sk na základe zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 22. 8. 2008. Podľa tejto zmluvy sa žalovaný
zaviazal, že poskytnutý úver žalobcovi vráti v 36 mesačných splátkach s tým, že posledná splátka úveru

mala byť zaplatená 26. 8. 2001. Žalovaný tento poskytnutý úver žalobcovi riadne nesplácal.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, na pojednávanie bol riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil.

Súd prvého stupňa zistil z písomnej zmluvy o úvere zo dňa 22. 8. 2008, že na základe tejto zmluvy
žalobca poskytol žalovanému spotrebný úver vo výške 120.000,- Sk s dohodnutým úrokom. Žalovaný

tento úver riadne nesplácal. Z finančného vyúčtovania zmluvy o úvere zo dňa 29. 6. 2001 súd prvého
stupňa zistil, že žalovaný nezaplatil z tejto úverovej zmluvy žalobcovi dlh vo výške 1.654,69 eur, z
čoho neuhradené splátky predstavujú 1.092,79 eur, zmluvné pokuty a úroky z omeškania 105,70 eur
a zostatok spotrebného úveru 456,20 eur. Žalovaný uznal svoj predmetný dlh voči žalobcovi vo výške
1.654,69 eur čo do dôvodu a výšky v dohode o splácaní záväzku v splátkach zo dňa 9. 6. 2011. Žalovaný
aj napriek výzve žalobcu zo 16. 5. 2013 tento úver nesplatil.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje
zmluvu o úvere a dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka žalobcu je dôvodná, pretože žalovaný
poskytnutý úver riadne nesplácal. Preto súd prvého stupňa vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na
zaplatenie uplatnenej pohľadávky 1.450,69 eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 1.552,69
eur od 20. 7. 2011 do 26. 7. 2011, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.450,69 eur od

27. 7. 2011 do zaplatenia.O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu
trov konania vo výške 733,16 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh 87 eur a z trov
právneho zastúpenia 606,92 eur, z náhrady hotových výdavkov vo výške 1,60 eur za overenie plnej moci

a z cestovných výdavkov 37,64 eur.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal žalobcovi podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom
do 30. 6. 2013 za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 10. 6. 2013

(§ 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky 1 x 71,37 eur (§ 10 ods. 1 citovanej vyhlášky) + režijný paušál 1
x 7,81 eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 10. 6.
2013(§14ods.1písm.b/citovanejvyhlášky)1x71,37eur+režijnýpaušál1x7,81eur apodľavyhlášky
č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 01. 7. 2013 za jeden úkon právnej služby - účasť na pojednávaní
dňa 15. 10. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ citovanej vyhlášky) - 1 x 71,37 eur (§ 10 ods. 1 citovanej
vyhlášky) + režijný paušál 1 x 8,04 eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) + náhrada za stratu času za cestu

Bratislava - Košice a späť - 20 x 13,40 eur (§ 15 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky).
Spolu odmena a náhrady predstavujú sumu 505,77 eur, ktorá je podľa ustanovenia § 18 ods. 3 citovanej
vyhlášky zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % - t.j. 101,15 eur, keďže právny zástupca
žalobcu jej je platiteľom. Za úkon predžalobná výzva súd náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal,
pretože nejde o trovy konania v zmysle ustanovenia § 137 O.s.p., ale o príslušenstvo pohľadávky podľa

ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré nebolo uplatnené.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že medzi trovy konania patria okrem iného aj hotové výdavky
účastníkov a ich zástupcov. Hotovými výdavkami sú aj cestovné výdavky spojené s účasťou zástupcu
účastníka na pojednávaní. V zmysle § 137 O.s.p. a citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., musí

súd pri náhrade trov konania vychádzať z účelnosti vynaložených trov konania a môže priznať len takú
náhradu výdavkov, ktoré bolo potrebné vynaložiť na účelné uplatnenie práva. Takýto názor vyplýva aj z
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Advokát sa môže s klientom dohodnúť na
akomkoľvek spôsobe dopravy, to ale automaticky neznamená, že neúspešný účastník musí nahradiť
všetky trovy spojené s použitím vybraného dopravného prostriedku. Náklady spojené s cestovaním

súd môže vo forme náhrady priznať len vtedy, ak je zvolený spôsob dopravy s prihliadnutím na
okolnosti účelný. Primeraným a hospodárnym spôsobom dopravy je vo všeobecnosti doprava verejným
hromadným dopravným prostriedkom. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuviedol žiadnu špecifickú
skutočnosť, ktorá by odôvodňovala účelnosť použitia motorového vozidla, súd náhradu cestovného za
použitie motorového vozidla právnym zástupcom žalobcu vo výške 233,88 eur nepriznal. Pri náhrade

trov cestovného súd priznal iba sumu 37,64 eur, t.j. vo výške cestovného za cestu vlakom (Bratislava
- Košice a späť). Cena lístka bola zistená na informáciách o cenách cestovných lístkov spoločnosti
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. v sume 18,82 eur za cestu rýchlikom na trati Bratislava - Košice.

Protirozsudkusúduprvéhostupňapodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcaatoprotivýrokuonáhrade

trov konania. Uviedol, že žalobca zaslal súdu prvého stupňa vyčíslenie trov konania dňa 16. 10. 2014,
ktorým si uplatňoval okrem priznaných trov právneho zastúpenia v napadnutom rozsudku, aj tarifnú
odmenu za úkon právnej služby - písomné vyjadrenie protistrane týkajúce sa veci samej - vyhotovenie
a odoslanie predžalobnej výzvy. Súd prvého stupňa náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon
žalobcovi nepriznal, pretože podľa jeho názoru nejde o trovy konania, ale o príslušenstvo pohľadávky,

ktoré nebolo uplatnené. Žalobca uviedol, že vyhotovenie a odoslanie predžalobnej výzvy je úkonom
právnej služby podľa § 13a písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb a preto žalobcovi prislúcha náhrada trov právneho zastúpenia aj za tento
úkon právnej služby. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku neuviedol, prečo tento úkon právnej
služby nepovažuje za trovy konania, ale za príslušenstvo pohľadávky, ktoré nebolo uplatnené.

Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s tým, že súd prvého stupňa mu priznal náhradu
cestovnýchvýdavkovvovýškecestovnéhovlakomzBratislavydoKošícaspäť,pretoželententospôsob
dopravy považoval súd prvého stupňa za primeraný a hospodárny. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa
v rozsudku neodôvodnil, prečo žalobcom zvolený spôsob dopravy motorovým vozidlom považoval

za neúčelný. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/21/2009 zo dňa 9. 11.
2010, podľa ktorého v prípade náhrad cestovného sa ich účelnosťou rozumie najmä voľba vhodného
dopravného prostriedku s ohľadom na sídlo advokátskej kancelárie a miesto procesného úkonu a jeho
dostupnosť z hľadiska vlakovej alebo autobusovej dopravy. Je však potrebné brať do úvahy aj výškunáhrady za stratu času, ktorá môže byť pri použití relatívne nákladnejšieho dopravného prostriedku,
napríklad osobného automobilu oproti dopravnému prostriedku verejnej dopravy, v konečnom dôsledku
efektívnejšia,nežuinéhomenejnákladnéhospôsobudopravy.PretoNajvyššísúdSRvtomtorozhodnutí

konštatoval, že ak sa právna zástupkyňa účastníka riadne dostavila na nariadené pojednávanie a z jej
konania nevznikli žiadne prieťahy, či neúčelne realizované úkony súdu, nemožno v takomto prípade
náklady právneho zastúpenia považovať za neúčelné. Žalobca ďalej uviedol, že v prejednávanej veci
pojednávanie bolo vytýčené na deň 15. 10. 2014 o 10.00 hodine. V prípade, ak by si právny zástupca
žalobcuzvolilspôsobdopravyverejnýmhromadnýmdopravnýmprostriedkom,moholbyvyužiťlenjeden

jediný autobusový spoj, ktorý má odchod z Bratislavy o 01.30 hodine a príchod do Košíc o 9.05 hodine.
Súd nesprávne vypočítal aj náhradu za cestovné výdavky podľa cien cestovných lístkov spoločnosti
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., pretože právny zástupca mal možnosť cestovať do Košíc na
predmetné pojednávanie len autobusom. Navyše právny zástupca pred a po skončení pojednávania by
sa musel z autobusovej stanice na miesto pojednávania a z autobusovej stanice do svojho sídla dopraviť
v nočných hodinách taxislužbou, z čoho vznikajú ďalšie cestovné výdavky. Ďalej žalobca poukázal na

nesprávny výpočet náhrady straty času právneho zástupcu žalobcu, ak súd mu priznal iba náhradu za
stratu času len za 20 polhodín, ktoré si žalobca aj uplatnil v prípade cesty osobným motorovým vozidlom.
Ak však súd prvého stupňa považoval za účelný spôsob dopravy verejným hromadným prostriedkom,
potom by náhrada za stratu času predstavovala 32 polhodín, pretože cesta autobusom z Bratislavy do
Košíc vrátane cesty z autobusovej stanice a na autobusovú stanicu trvá 32 polhodín a nie 20 polhodín.

Žalobca uviedol, že v danom prípade sa účelnosť má vykladať tak, ako voľba vhodného dopravného
prostriedku s ohľadom na sídlo advokátskej kancelárie právneho zástupca žalobcu a miesto procesného
úkonu, jeho dostupnosť z hľadiska vlakovej alebo autobusovej dopravy, ale súčasne treba brať do
úvahy aj výšku náhrady za stratu času, ktorá môže byť pri použití relatívne nákladnejšieho dopravného

prostriedku v konečnom dôsledku efektívnejšia. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania a priznal žalobcovi trovy konania tak,
ako si ich uplatnil dňa 16. 10. 2014 pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 87 eur, z
náhrady hotových výdavkov 1,60 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 935,82 eur. Tieto
trovy právneho zastúpenia pozostávajú z tarifnej odmeny za 4 úkony právnej služby po 71,37 eur + DPH,

z režijného paušálu 3 x 7,81 eur, 1 x 8,04 eur a 20 % DPH a náhrada cestovného motorovým vozidlom
Renault Megan z Bratislavy do Košíc a späť, čo predstavuje 794 km, spotreba PHM 49,60 eur + 20 %
DPH, amortizácia motorového vozidla 145,30 eur + 20 % DPH a náhrada za stratu času za 20 polhodín
268 eur + 20 % DPH.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené uložením zásielky dňa 1. 12.
2014.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia §
212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie

proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti trovám konania a dospel k záveru, že odvolanie je
čiastočne dôvodné.

Odvolací súd považoval za správny postup súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania, ak

úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za uplatnený úkon právnej služby
- podanie predžalobnej výzvy, pretože takýto úkon právnej služby nesúvisí bezprostredne s konaním
na súde, pretože podmienkou podania žaloby a úspechu žalobcu v konaní nie je podanie predžalobnej
výzvy skôr než žalobca pristúpi k podaniu samotnej žaloby. Prvým úkonom právnej služby, ktorý žalobca
v konaní vykoná podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb je prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady
s klientom. Pred vykonaním tohto úkonu právnej služby nie je potrebné podávať predžalobnú výzvu.
Preto, ak účastník konania podá prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanému predžalobnú
výzvu, táto nie je súčasťou trov súdneho konania, pretože nie je možné takýto úkon považovať za účelný
a hospodárny pre vedenie súdneho konania. Preto odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa, ktorým nepriznal odmenu za úkon - predžalobná výzva, nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

Odvolací súd považuje za dôvodné odvolanie žalobcu v ďalšej časti jeho odvolania, ktorým namieta,
že súd prvého stupňa mu nesprávne priznal náhradu cestovného z miesta sídla právneho zástupcužalobcu v Bratislave do miesta konania pojednávania na Okresnom súde Košice I, iba vo výške
cestovného spoločnosťou Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., aj keď mu mal priznať náhradu
cestovnéhovlastnýmmotorovýmvozidlomtak,akosihouplatnilvovyúčtovanítrovprávnehozastúpenia.

Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu v odvolaní v tej časti, v ktorej namieta, že súd je
pri posudzovaní dôvodnosti trov právneho zastúpenia, vrátane náhrady cestovného povinný prihliadať
na miesto procesného úkonu a sídla advokátskej kancelárie, dostupnosť miesta procesného úkonu
vlakovou alebo autobusovou dopravou. Odvolací súd k tomu udáva, že súd pri tomto rozhodovaní
musí prihliadať aj na čas konania pojednávania a miesto sídla právneho zástupcu účastníka konania,

teda či vzhľadom na vzdialenosť sídla právneho zástupcu žalobcu v Bratislave a miesto konania
pojednávania v Košiciach o 10.00 hod v predmetnej veci, či by sa právny zástupca žalobcu mohol
na toto pojednávanie dostaviť verejnou dopravou bez toho, aby nemusel využiť aj služby ubytovacie,
ak by prípadne musel cestovať na pojednávanie verejným dopravným prostriedkom už jeden deň
vopred pred konaním pojednávania. Nemožno spravodlivo požadovať od právneho zástupcu účastníka
konania, aby cestoval na pojednávanie do vzdialeného sídla súdu výlučne nočným spojom verejným

dopravným prostriedkom. Navyše takéto cestovanie si vyžaduje ďalšie náklady spojené s presunom
právneho zástupcu v nočných hodinách z miesta jeho bydliska, resp. sídla advokátskej kancelárie na
železničnú alebo autobusovú stanicu a opätovne presun z autobusovej alebo železničnej stanice do
sídla konajúceho súdu. Súd prvého stupňa toto pri rozhodovaní nezvažoval. Taktiež súd musí zvážiť pri
rozhodovaní o trovách konania a ich posudzovaní z hľadiska hospodárnosti to, či náhrada za stratu času

právneho zástupcu účastníka konania pri doprave verejným dopravným prostriedkom nie je tak zvýšená
oproti náhrade cestovného vlastným motorovým vozidlom právneho zástupcu účastníka konania, že
po spočítaní týchto všetkých nákladov by náhrada cestovného verejným dopravným prostriedkom bola
porovnateľná s náhradou cestovného verejným dopravným prostriedkom.

Odvolací súd zistil z vyúčtovania trov právneho zastúpenia žalobcu zo 16. 10. 2014, že žalobca si
uplatnil cestovné autom vo výške 194,90 eur a náhradu za stratu času za 20 polhodín vo výške 268 eur,
teda spolu cestovné so stratou času vo výške 462 eur. Súd prvého stupňa priznal žalobcovi náhradu
cestovného vlakom vo výške 37,64 eur. Náhrada straty času spojená s cestou vlakom predstavuje 32
polhodín, čo predstavuje stratu času 428,80 eur. Teda za cestu vlakom je náhrada cestovného a náhrada

straty času 466,44 eur, čo sú približne rovnaké sumy pri ceste vlakom alebo ceste motorovým vozidlom.

Odvolacísúdpretodospelkzáveru,žesúdprvéhostupňanezohľadňovalvšetkytietouvádzanéhľadiská
pri rozhodovaní o náhrade cestovného pre úspešného žalobcu, preto odvolací súd podľa § 221 ods.
1 písm. h/ O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania

a v zrušenom rozsahu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a
rozhodnutie o náhrade trov konania pre úspešného žalobcu.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa posúdi a porovná účelnosť náhrady cestovného vlastným
motorovým vozidlom a verejným dopravným prostriedkom a následne vo veci opätovne rozhodne podľa

pokynov odvolacieho súdu vyslovených v tomto zrušujúcom uznesení (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o
trovách tohto odvolacieho konania.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.