Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/182/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312214557
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1312214557.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci

navrhovateľa : POHOTOVOSŤ, s.r.o., , so sídlom Pribinova ulica č. 25, Bratislava, IČO : 35807598,
zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO :
36864421, proti odporcovi : Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie č. 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 27.9.2012, sa navrhovateľ domáhal, aby

súd zaviazal odporcu zaplatiť mu z titulu majetkovej ujmy sumu 175 eur a sumu 940,44 eur z titulu
nemajetkovej ujmy.
Svoj návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ zo zmluvy o úvere navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu, ktorá vznikla neplnením záväzku z tejto zmluvy voči povinnému Y. F.. Súd poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie. Navrhovateľ neskôr podal návrh na zmenu
exekútora a očakával, že ku zmene dôjde rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Podľa
navrhovateľa mal súd rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na zmenu exekútora. Exekučný

súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu
s účastníkmi konania, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase. Navrhovateľ tvrdil, že neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až
po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu uplatnil náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil.
Majetková ujma podľa neho predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho

činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Podľa navrhovateľa
vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov 70 eur, na
udržiavanie a správu informačného systému 40 eur, na komunikáciu s pôvodným exekútorom sumu
50 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje sumu
15 eur, spolu 175 eur.

Nemajetkovú ujmu v peniazoch si navrhovateľ uplatnil preto, že neskorým ukončením procedúry
zmeny súdneho exekútora nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným, riziko insolventnosti povinného. Náhradu vníma ako spravodlivú satisfakciu
za konkrétne porušenie jeho nárokov a práv. Podľa jeho názoru tento stav vyvolal u neho pocitfrustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, zánik
ďalších plánovaných podnikateľských aktivít a vytvorených podnikateľských plánov, hospodársku stratu,
ovplyvnil podnikateľské postupy a spôsobil neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Súd bol nečinný 526 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 940,44 eur (55,32 eur za
mesiac).

Súd vo veci rozhodol č.k. 11C/183/201-23 dňa 18.02.2015 a návrh zamietol.

Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 30.11.2015 č.k. 4Co/419/2015-71 napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že vo veci rozhodoval
zákonný sudca, avšak ako nesprávny vyhodnotil postup súdu prvého stupňa, ktorý rozhodoval bez
nariadenia ústneho pojednávania. Úlohou súdu prvého stupňa bude riadne účastníkov konania poučiť,
nariadiť vo veci pojednávania , na ktorom ich oboznámi s obsahom exekučného spisu, po vyhodnotení
dôkazov opätovne vo veci rozhodne.

Odporca sa ku návrhu na začatie konania vyjadril, žiadal návrh zamietnuť. Ďalej uviedol, že navrhovateľ
nepreukázal, že byť činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje
ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v tom, že nerozhodol

o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou. Odporca má zato, že stav v ktorom sa navrhovateľ ocitol si zavinil sám,
spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a uplatňuje si ničím
neodôvodnené a nepreukázané čiastky. Navrhovateľ nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by
preukazoval existenciu predmetného exekučného konania a vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy,

v skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám.
Z jeho podania nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v
konaní navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, zároveň odporca pripomína,
že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu.
Odporca dával do pozornosti súdu, že v niektorých prípadoch mohol exekučný súd rozhodovať o

návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, najmä v
prípadoch,akpôvodnýsúdnyexekútorneposkytolexekučnémusúduplnúsúčinnosť,vtakýchprípadoch
exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú lehotu na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na
zmenu súdneho exekútora. Navrhovateľ nevyužil účinný prostriedok nápravy, a to podanie sťažnosti
predsedovi súdu, zanedbal tým svoju všeobecnú preventívnu povinnosť, keďže si nepočínal tak, aby

nedošlo ku škode na jeho majetku. Ďalej odporca vzniesol námietku premlčania pri uplatnenom nároku,
pri ktorom došlo k uplynutiu tridsaťdňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred
dňom 23.04.2009. Odporca je toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a nahradiť navrhovateľovi
materiálnu ujmu tak, ako si uplatnil, pretože nepreukázal vznik a ani výšku škody. Navrhovateľ
nepreukázal, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, nevyplýva to z

návrhu a z toho dôvodu odporca nemá za preukázaný ani vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa
mala poskytnúť náhrada v peniazoch. Odporca má za to, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu a preto mu nemôže byť priznaná žiadna náhrada.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie, právny zástupca navrhovateľa predvolanie riadne prevzal, spolu s

rozhodnutím krajského súdu v tejto veci. Pred pojednávaním doručil súdu ospravedlnenie a žiadosť
o odročenie pojednávania. Súd jeho žiadosti nevyhovel, nakoľko na odročenie pojednávania nevidel
žiaden dôvod. Navrhovateľ žiadal, aby súd pojednávanie odročil z dôvodu, že sa nemohol na
pojednávanie pripraviť, nebola mu s termínom pojednávania oznámená jeho značka identifikujúca
konkrétny žalobný návrh. Keďže spolu s termínom pojednávania bolo navrhovateľovi doručené aj

rozhodnutie krajského súdu, z ktorého mohol identifikovať presný predmet sporu, súd jeho návrhu na
odročenie pojednávania nevyhovel.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn.
40Er/1937/2001 a zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 16.110.2001 bola súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Dňa 25.10.2001 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Soňu Majkútovú.Dňa 06.09.2010 bol súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora. Dňa 27.12.2010bol súdu
doručený návrh na zastavenie exekúcie, rozhodnutím zo dňa 30.05.2011 súd tento návrh zamietol.

Uznesením zo dňa 12.08.2011 súd rozhodol o zmene exekútora tak, že vyhovel návrhu navrhovateľa a
vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého. Zároveň rozhodol o trovách pôvodného exekútora.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) štát

zodpovedá za podmienok ustanovených týmto predpisom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 9 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Nesprávnym úradným postupom sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu, ktorej sa v zmysle

ustanovenia § 3 ods. 2 zákona nemožno zbaviť. Zodpovednosť predpokladá kumulatívne splnenie troch
podmienok a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody.

Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností,

treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu k dosiahnutiu, ktorého postup
štátneho orgánu smeruje (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 60/2003, ZSP
1/2004). K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej
štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradný postupom
môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo

primeranýchlehôtnajehovydanie,leboznakynesprávnehoúradnéhopostupumáajnečinnosťštátneho
orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá
právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 30.júna 2010, sp.zn. 5Cdo 126/2009).

Podľa ustanovenia § 238 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa
dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
(2) Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, §
136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 6 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekučného konania
ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného
vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne
postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena
pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Ustanovenie § 44 Exekučného poriadku bolo novelizované a od 1.9.2005 súd bol povinný rozhodnúť o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Keďže v prejednávanaom prípade ide o konanie, ktoré bolo začaté pred 1.9.2005, nebol súd povinný
rozhodnúť o zmene exekútora do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na zmenu exekútora, tak ako to
tvrdil navrhovateľ. Nesprávny úradný postup nie je v tomto prípade založený na porušení ustanovenia

Exekučného poriadku.

Súd by mohol uvažovať iba s alternatívou posúdenia postupu súdu z hľadiska zbytočných prieťahov
a ak by sme aj posúdili postup súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora ako konanie so zbytočnými
prieťahmi, čiže nesprávny úradný postup by predstavoval vydanie rozhodnutia nie v primeranej lehote,

návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody nie je dôvodný ani v tomto prípade.

Podľa ustanovenia § 17 zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa ustálenej súdnej
praxe sa skutočnou škodou rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodenéhoa reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na uvedenie do predošlého
stavu. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci by sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R

55/1971).

Štát zodpovedá za škodu za predpokladu, ak poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom, ak je nesprávny úradný postup a vznik škody vo vzťahu príčiny a
následku. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, jeho zaťažuje dôkazné bremeno, že škoda

vznikla a musí existovať najneskôr v čase rozhodovania súdu.

V prejednávanom prípade si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť správou
pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov, pričom takto vyčíslená škoda
nemá žiadnu príčinnú súvislosť s postupom súdu. Aj v prípade zmeny súdneho exekútora by
navrhovateľovi vznikli náklady súvisiace so správou jeho pohľadávok, aj náklady na udržiavanie a

správu informačného systému. Ani ostatná škoda, ktorú si navrhovateľ vyčíslil a to administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných súdu a náklady na poštovné a telekomunikačné náklady,
jednak neboli v konaní preukázané, súčasťou súdneho exekučného spisu nie sú žiadne urgencie ani
iná komunikácia navrhovateľa a jednak ani v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi ním tvrdenou škodou a postupom súdu.

V tomto prípade nedošlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa, ani k vynaloženiu iných nákladov, ktoré by
navrhovateľ nemusel znášať aj v prípade, ak by súd o jeho návrhu rozhodol v kratšej lehote. Otázka
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou,
ktorá môže byť riešená iba v konkrétnych súvislostiach. O objektívnu zodpovednosť štátu za nesprávny

úradný postup ide vtedy, ak je preukázané, že práve nesprávny úradný postup bol príčinou škody. V
prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že absentuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľom
tvrdenou a vyčíslenou škodou a postupom súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora.

Nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že postupom súdu bol vystavený riziku zániku povinného,

riziku zmarenia účelu konania, či riziku insolventnosti povinného. Treba pripomenúť, že exekútor môže
začať vykonávať exekúciu udelením poverenia súdu na jej vykonanie, v danom prípade súd neodkladne
po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora, ktorý bol oprávnený ku všetkým krokom smerujúcim k vymoženiu pohľadávky navrhovateľa
a zmena exekútora neovplyvnila ani účel konania, ani nemala bezprostredný vplyv na povinného.

Aj Najvyšší súdu Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 29.3.2007, sp.zn. 3Cdo 32/2007,
konštatoval, že nerozhodnutie o zmene exekútora v primeranej lehote môže mať za následok vznik
zodpovednosti štátu len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré by bolo priamo a
nesprostredkovane spôsobené iba týmto postupom. Ak by aj súd nerozhodol o návrhu navrhovateľa

na zmenu exekútora v primeranej lehote, nemôže len z titulu dopustenia sa uvedenej procesnej
nesprávnosti, bez ďalšieho, zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí primeranej lehoty, v
ktorej mal súd rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutia, a čo malo negatívny dopad na
majetok účastníka konania.

Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil aj zaplatenie nemajetkovej ujmy. Vznik
zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy tiež predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do
inej, ako majetkovej sféry poškodeného a môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej
integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život,

rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a podobne. Zákon pri určení výšky nemajetkovej
ujmy neustanovuje žiadne kritériá, a tým ponecháva voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne
skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie
výšky náhrady. Aby však úvahy súdu neboli ponechané na ľubovôľu súdu, musia vychádzať zo
skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania. Navrhovateľ nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými

by preukazoval nemajetkovú ujmu. Súd dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi
navrhovateľom deklarovanou nemajetkovou ujmou, ktorá mu vraj vznikla a postupom súdu pri zmene
súdneho exekútora, ktorý navrhovateľ označil ako nesprávny úradný postup. Pre neexistenciu príčinnej
súvislosti súd návrh navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal. Úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v
takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré neboli uplatnené;

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.