Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/362/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715214098
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715214098.1

Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Orange
Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti
žalovanému J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. II. XXX, XXX XX E., občanovi SR, o zaplatenie sumy
183,18 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 99,18 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 %
ročne zo sumy 65,20 Eur od 30.04.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 33,98 Eur od 30.04.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 23.09.2015, ktorá bola doručená súdu dňa 07.10.2015 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 183,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z tejto
sumy od 30.04.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených telekomunikačných
služieb a náhrady škody na základe Zmluvy č. A7306665 zo dňa 13.11.2013, na základe Zmluvy
č. A1187528 zo dňa 15.01.2004 v znení Dodatku k nej zo dňa 26.11.2012 a na základe Zmluvy č.
A5977463 zo dňa 18.11.2011. V zmysle predmetných zmlúv vypožičal žalovanému 3 ks SIM kariet, ktoré
umožňovali žalovanému využívať telekomunikačné služby ním poskytované. Žalovaný riadne a včas
nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 99,18 Eur vyfakturovaných v období 2014/07-2014/07.
Pokusom o pokonávku zo dňa 15.04.2014 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé
mesiace a sumu zmluvnej pokuty/náhrady škody, tiež poplatku za mimosúdne vymáhanie, pričom
celkovo pohľadávku vyčíslil na sumu 293,90 Eur, ktorú sumu žiadal uhradiť od žalovaného v dodatočnej
lehote do 29.04.2014. Po zaslaní pokusu o pokonávku žalovaný nereagoval ani čiastočnou úhradou.
Okrem sumy za neuhradené služby vo výške 99,18 Eur sa domáhal žalobou i náhrady škody v sume
84,- Eur, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy
Ace. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou, teda predstavuje škodu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom
dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti. Porušil však svoj základný
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (doby viazanosti) a záväzok platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v dodatku, ktorej výška sa rovná
rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný
zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo
to, že by mu vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/

telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré
uplynuli od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Akciová
cena mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia bola 17,- Eur, jeho predajná cena bola 185,- Eur,
žalovaný mal poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia v sume
168,- Eur, ním uplatnená škoda predstavuje sumu 84,- Eur. Celkovo žalobou žiadal tak prisúdiť sumu
183,18 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z dlžnej sumy od 30.04.2014 do zaplatenia
(99,18 Eur za služby + 84,- Eur z titulu náhrady škody).

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- Eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 1 veta prvá O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., sa jedná o drobný spor v danej veci, preto súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p.
nenariaďoval vo veci pojednávanie a oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu. Právna zástupkyňa žalobcu, ani žalovaný sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili,
preto verejnému vyhláseniu rozsudku došlo bez ich účasti.

Žalovanému žaloba bola doručená dňa 07.01.2016, žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril napriek
tomu, že súd ho výzvou zo dňa 04.01.2016, ktorá bola žalovanému doručená spolu so žalobou dňa
07.01.2016 vyzval na písomné vyjadrenie k žalobe do 10 dní od doručenia výzvy.

Na základe listinných dôkazov, ktoré žalobca pripojil k žalobe súd zistil tento skutkový a právny stav:

Zo Zmluvy č. A7306665 zo dňa 13.11.2013 (ďalej len „zmluva“) súd zistil, že žalobca poskytol
žalovanému na základe tejto zmluvy ako dodávateľ pripojenie odbernej jednotky s pridelením SN
0453942663, tak ako to vyplýva z čl. 1. tejto zmluvy. Žalovaný túto zmluvu uzatvoril ako užívateľ, fyzická
osoba, spotrebiteľ. Adresu odbernej jednotky určil: Y. II XXX, XXX XX E.. V zmluve bol dojednaný
predmet služieb: Balík DSL. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania
verejnej elektronickej služby Internet na doma DSL spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len
„všeobecné podmienky“). Uvedené vyplýva z čl. 2. tejto zmluvy, keď z tohto čl. ďalej vyplýva, že
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bol aj Cenník služby Internet na doma DSL (ďalej len „cenník“). Z
čl. 3 zmluvy vyplýva, že žalovaný podpisom zmluvy dal súhlas na inkasovanie vyúčtovaných platieb z
účtu formou inkasa. V čl. 8 tejto zmluvy boli dohodnuté podmienky vyúčtovania ceny dodaných služieb
podľa tejto zmluvy. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu vyúčtovaných služieb. Z čl. 10 zmluvy
vyplýva, že zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

Zo Zmluvy č. A1187528 zo dňa 15.01.2004 v znení Dodatku k nej zo dňa 26.11.2012 (ďalej len
„zmluva“ a „dodatok“) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému na základe tejto zmluvy v znení
dodatku k nej ako užívateľovi SIM kartu, keď mu vypožičal 1 ks SIM karty za účelom umožnenia
prihlásenia sa žalovaným do siete žalobcu a za účelom používania žalovaným služieb žalobcu v
užívateľskom programe dojednanom v zmluve v spojení s dodatkom k nej. Išlo o SIM kartu č. XXXXXXX
XXXXXXXXXXXX, tel. číslo: XXXX XXX XXX. Žalobca podľa tejto zmluvy v spojení s dodatkom k
nej sa zaviazal poskytnúť žalovanému na kúpu mobilného telefónu Samsung Galaxy Ace zľavu zo
spotrebiteľskej kúpnej ceny tohto mobilného telefónu, pričom mobilný telefón mu so zľavou predal za
kúpnu cenu 17,- Eur, keď žalovaný v zmysle zmluvy v spojení s dodatkom k nej si bol vedomý, že
bežná maloobchodná (spotrebiteľská) cena tohto mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej
ceny s DPH, za ktorú žalobca zo svojho majetku tento mobilný telefón predal žalovanému činí 185,- Eur.
Tiež žalovaný vzal na vedomie, že mobilný telefón jemu predávaný za kúpnu cenu 17,- Eur len z toho
dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle dodatku po
dobu dohodnutú v dodatku, keď táto bola dohodnutá na 24 mesiacov. Žalovaný sa v dodatku k zmluve

v článku 2. bod 2.5 písm. b/ zaviazal, že ak počas doby viazanosti uvedenej v článku 2. bod 2.3 dodatku
poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy v znení dodatku a po celú
dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty, alebo poruší svoju povinnosť
neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť
ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne
dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy) uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 168,- Eur, pričom
pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho,
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.
Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých
mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal
počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v
čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo 6.
Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa
zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. V tomto istom článku, ale v bode 2.9 tohto dodatku je uvedené, že v
prípade porušenia niektorej z povinností žalovaného uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku odlišnej
od povinností uvedených v písmenách a) a b) bodu 2.5 tohto článku (najmä, ale nielen nedodržanie
záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, zneužitie služieb, porušenie povinností podľa bodu 2.3
písmena c) tohto článku) počas doby viazanosti alebo v období medzi okamihom uzavretia dodatku
a začiatkom plynutia doby viazanosti, je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške
rovnajúce sa výške zmluvnej pokuty podľa bodu 2.5 tohto článku. V článku 2. bod 2.2, bod 2.3 a bod 2.4
bol špecifikovaný celý rad povinností žalovaného, ktoré sa zaviazal v zmysle tohto dodatku plniť.

Zo Zmluvy č. D zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „zmluva“) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému na
základe tejto zmluvy ako užívateľovi SIM kartu, keď mu vypožičal 1 ks SIM karty za účelom umožnenia
prihlásenia sa žalovaným do siete žalobcu a za účelom používania žalovaným služieb žalobcu v
užívateľskom programe dojednanom v zmluve. K SIM karte bolo priradené tel. číslo: XXXX XXX XXX,
išlo o SIM kartu č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX. Žalobca podľa zmluvy sa zaviazal dodávať dojednané
služby žalovanému, žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu vyúčtovaných služieb žalobcovi.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., a
Cenník služieb. Žalovaný podpisom zmluvy potvrdil prevzatie danej SIM karty.

Žalobca k žalobe predložil Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko,
a.s., ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.01.2014 a Všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange
Slovensko, a.s., ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.01.2012.

Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatnou dňa 10.01.2014 žalobca fakturoval
žalovanému cenu služieb v sume 16,99 Eur (tel. č.: XXXX XXX XXX), faktúrou č. XXXXXXXXXX zo
dňa 27.12.2013, splatnou dňa 10.01.2014 žalobca fakturoval žalovanému cenu služieb v sume 30,05
Eur (tel. č.: XXXX XXX XXX), faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2014, splatnou dňa 09.02.2014
žalobca fakturoval žalovanému cenu služieb v sume 34,80 Eur (tel. č.: XXXX XXX XXX), faktúrou
č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2014, splatnou dňa 09.02.2014 žalobca fakturoval žalovanému cenu
služieb v sume 16,99 Eur (tel. č.: XXXX XXX XXX) a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.02.2014,
splatnou dňa 12.03.2014 žalobca fakturoval žalovanému cenu služieb v sume 0,35 Eur (tel. č.: XXXX
XXX XXX), keď žalobca fakturoval žalovanému týmito faktúrami spolu cenu poskytnutých služieb v sume
99,18 Eur.

Pokusom o pokonávku zo dňa 15.04.2014 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradených komunikačných služieb v sume 99,18 Eur, tiež na úhradu zmluvnej pokuty/náhrady škody
v celkovej výške 168,- Eur, tiež poplatkov za mimosúdne vymáhanie v sume 26,72 Eur, spolu v sume
293,90 Eur, keď túto sumu žiadal uhradiť do 29.04.2014. Doručovanie žalobca nepreukázal.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace

služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj s odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č.610/2003 Z.z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,
je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 príkladmo vymenuváva, ktoré ustanovenia uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa najmä považujú za neprijateľné podmienky, keď podľa písm. k) sú to aj tie,
ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka, je dôsledkom transpozície Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v článku 7 ods. 1 ukladá členským štátom
zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty zabezpečia, aby v
záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré
by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov“.

Súd ďalej poznamenáva, že odo dňa 01. 11. 2011 nadobudol účinnosť nový Zákon č. 351/2011 Z.z.
o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, keď podľa § 78 ods. 9 tohto zákona,
zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto
zákona (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“).

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2. zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo dočasne prerušiť alebo
obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v
lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku
zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po
predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) až c) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný používať verejnú
službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry, používať iba telekomunikačné zariadenie spĺňajúce požiadavky osobitných
predpisov.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami
o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Na základe listinných dôkazov, ktoré žalobca pripojil k žalobe súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu
je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 99,18 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej žalovaným
ceny telekomunikačných služieb a nedôvodná v časti o zaplatenie sumy 84,- Eur s príslušenstvom
z titulu náhrady škody. Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvy, jednu zmluvu v znení dodatku k nej,
na základe ktorých poskytoval žalovanému dojednané telekomunikačné služby v cenách dojednaných
v platnom Cenníku. Cenu poskytnutých telekomunikačných služieb za obdobie 2013/12-2014/02 (v
žalobe je nesprávne uvedené obdobie 2014/07-2014/07) fakturoval žalobca žalovanému v sume
spolu 99,18 Eur faktúrami označenými v dôvodoch tohto rozsudku. Žalovaný túto sumu žalobcovi z
titulu ceny poskytnutých služieb doposiaľ neuhradil, nepreukázal úhradu ceny týchto služieb, pričom
dodávku služieb vyfakturovaných týmito faktúrami nerozporoval, ani ich cenu, preto súd uložil povinnosť
žalovanému žalobcov z titulu ceny poskytnutých služieb uhradiť sumu 99,18 Eur.

Žalobca v súdnom konaní voči žalovanému uplatnil popri nároku na zaplatenie sumy 99,18 Eur i nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy od 30. 04. 2014 do zaplatenia, a to vo výške 8,25 % ročne.

Žalovaný je preukázateľne v omeškaní so zaplatením sumy 99,18 Eur od 30. 04. 2014, pričom toto
omeškanie trvá, keď žalobca žalovaného vyzval pokusom o pokonávku zo dňa 15. 04. 2014 na úhradu,
okrem iného i nezaplatenej ceny telekomunikačných služieb najneskôr do 29. 04. 2014. Odo dňa
nasledujúceho, teda odo dňa 30.04.2014, keďže žalovaný v tejto dodatočnej lehote neplnil, je v omeškaní
s plnením veriteľovi, preto žalobca má nárok voči žalovanému z prisúdenej sumy i na zaplatenie úrokov
z omeškania odo dňa 30.04.2014 až do zaplatenia.

Pri právnom posúdení nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania súd vychádzal z § 517 ods. 1
prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorých, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď podľa § 3 tohto vládneho nariadenia,
v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 1 tohto vládneho nariadenia, avšak v platnom znení do 31. januára 2013 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z ustanovenia § 10c tohto vládneho
nariadenia, v platnom znení, ktoré je prechodným ustanovením k úprave účinnej od 01.02.2013 vyplýva,
že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Vzhľadom na vyššie
citovanú zákonnú úpravu, žalobca má nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 8,25 % ročne zo sumy 65,20 Eur od 30.04.2014 do zaplatenia a vo výške 5,25 % ročne zo sumy
33,98 Eur od 30.04.2014 do zaplatenia, keď nepodal dôvodne žalobu v časti o zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške nad 5,25 % ročne zo sumy 33,98 Eur od 30.04.2014 do zaplatenia, pričom súd
žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad túto výšku, t.j. v časti o zaplatenie navyše úrokov z
omeškania vo výške 3 % ročne z tejto sumy od 30.04.2014 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol.

Nedoplatok na cene služieb v sume 65,20 Eur vznikol zo záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania,
ktorý vznikol pred 31. januárom 2013, keď ide o nároky zo zmlúv zo dňa 15.01.2004 a zo dňa 18.11.2011,
preto z ceny služieb vyplývajúcich z týchto zmluvných vzťahov má žalobca nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 8,25 % ročne, keď ku dňu 30.04.2014 základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky bola 0,25 % ročne, zvýšená o 8 percentuálnych bodov bola 8,25 % ročne a z nedoplatku
na cene služieb v sume 33,98 Eur (internet), keď v danom prípade záväzkový vzťah vyplýva zo zmluvy
zo dňa 13.11.2013, ktorá bola uzavretá do 31. januára 2013, má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 5,25 % ročne, keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu
30.04.2014 bola 0,25 % ročne, zvýšená o 5 percentuálnych bodov bola 5,25 % ročne.

Žalobca v súdnom konaní uplatnil voči žalovanému i nárok na zaplatenie náhrady škody v sume 84,-
Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z tejto sumy od 30. 04. 2014 do zaplatenia, keď v tejto

časti uplatneného nároku súd posúdil žalobu žalobcu za neopodstatnenú, za nepreukázanú, pričom v
tejto časti súd potom žalobu žalobcu zamietol.

Žalobca v súdnom konaní tvrdil, že škoda mu mala vzniknúť tak, že ju spôsobil žalovaný tým, že
získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, podpisom dodatku sa zaviazal používať
jeho služby a za tieto platiť po dobu viazanosti, pričom však porušil svoj základný záväzok zotrvať v
zmluvnom vzťahu s ním počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté
služby. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade na žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo
forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie), keď dôkazné bremeno o tom,
že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uviedol, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci zo zmluvy
v znení dodatku k nej, konkrétne záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním počas dohodnutej doby, a
platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Žalobca v konaní bližšie nerozlišoval, ktorú z uvedených
dvoch povinností žalovaný porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu, alebo povinnosť platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby, keď z predložených listinných dôkazov mal súd však za preukázané,
že žalovaný porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď žalobcovi neuhradil
faktúry, ktorými túto cenu žalobca vyfakturoval, resp. ich neuhradil v lehote splatnosti, teda riadne a včas.
Žalobca neuvádzal žiadne skutočnosti, a ani z listinných dôkazov, ktoré predložil do súdneho konania
nevyplynulo, žeby žalovaný porušil povinnosti zotrvať s ním v zmluvnom vzťahu napríklad tým, žeby
bol zmluvu vypovedal, odstúpil od nej pred dohodnutou dobou viazanosti alebo si zmenil účastnícky
program na program s nižšou cenou, ako bol ten, na ktorom sa žalobca so žalovaným dohodli pri podpise
zmluvy v spojení s dodatkom k nej.

Napriek uvedenému, prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, porušenie právnej povinnosti
vyplývajúcej zo zmluvy mal súd za preukázaný, keď žalovaný porušil zmluvnú povinnosť platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby.

Ďalej súd skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaným
za škodu a to vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Škodu treba vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. V danej veci súd
skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu ako poškodeného, a ďalej to, či toto zmenšenie bolo
vyvolané, teda či bolo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného.

V súdnom konaní bolo tak potrebné vyriešiť, či suma 84,- Eur ako časť zľavy z kúpnej ceny mobilného
telefónu, ktorú žalobca žalovanému poskytol pri kúpe mobilného telefónu predstavuje skutočnú škodu,
ktorá vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu
za poskytnuté služby po celú dobu viazanosti dohodnutú v dodatku k zmluve, keď táto bola dohodnutá na
24 mesiacov. Žalobca pri výpočte spôsobenej skutočnej škody podľa svojich tvrdení v žalobe zohľadnil
počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti zo strany žalovaného zaplatiť riadne a včas cenu služieb.

Povinnosť žalovaného zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu
(v tomto prípade časť) v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a
včas nevyplýva priamo z dodatku k zmluve, resp. zo samotnej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú všeobecné podmienky, a nemožno ju vyvodiť ani z titulu zákonného nároku na náhradu škody.
Zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s
porušením tejto povinnosti žalovaným. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú
žalovanému pri kúpe mobilného telefónu poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti žalovaným
platiť žalobcovi za poskytnuté služby riadne a včas, ale následkom vôle žalobcu vyjadrenej v zmluve

v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej
súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaným platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby
počas celej doby viazanosti, ale len na základe vôle žalobcu vyjadrenej v zmluve. Na formovaní vôle
žalobcu, ako aj žalovaného pri uzatváraní dodatku, keď súčasťou tohto bola i kúpa mobilného telefónu
zo strany žalovaného od žalobcu, mali určite vplyv mnohé faktory, ako sú na strane žalovaného napríklad
ponuky iných mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba mobilného telefónu, predpokladaný
rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane žalobcu to bola snaha získať nového klienta
alebo podržať si starého klienta, ďalej predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu a
podobne. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných
platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola
ním vyjadrená vôľa v zmluve v spojení s dodatkom k nej odpredať žalovanému mobilný telefón so
zľavou. Avšak jediným možným následkom porušenia povinností žalovaným platiť riadne a včas cenu za
poskytnuté služby by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných
platieb žalovaného za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z
kúpnej ceny mobilného telefónu, takýmto následkom však nie je.

Pre prípad porušenia povinnosti žalovaným riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas
celej doby viazanosti si účastníci dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola
v obdobných prípadoch súdmi (nielen jedným ako to uvádza žalobca) vyhlásená za neprijateľnú
podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, keď plnenie z takejto
zmluvnej podmienky už súd nemôže žalobcovi ani v iných obdobných konaniach priznať, si zavinil sám
žalobca, keďže povinnosť žalovaného platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatku k zmluve práve on
na formulárovom tlačive. Takúto situáciu nemôže žalobca úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú
pokutu, ktorý by mu nebyť vyššie uvedenej vady podľa dodatku patril, sa bude snažiť prekvalifikovať na
iný právny nárok, teda nárok na náhradu škody, ktorým tento nie je.

Ďalej súd musí skonštatovať, že žalobca v konaní dostatočne nepreukázal ani výšku uplatňovanej
škody. Škoda podľa žalobcu mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú bol mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie žalovanému odpredaný. Žalobca podľa tvrdení v žalobe pri výpočte spôsobenej škody
zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalobca do súdneho konania však nepredložil žiadne dôkazy
preukazujúce výšku škody.

Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že by boli splnené všetky zákonné predpoklady
pre vznik zodpovednosti za škodu, nepreukázal riadnym spôsobom príčinnú súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou, a nepreukázal ani výšku uplatnenej škody riadnym spôsobom, súd žalobu
žalobcu v časti nároku na náhradu škody v sume 84,- Eur s príslušenstvom zamietol, keď príslušenstvo
žalovanej pohľadávky v tejto časti zamietol preto, lebo nepriznal ani samotnú pohľadávku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.
tak, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žiaden z účastníkov v
konaní nebol plne úspešný, pričom pomer úspechu a neúspechu vo veci medzi žalobcom a žalovaným
je nepatrný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods.
3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).