Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205159
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814205159.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom ul. Pribinova
č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., AK so
sídlom ul. Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: F. Ž., nar.: XX.XX.XXXX,
trvalé bytom E. S. Č.. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, Exekútorský úrad so
sídlom ul. Haburská č. 49/A, Bratislava, pod spis. zn.: EX 5963/14, o žiadosti súdneho exekútora o

udeleniepoverenianavykonanieexekúcie,vkonaníoodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresného
súdu Rožňava č. k.: 12Er/498/2014-25 zo dňa 14.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., č. k.: SR 11261/11 zo dňa 28.03.2012. Návrh

na vykonanie exekúcie bol spísaný u súdneho exekútora dňa 15.02.2014.

Ďalej konštatoval, že dňa 26.05.2014 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu
Rožňava žiadosť o udelenie poverenia na vymoženie istiny 999,01 Eur a príslušenstva pohľadávky v
zmysle návrhu na vykonanie exekúcie. Následne uznesením č. k.: 12Er/498/2014-14 zo dňa 03.09.2014
exekučný súd vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania predmetnej exekúcie,

pričom oprávnený v súlade s ustanovením § 30 ods. 11 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") v platnom
znení navrhol vykonaním exekúcie poveriť súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, so sídlom v
Bratislave.

Súd citoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z.

o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK") v znení neskorších predpisov § 52 ods. 1 až 4 zákona č.
40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.2008 (ďalej len „OZ").

Exekučný súd poukázal na skutočnosť, že oprávnený sa v pôvodnom konaní domáhal, aby bol povinný
rozhodcovským súdom zaviazaný na úhradu zmenkovej sumy vo výške 1109,01 Eur s príslušenstvom.
Oprávnený si neúplnou zmenkou zabezpečil Úverovú zmluvu s povinným, kde povinný vystupuje ako

vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Povinný s oprávneným uzatvorili dňa 04.10.2010 úverovú zmluvu,na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výše 700 Eur a ten sa zaviazal splatiť úver a
poplatok spolu vo výške 1320 Eur v 12 mesačných splátkach.

Z predmetnej zmluvy mal súd za preukázané, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Oprávnený
mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru
postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný vystupuje v zmluve ako fyzická
osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, čí označenie zmluvy, ako zmluvy o úvere podľa

Obchodného zákonníka, nie je prekážkou v aplikácii všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ sa svojej ochrany nemôže vzdať ani inak zhoršiť svoje
postavenie. Charakter vzdania sa ochrany spotrebiteľa má aj označenie, že povinný zobral úver na
výkonpovolania.Strohéoznačeniekolónkynavýkonpovolaniakrížikomsúdnepovažovalzapodmienku
vylučujúcu zmluvu z režimu spotrebiteľských zmlúv. Z uvedenej zmluvy je taktiež evidentné, že táto je
uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o povinnom a výške úveru. Povinný

nemal možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytovania úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú
časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, mal len možnosť akceptovať alebo neakceptovať zmluvu o
úvere ako celok. Uvedený záver súd potvrdzuje množstvo obdobných vecí vedených na tunajšom súde,
v ktorých oprávnený vystupuje.

Ďalej súd zistil, že rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť na rozhodovanie v danej veci na základe
podania žaloby oprávneným na rozhodcovský súd a na základe Rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa
04.10.2010, teda v deň podpisu úverovej zmluvy. Poukazujúc na ustanovenie § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r),
ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 OZ exekučný súd uzavrel, že praktickým dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej
zmluvy k spotrebiteľskému úveru je tá skutočnosť, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť

brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský
súd. Vybraný rozhodcovský súd pritom vôbec neaplikoval špecifickú úpravu spotrebiteľských vzťahov.
Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na
tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu,
ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky.

Konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,prespotrebiteľskézmluvybolaexplicitnevyjadrená
v demonštratívnom výpočte neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v ustanovení §
53 ods. 4 písm. r) OZ od 01.01.2008. Znenie rozhodcovskej zmluvy síce neodporuje doslovnému

zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie
dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis).

Spôsobuje tým značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, čím napĺňa znaky

neprijateľnej podmienky v zmysle ustanovenia §53 ods. 1 OZ a je v súlade s ustanovením § 53 ods.
5 OZ absolútne neplatná.

Súd uzavrel, že rozhodcovská zmluva na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc a
príslušnosť a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou a

preto rozhodnutie, ktoré bolo takýmto súdom vydané, nemá legitimitu a nie je spôsobilým exekučným
titulom.

Na základ vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia pre rozpor exekučného titulu so zákonom v súlade s ustanovením § 44 ods. 2

Exekučného poriadku.

Na súde prvého stupňa konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.) odvolanie

oprávnený.

Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Podľavyjadreniaoprávnenéhoexekučnýsúdvprejednávanejveciprekročilrámecsvojejpreskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok)
a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový

stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak
rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že uvedené
ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých

formálnychnáležitostíakoichvyžaduje§34zákonaorozhodcovskomkonaní.Preskúmanímmateriálnej
stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť,
možnosť a súlad s dobrými mravmi).

Ďalej namietal, že exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho
prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie

nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k
niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými
mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania
súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa
obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda

nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000
uverejnený pod č. 18/2000.

Poukázal na skutočnosť, že spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu
súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v

odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva
účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako
otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny
rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným

konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Ďalej oprávnený uviedol, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvého stupňa,
nakoľko namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/
doložka. K uvedenému oprávnený uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu

podľa § 3 ZRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V zmysle čl. 2
tejto zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje
v súlade so ZRK. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným
orgánom. Zároveň oprávnený poukázal na znenie § 53 ods. 1 písm. r) OZ, v zmysle ktorého sa za

neprijateľné podmienky považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa jeho
názoru, cieľom zákonodarcov bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva,
vzhľadom na čo konal súd prvého stupňa nad rámec zákonných ustanovení.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súdny exekútor a ani povinný sa v zákonnej lehote k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Napadnutéuzneseniesúduprvéhostupňaboloodvolaciemusúdupredloženénarozhodnutieoodvolaní
so stanoviskom sudcu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu
podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd") prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie
pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.Podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v
podrobnostiach poukazuje podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolaniu uvádza nasledovné.

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 04.10.2010 Zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 700 Eur, ktorý
sa povinný zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 620 Eur, a to v 12 mesačných splátkach po 110
Eur, t. j. celkovú sumu 1 320 Eur, počnúc dňom 25.10.2010.

Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zo
dňa 28.03.2012 pod č.: SR 11261/11, vydaný ustanoveným rozhodcom JUDr. Z. Q.L., ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 16.04.2012 a vykonateľnosť dňa 19.04.2012.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok. Podľa odseku 2 písm. d) tohto ustanovenia podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľaustanovenia§44ods.1Exekučnéhoporiadkuexekútor,ktorémuboldoručenýnávrhoprávneného
na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od
doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie
vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej
pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so

zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci

núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci „Asturcom Telecomunicaciones SL", kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa

oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napríklad v uznesení zo dňa 09. februára 2012, sp. zn.: 3 Cdo
122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo
dňa 05. decembra 2012, sp. zn.: 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj
to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto

zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá,
ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012 sp. zn.: 6 Cdo 1/2012 zdôraznil,
že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v

prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko v
uznesení uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Zároveň mal
za to, že dojednaná rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Pozornosti oprávneného asi ušlo, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení neuviedol, že medzi
zmluvnými stranami nebola uzavretá rozhodcovská zmluva. Naopak, túto zmluvu preskúmal a posúdil
ako neprijateľnú podmienku. Rozhodcovská doložka sa nachádzala v čl. II. Rozhodcovskej zmluvy, ktorú
uzavreli zmluvné strany dňa 04.10.2010.

Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa
04.10.2010 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o
vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane
sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto

skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Občiansky zákonník novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z., účinnou od 01.01.2008, zaviedol
do právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r). Citované ustanovenie

označilo za neprijateľné dojednanie vyžadujúce v rámci rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ je takáto
neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu

všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej zmluvy ako neprijateľnej

podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že
spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo
povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už
predformuloval v dohode a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula,

akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby
sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany

zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom
rozsahu neplatnou podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.