Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 30, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/241/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201817
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201817.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a

členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: U.. Z.. R. Ď.,
F. XX, XXX XX U., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.UPS/USI/SSVOPHN/BEZ/2013/31 zo
dňa 12.08.2013 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. UPS/USI/SSVOPHN/BEZ/2013/31 zo
dňa 12.08.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/USI/SSVOPHN/BEZ/2013/31 zo dňa 12.08.2013,
ktorým oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie podané elektronickými prostriedkami bez zaručeného
elektronického podpisu nebolo podané zákonným spôsobom, preto nevyvolalo procesné účinky voči
rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu (ďalej Úrad). Týmto rozhodnutím evidovaným pod
č.k. BA3/RPHN/SOC/2013/12130-046 zo dňa 16.05.2013 bola žalobcovi odňatá a zastavená výplata

preddavkovo poskytovanej dávky a príspevkov v sume 118,30 € mesačne so spätnou platnosťou od
01.12.2012 a bolo mu doručené dňa 22.05.2012. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom
06.06.2013.

Z dôvodov žaloby vyplýva, že napadnuté rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené odvolaniu žalobcu bolo
vydané správnym orgánom vo forme listu, avšak z hľadiska vecného obsahu je potrebné ho považovať
za rozhodnutie preskúmateľné súdom. Žalobca s poukazom na ust. § 19 ods. 1 Správneho poriadku a

ust. § 40 ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka a citáciou rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 20.01.2011, sp. zn. 8 Sži/3/2010 a z 13.06.2012, sp. zn. 2 Sži/3/2012 tvrdí, že správny orgán
nesprávne právne posúdil otázku včasnosti podania odvolania a na tomto základe potom aj nezákonne
rozhodol. Je toho názoru, že pokiaľ odvolanie podal elektronickými prostriedkami bez zaručeného
elektronického podpisu, ktoré však doplnil v písomnej forme do troch dní a z obsahu podaní bola
identifikovateľná osoba odosielateľa a obsah jeho podania, potom dodržal písomnú formu podania,
takže postupoval v súlade so zákonom a lehotu pre podanie odvolania zachoval.

Žalobca je toho názoru, že v danej veci je potrebné vec vyložiť ústavnokonformne, keďže v zmysle čl. 2
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané.Na základe uvedených skutočností žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 02.12.2013 zotrval na svojom rozhodnutí.

Uviedol, že vo veci postupoval podľa ustanovenia § 19 ods. 1 správneho poriadku a mal za to, že postup
žalobcu by bolo možné akceptovať ako zákonné len v prípade, ak by svoje podanie urobil telegraficky
alebotelefaxom,alenieelektronickýmiprostriedkami,pretožeprávektejtoformesaviažeajelektronický
podpis aby podanie bolo spôsobilé vyvolať aj procesné účinky. Navyše žalobca nepostupoval ani
podľa § 28 správneho poriadku lebo nepožiadal správny orgán o odpustenie zmeškania lehoty zo

závažných dôvodov. Z uvedeného mal za to, že v čase právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia (dňa
06.06.2013) žalobca nesplnil zákonné podmienky na podanie odvolania.

Žiadal žalobu zamietnuť .

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté

rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 OSP, keďže boli splnené
podmienky uvedené v § 250f ods. 2 OSP a jednomyseľne (§3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je dôvodná. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.05.2014, potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky www.justice.gov.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá OSP).

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti

druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené
procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla

mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).

Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov
uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že
nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich

hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 OSP v spojení s § 249 ods. 2).

Z administratívneho spisu vyplýva, že Úrad vydal v preskúmavanej veci rozhodnutie zo dňa 16.05.2013
č. BA3/RPHN/SOC/2013/12130-046. Toto rozhodnutie si žalobca osobne prevzal dňa 22.05.2013. Dňa
05.06.2013 žalobca zaslal Úradu odvolanie elektronickými prostriedkami (e-mail) bez zaručeného

elektronického podpisu, ktorý ho obdržal (text vytlačil a založil do administratívneho spisu) avšak
ponechal podanie bez ďalšej registrácie (chýba prezenčná pečiatka správneho orgánu, dátum, číslo
evidencie podania a iné spisové náležitosti). Z obsahu e-mailového podania je identifikovateľný autor
podania - žalobca, predmet - odvolanie proti rozhodnutiu č. BA3/RPHN/SOC/2013/12130-046 zo dňa
16.05.2013, ktorého obsah je uvedený v prílohe, v prílohe je daný návrh vo veci. Žalobca v podaní

zrozumiteľne uviedol, že uvedené odvolanie doručí ešte v písomnej forme v lehote 3 dní a záverom
e-mailovej komunikácie uviedol svoje priezvisko. Následne žalobca doručil odvolanie (totožné ako v
prílohe e-mailu), podľa prezenčnej pečiatky Úradu dňa 07.06.2013 (evidované pod EČ XXXX/XXXXXX,
číslo spisu XXXXX-XXX). Žalovaný listom zo dňa 12.08.2013 zaslal žalobcovi odpoveď na písomné
odvolanie v ktorom uviedol, že odvolanie bolo podané oneskorene a odôvodnil svoje zistenie, ktorého

obsah zodpovedá vyššie opísaného písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe.

Podľa § 19 Správneho poriadku(1) Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami
podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj
telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do

zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.
(2) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa
týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.
(3) Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky
odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie

zastaví.

Krajský súd v Bratislave k veci uvádza, že účelom zavedenia a používania elektronického podpisu je
komunikácia medzi orgánmi verejnej správy na jednej strane a občanmi a hospodárskymi subjektmi
na druhej strane. Pod pojmom elektronický podpis je nevyhnutné okrem zákonnej definície (§ 3, § 4
zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov) zaradiť aj také formy

elektronického podpisu, ktoré zákon nedefinuje, ako napr. jednoduché uvedenie mena a priezviska
odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie, alebo podpisový vzor, ktorý sa automaticky pripojí k
odosielanej e-mailovej správe, alebo akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré zmluvné alebo iné strany
považujú za identifikačný kód, v súlade s ktorým sú schopné identifikovať odosielateľa. Predmetné druhy
elektronickýchpodpisovjenevyhnutnépovažovaťzaelektronickýpodpisvzmyslevýznamutohtopojmu.

Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca v danom prípade využil jednu z bežných
foriem elektronickej komunikácie s Úradom, pričom si bol evidentne vedomý toho, že pri tejto forme
písomnejkomunikácie,jehopodpisnemácharakterelektronickéhopodpisuvzmyslezákonač.215/2002
Z.z. keďže považoval za potrebné ešte písomne ho osvedčiť, čo do troch dní aj vykonal. Preto podľa

názoru súdu odvolanie podal včas, t.j. do 15 dní odo dňa 22.05.2013, kedy osobne prevzal rozhodnutie
Úradu.

Podľa názoru krajského súdu by v okolnostiach daného prípadu striktná interpretácia príslušných
ustanovení správneho poriadku Úradom mohla mať znaky prílišného právneho formalizmu

odporujúceho materiálnemu chápaniu princípu právneho štátu. Takáto interpretácia neplní žiadnu
rozumnú funkciu, ale naopak, popiera samotný zmysel právnej úpravy. K výkladu právnych predpisov
a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže
javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. V tomto kontexte
neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobca mal požiadať o odpustenie zmeškania lehoty zo závažných

dôvodov (§ 28 správneho poriadku), pretože podľa názoru súdu žalobca nemohol vedieť, že podľa neho
včas podané odvolanie nebude Úradom akceptované. Naopak, pokiaľ žalovaný bol toho názoru, že
podanie žalobcu je zmätočné (hoci inak riadne identifikovateľné) mal ho usmerniť (§ 19 ods. 3 správneho
poriadku), čo však neurobil.

Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný, potom čo zistil riadne skutkový stav veci, vyvodil z neho
nesprávne právne závery, keď včas podané odvolanie žalobcu vyhodnotil ako oneskorené pre formálne
nedostatky podania. Súd argumentáciu žalobcu považoval za dôvodnú a preto napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní žalovaný bude postupovať vyššie naznačeným smerom, t.j. včas podaným odvolaním
napadnuté rozhodnutie podľa obsahu námietok preskúma a opäť rozhodne.

Súd nepriznal úspešnému žalobcovi trovy konania, keďže si žiadne neuplatnil a ani zo spisu nevyplýva,
že by mu nejaké vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom
Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP )uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.