Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 24C/417/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409212994
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2011:1409212994.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Ing. Mariom Dubaňom, v právnej veci

navrhovateľov : X/ R.. U.. X. B., V.Z. X. V., C.Á. XX, X/ C. B., V.Z. X. V., C. XX obaja zast. Procházka &
partners, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Búdkova 4, IČO: 36854948 proti odporcom : X/ X. G., V.Z.
X. V., C. XX, X/ L. G., V.Z. X. V., M. XX obaja zast. JUDr. Alexandrou Kotrecovou PhD., advokátkou so
sídlom v Bratislave, Slowackého 56 o ochranu osobnosti s návrhom na priznanie nemajetkovej ujmy v
peniazoch v sume 19.000,- Eur takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti
navrhovateľov v 1. a 2. rade obťažovaním v ich rodinnom dome so súp. č. XXXX nachádzajúcom sa

na C. H.. XX v Bratislave a stojacom na pozemkoch s parc. č. XXXX R. XXXX/X, ktorý je zapísaný na
LV č. XXX vedenom pre kat. úz. Y. O. X., okres Bratislava IV, mesto Bratislava, hlukom, ktorý by
vo vnútornom prostredí tohto rodinného domu dosahoval ekvivalentnú hladinu zvuku v čase od 22.00
hod. do 6.00 hod. väčšiu než 30 dB a v čase od 6.00 hod. do 22.00 hod. väčšiu než 40 dB a vibráciami
s ekvivalentnou hodnotou frekvenčne váženého zrýchlenia vibrácií v čase od 22.00 hod. do 6.00 hod.
väčšou než 0,005 m/s ?2, a v čase od 6.00 hod. do 22.00 hod. väčšou než 0,008 m/s?2, pochádzajúcimi
z prevádzkovania pohostinského zariadenia U. P. nachádzajúceho sa v rodinnom dome so súp. č. XXXX

na C. H.. XX X. V. stojacom na pozemku s parc. č. 1421 v kat. území Y. O. X., okres Bratislava IV, mesto
Bratislava.

II. Odporca v 1. rade je povinn? zaplati? navrhovate3ovi v 1. rade n?hradu nemajetkovej ujmy v sume
1.500,- Eur, do troch dn? od pr?voplatnosti tohto rozsudku.

III. Odporca v 1. rade je povinn? zaplati? navrhovate3ke v 2. rade n?hradu nemajetkovej ujmy v sume
1.500,- Eur, do troch dn? od pr?voplatnosti tohto rozsudku.

IV. Odporky?a v 2. rade je povinn? zaplati? navrhovate3ovi v 1. rade n?hradu nemajetkovej ujmy v sume
1.500,- Eur, do troch dn? od pr?voplatnosti tohto rozsudku.

V. Odporky?a v 2. rade je povinn? zaplati? navrhovate3ke v 2. rade n?hradu nemajetkovej ujmy v sume
1.500,- Eur, do troch dn? od pr?voplatnosti tohto rozsudku.

VI. Vo zvy?ku n?vrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom zo dňa 26.11.2009, na výzvu súdu doplneným dňa 13.01.2010 domáhali, aby
súd odporcom uložil povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do ich práva na ochranu osobnosti
obťažovaním hlukom, ktorý by vo vnútornom prostredí tohto rodinného domu dosahoval ekvivalentnúhladinu zvuku v čase od 22,00 hod. do 6,00 hod. väčšiu než 30 dB a v čase od 6.00 hod. do 22,00 hod.
väčšiu než 40 dB a vibráciami s ekvivalentnou hodnotou frekvenčne váženého zrýchlenia vibrácií v čase
od 22,00 hod. do 6,00 hod. väčšou než 0,005 m/s-2 a v čase od 6.00 hod. do 22,00 hod. väčšou než

0,008 m/s-2, pochádzajúcimi z prevádzkovania pohostinského zariadenia U. Pub nachádzajúceho sa
v rodinnom dome so súp. č. XXXX na C. H.. XX v Bratislave stojacom na pozemku s parc. č. XXXX v
kat. úz. Y. O. X., okres Bratislava IV, mesto Bratislava. Súčasne žiadali, aby súd odporcov spoločne a
nerozdielne zaviazal na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 19.000,- Eur.

Návrh vo veci samej odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č.
XXXX nachádzajúceho sa na C. H.. XX v Bratislave, ktorý je zapísaný na LV č. XXX vedenom pre
kat. úz. Y. O. X.. S rodinným domom navrhovateľov bezprostredne susedí rodinný dom súp. č. 5040
nachádzajúci sa na C. H. v Bratislave, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. Y. O. X..
(ďalej aj „susediaci dom“). Susediaci dom ku dňu podania žaloby podľa výpisu z LV vlastní odporkyňa
2/. Koncom r. 2004 si navrhovatelia všimli, že v susediacom dome prebiehajú nepovolené stavebné

úpravy v podzemných/pivničných priestoroch. Bezodkladne o tejto skutočnosti informovali MČ Bratislava
- Y. O. X. (ďalej len „mestskú časť“) ako príslušný stavebný úrad. Následne na to vtedajšia vlastníčka
susediaceho domu požiadala mestskú časť o dodatočné stavebné povolenie na stavebnú zmenu časti
jej domu na „V. Club - Istrijská 82“. Dodatočné stavebné konanie bolo neskôr dňa 25. januára 2008
zastavené z dôvodu zmeny vlastníka susediaceho domu. Tieto tvrdenia navrhovatelia preukazovali

listinami: výpis z listu vlastníctva č. 362 (č.l. 13), výpis z listu vlastníctva č. 2066 (č.l. 14), list adresovaný
stavebnému úradu zo 06. 12. 2004 (č.l. 15); záznam z miestnej ohliadky z 25.01. 2005 (č.l. 16,17);
rozhodnutie o zastavení stavebných prác z 25. 01. 2005 (č.l. 18); rozhodnutie o zastavení stavebného
konania z 25.01. 2008 (č.l. 20); Z odôvodnenia návrhu ďalej vyplýva, že aj napriek rozhodnutiu o
zastavení stavebných prác, resp. stavebného konania, boli stavebné úpravy na susediacom dome

dokončené. Od faktického dokončenia tejto stavby v r. 2005 je v pivničných priestoroch susediaceho
domu dennodenne otvorené pohostinské zariadenie, ktoré prevádzkuje odporca 1/ a ktoré je otvorené
aj do neskorých nočných alebo skorých ranných hodín, vrátane dní pracovného pokoja. Dokumentuje
to aj internetová stránka prevádzky žalovaného (kópia internetovej stránky www.medvedpub.sk na č.l. 21 a nasl.) Novým vlastníkom U. Pubu (predtým V. klubu) je odporkyňa 2/,

ktorá požiadala o vydanie dodatočného stavebného povolenia na túto stavbu. Ku dňu podania žaloby
na prevádzku U. Pubu kapacitne projektovanú pre 70 ľudí, dodnes nebolo vydané žiadne stavebné
povolenie, kolaudačné rozhodnutie, ani žiadne platné potvrdenie o otváracích hodinách. Pre prevádzku
tohto zariadenia tak absentuje akýkoľvek právny základ. Budova je prevádzkovaná spôsobom, ktorý
je za hranicou akejkoľvek únosnosti. Neoprávnené prevádzkovanie pohostinského zariadenia počas

posledných piatich rokov spôsobuje navrhovateľom ujmu najmä v dôsledku hlukových a vibračných
imisií, a v neposlednom rade aj z dôvodu častého a opakovaného rušenia nočného pokoja zo strany
návštevníkov tejto prevádzky. Uvedené je spôsobené aj nevhodnou stavebnou dispozíciou susediaceho
domu, pretože táto dispozícia vytvára medzi susediacim domom a domom navrhovateľov - práve
na strane, kde majú navrhovatelia spálňu a ostatné obytné miestnosti - uzavretý priestor, v ktorom

sa každý zvukový prejav odráža a intenzívne ozýva. Do podbránia, kde je situovaný aj vstup do U.
Pubu, sa vstupuje bezprostredne z ulice. Tým, že pôvodná brána bola odstránená sa šíri hluk z ulice
spolu s hlukovými prejavmi návštevníkov U. Pubu bezprostredne do rodinného domu navrhovateľov.
Toto je umocnené aj tým, že odporca ignoruje platné všeobecne záväzné nariadenie, ktoré prikazuje
prevádzku pohostinstiev ukončiť do 23.00 hod., v dôsledku čoho sa práve v neskorších hodinách stáva

vyhľadávaným miestom hlučnej a často mimoriadne nekultúrnej zábavy návštevníkov. Na opakované
rušenie nočného pokoja sa navrhovatelia bezúspešne sťažovali na mestskej časti (vec bola prejednaná
aj miestnym zastupiteľstvom), na viacerých orgánoch štátnej správy ako aj na polícii. Ako ďalšie
listinné dôkazy navrhovatelia predložili: sťažnosť navrhovateľov 19. 3. 2006 (č.l. 38); oznámenie o
nerešpektovaní povinnosti na OO PZ z 23. 10. 2008 (č.l. 39); sťažnosť navrhovateľov z 19. 12. 2008

(č.l. 40); žiadosť navrhovateľov z 29. 12. 2008 (č.l. 41); sťažnosť odporkyne 2/ z 14. 04. 2009 (č.l.
42); sťažnosť navrhovateľov z 27.07.2009 (č.l. 43); sťažnosť navrhovateľky 2/ z 15. 10. 2009 (č.l.
44); sťažnosť navrhovateľov z 08.09.2009 (č.l. 45); rozhodnutie o uložení pokuty z 25.02.2009 (č.l.
46); Závažnosť situácie dokumentuje aj vyjadrenie vlastníkov nehnuteľnosti susediacej s U. Pubom z
opačnej strany, ktoré títo vlastníci predložili v rámci dodatočného stavebného konania prebiehajúceho

v súčasnosti. V tomto vyjadrení sa okrem iného uvádza, že prevádzka odporcov, fungujúca najmä v
nočných hodinách, zásadne znehodnocuje bývanie vlastníkov susediacich nehnuteľností. Súčasťou
tohto znehodnotenia sú časté mimoriadne stresové situácie, napríklad potreba privolávať pre závažné
rušenie nočného pokoja hliadku polície aj na Štedrý večer 24. decembra 2008.Navrhovatelia odporcov žalujú titulom ochrany osobnostného práva nakoľko odporcovia činnosťou,
spočívajúcou v neoprávnenom prevádzkovaní pohostinstva, ktoré je zdrojom mimoriadnych hlukových a

vibračných imisií, zasiahli do ich práva na ochranu osobnosti. Do ich osobnostných práv bolo značným
spôsobom zasiahnuté opakovanou neoprávnenou prevádzkou pohostinstva zo strany odporcu 1/, v
súčinnosti s odporkyňou 2/, ktorá je vlastníčkou aj spoluužívateľkou nehnuteľnosti, užívaním ktorej
dochádza k predmetnému zásahu. Týmto konaním odporcov sa značne znehodnotila kvalita bývania a
súkromného života navrhovateľov.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili a žiadali ho zamietnuť z nasledovných dôvodov: Odporkyňa 2/ sa
už od počiatku snažila navodiť právny stav tým, že opakovane vyzývala a žiadala odporcu 1/, aby
ukončil prevádzku a to až dovtedy, kým nebude právoplatne skončené konanie o vydanie dodatočného
stavebného povolenia. Napriek týmto skutočnostiam odporca 1/ toto nerešpektoval a z toho dôvodu
mu odvolala súhlas s užívaním susednej nehnuteľnosti pre podnikateľské účely. Odporkyňa 2/ sa

stala vlastníčkou susednej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy dňa 07.02.2006 a za časové
obdobie od roku 2004 do februára 2006, kedy nebola vlastníčkou vyššie uvedenej nehnuteľnosti, sa tak
žiadnym spôsobom nepodieľala na zásahu do osobnostných práv navrhovateľov. Odporcovia sa proti
žalobe ďalej bránili tým, že záznamy zo zásahov polície zo dňa 26.07.2009, 14.08.2009, 06.09.2009,
18.10.2009, 12.12.2009 a 19.02.2009 nepreukazujú, že po odvolaní súhlasu odporkyňou 2/ dochádzalo

k neoprávneným zásahom aj po 10.07.2009. Jediným oznamovateľom rušenia nočného kľudu boli
navrhovatelia, pričom príslušné orgány opakovane uviedli, že k rušeniu nočného kľudu neprichádzalo. V
protokole o skúškach č. 1074 a 1705/2009 zo dňa 03.04.2009 sa uvádza, že porovnaním nameraných
hodnôt doplnených údajom o korekciu a neistotu merania (U = 1,8 dB) je možné konštatovať, že hluk
vo vonkajšom priestore spôsobený činnosťou súkromného klubu na rodinný dom č. 80 neprekračuje

najvyššiu prípustnú hodnotu pre denný, večerný a nočný čas do 02.00 hod. Správny orgán toto uviedol
na margo námietok, ktoré v stavebnom konaní vzniesli žalobcovia, pričom uvedené meranie bolo robené
nezávisle a bez vedomia odporcov. Z toho vyplýva, že odporca 1/ neporušil ustanovenia zákona č.
355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Odporcovia poukázali na to, že dňa
24.09.2009 bolo vydané rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Y. O. X., číslo: Y. XXXX - 05/38/S/11/

DSP/Gš (č.l. 73 ), ktorým boli dodatočne povolené stavebné úpravy vo vyššie popísanej nehnuteľnosti
(rodinnom dome). Rozhodnutie v spojení s rozhodnutím Krajského staveného úradu nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.04.2010. Z vyjadrenia k návrhu ďalej vyplýva, že odporkyňa 2/ spochybňuje, že
by z jej strany niekedy dochádzalo ku konaniu, ktorým by prišlo k vzniku zásahu objektívne spôsobilého
vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti navrhovateľov. Odporca 1/

nespochybnil, že v určitom čase prichádzalo z jeho strany k prevádzkovaniu nepovolenej prevádzky,
avšak toto samo o sebe nezakladá také konanie, ktoré je objektívne spôsobilé vyvolať nemajetkovú
ujmu.Vsúladesprocesnouahmotnoprávnouteóriou,povinnosťtvrdenia,dôkaznápovinnosťadôkazné
bremeno ohľadne zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva v porušení
alebo len v ohrození osobnosti, zaťažuje navrhovateľov. Žalobcovia musia v konaní preukázať, že došlo

k porušovaniu všeobecne záväzných právnych noriem stanovujúcich limity hluku resp. preukázať pri
splnení hygienických limitov, že tieto sú vzhľadom na konkrétne okolnosti v rozpore s právom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie: 1/ výsluchom účastníkov konania, 2/ výsluchom svedkov : C.. M. Y.,
Y. G., X. B., L.. U. Z., O. Š., 3/ oznámením obsahu listín: č. l. 13 - výpis z LV č. 362, č. l. 14 - čiastočný

výpis z LV č. XXXX, č. l. 15 - podanie navrhovateľa na MiÚ Y. O. X. ( ďalej len „Y.“) zo dňa 06. 12.
2004, č. l. 16 - zaslanie záznamu z miestnej obhliadky, č. l. 17 - záznam MČ Y. z ohliadky vykonanej
na mieste 04. 01. 2005, č. l. 18 - rozhodnutie MČ Bratislava Y. o zastavení stavebných prác z 25. 01.
2005, č.l. 20 - rozhodnutie MČ Bratislava Y. o zastavení stavebného konania z 25. 01. 2008, č. l. 21
- 37 - kópie internetovej stránky www.medvedpub.sk , č. l. 38 - sťažnosť

navrhovateľov starostovi z 19. 03. 2006, č. l. 39 - oznámenie OO PZ Bratislava Y. o nerešpektovaní
povinností z 23. 10. 2008, č. l. 40 - žiadosť navrhovateľov o urýchlené zabezpečenie zákonov a nariadení
starostovi Y. z 19. 12. 2008, č. l. 41 - žiadosť navrhovateľov na MiÚ Bratislava Y. z 29. 12. 2008, č. l.
42 - urgencia navrhovateľky adresovaná Hlavnému kontrolórovi MČ Bratislava Y. zo 14. 04. 2009, č. l.
43 - sťažnosť navrhovateľov Hlavnému kontrolórovi na nedodržiavanie a marenie úradných rozhodnutí

z 27. 07. 2009, č. l. 44 - sťažnosť navrhovateľky na konanie OO PZ Bratislava z 15. 10. 2009, č. l. 45 -
sťažnosť navrhovateľov a žiadosť o urýchlené konanie starostovi z 08. 09. 2009, č. l. 46 - rozhodnutie
MČ Bratislava Y. o uložení pokuty odporcovi 1/ z 25. 02. 2009, č.l. 48 - uplatnenie námietok v stavebnom
konaní zo 04. 06. 2009, č.l. 73 - rozhodnutie MČ Bratislava Y. o dodatočnom povolení stavebných úpravčasti stavby rodinného domu z 24. 09. 2009, č. l. 83 - upovedomenie o začatí exekúcie proti povinnému
odporcovi 1/, č.l. 86 - výpis z LV č. XXXX, č. l. 87 - rozhodnutie MČ Bratislava Y. o predbežnom zákaze
prevádzkovania Biliard klubu U. Pub z 25. 05. 2009, č. l. 89 - protokol o skúškach č. 1074 a 1075/09 ÚVZ

SR, č. l. 110 - 122 - kópie internetovej stránky www.medvedpub.sk , č. l. 123
- kópie internetovej stránky www.bratislava.sk o problémoch spoluobčanov v
centrepozornostirelácieG.,č.l.144-rozhodnutieObvodnéhoúradu Bratislavazo06.05.2010ouznaní
navrhovateľa zo spáchania priestupku, č. l. 148 - potvrdenie MČ Bratislava Y. o splnení podmienok v
zmysle VZN č. 5/2008 z 08. 06. 2009, č. l. 149 - úradný záznam OO PZ Y. z 15. 08. 2009, č. l. 150 -

úradný záznam OO PZ Y. z 07.09.2009, č. l. 151 - úradný záznam OO PZ Y. z 18. 10. 2009, č. l. 152 -
úradný záznam OO PZ Y. z 31. 10. 2009, č. l. 154 - rozhodnutie MČ Bratislava Y. o dodatočnom povolení
stavebných úprav RD z 24. 09. 2009, rozhodnutie právoplatné 19. 04. 2010, č. l. 155 - rozhodnutie
Krajského stavebného úradu zo dňa 30. 03. 2010, č. l. 165 - záväzné stanovisko Regionálneho úradu
VZ o súhlase s kolaudáciou stavby časti RD za účelom zriadenia prevádzky V. klub zo 04. 10. 2010,
č. l. 193 - lekársky nález z 28. 09. 2007 navrhovateľa 1/, č. l. 195, 198, 199 - správa o ambulantnom

vyšetrení N 1/ z 03. 06. a 09. 04. 2010 a 02. 10. 2009, č.l. 200 - výmenný poukaz na navrhovateľku 2/
zo 06. 09. 2010, č. l. 204 - kópie internetovej stránky www.medvedpub.sk ,
č. l. 206 - rozhodnutie MČ Bratislava Y. o povolení zmeny v užívaní časti RD z 27. 10. 2010, právoplatné
18. 11. 2010, č. l. 219 - rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva z 25. 11. 2010 o
súhlase s uvedením V. klubu U. Pub do prevádzky, č. l. 224 - zápisnica o podaní vysvetlenia na mestskej

polícii odporcom 1/ z 08. 12. 2010, č. l. 235 - 247 - prehľad služobných zákrokov a úradných záznamov
Obvodného oddelenia PZ Y., ktoré sa týkali U. Pubu, č. l. 254 - zápisnica o podaní vysvetlenia spísaná
odporcom 1/ z 08. 12. 2010 spolu s jej dodatkom z 05. 02. 2011, č. l. 282 - psychiatrická kontrola U..
W. L., č. l. 283 - služobný záznam Mestskej polície Hlavného mesta SR z 13. 06. 2011, 4/ reprodukciou
obrazovo-zvukových záznamov na CD/DVD nosičoch založených v prílohovej obálke č.l. 108, 109, 289

a reprodukciou reportáže Y. U. odvysielanej v relácii G. na Z. U. (prílohová obálka č.l. 156).

Navrhovateľ1/vypovedal,žeodporcavsusednejnehnuteľnostivykonávalstavebnéúpravynelegálneuž
v r. 2004. Museli na to upozorniť stavebný úrad. V tom čase ho odporca 1/ žiadal o súhlas na prevádzku
biliard klubu. Nemali s tým problém, lebo si mysleli, že pôjde o biliard klub a nie o pohostinstvo. Preto

odporcovi takýto ústny súhlas s manželkou dali ale s podmienkou, že táto prevádzka klubu ich nebude
rušiť. Do r. 2006 prebiehali stavebné úpravy a následne začala naostro prevádzka tohto zariadenia s
tým, že sa tam podával aj alkohol. Navrhovateľ vo výpovedi účastníka konania opísal, že vchod do
tejto prevádzky je v tzv. podbrání. Tento priestor funguje ako tunel, kde sa všetko ozýva, nakoľko nie
je ani spredu ani zozadu uzavretý. V takomto priestranstve sa nachádza ich dom. Odporca 1/ začal

prevádzku klubu koncertom živej rockovej kapely. To, čo sa ozývalo v priestoroch bolo neúnosné. Triasol
sa celý dom. V časovom horizonte rokov 2006 až 12/2008 porušil všetky dohody, na ktorých sa ústne
dojednali. Poukázal napr. na skutočnosť, že na štedrú noc o 02.00 hod. boli nútení privolať políciu z
dôvodu rušenia nočného kľudu opitými návštevníkmi, ktorí postávali v podbrání alebo pred domom na
ceste. Obťažovania hlukom a vibráciami vždy vrcholili počas víkendov, resp. v piatok a sobotu, kedy sa

prevádzkovali akcie s množstvom ľudí. Hluk a vibrácie pôsobia stresujúco. Vyplýva to z toho, že kým
iné prevádzky po 22. hodine zatvárajú, tak do Medveď pubu sa vtedy v plnom počte schádzajú hostia.
Navrhovateľ 1/ trpí vysokým krvným tlakom, ktorý ako vypovedal sa postupne zhoršil a manželka má
z hluku bolesti hlavy.
Na otázku svojho právneho zástupcu, či sa situácia zmenila odkedy je odporkyňa 2/ vlastníčkou

susedného domu, navrhovateľ 1/ vypovedal, že odporkyňu vidí prvýkrát na pojednávaní a zmena vo
vlastníctve nepriniesla žiadnu zmenu.
Naotázkuprávnejzástupkyneodporcov,činavrhovateľaobťažujereprodukovanáhudbaašíriacisahluk
z prevádzky alebo rušenie návštevníkmi, navrhovateľ 1/ vypovedal: aj - aj. Svedčia o tom aj policajné
záznamy, kedy po príchode polície bol odporca požiadaný, aby stíšil hudbu. To znamená, že ak bola

hudbapustenávurčitýchdecibeloch,takichtorušilo.Samozrejmehorušíajhlukzostranynávštevníkov,
ktorí keď sa zdržujú v podbrání, tak intenzita hluku je značná.
K ujme z hľadiska svojej profesie výtvarného umelca navrhovateľ vypovedal, že vo všeobecnosti na
tvorivú činnosť potrebuje každý umelec pohodu a vyrovnanosť. On sa však často nemohol sústrediť na
svoju tvorbu, prácu, pretože keď v noci nemohol spať, tak s tým mal na druhý deň problém a musel cez

deň dospávať. Je asi ťažké vžiť sa pre bežného človeka do tvorivej práce umelca ale ten potrebuje pre
nové a tvorivé myšlienky mať zabezpečený komfort a pohodu.Navrhovateľka 2/ sa vo výpovedi účastníka konania v plnom rozsahu stotožnila s výpoveďou svojho
manžela - navrhovateľa 1/, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom vypovedal o základných skutočnostiach
týkajúcich sa sporu.

Na otázku svojho právneho zástupcu, či údaje o migréne, o ktorých sa zmienil jej manžel sú pravdivé,
uviedla, že dlhodobo trpí nespavosťou a za tým účelom užíva lieky. To znamená, že pomocou liekov sa
jej podarí zaspať povedzme okolo pol jedenástej večer ale keď ju hluk od susedov zobudí, rozruší ju to
natoľko, že potom už nedokáže zaspať. Na ďalší deň ju nespavosť poznačí vyčerpanosťou a bolesťami
hlavy.

Na otázku právnej zástupkyne odporcov, či jej sťažnosti proti odporcovi 1/ smerovali aj k nejakým
iným skutočnostiam okrem šírenia hluku z hudby, vypovedala: áno, odporca vlastní psa, ktorý keď je
pustený, reaguje na prichádzajúcich návštevníkov hlasným štekotom a aj toto ju vyrušuje. Predtým mali
s odporcom 1/ dohodu, že keď mu povedzme zavolá, aby hudbu stíšil, tak to urobí. Spočiatku to takto
fungovalo ale neskôr sa stávalo, že keď tam bolo veľa ľudí, odporca na jej žiadosť nereagoval. Z tejto
prevádzky je ďalší východ. Ide o únikový východ, ktorý sa nachádza v strednej časti nehnuteľnosti na

prízemí. Keď tam boli otvorené dvere, intenzita hluku bola neúnosná.

Odporca 1/ vypovedal, že spomínaný koncert živej rockovej hudby trval iba do 22. hod. a bolo to
s vedomím miestneho úradu. S navrhovateľmi mali určitú dohodu. Poukázal, že prevádzka v klube
nie je jediným rušiteľom rodinného pokoja navrhovateľov. Hluk sa šíri od cesty a tiež nie je jediným

prevádzkovateľom podobných zariadení. V jednom prípade sa navrhovateľka 2/ sťažovala na basové
vibrácie a hluk. Povedal jej, že to nie je možné, pretože u neho sa nič nedeje. Po presune do dvora
zistili, že hluk sa šíri od krížom protiľahlej prevádzky, ale navrhovateľka sa tam sťažovať nešla. Potvrdil,
že niekedy zabudol zavrieť dvere na únikovom východe, tak ako to opisovala navrhovateľka. Ale
vždy, keď bol upozornený, dvere sa zavreli. Snažil sa priestor celkovo stavebne odhlučniť čo najviac,

dokonca z toho urobil klub iba pre členov a takých ľudí, ktorých pozná, aby naozaj nedochádzalo k
zbytočnému šíreniu hluku podnapitými návštevníkmi. Ich susedské vzťahy sa postupom času vyhrotili,
pretože za všetko čo sa navrhovateľom nezdalo, bol podľa ich názoru zodpovedný on. Niekedy zo
strany navrhovateľov dochádzalo aj k zbytočnému šikanizovaniu jeho osoby. Keď napr. suseda zavolala
o 2.00 hod v noci, že sa jej niečo nezdá, pričom odporca už spal a prevádzka bola zatvorená. Tak jej na

telefonátneodpovedal,považovaltozanezmysel.Vzťahysanarušiliajtým,žesusedazvyklapozametať
nečistotu, ktorá bola pred domami, ohorky apod. a tieto smeti potom vysypala do podbránia s tým, že sú
to ich smeti. Zo začiatku to toleroval, neskôr mu to vadilo. Odporca ďalej k meraniam hluku v protokole o
skúškach vypovedal, že tieto boli korektné, reprodukovaná hudba bola navýšená o priemerné hodnoty.
Bola zachovaná určitá tolerancia. Uviedol, že tento priestor neslúži primárne na disko zábavu, ale je

určenýnahraniebiliarduaposedenie.Jedenčassavprevádzkekonaliajtakéakcie,ktorésúviseliviacej
s hudbou. Vyplýva to aj z informácií a obrázkov, ktoré sú na webovej stránke. Došlo aj k tancu, ľudia sa
zabávali ale podľa odporcu táto zábava nemohla neprimeraným spôsobom obťažovať navrhovateľov.
Naotázkusvojejprávnejzástupkyne,čipoodvolanísúhlasuodporkyňou2/,boliprevádzkovanépivničné
priestory, vypovedal: áno, k tomuto odvolaniu došlo, napriek tomu, nakoľko bol na invalidnom dôchodku

a príjmy z prevádzky okrem invalidného dôchodku sú jeho jediným príjmom, tak sa jeho blízki ľudia,
rodina, priatelia a členovia klubu naďalej stretávajú. Je na invalidnom vozíku a iné zariadenia nemôže
navštevovať.
Na otázky právneho zástupcu navrhovateľov odporca vypovedal: priestor bol od začiatku dimenzovaný
na asi 70 osôb. Nepoprel existenciu takých fotografií - ešte z počiatočných čias prevádzky - kedy

tam hrala hudba a tancovalo sa. Zo začiatku to bol verejne prístupný priestor. Po vyhrotení vzťahov s
navrhovateľmi sa veci snažil dať na lepšiu mieru a priestor zmenšil. Rozhodol sa, že z toho urobí klub aby
si mohol vybrať ľudí, ktorí tam budú chodiť. Klubové karty zaviedol v r 2007. Aj jemu záležalo na tom, aby
sa ten hluk tak nešíril. Na ďalšiu otázku, či pripúšťa, že keď navrhovateľku rušila hudba z podniku, ktorý
sa nachádza krížom cez cestu vo vzdialenosti asi 70-100 m, že ju mohla rušiť aj hudba reprodukovaná

a hluk šíriaci sa z jeho prevádzky, odporca vypovedal: v tomto prípade ide o diskotéku, ale on diskotéku
neusporadúva. Na ďalšiu otázku, či si uvedomoval, že bez právoplatných stavebných rozhodnutí a bez
príslušného schvaľovacieho procesu by mohlo dochádzať k rušeniu susedov, odporca 1/ vypovedal: on
keď bol upovedomený na šíriaci sa hluk, tak to riešil a nebolo mu to ľahostajné; zopakoval, že to bol jeho
jediný príjem a na začiatku bola medzi nami aj dohoda. Na ďalšiu otázku, či mal prezývku, vypovedal:

áno, prezývka je U.. Na ďalšiu otázku, či klub prevádzkoval odporca sám alebo prostredníctvom inej
osoby, vypovedal, že ju vykonával sám.Odporkyňa 2/ vlastnými slovami vypovedala, že o všetkých záležitostiach sa dozvedela od rodiny,
pretože v dome nebýva a navrhovateľov videla prvýkrát na súde. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudla
pred piatimi rokmi vo februári v r. 2006. Na otázku súdu uviedla, že by v rodinnom dome bola

nejaká prevádzka alebo že by sa prevádzkoval nejaký bar, nemala žiadnu vedomosť. O tom, že niečo
nie je v poriadku sa dozvedela až v roku 2009, keď odporcovi 1/ - jej bratovi - prišlo z úradov rozhodnutie
o zastavení činnosti. Vtedy mu povedala, že nič prevádzkovať nesmie. Urobila tak aj písomne.
Na otázku zástupcu navrhovateľov, či mala vedomosť o meraniach, ktoré vykonal Úrad verejného
zdravotníctva, resp. či mala vedomosť o prístupe štátnych orgánov v súvislosti s povoľovacím konaním

na prevádzku, odporkyňa 2/ vypovedala: nevedela o tom, bližšie sa o to nezaujímala. Na ďalšiu
otázku v nadväznosti na to, ako sa vyjadrila, že nevedela o prístupe štátnych orgánov, aby uviedla
akým spôsobom kontrolovala, či nemajú iné osoby prístup k jej nehnuteľnosti, odporkyňa vypovedala:
nehnuteľnosť mal od nej brat, nemala dôvod ho kontrolovať. Navštevujú ho iba kamaráti a rodina. Pri
meraniach nebola, hoci o nich vedela. Na ďalšiu otázku ohľadom tzv. pred kolaudačnej akcie, ktorá
sa konala dňa 16. 11. 2010 v súvislosti s tým, že odporca 1/ na minulom pojednávaní vypovedal, že

bol v ten deň v nemocnici, či o tejto akcii mala vedomosť, odporkyňa vypovedala: bola vtedy chorá,
nebola na tejto akcii, preto sa k tomu nevie vyjadriť. Na otázku, kto teda v rodinnom dome usporiadal
túto akciu, keď ani jeden z odporcov tam pre chorobu neboli, vypovedala: asi tam nebolo nič. Zástupca
navrhovateľov v rámci kladenia otázok uviedol, že v ten deň tam bola privolaná mestská polícia riešiť
sťažnosť na nadmerný hluk, ktorá sa však do pivničných priestorov nedostala. Na ďalšiu otázku, aby

odporkyňa ozrejmila slová odporcu 1/, ktorý vo výpovedi uviedol, že dňa 16. 11. 2010 sa konala v
predmetných priestoroch predkolaudačná akcia v prítomnosti jeho rodiny, odporkyňa vypovedala: rodina
je široký pojem, ona tam nebola. Na otázku navrhovateľa 1/, či sa nikdy nezúčastnila aktivít v danej
prevádzke v priebehu rokov 2006 až 2009, odporkyňa 2/ vypovedala: nepamätá si, bolo to už dávnejšie.
Naotázku,keďsvojmubratoviodňalapísomnýsúhlassprevádzkou,akokontrolovaladodržiavanietohto

jejnesúhlasu,odporkyňavypovedala:odvtedysatamničnekonalo.Naďalšiuotázku,ženawwwstránke
od r. 2006 boli oznamy a pozvania na akcie do tohto baru aj pre širokú verejnosť, či o tom odporkyňa
mala vedomosť, uviedla: nechodí na túto konkrétnu webovú stránku, preto o tom nemala vedomosť.

Svedok C.. M. Y., hlavný kontrolór Mestskej časti Bratislava - Y. O. X. na pojednávaní konanom

08.10.2010 vypovedal, že s účastníkmi prišiel do styku pracovne. Z titulu funkcie hlavného kontrolóra mu
prislúcha riešiť aj sťažnosti obyvateľov. Skúmal, či sú sťažnosti (navrhovateľov) opodstatnené, pričom
vychádzal aj z policajných správ. Na otázku, aký bol obsah týchto sťažností svedok vypovedal: bolo ich
viac, v princípe každá obsahovala sťažnosti na hluk z prevádzky, ktorá nebola úplne legálna a viaceré
zo sťažností vyhodnotil ako opodstatnené. Na otázku, kedy začali sťažnosti navrhovateľov, vypovedal:

presne si to nepamätá, ale tak približne minimálne tri roky dozadu. Na ďalšiu otázku, či sa navrhovatelia
sťažovali v obci aj na iné osoby a či patria medzi častých sťažovateľov, vypovedal: eviduje iba sťažnosti
navrhovateľov na odporcov. Iné nezaznamenal. Vo vzťahu k U. Pubu sa okrem navrhovateľov objavili aj
iní sťažovatelia. Išlo o ďalších susedov v okolí prevádzky. Na otázku zástupkyne odporcov, aby svedok
konkretizoval obsah sťažností ďalších susedov, vypovedal: táto sťažnosť sa týkala tiež hluku a s tým

súvisiacim konaním podľa stavebného poriadku. Keď sa o to začali bližšie informovať, tak sa začala
riešiť otázka legalizácie stavby. Na otázku ako sa to v konečnom dôsledku vyriešilo, svedok vypovedal:
vyžiadal si záznamy zo štátnej a obecnej polície, bolo ich viacero a viaceré konštatovali, že tam bol hluk
a uložili aj pokutu na mieste. Je pravda, že niekedy situáciu vyhodnotili tak, že sa tam nič nedialo a hluk
nezaznamenali. Na otázku, či svedok v rámci riešenia týchto sťažností niekedy navštívil danú prevádzku

vypovedal, že tam bol raz.

Svedkyňa Y. G., poslankyňa Miestneho zastupiteľstva v Y. O. X. sa s navrhovateľkou 2/ bližšie zoznámila
vo februári r. 2009. Ako rodáčka Y. O. X. dobre pozná aj odporcov. Svedkyňa vypovedala, že za ňou
prišla priamo navrhovateľka 2/ so žiadosťou o pomoc: čo by sa malo ešte urobiť, aby sa tento problém

riešil. Považovala za svoju povinnosť interpelovať v tejto veci na miestnom zastupiteľstve. Na otázku
zástupcu navrhovateľov, či svedkyňa úsilie navrhovateľov o nápravu hodnotí ako dlhodobú, vypovedala:
keď za ňou prišla navrhovateľka vo februári v r. 2009, tak z materiálov, ktoré jej predložila, bolo zrejmé,
že áno. Tieto materiály boli dosť rozsiahle. Svedkyňa sa o samotnej prevádzke odporcov dozvedela
náhodou v roku 2006. Problémom tejto prevádzky je to, že sa nachádza priamo v rodinnom dome,

resp. medzi rodinnými domami, čo je vždy problematické. Ako poslankyňa a ako rodáčka, sa týmito
problémami zaoberá. Na otázku, aký je jej osobný dojem z toho, či u navrhovateľov ide o nejaký
kverulantský syndróm, či konajú zo zlomyseľnosti, že sa stále sťažujú alebo či ich sťažnosti majú
racionálne opodstatnenie, svedkyňa vypovedala: má za to, že navrhovatelia nezveličovali svojimisťažnosťami situáciu. Už to, že sa to ťahá niekoľko rokov svedčí o tom, že to navrhovatelia nezveličujú.
Vec bola prejednávaná na rôznych stupňoch orgánov samospráv, napr. aj v komisii verejného poriadku.
Na otázku zástupkyne odporcov, či svedkyňa vie o nejakých prijatých opatreniach, vypovedala, že tieto

opatrenia sa uberajú dvomi smermi. Jednak tieto otázky rieši samotný miestny úrad a stavebný úrad
a v druhom smere to rieši polícia za nedodržiavanie všeobecne záväzného opatrenia, otváracej doby
apod. Podľa vedomostí svedkyne bol záver stavebného úradu taký, že užívanie týchto priestorov bolo
neoprávnené. Na otázku, či sa na ňu obrátil aj niekto iný v sťažnostiach na prevádzku ako navrhovatelia,
vypovedala: neobrátil, nemal dôvod.

Svedkyňa X. B. je dcérou navrhovateľov. Vlastnými slovami vypovedala, že jej rodičia sa už dlhodobo
snažia o zrušenie prevádzky odporcu. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľov, aký dôvod majú jej
rodičia na obmedzenie prevádzky odporcov, svedkyňa vypovedala: je to hlavne kvôli hluku z prevádzky.
Na otázku, či registrovala nejaký dopad, resp. či tá situácia zanechala nejaké stopy na jej rodičoch, resp.
vdomácnostinapsychickýkomfortapod.svedkyňavypovedala:áno,rodičiabolinervózni,dobrenespali
a z toho vznikali medzi ňou a rodičmi aj hádky tým, že títo neboli v duševnej pohode. Na ďalšiu otázku,

či sa jej rodičia zverili so zdravotnými ťažkosťami, vypovedala: nevie, resp. sa jej nezverili. Svedkyňa
vie, že otec má problémy s tlakom.
Na otázku právnej zástupkyne odporcov, či zdravotné ťažkosti rodičov majú dlhodobý charakter alebo
vyšlinajavoažneskôrvsúvislostistýmtoprípadom,svedkyňavypovedala:ažtakpodrobnetonesleduje,
nevie sa k tomu bližšie vyjadriť. Na otázku, či svedkyňa vníma v rodinnom dome aj iný hluk, ktorý by

sa šíril z inej prevádzky v okolí, vypovedala: takýto hluk je možné niekedy vnímať ale iba keď je vonku
na ulici. Keď je doma, počuje najviac hluk, ktorý sa šíri z prevádzky odporcov. Z iného podniku hluk
nepočuje a nevníma ho.
Na otázky súdu svedkyňa vypovedala, že býva spolu s rodičmi v rodinnom dome. Zaznamenala viackrát
rušenie v noci. Okrem toho, že vnímala hudbu nahlas, cítila to aj tak, že jej „nadskakovala“ posteľ.

Registrovala aj hluk hostí. Keď prišla niekedy domov neskôr, stalo sa, že vonku boli policajti a riešili daný
problém. V predmetnom Pube bola aj osobne, vtedy tam hrala hudba.

Svedok L.. U. Z. sa pozná s účastníkmi konania, sú jeho susedia. S navrhovateľom 1/ sa pozná dlhšie.
Vlastným slovami vypovedal, že približne od roku 2004 sa odporca 1/ častejšie pohyboval na Istrijskej

ulici v objekte s orientačným č. 82. V roku 2005 došlo v tomto dome k stavebným úpravám, ktoré
organizoval zjavne odporca 1/. V tom čase sa tam začali stretávať mladší ľudia, údajne za účelom
počítačových hier. Niekedy v tom čase odporca 1/ požiadal jeho manželku o súhlas, aby tam bol zriadený
biliard klub. Vysvetlené to bolo asi tak, že sa tam budú stretávať záujemcovia o biliard a že účelom tohto
klubu bude hra biliardu. Dovtedy celej záležitosti nevenovali pozornosť. Isté pochybnosti o účele využitia

stavby u svedka nastali, keď v priestore pred objektom bol odstránený zelený pás a tento bol nahradený
železobetónovou plochou. Táto stavebná činnosť bola vykonávaná verejne, vonku a vzbudila u neho
pochybnosti. Odporca 1/ tvrdil, že výstavbu plochy má povolenú. Svedok vedel, že týmto zeleným
pásom prechádzajú inžinierske siete a zdalo sa mu to v rozpore s prevádzkovými záujmami týchto sietí,
aby boli takto zastavané. Neskôr sa ukázalo, že stavebná činnosť bola nelegálna. Toto priestranstvo

bolo neskôr označované ako parkovacie miesta pre U. Pub. Svedok podotkol, že už sa nespomínal
v tejto súvislosti V. klub ale U. Pub. Od tohto času sa so striedavou intenzitou začalo prevádzkovať
zariadenie, ktoré svedok ani nedokázal presne zadefinovať, pretože to bola aj nebola krčma, nakoľko
krčma nevystihuje túto prevádzku. Stretávali sa tu prevažne ľudia v nočných hodinách. V nadväznosti
na to sa začali sťažnosti obyvateľov susedných domov. Proces bol taký, že keď sa vzniesla kritika najmä

zo strany navrhovateľa, tak došlo k upokojeniu a stíchnutiu prevádzky a po odoznení tejto kritiky sa
začala prevádzka opätovne s väčšou intenzitou. Obyvatelia na C. XX sa sťažovali a tých problémov bolo
viac. Ich sťažnosť však smerovala najmä proti tomu, že do skorých ranných hodín, ani nie neskorých
nočných hodín, sa z pivničných priestorov na C. XX ozýval hluk takej intenzity, že na C. XX, u nich v
dome,nemohlispať.Budilisa.Manželkinamatkastýmmalavážneproblémy.Svedokvypovedal,žejeho

svokra v neskorých nočných hodinách navštevovala prevádzku a snažila sa problém odkomunikovať s
tými, čo tento hluk spôsobovali. Nebolo to však vždy možné, lebo prístup do pivničných priestorov bol
uzamknutý. Výsledok bol taký, že odporca 1/ vždy prisľúbil, že budú tichšie ale skutočnosť bola iná. Celé
to vysvetlil tak, že keď nedochádzalo k náprave zo strany odporcu 1/, lebo ho nebolo možné osloviť,
tak bola privolaná polícia. Urobil tak aj svedok, opakovane aj navrhovateľ. Mnohonásobne. Vtedy sa

obyčajne návštevníci prevádzky cez okná na ulicu dozvedeli, že prišli policajti a zároveň stíchli. Svedok
vyslovil pochybnosti, že sa o tom policajti dozvedeli aj iným spôsobom. Polícia sa na ich požiadanie
snažila dostať do objektu, resp. osloviť odporcu 1/ a vec riešiť, ale hluk už utíchol a preto to bolo
obyčajne vyriešené tak, že polícia odišla. Keď polícia odišla o 01.00 hod. nadránom, obyčajne už bolodo rána ticho. Keď však takto odchádzala o 23.00 hod, spravidla sa problém obnovil povedzme o 02.00
hod. a rámus pokračoval. Vtedy sa celý proces začal odznova s privolaním polície. Toto obťažovanie v
nočnom čase hlukom malo aj sprievodné znaky, voči ktorým tiež smerovali ich sťažnosti. Na objasnenie

svedok upresnil: v ranných hodinách bolo pozdĺž ulice vidieť neporiadok a to od smetí až po zvratky,
porozbíjané fľaše atď. Konkrétne asi pred týždňom ich poštová schránka na dome C. XX bola pofŕkaná
krvou a takisto aj chodník, podľa stopy krvi svedok zistil, že to bolo z tejto prevádzky. Tieto sprievodné
javy obťažujú ľudí bývajúcich v susedstve v ich normálnom užívaní domu, ktorý je určený na bývanie.
Ďalším sprievodným javom je zhromažďovanie a vysoká frekvencia skromne povedané pochybných

osôb, prinajmenšom pod vplyvom alkoholu. Zgrupovanie takýchto ľudí tiež obťažuje bývajúcich v ich
užívaní majetku. U odporcu 1/ sa s rôznou intenzitou usporiadajú akcie, ktoré by nazval seansy, kedy
z rôznych kútov v SR prichádzajú vozidlá, ktoré tu parkujú do neskorých nočných hodín.
Na otázku súdu, o akú formu hluku išlo z danej prevádzky, svedok vypovedal: v zásade ide o zmes
hlukov, pričom prevládajú hudobné nástroje, resp. reprodukovaná hudba alebo hudba z nejakého
zariadenia.Človekmápocit,akobybolireproduktoryzapnuténasilnývýkon.Počuťsúčasneajbúchanie,

zreteľne počuť bicie nástroje. A v súvislosti s búchaním nakoľko ten hluk sa šíri z pivničných priestorov,
nie je jednoznačné, či ide o tanec alebo skákanie. Toto celé sa šíri nielen na ulicu ale aj do dvorov
susedných domov a vyrušuje to v noci obyvateľov domu pri spánku. Okrem takéhoto hluku je počuť aj
hlučné správanie ľudí, ktorí sa stretávajú pred U. Pubom, tiež v neskorých nočných hodinách. Svedok
ďalej vypovedal, že okrem hluku vnímal na svojom dvore aj vibrácie, ktoré sa šírili z uvedenej prevádzky.

Svedok opätovne zopakoval, že veľkým obťažujúcim faktorom sú aj návštevníci, ktorí prinajmenšom
pod vplyvom alkoholu hulákajú, spievajú a častokrát vykrikujú. Ak by prevádzka bola dodatočne
zlegalizovaná, susedné domy sa nebudú dať riadne užívať a takisto bude obtiažna zmena vlastníctva
týchto domov, pretože sa budú dať iba ťažko predať.
Na otázku zástupcu navrhovateľov, aby svedok povedal kedy došlo naposledy k zásahu do súkromia

hlukom a vibráciami, vypovedal: deje sa to aj v súčasnosti, naposledy asi pred dvoma týždňami; zásahy
sa dejú s istými prestávkami sústavne.
Svedok O. Š. býva v Bratislave na C. H.. XX, pozná účastníkov konania. S odporkyňou 2/ sa pozná
aj z pracoviska, pracujú v rovnakej firme. Na otázku zástupkyne odporcov, či mal niekedy konflikt s
navrhovateľmi, svedok vypovedal: áno išlo o bežné susedské spory, nič komplikované. Spravidla sa to

vyriešilo dohovorom. Na otázku súdu vypovedal, že je susedom navrhovateľov a nikdy nezaznamenal
zvýšenú intenzitu zvuku alebo vibrácií ani vo svojom dome ani na dvore.
V sťažnosti starostovi MČ Bratislava Y. O. X. z 19.03.2006 navrhovatelia informujú o nepovolenej
prevádzke, ktorá je otvorená každý deň do neskorých večerných hodín, kde sa predáva a konzumuje
alkohol a usporiadajú sa akcie pre verejnosť. Dňa 18.03.2006 sa v suteréne susedného domu uskutočnil

koncert živej kapely Duran Duran Slovak Revival Band, ktorý bol verejnosti avizovaný plagátmi na
zastávkach MHD a na vývesnej tabuli v podbráni domu už týždeň vopred. Intenzita hudby a vibrácií
šíriacich sa z priestoru suterénu boli natoľko prenikavé, že otrasy pociťovali vo všetkých priestoroch
svojho domu.

V žiadosti o urýchlené zabezpečenie dodržiavania zákonov adresovanej starostovi MČ Bratislava Y.
O. X. z 19.12.2008 navrhovatelia starostu informujú, že U. pub alias V. klub má otvorené každý deň
od 15.00 - 24.00 hod., kde sa konajú rôzne akcie a aktivity. Z nikým nekontrolovanej prevádzky sa v
nočných hodinách v poslednom období ozýva hluk nahlas pustenej hudby a podgurážení adolescenti
rušia nočný kľud.

V žiadosti adresovanej MiÚ MČ Bratislava Y. O. X. z 29.12.2008 navrhovatelia žiadajú o zjednanie
nápravy a zákaz poriadania pripravovaných akcií akým je najbližšie avizovaná Silvestrovská párty.

V urgencii adresovanej Hlavnému kontrolórovi MČ Bratislava Y. O. X. zo 14.04.2009 sa navrhovatelia

sťažujú, že nelegálna prevádzka má otvorené každý deň v týždni, schádzajú sa tam aj mladiství, ktorí
tam konzumujú alkohol, robia hluk a rušia nočný kľud.

V sťažnosti a žiadosti o urýchlené konanie adresovanej starostovi MČ Bratislava Y.O. O. X. z
08.09.2009 navrhovatelia informujú starostu, že zákaz prevádzkovania nelegálneho V. klubu na základe

Rozhodnutia zo dňa 25.05.2009 je nielen porušovaný, ale vzhľadom k rušeniu nočného kľudu a
verejného poriadku bolo už dvakrát potrebné na zjednanie nápravy privolať policajnú hliadku.Rozhodnutím MČ Bratislava Y. o uložení pokuty vo výške 1.660,- Eur, bola odporcovi 1/ uložená pokuta
za porušenie čl. 3 ods. 1 VZN MČ Bratislava Y. O. X. Č.. X/XXXX, ktorým sa určujú pravidlá času predaja
v obchode a času prevádzky služieb.

Navrhovatelia pôvodne žiadali nariadiť znalecké dokazovanie formou simulácie hluku a vibrácií za plnej
prevádzky na vyvrátenie záverov uvádzaných v protokole o skúškach. V priebehu konania na vykonaní
takéhoto dokazovania už netrvali, nakoľko zásah do práva na ich súkromie považovali za preukázaný.
Súd od znaleckého dokazovania upustil tiež pre samotnú povahu neoprávnených zásahov, nakoľko
súhlasí s názorom navrhovateľov, že formou simulácie nie je možné presne navodiť situáciu pri plnej

prevádzkovej činnosti a ďalších hlukov, ktoré vychádzajú z podbránia susedného domu pri rôznych
prejavoch podgurážených návštevníkov, ako to bolo možné sledovať na DVD nahrávke. (č.l. 289)
Obdobne, navrhovatelia napriek pôvodným návrhom na výsluch znalca z odboru psychológie, ktorý sa
mal vyjadriť k dopadom hluku a vibrácií na psychiku človeka z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska,
aby si súd mohol urobiť predstavu o spôsobilosti preukázaných zásahov ovplyvniť kvalitu života a
opodstatnenosť relutárnej satisfakcie. V priebehu konania na vykonaní dokazovania v tomto smere

netrvali s poukazom na to, že správy získané výsluchom znalca sa dajú považovať za notorietu.
V každom prípade vo všeobecnosti platí, že hluk a vibrácie u ľudí staršieho veku, v prípade opakujúceho
sa hluku s nie zanedbateľným energetickým obsahom najmä v nočných hodinách, pôsobia na ľudskú
psychiku nepriaznivo. Súčasne platí, že bývanie na štandardnej hygienickej úrovni blahodarne vplýva
nielen na telesné a duševné zdravie človeka ale aj na jeho bezpečnosť a celkovú pohodu.

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, fyzická osoba -podnikateľ a právnická osoba, ktoré
používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca pozemných komunikácií,
33a) prevádzkovateľ vodnej cesty, 33b) prevádzkovateľ dráhy, 33c) prevádzkovateľ letiska, 33d) a
prevádzkovatelia ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk (ďalej len "prevádzkovateľ zdrojov

hluku, infrazvuku alebo vibrácií"), sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola
čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom
podľa § 62 písm. m).
Podľa § 3 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z. ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách

na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, ochrana zdravia pred hlukom,
infrazvukom a vibráciami je zabezpečená, ak posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku
a vibrácií nie sú vyššie ako prípustné hodnoty.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, štátny orgán nemôže

do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho
blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany
práv a slobôd iných.

Ochrana pred hlukom a vibráciami je právom každej fyzickej osoby. Táto ochrana je na najvyššej úrovni
zabezpečovaná medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a je poskytovaná
ako súčasť ochrany práva súkromného a rodinného života, práva na ochranu výkonu vlastníctva a práva
na ochranu zdravia (čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Na vnútroštátnejúrovni je ochrana poskytovaná predovšetkým Ústavou Slovenskej republiky a normami verejného práva
Ochranu pred uvedenými imisiami poskytuje aj Občiansky zákonník a to nielen v jeho ustanovení § 127
ods. 1 ale aj žalobou na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Do sféry osobnostných práv sa nepochybne zaraďuje aj právo na priaznivé životné prostredie, ktoré má
veľmi blízko k právu na ochranu súkromného a rodinného života.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva okrem iných, že právo na rešpektovanie

súkromného a rodinného života a obydlia sú chránené podľa čl. 8 Dohovoru. Toto právo znamená
rešpektovanie kvalitného súkromného života ako aj užívanie krás obydlia (porov. rozsudok vo veci
Powell & Rayner proti Spojenému kráľovstvu). Tiež, že nie každé zhoršenie životného prostredia musí
nevyhnutne znamenať porušenie čl. 8, ktorý nezahŕňa výslovné právo na ochranu životného prostredia
alebo zachovanie prírody (porov. rozsudok vo veci Fadeyeva proti Rusku; Kyrtatos proti Grécku). Aby
bolo možné posúdiť problém podľa čl. 8 Dohovoru, faktory životného prostredia musia priamo a závažne

postihovať súkromný a rodinný život alebo obydlie (porov. rozsudok Hatton & ostatní proti Spojenému
kráľovstvu). Inými slovami, nepriaznivé účinky musia dosiahnuť určitú minimálnu úroveň. Zhodnotenie
tohto minima závisí od všetkých okolností prípadu ako je intenzita a trvanie porušenia a jeho fyzické
a mentálne účinky, ako aj od všeobecného kontextu životného prostredia (porov. rozsudok Fadeyeva
proti Rusku, ods. 69).

Právo na priaznivé životné prostredie, obsahom ktorého je aj právo na pokojné a nerušené užívanie
obydlia, je subjektívnym hmotnoprávnym právom fyzickej osoby, ktorého sa možno domáhať v konaní
pred súdom. Ochrana tohto čiastkového osobnostného práva zabezpečuje záštitu a určitú prevenciu
pred priamymi a bezprostrednými účinkami imisií rôzneho druhu, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú psychickú

pohodu fyzickej osoby pri užívaní jej obydlia a nemôže byť vylúčená z prostriedkov občianskoprávnej
ochrany iba preto, že existuje aj možnosť domáhať sa ochrany pred nadmerným obťažovaním imisiami
v tzv. susedskom spore podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je na slobodnej vôli účastníkov
občianskoprávneho vzťahu aký typ žaloby si na ochranu svojho subjektívneho práva zvolia, či sa
uplatňovaným nárokom budú domáhať ochrany pred neoprávnenými zásahmi do svojho vlastníckeho

práva, alebo do subjektívneho osobnostného práva, obe pôsobiace erga omnes.

Z procesného hľadiska je dôležité vyriešenie otázky dôkazného bremena a predmetu dokazovania v
konaní o ochranu osobnosti . V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať dôkazné bremeno vo vzťahu
k (i) samotnej existencii zásahu do chráneného práva a jeho neoprávnenosti a dôkazné bremeno

pokiaľ ide o (ii) preukázanie skutočností rozhodných pre určenie typu, resp. výšky primeraného
zadosťučinenia vrátane príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho následkom. Odpoveď na otázku, ktorý
z účastníkov znáša dôkazné bremeno a teda následky nedokázania určitej skutočnosti, je potrebné
čerpať z hmotného práva.

Povinnosť preukázať existenciu zásahu, t.j. že k určitému konaniu, ktoré je zásahom do osobnosti
došlo, ťaží žalobcu. Navrhovatelia teda musia tvrdiť a preukázať, že konaním odporcu 1/ a nečinnosťou
odporkyne 2/ v minulosti dochádzalo k porušovaniu resp. dochádza k ohrozovaniu ich práva
na priaznivé životné prostredie. Čo sa týka posúdenia otázky, či zásahy hlukom a vibráciami boli
primerané napr. v miere primeranej pomerom v danej lokalite v nadväznosti na ochranu poskytovanú

článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý priznáva každému právo
na rešpektovanie súkromného a rodinného života a jeho obydlia, ťaží dôkazné bremeno v tejto časti
odporcov.

Neoprávneným zásahom je zásadne každé konanie objektívny spôsobilé zasiahnuť do práva fyzickej

osoby chráneného v zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka. Zásah musí byť v rozpore s
objektívnym právom.
Pojmom neoprávnené zasahovanie sa zaoberal aj Ústavný súd SR, ktorý v náleze I. ÚS 13/2000 dospel
v rámci svojej rozhodovacej činnosti k názoru, že „neoprávneným zasahovaním treba rozumieť také
zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a

zmyselobmedzovanéhozákladnéhoprávaaslobodyaleboniejenevyhnutnýmaprimeranýmopatrením
na dosiahnutie ustanoveného cieľa ... výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným
zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných
a dostatočných dôvodoch.“V prípade hluku a vibrácií, bude zásah neoprávnený vždy, kým tieto imisie prekračujú záväzné
hygienické limity. Zásah však môže byť neoprávnený aj v prípade, že hygienické limity sú splnené,

no napriek tomu vzhľadom na určité konkrétne okolnosti sú v rozpore s objektívnym právom. Takým
neoprávneným zásahom vyvolaným konkrétnymi okolnosťami môže byť prevádzkovanie zariadenia
obdobného reštauračnému zariadeniu, v ktorom sa preukázateľne v minulosti v určitých časových
intervaloch, v rámci tzv. akcií produkovala hudobná zábava a v neskorých nočných hodinách podáva
alkohol, v ktorom sa v ignoruje zatváracia doba určená všeobecným záväzným nariadením, v dôsledku

čoho sa v neskorších hodinách stáva vyhľadávaným miestom hlučnej a často nekultúrnej zábavy
návštevníkov. Predovšetkým vtedy, ak sa predmetná prevádzka nachádza priamo medzi rodinnými
domami v lokalite charakterizovanej územných plánom zóny s prevládajúcou funkciou bývanie a
stavebná dispozícia objektu, v ktorom sa zariadenie nachádza vytvára uzavretý priestor, v ktorom sa
zvukový prejav odráža a intenzívne ozýva. Do podbránia, kde je situovaný vstup do zariadenia Biliard
klub sa vstupuje bezprostredne z ulice, pôvodná brána bola odstránená a tak sa hluk zo samotnej

prevádzky a hlasité prejavy prichádzajúcich a odchádzajúcich návštevníkov bezprostredne šíria do
obydlia navrhovateľov. Video reprodukciou obrazovo - zvukového záznamu z bezpečnostnej kamery (č.l.
289) bolo v rôznych neskorých nočných hodinách zreteľne vidieť a počuť hlasité správanie návštevníkov
prevádzky „U.“ v priestore podbránia. Intenzita zvuku, ktorú bolo počuť je v priestore podbránia ešte viac
zosilnená v dôsledku stavebnej dispozície objektu, ako už bolo uvedené. Takýmto spôsobom dochádza

k pravidelným, neoprávneným zásahom do práva navrhovateľov na ich pokojné a nerušené užívanie
obydlia a to v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkovaním Biliard pubu.

Ak hluk a vibrácie vychádzajú z činnosti, ku ktorej bolo vydané úradné povolenie v správnom konaní,
a priori to neznamená vylúčenie ochrany proti pôvodcovi neoprávneného zásahu podľa § 11 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Povolenie k výkonu určitej živnosti totiž neznamená, že fyzické osoby bývajúce
v bezprostrednom susedstve takejto prevádzky a ktoré sú preto vystavované negatívnym dôsledkom
z tejto činnosti spôsobovaných hlukom a vibráciami, ich musia aj trpieť bez vzniku občianskoprávnej
zodpovednosti, nastupujúcej ako dôsledok neoprávneného zásahu do ich osobnostných práv. Na
margo obrany odporcov, že navrhovatelia v súčasnosti zásah do ochrany osobnosti odvodzujú nie

z nadmerného hluku pochádzajúceho z prevádzky V. Pub „U.“, ale že ich primárne obťažuje hluk a
vrava osôb, ktorí sa nachádzajú v blízkosti prevádzky, pričom ide o verejné priestory a v prípade,
ak by dochádzalo k rušeniu nočného kľudu, sú tu najmä orgány polície, ktoré jediné môžu zjednať
nápravu, súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu ČR (sp. zn. Pl. ÚS 14/98) v ktorom sa
okrem iných konštatuje: „Rušenie verejného poriadku (najmä rušenie nočného kľudu) pri prevádzkovaní

verejných hudobných produkcií možno postihovať podľa príslušných ustanovení priestupkového zákona
a prípadne i zrušením živnostenského oprávnenia a obdobne podľa priestupkového zákona možno
postihovať i rušenie nočného kľudu prevádzkovaním napr. posedení pri hudbe v obydliach fyzických
osôb alebo v priestoroch osôb právnických. Tým nie je dotknutá ochrana pred imisiami hlukom podľa
Občianskeho zákonníka.“

Neoprávnené zásahy do práva na ochranu osobnosti navrhovateľov nadmerným hlukom a vibráciami
v príčinnej súvislosti s prevádzkovaním V. klubu potvrdzujú výsledky vykonaného dokazovania, kedy
súd postupom podľa § 132 O.s.p. hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti
prihliadnuc pritom na všetko, čo za konania vyšlo najavo. Jednotlivé svedecké výpovede: C.. M. Y., Y. G.,

X. B., L.. U. Z. súd hodnotil s prihliadnutím na poznatky získaných zhodnotením iných, najmä listinných
dôkazov a reprodukovaných záznamov. Svedok C.. M. Y. ako hlavný kontrolór, viaceré zo sťažností
navrhovateľov vyhodnotil ako opodstatnené. Vo vzťahu k U. Pubu sa okrem navrhovateľov objavili aj iní
sťažovatelia. Svedkyňa Y. G. ako poslankyňa Miestneho zastupiteľstva X. Y. O. X.. Považovala za svoju
povinnosť interpelovať vo veci navrhovateľov. Úsilie navrhovateľov o nápravu hodnotila ako dlhodobú a

vyvrátila, že by sa u navrhovateľov jednalo kverulantský syndróm, alebo že by konali zo zlomyseľnosti.
Má za to, že navrhovatelia nezveličovali svojimi sťažnosťami situáciu. Vec bola prejednávaná na
rôznych stupňoch orgánov samospráv, napr. aj v komisii verejného poriadku. Dcéra navrhovateľov,
svedkyňa X. B., vypovedala o hluku z prevádzky a jeho dopadoch v domácnosti. Rodičia boli nervózni,
dobre nespali a z toho vznikali medzi aj hádky tým, že navrhovatelia neboli v duševnej pohode. Iný

hluk, ktorý by sa šíril z inej prevádzky v okolí vníma iba keď je vonku na ulici. Keď je doma, počuje
najviac hluk, ktorý sa šíri z prevádzky odporcov. Z iného podniku hluk nepočuje a nevníma ho. Svedkyňa
sama zaznamenala viackrát rušenie v noci. Okrem toho, že vnímala hudbu nahlas, cítila to aj tak, že jej
„nadskakovala“ posteľ. Registrovala aj hluk hostí. Keď prišla niekedy domov neskôr, stalo sa, že vonkuboli policajti a riešili daný problém. V predmetnom Pube bola aj osobne, vtedy tam hrala hudba. Svedok
L.. U. Z. sused účastníkov konania vypovedal, že asi od r. 2005 sa so striedavou intenzitou začalo
prevádzkovať zariadenie, v ktorom sa stretávali prevažne ľudia v nočných hodinách. V nadväznosti na

to sa začali sťažnosti obyvateľov susedných domov. Opísal proces upokojenia a stíchnutia prevádzky
po vznesení kritiky a sťažnosti najmä zo strany navrhovateľa a po odoznení tejto kritiky sa začala
prevádzka opätovne s väčšou intenzitou. Do skorých ranných hodín, ani nie neskorých nočných hodín,
sa z pivničných priestorov na C. XX ozýval hluk takej intenzity, že u nich v dome, nemohli spať. Budili sa.
Nebolovždymožnéodkomunikovaťproblémsmajiteľmiprevádzky,leboprístupdopivničnýchpriestorov

bol uzamknutý. Keď nedochádzalo k náprave zo strany odporcu 1/, lebo ho nebolo možné osloviť,
tak bola privolaná polícia. Urobil tak aj svedok, opakovane aj navrhovateľ. Mnohonásobne. Vtedy sa
obyčajne návštevníci prevádzky cez okná na ulicu dozvedeli, že prišli policajti a zároveň stíchli. Svedok
vyslovil pochybnosti, že sa o tom policajti dozvedeli aj iným spôsobom. Polícia sa na ich požiadanie
snažila dostať do objektu, resp. osloviť odporcu 1/ a vec riešiť, ale hluk už utíchol a preto to bolo
obyčajne vyriešené tak, že polícia odišla. Keď polícia odišla o 01.00 hod. nadránom, obyčajne už bolo

do rána ticho. Keď však takto odchádzala o 23.00 hod, spravidla sa problém obnovil povedzme o 02.00
hod. a rámus pokračoval. Vtedy sa celý proces začal odznova s privolaním polície. Ďalším sprievodným
javom je zhromažďovanie a vysoká frekvencia osôb, prinajmenšom pod vplyvom alkoholu. Zgrupovanie
takýchto ľudí tiež obťažuje bývajúcich v ich užívaní majetku. U odporcu 1/ sa s rôznou intenzitou
usporiadajú akcie, ktoré by nazval seansy. Pri opise formy hluku vychádzajúcej z prevádzky uviedol,

že v zásade ide o zmes hlukov, pričom prevládajú hudobné nástroje, resp. reprodukovaná hudba alebo
hudba z nejakého zariadenia. Človek má pocit, akoby boli reproduktory zapnuté na silný výkon. Počuť
súčasne aj búchanie, zreteľne počuť bicie nástroje. A v súvislosti s búchaním nakoľko ten hluk sa šíri
z pivničných priestorov, nie je jednoznačné, či ide o tanec alebo skákanie. Toto celé sa šíri nielen na
ulicu ale aj do dvorov susedných domov a vyrušuje to v noci obyvateľov domu pri spánku. Okrem hluku

vnímal na svojom dvore aj vibrácie, ktoré sa šírili z uvedenej prevádzky. Veľkým obťažujúcim faktorom
sú aj návštevníci, ktorí prinajmenšom pod vplyvom alkoholu hulákajú, spievajú a často krát vykrikujú.

Pri hodnotení výpovedí týchto svedkov súd vychádzal z ich pravdivosti a vierohodnosti. V kontexte
poznatkov získaných zhodnotením ostatných listinných dôkazov ako aj samotnej výpovede odporcu 1/

(potvrdil konanie takých akcií, ktoré súviseli viacej s hudbou kedy dochádzalo k tancu, ľudia sa zabávali
Zo začiatku to bol verejne prístupný priestor. Po vyhrotení vzťahov s navrhovateľmi sa veci snažil dať na
lepšiu mieru a priestor zmenšil. Rozhodol sa, že z toho urobí klub aby si mohol vybrať ľudí, ktorí tam budú
chodiť. Aj jemu záležalo na tom, aby sa ten hluk tak nešíril) vyznieva výpoveď svedkov ako pravdivá a
preto si ich súd v spojení s výpoveďou navrhovateľov pri ustaľovaní skutkového stavu veci osvojil.

Naopak správy získané výsluchom svedka O. Š. postrádajú hodnovernosť a je vysoko
nepravdepodobné, že ním podávané správy o rozhodujúcich skutočnostiach ohľadom rušivých imisií
zodpovedajú skutočnému stavu veci.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že konaním odporcu 1/ a nečinnosťou
odporkyne 2/ dochádzalo a dochádza k porušovaniu práva navrhovateľov na priaznivé životné
prostredie a ohrozovaním a zasahovaním do ich práva na rešpektovanie súkromného a rodinného
života.
Odporcom sa v konaní nepodarilo preukázať primeranosť jednotlivých zásahov, napriek právoplatným

rozhodnutiam príslušných správnych orgánov, ktoré sa okrem iných opierajú o vykonané merania
hluku Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Podľa týchto meraní, hluk vo vonkajšom
priestore spôsobený činnosťou súkromného klubu na rodinný dom č. XX neprekračuje najvyššiu
prípustnú hodnotu pre denný, večerný a nočný čas do 2,00 hod.. Súd je však toho názoru, že tieto
výsledkysaméosebeneposkytujúdostatočnýzákladprezáveroprimeranostizásahovdoosobnostných

práv navrhovateľov. Merania hluku sa vykonávali v čase, keď podľa odporcov nebola vykonávaná žiadna
prevádzková činnosť (táto skutočnosť vyplýva aj z priložených fotografií, ktoré sú súčasťou protokolu o
skúškach) a tento hluk dosahoval intenzitu 44,9 dB, t.j. hodnotu len o jednu desatinu decibela menšiu,
než je horná prípustná hranica pre nočný čas 45 dB. Preto je rozumný dôvod vychádzať z toho, že
pri tzv. plnej prevádzkovej činnosti kapacitovanej pre 70 ľudí, bude táto hodnota vyššia, teda za

hranicou prípustného limitu. Meranie bolo vykonané za úplne iných podmienok, aké sú počas reálnej
prevádzky klubu pri zvýšenej koncentrácii návštevníkov počas tzv. akcií“ (kópie internetovej stránky
www.medvedpub.sk ) Naopak možno konštatovať, že zásahy hlukom avibráciami súvisiacich s prevádzkovaním V. klubu neboli a nie sú primerané danej lokalite, čím došlo k
zásahom do práv navrhovateľov nerešpektovaním ich obydlia a rodinného života.

K obrane odporkyne 2/, že sa od počiatku snažila navodiť právny stav a preto sa nemohla dopustiť
neoprávnených zásahov, resp. ak aj došlo k nejakým „akciám“ o týchto nemala vedomosť, súd
poukazuje na výpoveď odporcu 1/, ktorý vypovedal, že aj napriek odvolanému súhlasu prevádzkoval
pivničné priestory, nakoľko je na invalidnom dôchodku a okrem dôchodku sú príjmy z prevádzky
jeho jediným príjmom. Preto sa jeho blízki ľudia, rodina, priatelia a členovia klubu naďalej stretávali.

Ďalej súd poznamenáva, že občianskoprávna zodpovednosť za nemajetkovú ujmu je založená
na objektívnom zodpovednostnom princípe. Nevyžaduje sa existencia subjektívneho predpokladu
uplatnenia zodpovednosti v podobe zavinenia. Z týchto dôvodov je potom irelevantné, či si odporkyňa
2/ bola alebo nebola vedomá protiprávnosti zásahu, rozhodujúci je výsledok takéhoto konania (tzv.
zodpovednosť za výsledok). Jej opakované žiadosti o ukončenie prevádzky a odvolanie súhlasu s
užívaním susednej nehnuteľnosti na podnikateľské účely môžu osvedčovať existenciu dobrej viery, ktorá

môže vylúčiť iba jej zavinenie, nemôže však vylúčiť samotnú neoprávnenosť zásahu ako objektívne
existujúci fakt. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do
práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s právami a povinnosťami
pôvodcu zásahu stanovenými právnym poriadkom. Toto konanie pritom môže mať podobu nielen
aktívneho jednania, ale aj pasívneho, t.j. opomenutia, lebo aj opomenutím môže byť porušená právna

či iná povinnosť a spôsobená ujma fyzickej osobe. Tým, že odporkyňa 2/ ako vlastníčka susednej
nehnuteľnosti, z ktorej sa nadmerné imisie šírili a ďalej hrozia neoprávnené zásahy nadmerným hlukom
a vibráciami, nezabránila odporcovi 1/ v prevádzkovaní takejto činnosti, vychádzajúc z objektívneho
zodpovednostného princípu sa sama stala pôvodcom neoprávnených zásahov.

Negatórna žaloba je jedným z osobitných prostriedkov ochrany osobnostných práv zakotvených v §
13 Občianskeho zákonníka, ktorej cieľom je dosiahnutie upustenia od neoprávneného zasahovania
do osobnostných práv fyzickej osoby. Predpokladom na jej úspešné uplatnenie je splnenie niekoľkých
podmienok, a to aby: (i) neoprávnený zásah do osobnostnej hodnoty stále trval, poprípade pokračoval
alebo (ii) existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti. Žaloba tohto druhu teda

nie je prípustná v prípadoch, keď neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby bol už ukončený a
netrval, poprípade ďalej nepokračoval, resp. neexistuje žiadne konkrétne nebezpečie (hrozba) jeho
opakovania v budúcnosti, čiže v prípadoch jednorazového a už dokonaného zásahu je neaplikovateľná.
Z uvedenej charakteristiky vyplýva značne preventívna povaha tohto prostriedku ochrany osobnostných
práv, ktorého cieľom je zabrániť pokračovaniu či opakovaniu neoprávneného zásahu do osobnosti

fyzickej osoby.

Výsledky vykonaného dokazovania umožnili súdu prijať záver, že existuje konkrétne nebezpečenstvo
opakovania neoprávnených zásahov nadmerným hlukom a vibráciami pochádzajúcich z predmetnej
prevádzky čo vyvolá ďalšie zásahy do osobnostného práva navrhovateľov predovšetkým ich rušením v

pokojnom bývaní a vo výkone ich práva na súkromný život. Vyhovením návrhu sa budúcnosti zamedzí
ďalším neoprávneným zásahom, pričom odporcov v ich právach nijako nepoškodí, pretože pohostinské
zariadenie je dovolené prevádzkovať spôsobom, aby limitné hodnoty imisií určené vo výroku rozsudku
neboli prekročené. Na vyššie opísanom skutkovom a právnom základe preto súd dospel k záveru, že
boli splnené zákonné predpoklady pre vyhovenie návrhu, ktorým sa navrhovatelia domáhali, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu ich osobnosti obťažovaním v ich rodinnom
dome hlukom a vibráciami nad rámec záväzných hygienických limitov a návrhu v tejto časti vyhovel.

Pokiaľ ide o dokazovanie predpokladov pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
v prejednávanej veci, dôkazné bremeno v tejto časti ťaží navrhovateľov, ktorí pre úspech v spore

musia preukázať, že pre špecifickú povahu zásahov iba morálne zadosťučinenie nepostačuje. Je
neprípustné preukazovanie skutočností, ktoré by mali viesť k záveru, že v príčinnej súvislosti s tvrdeným
zásahom došlo u navrhovateľov k zníženiu ich dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere
predovšetkým preto, že predmetom sporu nie ochrana občianskej cti alebo dôstojnosti navrhovateľov
proti neoprávneným difamačným zásahom, ale ochrana iných hodnôt ich osobnosti - zdravie, obydlie

a ich súkromie - proti nadmerným zásahom z imisií. V prípade práva fyzickej osoby na priaznivé
životné prostredie ide o také osobnostné právo, ktoré ovplyvňuje rozvoj osobnosti, kvalitu súkromného
a rodinného života a preto je s ňou úzko späté.K vzniku zodpovednostného vzťahu zo zásahu do osobnostného práva postačuje, že ide o zásah, ktorý
je spôsobilý niektorý z osobnostných práv „len“ ohroziť, nie je predpokladom vzniku tohto vzťahu, aby
k poškodeniu osobnostných práv aj došlo.

Základným predpokladom pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľom je skutočnosť,
že došlo k zásahu do osobnostných práv avšak primerané zadosťučinenie sa nezdá postačujúce. To,
či môže byť poskytnutie primeraného zadosťučinenia (spravidla vo forme ospravedlnenia) postačujúce
treba hodnotiť z toho hľadiska, či je priznané zadosťučinenie spôsobilé a schopné vzhľadom na okolnosti

danej veci zmierniť vzniknutú ujmu. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je potom na mieste tam, kde
priznanie ospravedlnenia vzniknutú ujmu účinne zmierniť nemôže.

Podľa názoru súdu, už samotná okolnosť rušenia nadmerným hlukom a vibráciami je objektívne
spôsobilá zasiahnuť do integrity fyzickej osoby v jej psychofyzickej jednote a je spôsobilá aj pre
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko morálne zadosťučinenie nemôže účinným spôsobom

zmierniť vzniknutú ujmu. Ako už bolo konštatované, nadmerný hluk a vibrácie vychádzajúce z prevádzky
odporcov priamo a závažným spôsobom postihujú navrhovateľov v takej miere, že dochádza k zásahom
do ich pokojného a nerušeného užívania obydlia. Tieto imisie pôsobia dlhodobo a sú takej intenzity, že
v ich dôsledku hrozí poškodenie zdravia. Stres, psychická nepohoda, nespavosť a pocity frustrácie a
neistoty ako bezprostredné následky neoprávnených zásahov treba kvalifikovať ako závažné.

Čo sa týka výšky náhrady, súd je viazaný zákonom stanovenými kritériami pre určenie výšky, ktoré
vytvárajú základný rámec, v ktorom sa súd môže a musí pohybovať. Týmito kritériami sú závažnosť
vzniknutej ujmy a okolnosti za ktorých k porušeniu práv došlo. Z hľadiska prvého kritéria - závažnosti
vzniknutej ujmy, vychádzajúc z rozhodujúcich skutočností zistených vykonaným dokazovaním, súd

zobral do úvahy najmä to, že zásahmi odporcov do osobnostných práv navrhovateľov (v príčinnej
súvislosti s nimi) boli vyvolané následky, ktoré treba hodnotiť ako závažné. Z hľadiska druhého kritéria
okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva, súd zohľadnil dlhodobosť neoprávnených zásahov a
celkovú koreláciu okolností, ktoré sú v kauzálnom vzťahu nielen k spôsobenej ujme v mentálnej sfére
navrhovateľov ale ktoré závisia aj od naliehavosti zabezpečiť ochranu súkromia a obydlia v takýchto

prípadoch.

Použitím zákonných kritérií pre stanovenie výšky náhrady vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností,
súd po starostlivom zvážení všetkých okolností veci dospel k záveru, že práve suma 1.500 Eur
je náhradou, ktorá môže efektívne zmierniť navrhovateľovi 1/ ako aj navrhovateľke 2/ následky

neoprávnených zásahov do ich osobnostných práv. Odporcovia na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch nemôžu byť zaviazaní solidárne, pretože pokiaľ sa neoprávneného zásahu dopúšťa viacero
osôb,vznikáukaždejznichpodľa§13Občianskehozákonníkasamostatnezodpovednosťzaporušenie
osobnosti. Na strane odporcov nejde z hmotnoprávneho hľadiska o sankcie postihujúce ich spoločne a
nerozdielne a súčasne z procesného hľadiska sa na ich strane nejedná ani o nerozlučné spoločenstvo.

Obdobne aj keď sú navrhovatelia manželia, pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
táto skutočnosť nezakladá vznik spoločnej pohľadávky, nakoľko ak došlo neoprávneným zásahom
k porušeniu či ohrozeniu osobnostných práv viacerých fyzických osôb, potom sa môžu všetky, či
ktorákoľvek z nich - a to nezávisle na ostatných - domáhať ochrany podľa § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne v štyroch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa Exekučného poriadku.