Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/177/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912215948
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7912215948.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 15. decembra
2014 č.k. 14C/163/2012- 21 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

N e p r i z n á v aúčastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a vyslovil, že žalovanému sa nepriznáva
náhrada trov konania.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom (zn. ZE-7060-3917) doručeným súdu dňa
27.09.2012 domáhal náhrady škody výške 175,00 eura a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 110,64

eura z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trebišov v exekučnom konaní,
vedenom u súdneho exekútora zo zmluvy z úvere č. XXXXXXX s dlžníkom Dušan Kováč, nar.
20.09.1970 pod č. exekúcie súdneho exekútora V. XXXXX/XXXX tým, že nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote a hoci žalobca postupoval podľa ust. § 15 ods.1 zákona
č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody, žalovaný na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Ďalej uviedol, že Okresný súd Trebišov uznesením zo dňa 09.10.2012 č.k. 14C/138/2012-8
rozhodol o spojení vecí špecifikovaných v rozhodnutí na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené
pod č. 14C/138/2012, a potom, ako o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu Trebišov
vznesenej žalobcom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.10.2012 č.k.
11NcC/63/2012-16 tak, že sudkyňa Okresného súdu Trebišov JUDr. Monika Koščová nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn.: 14C/138/2012, a

následne uznesením zo dňa 08.10.2014 č.k. 14C/138/2012-81 rozhodol o vylúčení vecí na samostatné
konanie, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2014, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 115a O.s.p..Uviedol, že z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 22Er/688/2006 (ďalej len "exekučný
súd") zistil, že exekučnému súdu bola dňa 20.04.2006 doručená žiadosť súdneho exekútora Ing. Bc.

Karola Mihala pod č. EX 461/06 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu - notárskej zápisnice JUDr. Ondreja Ďuriača zo dňa 13.11.2005 č. M. XXXX/XXXX, M. XXXXX/
XXXX. Podaním zo dňa 18.11.2010, doručeným súdu dňa 22.11.2010, bol exekučnému súdu doručený
návrh spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. na zmenu súdneho exekútora. Uznesením zo dňa 07.02.2011
č.k. 22Er/688/2006-20 exekučný súd rozhodol tak, že vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho

exekútora a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2011.

Po právnom posúdení veci podľa § 3 ods.1 a 2, § 4 ods.1 písm. a), § 9 ods.1 a 2, § 17 ods.1, 2, 3 a 4,
§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, v znení účinnom do 31.12.2012, § 9 ods.1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom

od 01.01.2013, § 44 ods. 8 a 9 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
uzavrel,žežalobaniejedôvodná,pretožežalobcanepreukázalsplnenieprvejpodmienkyzodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to nesprávny úradný postup exekučného súdu,
nakoľko v konaní nebolo zistené a ani to žalobca nepreukázal súdu, aby v predmetnej exekučnej veci
došlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo

k vydaniu právoplatného rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu
Slovenskej republiky, ktorý by prieťahy v konaní konštatoval. Záveroň uviedol, že z exekučného spisu
je síce zrejmé, že exekučný súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol po uplynutí zákonom
stanovenej 30 dňovej lehoty( návrh bol doručený dňa 22.11.2010 a rozhodnuté bolo dňa 07.02.2011),
avšak po jeho doručení došlo k vykonaniu jednotlivých procesných úkonov, k vyzvaniu pôvodného

exekútora k predloženiu exekučného spisu a k vyúčtovaniu trov exekučného konania. Poukázal na
skutočnosť, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora je potrebné vykonať procesné
úkony,vdôsledkuktorýchnerozhodnutieonávrhunazmenusúdnehoexekútoraniejemožnépovažovať
zazbytočnéprieťahyaztohovyplývajúcinesprávnypostupsúdu.Malzato,že vdanomprípadežalobca
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho, že v danom prípade došlo k nesprávnemu

úradnému postupu, ktorým by mu bola spôsobená škoda.

Doplnil, že výškou uplatneného nároku predstavujúceho majetkovú i nemajetkovú ujmu sa z dôvodu
hospodárnosti konania nezaoberal a z rovnakých dôvodov, t.j. pretože nebol preukázaný nesprávny

úradný postup Okresného súdu Trebišov, nevyhovel žiadosti žalobcu o vykonanie dôkazu znaleckým
posudkom.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu

nepriznal, pretože náhradu trov konania nežiadal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p., ako i z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c)

d), e) a f) O.s.p.. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súdu prvého stupňa vytkol, že vec prejednal v jeho neprítomnosti,
hoci preto neboli splnené podmienky v situácii, ak požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité

dôvody a predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. Trval totiž na osobnej účasti svojho právneho
zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom
súde. Pokiaľ súd prejednal za takýchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým právo konať
pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu, keďže sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam
žalovanej, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Citoval ust. § 15 O.s.p.,

poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR (IV. ÚS 345/09, I. ÚS 27/98, III. ÚS 16/2000) i na
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.10.2012 sp. zn. 11NcC/46/2012-24 a namietol, že vo
veci rozhodol vylúčený sudca. Žalobca má za to, že v predmetnej veci nebolo možné rozhodnúť bez
nariadenia pojednávania, nakoľko vo veci bolo potrebné vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom aza stavu, že sa žalovaný vôbec nevyjadril k podanej žalobe, mal umožniť žalobcovi uplatňovať svoje
práva a stanoviská k skutkovým ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s
nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Súd prvého stupňa tak neurobil a vo veci s

konečnou platnosťou rozhodol, čím podľa názoru žalobcu porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny
proces. Mal tiež za to, že ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu písomne sa vyjadriť k žalobe v zmysle
§ 114 ods. 3 O.s.p., o žalobe malo byť rozhodnuté podľa § 153b O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie,
ktorého skutkovým základom sa mal stať ním tvrdený skutkový stav. Ďalej namietol, že napadnutý
rozsudok je nepreskúmateľný. V tejto súvislosti, poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.

III. ÚS 36/2010 a sp. zn. I. ÚS 243/07, argumentoval, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či
listiny, ktorými prvostupňový súd vykonal dokazovanie, boli založené v exekučnom spise a ani úvaha
súdu, na základe ktorej dospel k presvedčeniu, že majetková škoda a nemajetková ujma mu nevznikla,
a dostatočne nevysvetlil ani svoj záver, že nedošlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej
lehote a na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o

ochrane ľudských práva základných slobôd. K návrhu na prerušenie konania žalobca uviedol, že ak bol
súdu prvého stupňa doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh na
prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, bol povinný pred rozhodnutím
vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť a poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 9Co/174/2014.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za
dodržania podmienok ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho dovolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vodvolanížalobcanamietal,žemupostupomsúdubolaodňatámožnosťkonaťpredsúdom,pretožesúd
pojednával v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,
že vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných

dôkazovtakdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretože
sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, ako i že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo
všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných
práv, ktoré sú mu priznané v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práva a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná

a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci na to nie sú splnené podmienky vyplývajúce z ust.
§ 101 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 101 ods. 2 .O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.Podľa§115ods.2O.s.p.predvolanienapojednávaniesamusíúčastníkomdoručiťtak,abymalidostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a
rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

V danom prípade súd prvého stupňa uznesením zo dňa 28.10.2014 č.k. 14C/163/2012-16 uložil
žalovanému, aby sa písomne vyjadril k podanému návrhu žalobcu a zároveň ho vyzval, aby súdu
oznámil, či súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a
následkoch nesplnenia uvedenej povinnosti ho riadne poučil. Keďže vyjadrenie žalovaného k žalobe
nebolo súdu doručené, boli splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle ust. § 153b ods. 2 O.s.p.

rozsudkom pre zmeškanie. Odvolacia námietka žalobcu, v tejto časti je preto absolútne nedôvodná.

Nedôvodné sú i námietky vzťahujúce sa k rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu žalobcu
na prerušenie konania. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zároveň zistil, že žalobca nepodal návrh

na zrušenie nariadeného pojednávania a návrh na prerušenie konania a preto odvolací súd odvolací
súd aj v tejto časti považuje v odvolaní namietané skutočnosti za bezpredmetné.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. je daný vtedy,
ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa JUDr. Monika

Koščová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci, o čom bolo právoplatne rozhodnuté
uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.10.2012 č.k. 11NcC/63/2012 - 16. Za situácie, že
bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p. rozhodnuté o tom,
že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci, nie je náležitá námietka
žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) a f)
O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov

nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo že by
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenie
nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný, ani nebola zistená iná vada, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav.
Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmyslezákona č. 513/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 22 Er/688/2006 a nezákonným
rozhodnutím vydaným v tomto konaní, z ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v zásade stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, aj s poukazom na
príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav. Nenáležitá je preto námietka žalobcu
o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Trebišov v konaní vedenom
pod sp. zn. 22Er/688/2006 sa nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že rozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonnej lehoty.

Podľa ust. § 44 ods. 10 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného
konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd
rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ust. § 44 ods. 11 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku
10 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi
spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.
Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie

pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehote 30 dní je určená na rozhodnutie o
zmene súdneho exekútora, avšak tak ako dôvodil súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, nedodržanie

uvedenej lehoty nemožno považovať bez ďalšieho za nesprávny úradný postup, nakoľko do vydania
rozhodnutia o pripustení či nepripustení zmeny súdneho exekútora je potrebné vziať v úvahu aj
vykonanie ďalších procesných úkonov, bez ktorých o návrhu nie je možné rozhodnúť s poukázaním na
§ 44 ods. 10 a 11 exekučného poriadku.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn.
22Er/688/2006 je vecne správny.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie
nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia.

V zmysle ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

V prejednávanej veci nedošlo k zrušeniu alebo zmene rozhodnutia Okresného súdu vo veci 22Er/
688/2006 a vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku, je skúmanie existencie ďalších
podmienok bez právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu
škody v zmysle zák. č. 514/2013 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd

napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách
konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania

voči neúspešnému žalobcovi. Keďže trovy odvolacieho konania žalovanému nevznikli a žalobca právo
na ich náhradu nemá, odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.