Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Erika Zajacová

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/812/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614204381
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3614204381.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: S. V., bytom Q. K. XXXX/XX, W., za účasti
vedľajšiehoúčastníkanastraneodporkyne:ZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,sosídlom
Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený: JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom J. Kráľa

5/A, Lučenec, o zaplatenie 1.583,05 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Partizánske č. k. 3C/197/2015-49 zo dňa 31. júla 2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 21,02 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie s poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p.,
vrátil navrhovateľovi prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., súdny poplatok vo výške 87,80 Eur,
odporkyni nepriznal náhradu trov konania a zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania v sume 191,42 Eur do troch dní od právoplatnosti
uznesenia. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným tamojšiemu súdu dňa
17.07.2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 1.583,05 s príslušenstvom. Dňa 26.06.2015
doručil navrhovateľ podanie označené ako „Späťvzatie návrhu na začatie konania, vyjadrenie k trovám
vedľajšieho účastníka“, ktorým zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Bol toho názoru,
že dispozícia s návrhom patrí medzi základné procesné oprávnenia navrhovateľa. Späťvzatím návrhu

navrhovateľ prejavuje vôľu voči súdu, aby sa o jeho návrhu nekonalo a nerozhodovalo. Procesným
dôsledkom späťvzatia návrhu je zastavenie konania. Vzhľadom na uvedené konanie zastavil. O náhrade
trov konania odporkyne rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej v konaní žiadne
trovynevznikli,hocitámalananáhradutrovkonanianárokpodľa§146ods.2vetaprváO.s.p.Onáhrade
trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. veta prvá
tak, že k náhrade trov konania vo výške 191,42 Eur (pozostávajúcich z dvoch úkonov odmeňovaných

sumou 71,37 Eur a to 1. prevzatie a príprava zastúpenia a 2. vyjadrenie vo veci samej, z režijného
paušálu 2 x 8,39 Eur, zvýšených o 20% DPH v sume 31,90 Eur) zaviazal navrhovateľa, pretože ten
späťvzatím návrhu procesne zavinil zastavenie konania. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. má v konaní vedľajší
účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu mu
nevyplynulo obmedzenie vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov
advokátov. Preskúmal trovy uplatnené právnym zástupcom vedľajšieho účastníka na strane odporkyne

a mal za to, že uplatnené trovy boli v konaní vynaložené účelne.Proti uzneseniu súdu prvého stupňa, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania, podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Žiadal uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi

náhradu trov konania nepriznať. Súčasne požiadal priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 21,02 Eur. Nestotožnil sa s rozhodnutím súdu, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania, nakoľko v danom prípade mal za to, že nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na
uplatnenie alebo bránenie práva. Podania vedľajšieho účastníka považoval za abstraktné, všeobecné
bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Na

podporu svojich tvrdení o neúčelnosti trov konania poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7 MCdo 15/2014 zo dňa 24.03.2015 a sp. zn. 6 MCdo 5/2013 zo dňa 19.03.2014. Bol toho
názoru, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je
aj kolektívna ochrana spotrebiteľov a zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní. Za
týmto účelom musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou,

minimálnevrozsahuzabezpečeniamožnostivykonávaniazákladnýchproklamovanýchcieľov.Malzato,
že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania,
bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú
spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti materiálne aj
personálne vybavené a odborne kompetentné. Zároveň upozornil, že nepriznaním náhrady trov konania

nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl.
47 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Na základe vyššie uvedených dôvodov považuje preto právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka za nadbytočné, účelové a nehospodárne.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého

stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť mu náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 52,89 Eur. Uviedol, že vedľajší účastník vstúpil legitímne do predmetného
spotrebiteľského sporu na stranu odporkyne, a to v súlade s ust. § 93 ods. 2, 3 O.s.p. Tento postup
je zákonný a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa, dokonca ani jeho vedomosť o takomto konaní. Svoj
vstup do konania vedľajší účastník považoval za opodstatnený, keďže spotrebiteľ bol v predmetnej veci

úspešný v dôsledku jeho aktivity, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti Združenia,
ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých požadujú, objektívne účelné. Pokiaľ
by Združeniu nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia tam, kde na tom vznikol
zákonný nárok, viedlo by to následne k ohrozeniu až k znefunkčneniu aktivít Združenia v prospech
spotrebiteľov, čo by samozrejme len vyhovovalo ekonomickým záujmom navrhovateľa ako aj ďalším

dodávateľom s obdobnými aktivitami ako navrhovateľ. Odmietnutie ich práva na plnú náhradu trov
konania by de facto znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súdoch. Účelnosť trov
vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy, právo účastníka na náhradu trov
konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS
31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II. ÚS 122/09. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 5Cdo 71/2010, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/87/2011 a rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/34/2012. Na podporu svojej argumentácie ohľadom práva
vedľajšieho účastníka nechať sa zastupovať v konaní advokátom poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 8Co/360/2013 zo dňa 29.11.2013. Uviedol, že zdanlivá rutinnosť podaní vedľajšieho
účastníka vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovo takmer totožné úkony inkasnej spoločnosti.

Podania vedľajšieho účastníka týkajúce sa určitého súdneho konania za účelom ich efektívnosti nie
je možné vypracovať bez kvalifikovanej analýzy, ktorej zodpovedá vysokoškolské právnické vzdelanie.
Z uvedeného dôvodu považoval právne zastúpenie ako dôvodné a účelné sledujúce legitímny cieľ.
Vedľajší účastník je pripravený dôsledne presadzovať a chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov aj
v súdnych konaniach, a to vystupovať proti dodávateľom na základe princípu "rovnosti zbraní" -

možnosť zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátmi, čím navrhovateľ získava rovnocenného partnera
v riešení právnych otázok, pretože priemerný spotrebiteľ sa nedokáže náležite brániť a v dôsledku
svojej neinformovanosti, prípadne nedostatku prostriedkov na právne zastúpenie, rezignuje. Keďže v
danej právnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, vyjadril presvedčenie, že je potrebné
použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie. V rámci spotrebiteľského práva

pozitívny zásah štátu, ktorý je realizovaný spotrebiteľskou právnou úpravou, kompenzuje nerovnováhu
medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pri ochrane spotrebiteľa musí zohrať úlohu aj súdna moc
aplikačnou praxou, a to aj v otázke rozhodovania o trovách konania subjektov, ktoré vystupujú na
ochranu spotrebiteľa.Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v

napadnutej časti týkajúcej sa trov vedľajšieho účastníka na strane odporkyne je potrebné ako vecne
správne potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací
súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom
rozsahu stotožňuje.

Uznesenie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o zastavení konania, vrátení súdneho
poplatku navrhovateľovi a o nepriznaní náhrady trov konania odporkyni odvolaním napadnuté nebolo
a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu
nedotknuté.

Z obsahu spisu je nepochybné, že po podaní návrhu vo veci samej vzniesol v prejednávanej veci vedľajší

účastník na strane odporkyne, ktorý vstúpil z vlastnej iniciatívy do konania, námietku premlčania a žiadal
návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. V nadväznosti na uvedené došlo k
späťvzatiu návrhu na začatie konania navrhovateľom v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodnenia.

Náhradatrovsporovéhokonaniajeovplyvnenázásadouúspechuvoveciazásadouzavinenia.Zmyslom

zásady zavinenia, o ktorú ide v tomto prípade, je sankčná náhrada trov konania, ktoré by za iných
okolností nevznikli.

Preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní
o trovách konania dôsledne postupoval podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. s tým, že vedľajší

účastník na strane odporkyne si trovy konania uplatnil riadne a včas. Účelné trovy vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne v konaní pred súdom prvého stupňa aj podľa odvolacieho súdu vznikli titulom
právneho zastúpenia s tým, že súd prvého stupňa správne pri určení výšky trov právneho zastúpenia
patriacemu vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne postupoval podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
Odmena bola vyčíslená riadne a včas, a preto sa v tejto časti odvolací súd stotožňuje s odôvodnením

súdu prvého stupňa tak ako to predpokladá ust. § 219 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd sa teda v danom prípade nestotožnil s námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní,
že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo
bránenie práva. Pokiaľ ide o namietanú účelnosť trov konania, odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením

navrhovateľa, že vedľajší účastník sa vo svojich podaniach opakuje bez uvedenia nových, významných
skutočnostívzťahujúcichsanapredmetsporu.Pokiaľajvedľajšíúčastníkvosvojejargumentáciipoužíva
argumenty vychádzajúce zo súdnej praxe, Občiansky súdny poriadok takýto spôsob obrany nevylučuje.
Nemožno prehliadnuť, že aj navrhovateľ v obdobných právnych sporoch na uplatnenie svojho práva
používa rovnakú (takmer totožnú) argumentáciu, čo je odvolaciemu súdu známe z úradnej

činnosti.

Odvolací súd konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi by tak, ako správne konštatoval
vedľajší účastník vo svojom vyjadrení, znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní. Pokiaľ je
prípustné, aby samotný navrhovateľ bol právne zastúpený, môže aj vedľajší účastník na strane

odporkyne si zvoliť právneho zástupcu, ktorý má potom následne právo na náhradu trov konania pokiaľ
tuniesúinéokolnostiatakétoinéokolnostivprejednávanejvecizistenéneboli.Pokiaľniektoréodvolacie
súdy rozhodujú iným spôsobom, takýmto rozhodovaním iných odvolacích súdov v prejednávanej veci
Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

V prípade námietky navrhovateľa, o tom že vedľajší účastník ako združenie na ochranu spotrebiteľa
musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach
v spotrebiteľských veciach. Občiansky súdny poriadok totiž vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby
účastník, hoci aj odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť
zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti

s právnym zastúpením. To sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa
zastupovať v konaní advokátom, nakoľko vedľajší účastník má v zmysle vyššie citovaného ust. § 93 ods.
4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Pokiaľ je prípustné, aby samotný navrhovateľ
bol právne zastúpený v občianskom súdnom konaní a v prípade svojho procesného úspechu, prípadnezavineniazastaveniakonaniaodporkyňou,mubolapriznanánáhradatrovkonaniavrátanetrovprávneho
zastúpenia, môže si aj vedľajší účastník na strane odporkyne vychádzajúc z ust. § 93 ods. 4 prvá veta
O.s.p. zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať a ktorému pri splnení zákonných

predpokladov rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ak tu nie sú iné okolnosti
hodné osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti v preskúmavanej veci odvolacím súdom zistené
neboli.

Preto bol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho

účastníka v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdený.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p., kedy vedľajšiemu účastníkovi, ktorý bol v odvolacom konaní procesne úspešný
a trovy odvolacieho konania si riadne uplatnil, bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania voči
neúspešnému navrhovateľovi vo výške 21,02 Eur, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k

odvolaniu zo dňa 27.08.2015 podľa ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. vo výške 9,13 Eur
(v danom prípade odvolanie bolo podané len proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka,
teda rozhodujúca je suma, ktorú žiadal ako nárok uplatňovaný v odvolaní, a to trovy konania v celkovej
výške 191,42 Eur), k tomu príslušný režijný paušál vo výške 8,39 Eur + 20 % DPH podľa ust. § 16 ods.

3 vyhlášky.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.