Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 12C/158/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223620
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sandtnerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1512223620.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Vierou Sandtnerovou, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598,
zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova ul. č. 4,
IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Y. republika - J. Y. Y. republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie
č. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobami, doručenými Okresnému súdu Bratislava V dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal voči štátu

náhrady škody a nemajetkovej ujmy a to:
sp. zn.12C/158/2012 náhrady škody 6.121,97Eur a nemajetkovej ujmy 1.224,39 Eur,
sp. zn.12C/175/2012 náhrady škody 3.673,13Eur a nemajetkovej ujmy 734,63 Eur,
sp. zn.12C/180/2012 náhrady škody 125,00 Eur a nemajetkovej ujmy 540,29 Eur.
Uznesením zo dňa 27.02.2013 boli vyššie uvedené konania spojené na spoločné konanie s tým, že veci
budú ďalej vedené pod sp.zn.12C/158/2012.

Navrhovateľ svoje nároky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, uplatnené označenými
samostatnými žalobami voči štátu - Slovenskej republike - odôvodnil nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Bratislava V v exekučných veciach, podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom
do 31.12.2012 tým, že v exekučných konaniach vedených podľa procesných pravidiel, § 44 ods.
2 Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do 31.05.2010 je založená zákonná povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Podľa navrhovateľa exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitosti;nevyžadovalasitakúspoluprácusúčastníkmikonania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,
nerozhodol o návrhoch o udelenie poverenia v zákonom stanovenom čase. V exekučných konaniach
vedených podľa procesných pravidiel ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do
31.05.2010 sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť

rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora do 15 dní od doručenia takejto žiadosti a to bez ohľadu
na to, či exekučným titulom bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu
alebo notárska zápisnica. Navrhovateľ tvrdí, že v predmetných prípadoch neexistovala a neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmitak, že k vydaniu rozhodnutia došlo až po veľmi dlhej dobe. Predmetný postup namieta navrhovateľ
ako nesprávny v rozpore so zákonom. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, súd
nevykonával žiadne úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetkovú ujmu si v konaní pôvodnej sp. zn. 12C/180/2012 vyčíslil ako náhradu účelne vynaložených

nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávok v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Túto škodu
špecifikoval ako ako súčet sumy 70,- Eur za správu pohľadávky - pracovné výkony zamestnancov
pomocou informačného systému; sumy 40,- Eur za udržanie a správu informačného systému; sumy
15,- Eur za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštové a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.

Majetkovú ujmu si navrhovateľ v konaniach pôvodnej sp. zn. 12C/175/2012 a 12C/158/2012 uplatnil vo
výške predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového
zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Nemôže tiež preto nastať akceptácia návrhu na nútené

vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si navrhovateľ v každom jednotlivom prípade uplatňoval z
dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k
vymoženiu pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizík ako k zániku povinného, zmareniu účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného.

Nemajetkovú ujmu navrhovateľ uplatnil v sume 660,- Eur za každý rok = 55,- Eur mesačne,
poznačený prieťahmi, ako potrebu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá má základ v požiadavke na
spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov štátu. Výšku nemajetkovej ujmy ako primeranú satisfakciu vyčíslil

paušálne s poukazom na v žalobných návrhoch uvedené Nálezy Ústavného súdu SR sp. zn.: III. ÚS
203/06-25, III. ÚS 235/04-3, III. ÚS 347/05, III. ÚS 118/06-40, III. ÚS 110/04-55, III. ÚS 125/04-44, III.
ÚS 229/04-52, III. ÚS 21/05-30, III. ÚS 190/05-36, III. ÚS 301/05-38, v ktorých veciach bolo ústavným
súdom sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie za zbytočné prieťahy v trvaní viac ako jeden rok
v sume 15 000,- Sk až 20 000,- Sk.

Súčasnenavrhovateľžiadalvkaždomžalobnomnávrhuvydaťmedzitýmnyrozsudokvzmysle§152ods.
2 veta druhá in fine zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok ( ďalej len „OSP“) tak, že odporca
je zodpovedný za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
BratislavaV,pretožetentonerozhodoložiadostiovydaniepoverenianavykonanieexekúcie pohľadávky

navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere povinným v zákonom
stanovenej lehote.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.3 2013 žiadal žalobné návrhy z dôvodu
nepreukázania splnenia zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu a ako právne

neopodstatnené v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania. Žalobné
návrhy navrhovateľa považuje za zmätočné podania, v ktorých nie sú splnené procesné podmienky.
V niektorých podaniach sú zmätočne označení povinní, odlišné dátumy ich narodenia, nie sú uvedené
spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní
súdu, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku

škody v jednotlivých prípadoch. Navrhovateľ nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval
vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď.
Navrhovateľ odkazuje na exekučný spis a uviedol časť dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Neoznačeniespisovýchznačiekexekučnýchkonaní,vktorýchmalodôjsťknesprávnemuúradnémupostupuzostrany
exekučného súdu (teda nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí), bolo jedným z dôvodov, pre
ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných

práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012,
IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012). Odporca v tejto súvislosti navrhol aplikáciu ustanovenia § 43
ods. 1 OSP vzhľadom na skutočnosť, že v tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody keď navrhovateľ namieta „nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom ustanovenej dobe a zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe

prieťahov.

Čo sa týka prieťahov v exekučných konaniach, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na ich
odstránenie ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu.
Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne v náleze z 03.05.2011, č. k. III. ÚS 69/2011-25, poukazuje na
skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech

si stráži svoje právo). Odporca má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Odporca eviduje žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Súčasne poukazuje na skutočnosť, že
dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti a dňa 27.09.2012 boli okresnému súdu doručené

žalobné návrhy, ktoré boli podané pred uplynutím 6-mesačnej lehoty. Napriek opakovaným výzvam
na doplnenie žiadostí, adresovaných navrhovateľovi, bola odporcovi doručená všeobecná odpoveď,
kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný
priložiť ani príslušné poverenia vydané exekútorom, označiť, dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o
škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosti, či boli podávané sťažnosti

predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom
povinného,resp.jehoinsolvenciou,stratoukontaktuspovinným,ktorýmiodôvodňujevzniknemajetkovej
ujmy. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.

514/2003 Z. z., preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Odporca má za to, že
ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Na splnenie podmienok úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody odporca poukázal na
ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. a konkrétne vzhľadom na povahu úkonu rozhodnutie o žiadosti

exekútora na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na skutočnosť, že prax
ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne
posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok,
najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov

exekučného konania (rozsudok Súdneho dvora EÚ - Asturcom C-40/08 - ktorý nevylučuje posúdenie
zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní). Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného
od 1. 6. 2011 (zákon č. 102/2011 Z. z.) zaviedlo, že lehota 15 dní na udelenia poverenia neplatí, ak ide
o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c) a d), t.j. vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov
a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z

nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných
konaniach začatých po 1. 6. 2011 nemá oporu v zákone. Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku sa správne aplikovalo na rozhodcovské rozsudky aj pred 1. 6. 2011 vzhľadom
na to, že tieto sa týkali právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv (judikatúra
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/2002 - pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný
súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone (sp. zn. II. ÚS 64/1997,
na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za
porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti
danej veci. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011 a z

29.03.2011 5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy,atovtakomrozsahu,vakommutoumožňujúvnútroštátneprocesnépravidlávrámciobdobnýchopravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný (judikatúra Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/2002.

Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti
veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy“ (I. ÚS 63/2000)).

Odporca vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody, nakoľko k nesprávnemu úradnému
postupu v niektorých žalobách uvádzanom malo dôjsť v období pred marcom 2009. V prípade, ak mala
navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty, lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od
momentu skončenia navrhovateľom tvrdených prieťahov, t. j. od momentu vydania poverenia o čom sa

navrhovateľ v niektorých prípadoch dozvedel pred viac ako tromi rokmi.

Inštitút premlčania, premlčaciu lehotu, respektíve jej plynutie v prejednávanom prípade upravuje §
19 zákona č. 514/2003 Z. z. tak, že sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia),
rozhodnutia.

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Navrhovateľom vyčíslenú škodu ako paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti odporca považuje
za nesprávne a účelové. Pre úspešné uplatnenie nároku je nevyhnutné preukázať existenciu škody.
Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody a
tým neuniesol dôkazné bremeno. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného

systému vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy v konaní. Skutočnú škodu je potrebné
dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo
dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody zo strany navrhovateľa a preskúmanie
predmetného nároku je znemožnené. V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou odporca tvrdí,
že navrhovateľ nepreukázal, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením ani

vznik nemajetkovej ujmy, ktorej náhrada by sa mala poskytnúť v peniazoch.

Rovnako navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť nesprávneho úradného postupu a vzniku škody či
nemajetkovej ujmy.

V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou odporca poukázal na skutočnosť, že otázku či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR. Podľa názoru
odporcu, ako aj s poukazom na ust. § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov -

neprípustnosť sťažnosti; efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd
v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade
ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní (napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co 285/2011). Konajúci súd o náhrade škody by mohol pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade,

ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR.

Okresný súd Bratislava V vzhľadom na námietky odporcu, na nedostatok procesných podmienok v
konaní, ktoré vidí v zmätočných žalobných návrhoch, ako aj ich predčasnom podaní na konanie súdu a
nedostatku právomoci všeobecného súdu rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučných konaniach

uvádza nasledovné:

Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) - kedykoľvek za konania
prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).Podľa § 42 ods. 3 OSP - pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť

podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 79 ods. 1, 2 OSP - (1) Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí

(§ 42 ods. 3) obsahovať ........ pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých
sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. ..... Ak je účastníkom
štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za
štát konať. ... (2) Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem
tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Náležitosti návrhu na začatie konania, vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava platná do 31.12.2012
nevyžadovala osobitné náležitosti, Občiansky súdny poriadok upravuje tak, že trvá len na tých, ktoré
sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodovať.
Opisom rozhodujúcich skutočností navrhovateľ prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje
opodstatnenosť svojho návrhu. Povinnosť navrhovateľa uviesť rozhodujúce skutočnosti vyplýva aj

z ustanovenia § 120 Občianskeho súdneho poriadku, z ktorého je zrejmá povinnosť preukázať
tvrdenia účastníkov konania. Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu
právnej úpravy obsiahnutej v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodujúce
skutočnosti musia byť opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci.
So zreteľom na ust. § 101 Občianskeho súdneho poriadku, splnenie povinnosti, opísať rozhodujúce

skutočnosti pravdivo, nie je procesnými prostriedkami vynutiteľné a môže nájsť svoj odraz iba v
rozhodnutí vo veci samej. Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom ešte pred tým, ako bude
požadovaný nárok vecne prejednaný, súdu neprislúcha. Riziko, že takto formulovanej žalobe nebude
vyhovené, nesie v plnom rozsahu navrhovateľ, navyše ak je zastúpený právnym zástupcom, advokátom.

Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012 - (1) Štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 4 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom od 1. 1. 20013
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny

úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa
nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej
republiky a postup alebo výsledok
postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119
písm. b) Ústavy Slovenskej republiky .(2) Pri posudzovaní

nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnomkonaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.... (4) Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Zákonom č. 412/2012 Z. z. účinným od 01.01.2013
došlo k doplneniu § 9 zákonač.514/2003Z.z.o
nové odseky 3 a vnadväznostinamožnosť
dotknutých osôb domáhať sa ochrany svojich práv v prípade prieťahov v konaní pred súdom
alebo iným orgánom, a to s využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia § 127 ods.

1 Ústavy SR . Otázku, či
v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR , je kompetentný preskúmať
Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných
kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02).
Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č.

514/2003 Z. z. , ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti
(resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Toto hmotnoprávne ustanovenie však bolo
vnesené do právnej úpravy až novelou účinnou od 01.01.2013 a nie je dané prechodné ustanovenie
k danej novele, preto sa v súlade s právnou teóriou musí aplikovať hmotnoprávne ustanovenie platné

v čase vzniku nároku, resp. v čase uplatnenia nároku na predbežné prerokovanie nároku príslušným
orgánom (23.04.2012) a na súde (27.09.2012), t. j. znenie ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v
znení platnom v čase uplatnenia nároku, t.j. do 31.12.2012. Navrhovateľ uplatnil svojimi žalobami nároky
na súde pred účinnosťou novelizovaného znenia zákona. Na predmetné konania je nutné aplikovať
právny stav v čase vzniku škody, resp. uplatnenia náhrady škody, t. j. do 31.12.2012. Vzhľadom na

uvedenévšeobecnýsúdjeoprávnenýrozhodovaťonárokochnavrhovateľavprípadeprieťahovkonania,
resp. nesprávneho úradného postupu, uplatnených žalobami dňa 27.09.2012 podľa hmotnoprávnych
ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012.

Nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímakoajspôsobenejnesprávnymúradným

postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s orgánom príslušným podľa ustanovenia § 4 a § 11 zákona č. 514/2003
Z. z. Právna úprava umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na náhradu škody, resp.
neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody bez

predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani konanie zastaviť,
ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej
lehoty podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V prípade podania návrhu na predbežné
prerokovanie mal by súd počkať až do skončenia prerokovania pred príslušným ústredným orgánom
bez toho, aby konanie prerušil (R 20/1981).

Navrhovateľ podľa Sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 25.09.2012 (podľa zoznamu uloženom na Okresnom súde Bratislava V v Spr. 3482/2012),
doručenom odporcovi podľa podacej pečiatky dňa 25.09.2012, žiadosť o predbežné prerokovanienárokov v tomto konaní prejednávaných podal dňa 23.04.2012, podľa sprievodného listu k žiadostiam
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa svoj nárok uplatnil postupom podľa §
15 zákona č. 514/2003 Z. z. a tým splnil podmienku predbežného prejednania nároku hromadným

podaním žiadostí zo dňa 23.04.2012 na Ministerstve spravodlivosti SR ako orgáne príslušnom podľa §
4 zákona č. 514/2003 Z. z. odporca v šesťmesačnej lehote, t. j. do 23.10.2012 nárokom navrhovateľa
nevyhovel, navyše vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu uviedol, že nárokom navrhovateľa nemieni
vyhovieť, nakoľko považuje nároky za nedôvodné a tým mal súd preukázané splnenie procesných
podmienok na konanie v zmysle § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. o nárokoch na náhradu škody a

nemajetkovej ujmy uplatnených podľa cit. zákona. Skutočnosti uvádzané odporcom vo vyjadrení,
týkajúce sa nečinnosti navrhovateľa pri predbežnom prerokovaní jeho nárokov nemá za následok,
že k predbežnému prerokovaniu nedošlo a žaloby sú podávané predčasne. Posudzovanie konania
navrhovateľa, resp. že na výzvy odporcu na doplnenie podaní nereagoval, by mohlo mať význam len v
prípade úspechu navrhovateľa v súdnom konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania o predbežnom
prerokovaní jeho nároku na náhradu škody.

Okresný súd Bratislava V v súlade s ustanovením § 35 ods. 4 OSP oznámil listom zo dňa 22. 2. 2013, sp.
zn. Spr. 3097/2013 Okresnej prokuratúre Bratislava V súdne konania začaté vo veciach zodpovednosti
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom na základe hromadne podaných žalobných návrhov navrhovateľom z

27.09.2012.

Navrhovateľ žiadal o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 OSP. Súd v
prejednávaných veciach nevyhovel návrhu navrhovateľa ako nedôvodnému, pre ktorý postup súdu nie
je potrebné vydanie zvláštneho rozhodnutia ani zdôvodnenie v rozhodnutí o veci samej.

Navrhovateľ ďalej namietol príslušnosť Okresného súdu Bratislava V, ako súdu, ktorý by mal byť
vylúčený z konania a rozhodovania vo veci z dôvodu, že tunajší súd svojím nesprávnym úradným
postupom/nezákonným rozhodnutím v exekučných konaniach spôsobil navrhovateľovi škodu, ktorú
svojim žalobným návrhom navrhovateľ uplatňuje voči štátu.

Krajský súd v Bratislave svojím rozhodnutím 2NcC 78/2012 - 20 zo dňa 16.10.2012 nevylúčil zákonnú
sudkyňu Okresného súdu Bratislava V z konania a rozhodovania vecí podaných navrhovateľom na
tunajší súd nakoľko nezistil dôvody na jej vylúčenie. Právoplatnými rozhodnutiami Krajského súdu v
Bratislave:č.k.14NcC89/2012-22z19.10.2012ač.k.2NcC79/2012-20zo16.10.2012nebolivylúčení

sudcovia tunajšieho súdu z prejednania predmetných veci.

Vzhľadom na uvedené Okresný súd Bratislava V v zmysle § 85 ods. 3 a § 87 písm. a) a b) OSP je
miestne príslušným všeobecným súdom na prejednanie a rozhodnutie vecí vedených pod spisovými
značkami 12C/180/2012, 12C/158/2012 a 12C/175/2012.

Okresný súd Bratislava V na návrh odporcu a z dôvodu hospodárnosti konania uznesením č. k.
12C/158/2012-44, právoplatným dňa 25.03.2013 spojil na spoločné konanie veci, ktoré skutkovo spolu
súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov v súlade s ustanovením § 112 OSP a to konkrétne veci vedené
pod sp. zn. 12C/158/2012, 12C/175/2012,12C/180/2012.

Navrhovateľ v žalobnom návrhu k dôkaznému bremenu, ktoré ho ako účastníka konania v zmysle §
120 OSP zaťažuje uviedol, že objektívne nedisponuje listinnými dôkazmi ako: rovnopisom príslušného
exekučného titulu, ani návrhom na vykonanie exekúcie s dátumom doručenia súdu, ktorý odovzdal v
zmysle ust. § 39 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch ako nutnú prílohu k návrhu na

vykonanie exekúcie zvolenému súdnemu exekútorovi, zápisnicou spísanou exekútorom ako návrh na
vykonanie exekúcie, ktoré listiny sú v dispozícii zvoleného súdneho exekútora. Prekážky vyplývajúce
z uvedených skutočností sa navrhovateľ snažil odstrániť tým, že ako dôkaz označil príslušný spis
exekučného súdu, ktorý podstatné listiny obsahuje s označením spisovej značky pridelenej súdnym
exekútorom, nakoľko exekučný súd neoznámil navrhovateľovi spisovú značku, pod ktorou došlo k

registrácii exekučného konania na všeobecnom súde. Navrhovateľ sa údajne ako poškodený dozvedel
o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie (navrhovateľ nepredložil ani túto listinu do spisu). Navrhovateľ žiadne
ďalšie dôkazy neoznačil.Vo veci bolo vytýčené pojednávanie na deň 02.12.2014. Na toto pojednávanie sa účastníci nedostavili.
Súd preto pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti v súlade s ustanoveniami § 101 ods. 2 OSP. Vykonal

dokazovanie oboznámením sa s výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1 odd.
Sro, vl. č. 23636/B spoločnosti navrhovateľa; originálmi pripojených príslušných exekučných spisov
Okresného súdu Bratislava V z oddelení registra Er, v ktorých navrhovateľ namietal nesprávny úradný
postup súdu a uplatnil náhradu škody a nemajetkovej ujmy (predovšetkým žiadosťami exekútorov o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcii, Návrhmi navrhovateľa na vykonanie exekúcií, Exekučnými

titulmi ) Sprievodným listom k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo
dňa 25.09.2012, doručeným odporcovi podľa podacej pečiatky dňa 25.09.2012 založené do registra
Okresného súdu Bratislava V Spr. 3482/2012; samotné žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy v konkrétnych veciach navrhovateľ a ani odporca nepredložili.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ je podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd. Sro vl. č. 23636/
B právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou.

Odporca nepoprel, že mu boli doručené písomné žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V a vo svojom vyjadrení
odmietol žiadostiam navrhovateľa ako neopodstatneným vyhovieť.

Z pripojených spisov v exekučných konaniach vedených Okresným súdom Bratislava V zistil súd v
predmetných konaniach nasledovný skutkový stav:

Konanie sp. zn. 12C/175/2012, sp. zn. súdneho exekútora H.. N. X.: EX XXXXX/XX, Exekučné konanie
vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn: 37Er 168/2011:
Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody 3 673,13,- Eur vo výške predstavujúcej náhradu istiny s
príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v

občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného
zmluvou o úver. Nemôže tiež preto nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva
zo strany exekučného súdu. Ďalej si uplatnil nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660,- Eur
ročne = 55,- Eur mesačne, t. j. za navrhovateľom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod
sp. zn. 37Er 168/2011 viac ako 99 dní = 734,63,- Eur z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa súdny

exekútor H.. N. X. dňa 20.01.2011 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 16837/09 zo dňa 03.11.2010, ktorý
sa stal právoplatným 29.11.2010 a vykonateľným 02.12.2010. O tejto žiadosti súd nerozhodol v zákonnej
lehote, ale stalo sa tak až dňa 14.02.2011 (v t. j. bol v omeškaní 99 dní).

Z údajov z exekučného spisu sp. zn. 37Er 168/2011 súd zistil, že súdny exekútor H.. N. X., na základe
zápisnice spísanej exekútorom dňa 13.12.2010, na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátom H..
J. J., proti povinnému: J. U., bytom U. XX, U., r. č. XXXXXX/ na vymoženie istiny 806,59 Eur s
príslušenstvom, špecifikovaným v zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku
rozhodcovského súdu, požiadal listom doručeným súdu dňa 20.01.2011 o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu: Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
16837/09 zo dňa 03.11.2010, ktorý sa stal právoplatným 29.11.2010 a vykonateľným 02.12.2010. V
zmysle uvedeného rozsudku bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému - POHTOVOSŤ, s. r. o. istinu
vo výške 806,59 Eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 796,64 Eur od 15.04.2009 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 223,19 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere. Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol dňa 14.02.2011 tak, že žiadosť zamietol.

Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom 13.12.2010.

Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení k tomuto dňu.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z .z. (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení k 13.12.2010
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie aexekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie .

Podľa § 45 o zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ ZoRK“) (1) súd príslušný na

výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).
(3) Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Z exekučného spisu je preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa
20.1.2011.Súd o žiadosti rozhodol dňa 14.02.20011 (po 9 dňoch omeškania a nie ako uvádza
navrhovateľ 99 dní omeškania). Okrem toho, voči uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
bolo prípustné odvolanie. Exekútor uznesenie prevzal 07.03.2011. Odvolanie voči nemu nepodal.

Konanie sp. zn. 12C/158/2012, sp. zn. súdneho exekútora H.. N. X.: EX XXXX/XX, Exekučné konanie
vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn: 37Er 3131/2011:

Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody 125 ,- Eur ako náhradu účelne vynaložených nákladov

spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Túto škodu
špecifikoval ako ako súčet sumy 70,- Eur za správu pohľadávky - pracovné výkony zamestnancov
pomocou informačného systému; sumy 40,- Eur za udržanie a správu informačného systému; sumy
15,- Eur za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštové a

telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.

Ďalej si uplatnil nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 540,29,- Eur ročne = 55,- Eur mesačne,
t. j. za navrhovateľom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 37Er 5037/2009
viac ako 293 dní = 540,29 Eur z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa súdny exekútor JUDr. N. X.

dňa XX.XX.XXXX požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu
- Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 13644/10, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská,
dňa 31.01.2011, ktorý sa stal právoplatným 14.03.2011 a vykonateľným 17.03.2011 a zápisnice spísanej
pred súdnym exekútorom dňa 28.04.2011. O tejto žiadosti súd nerozhodol v zákonnej lehote, ale stalo
sa tak až dňa 19.08.2011 (v t. j. bol v omeškaní 113 dní).

Z údajov z exekučného spisu sp. zn. 37Er 3131/2011 súd zistil, že súdny exekútor H.. N. X., na základe
zápisnice spísanej exekútorom dňa XX.XX.XXXX, na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátom H..
J. J., proti povinnému: J. S., bytom J. XX, Bratislava, r. č. 770110/ na vymoženie istiny 2.462,47 Eur
s príslušenstvom, špecifikovaným v zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku

rozhodcovského súdu, požiadal listom doručeným súdu dňa 16.06..2011 o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu: Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
13644/2010 zo dňa 31.01.2011, ktorý sa stal právoplatným 14.03.2011 a vykonateľným 17.03.2011.
V zmysle uvedeného rozsudku bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému - POHTOVOSŤ, s. r. o.
istinu vo výške 2.462,47 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.901,24

Eur od 13.10.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.901,24 Eur od
13.10.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 533,73 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere. Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol dňa 14.2.2011 tak,že žiadosť zamietol.

Exekučné konanie začalo dňom prijatia návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom 16.06.2011.
Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení k tomuto dňu.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z .z. (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení k 13.12.2010
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie .

Podľa § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ ZoRK“) (1) súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku

alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).
(3) Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Z exekučného spisu je preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa

16.06..2011. Súd o žiadosti rozhodol dňa 13.07.2011 (po 11 dňoch omeškania a nie ako uvádza
navrhovateľ 113 dní omeškania). Okrem toho, voči uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
bolo prípustné odvolanie. Exekútor uznesenie prevzal 07.03.2011. Odvolanie voči nemu nepodal.

Konanie sp. zn. 12C/180/2012, sp. zn. súdneho exekútora H.. N. X.: EX XXXXX/XXXX, Exekučné

konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn: 37Er 5037/2009:
-
Navrhovateľsiuplatnilnáhraduškody125,-Eurvovýškepredstavujúcejnáhraduistinyspríslušenstvom,
ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom
konanívedenomprotidlžníkovizozáväzkovéhozmluvnéhovzťahuzaloženéhozmluvouoúver.Nemôže

tiež preto nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného
súdu. Ďalej si uplatnil nemajetkovú ujmu vypočítanú z paušálnej sumy 660,- Eur ročne = 55,- Eur
mesačne, t. j. za navrhovateľom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 37Er
3131/2011 viac ako 113 dní = 1 224,39 Eur z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa súdny
exekútor JUDr. N. X. dňa XX.XX.XXXX požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe

exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý rozsudok bol vykonateľný. O tejto
žiadosti súd nerozhodol v zákonnej lehote, ale stalo sa tak až dňa 25.06.2010 tak, že žiadosť bola
zamietnutá (v t. j. bol v omeškaní viac ako 113 dní).

Z údajov z exekučného spisu sp. zn. 37Er 3131/2011 súd zistil, že súdny exekútor H.. N. X., požiadal o

udelenie poverenia dňa 23.11.2009. Súd o tomto poverení rozhodol dňa 25.06.2010.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z .z. (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení k 13.12.2010
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosťo udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie .

Podľa § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ ZoRK“) (1) súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

(3) Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Z údajov z exekučného spisu sp. zn. 37Er 3131/2011 súd zistil, že súdny exekútor JUDr. N. X., požiadal
o udelenie poverenia dňa XX.XX.XXXX. Súd o tomto poverení rozhodol dňa 25.06.2010 tak, že žiadosť
o udelenie poverenia zamietol. Voči uzneseniu bolo prípustné odvolanie. Žiadny z účastníkov toto

odvolanie nepodal.

Navrhovateľ vo všetkých uvedených veciach (12C/158/2012, 12C/175/2012 a 12C/180/2012) uplatňoval
voči štátu, zastúpenom Ministerstvom spravodlivosti SR podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, náhradu škody

a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobená nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Bratislava V v exekučných konaniach, na tom skutkovom základe, že na žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia, súd o žiadosti nerozhodol v zákonom stanovenej lehote, t. j.
15 dní od doručenia žiadosti (§ 44 ods. 2 EP).

Podľa§9„Nesprávnyúradnýpostup“zákonač.514/2003Z.z.vznenído31.12.2012(1)Štátzodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľazákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmene
niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na

škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa účinnosti zákona, a na škodu spôsobenú
odo dňa účinnosti zákona nesprávnym úradným postupom; zákon nadobudol účinnosť dňom 01.07.
2004.

Ustanovenie § 9 zákona zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa

nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup,
2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ich
existenciamusíbyťvsúdnomkonaníbezpečnepreukázanáanepostačujelenzáveropravdepodobnosti
splnenia niektorej z nich.

Zákon č. 514/2003 Z. z. obsahujúci špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú
orgánom štátu definuje pojem škody v ust. § 17 a upravuje rozsah jej náhrady v ust. § 18. V zmysle § 25
ods. 1 zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania
nároku podľa tohto zákona sa spravujú zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Spôsob a rozsah
náhrady škody v rovnakom znení ako § 17 ods. 1) zákona č. 514/2003 Z. z. upravuje § 442 ods. 1)

Občianskeho zákonníka.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012 - (1) uhrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotnékonštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2

sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení...

Žiadny právny predpis Slovenskej republiky nezakladá možnosť odškodnenia, ktoré by nezávisle na
majetkovom stave poškodeného a bez ohľadu na majetkovú ujmu stanovil určitú satisfakciu, ak bolo
preukázané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Pokiaľideo nemajetkovúujmuvpeniazoch,nároknavrhovateľa nanáhradunemajetkovejujmynemôže

byť nárokom v zmysle § 17 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z., pretože takýto nárok môže vzniknúť iba
fyzickej osobe. Tento záver možno vyvodiť z ust. § 17 ods. 3 písm. a/ až d/ zák. č. 514/2003 Z. z.
V prípade právnickej osoby totiž nemožno hodnotiť jej doterajší život a prostredie v ktorom žije, resp.
jej súkromný život a spoločenské uplatnenie. V tejto časti preto zrejme ide o nárok na ochranu pred
neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b ods. 3 Obč. zák.. Súd je

toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by nesprávnym úradným postupom odporcu došlo
k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti navrhovateľa. Treba uviesť, že navrhovateľ v konaní ani
netvrdil, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu došlo k neoprávnenému
zásahu do jeho dobrej povesti. Naviac, takýto zásah je už pojmovo vylúčený, keďže vyššie popísaná
nečinnosť exekučného súdu nemôže mať vplyv na povesť navrhovateľa.

Nesprávnym úradným postupom je také porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote (Rozsudok NS ČR č. 28Cdo 4512/2011 z 25. 4. 2012). Nesprávny úradný
postupvzmysleust.§9zákonamožnovykladaťakoporušeniepravidielstanovenýchprávnyminormami
pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to i pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci

činnosti rozhodovacej, avšak neodrážajú sa bezprostredne v obsahu vydaného rozhodnutia. Z tohto
hľadiska za nesprávny úradný postup, vedúci k zodpovednosti štátu, je nutné považovať aj nevydanie,
resp. oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v
stanovenej lehote (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné
vady v spôsobe vedenia konania, to všetko za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v

príčinnej súvislosti s uvedeným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody
vo vzťahu príčiny a následku (Rozsudok NS ČR 28Cdo 5171/2008 z 13.11.2012).

Tunajšiemu súdu je z jeho rozhodovacej praxe známe, že navrhovateľ podával žiadosti na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcií hromadne, teda v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším

počtom podaní, vzhľadom k čomu musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na
strane všeobecného súdu , ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s časovým odstupom.
Preto tunajší súd poukazuje na stanovisko Ústavného súdu SR , ktorý odvolávajúc sa na jeho doterajšiu
judikatúru, tvrdí , že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy,

resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, I. ÚS
66/02, II. ÚS 57/01). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny,
ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci
sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré
by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj
v trvaní niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).

Každýzúčastníkovkonanianesiedôkaznébremenoosvojichtvrdeniach.Navrhovateľmusíhodnoverne

preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať (aj keď je druhý
účastník v konaní nečinný). Taktiež odporca nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v
rámci obrany proti žalobe. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho
uplatneniazákladnéhoprávanasúdnuochranuajvprípadoch,vktorýchsavykonávajúvšetkynavrhnutédôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov

hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z
hľadiska hmotného práva.

Navrhovateľ v prejednávaných veciach tak, ako je podrobne vyššie uvedené, nepreukázal existenciu
podmienok pre úspešné uplatnenie svojich nárokov na náhradu škody, ktorá mu podľa tvrdenia v žalobe

vznikla nesprávnym úradným postupom; či už existenciu nesprávneho úradného postupu, tak aj vznik
škody a príčinnú súvislosť vzniku škody s nesprávnym úradným postupom, t.j. neuniesol dôkazné
bremeno.

V predmetnej veci bolo nariadených niekoľko pojednávaní .Pojednávanie dňa 16.01.2014 bolo odročené
z dôvodu žiadosti navrhovateľa, pojednávania stanovené na deň 18.02.2014 a 29.04.2014 boli

zrušené z dôvodu PN zákonnej sudkyne. Na pojednávanie nariadené na deň 02.12.2014 sa účastníci
nedostavili napriek riadne doručenému predvolaniu. Zástupca navrhovateľa e-mailom požiadal o
zrušeniepojednávaniaanavrholvykonaťďalšiedôkazy,aleuvedenážiadosťnemalanáležitostivzmysle
§ 119 OSP takže k nej súd nemohol prihliadnúť. Okrem toho, žiadosť nebola opatrená zaručeným
elektronickým podpisom a do troch dní nebolo podanie písomne doplnené. Týmto svojim konaním

sa účastníci ukrátili o možnosť vypočuť si na pojednávaní stanovisko súdu podľa § 118 ods. 2 OSP,
teda stanovisko súdu, čo považuje vo veci za sporné, ktoré otázky vidí ako nepreukázané, a ktoré
dôkazy v konaní vykoná, či nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Účastníci konania boli poučení o
povinnosti označiť a predložiť dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a OSP) najneskôr do

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada (§ 120 ods. 4 OSP). Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného
bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho
procesné postavenie. Súd preto návrh na základe vyššie uvedených skutkových zistení a s poukazom

na citované právne predpisy ako nepreukázaný a nedôvodný zamietol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku. V tejto súvislosti súd ešte poukazuje aj na nečinnosť navrhovateľa týkajúca sa postupu
v súvislosti so získaním poverenia na vykonanie exekúcie, kde tento v prejednávaných prípadoch ani
nevyužil možnosť podať riadny opravný prostriedok voči uzneseniu, ktorým bola žiadosť o udelenie
poverenia zamietnutá.

Súdotrováchkonaniarozhodolpodľa§142ods.1OSP.Odporcabolvkonanívplnomrozsahuúspešný.
Mal by právo na náhradu trov konania, ktoré aj vo svojom vyjadrení k žalobným návrhom uplatnil, ale zo
spisu súd nezistil žiadne trovy, ktoré by mali odporcovi vzniknúť, preto vyslovil, že odporcovi sa náhrada
trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa
jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na tunajšom súde.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané datované,
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti, odvolací súd odmietne.